Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/160/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobkýň

1/ Z. K., bývajúcej vo F., 2/ maloletej S. K., nar. X., bývajúcej u žalobkyne 1/ a 3/ maloletej

M. K., nar. X., bývajúcej u žalobkyne 1/, žalobkyne 2/ a 3/ zastúpené zákonnou zástupkyňou

žalobkyňou 1/, žalobkyne 1/ až 3/ v dovolacom konaní zastúpené JUDr. P. K., advokátom

v K., proti žalovaným 1/ Ing. J. O. – I. so sídlom v K., a 2/ Sociálnej poisťovni so sídlom

v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, vo veci pobočky v Košiciach, Festivalové nám. č. 1,

o náhradu škody zo smrteľného pracovného úrazu s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalobkýň 1/ až 3/ proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. februára 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Košice II zo 7. apríla

2006 č.k. -165 vo výroku, ktorým bola žaloba žalobkýň 1/ až 3/ o nároku

na jednorazové odškodnenie voči žalovanej 2/ zamietnutá a rozsudok Krajského súdu

v Košiciach z 15. februára 2007 sp.zn. v potvrdzujúcom výroku o tomto

nároku z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Po právoplatnosti rozsudku postupuje vec v tejto časti Sociálnej poisťovni so sídlom

v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8.

V ostatnej časti dovolanie žalobkýň 1/ až 3/ z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyne 1/ až 3/ sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice II 21. apríla 2004

domáhali, aby súd zaviazal oboch žalovaných, platiť každej zo žalobkýň 1/ až 3/

od 17. októbra 2003 do budúcna náhradu nákladov na výživu každej vo výške 5 000,-- Sk

mesačne k rukám žalobkyne 1/. Zároveň uplatnili aj nárok na jednorazovú náhradu škody

vo výške 500 000,-- Sk pre každú žalobkyňu podľa a nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti s následkami zásahu do ich osobnosti,

za ktorý zodpovedá žalovaný 1/ vo výške 500 000,-- Sk pre každú žalovanú podľa § 11 – § 13

v spojení s . Dôvodnosť nároku

odôvodnili skutočnosťou, že žalovaný 1/ ako zamestnávateľ nebohého M. K. (manžel

žalobkyne 1/ a otec žalobkýň 2/ a 3/) zodpovedá za škodu, ktorá vznikla X. pri jeho

smrteľnom úraze. Podaním z 5. decembra 2005 žalobkyne 1/ až 3/ vzali žalobu späť v časti

o určenie povinnosti žalovaných 1/, 2/ platiť im od 17. októbra 2003 do budúcna náhradu

nákladov na výživu každej po 5 000,-- Sk mesačne, čiastočne späť z dôvodu, že

žalovaná 2/ medzičasom im priznala rentu, ktorá v plnom rozsahu kryje v tejto časti uplatnený

nárok.

Okresný súd Košice II medzitýmnym rozsudkom zo 7. apríla 2006 č.k. 20 C 85/2004-

165 rozhodol tak, že nároky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy a jednorazové

odškodnenia žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ za pracovný úraz uplatňovaný žalobkyňami 1/, 2/ a 3/

voči žalovanému 1/ sú čo do základu opodstatnené. Žalobu voči žalovanej 2/ v plnom rozsahu

zamietol. Rozhodol, že o výške nárokov s príslušenstvom bude rozhodnuté v konečnom

rozsudku. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Mal za preukázané, že X. došlo

k smrteľnému pracovnému úrazu nebohého M. K., za ktorý v zmysle

ako zamestnávateľ zodpovedá žalovaný 1/. Ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného 1/

ako zamestnávateľa za škodu podľa s poukazom na

, podľa ktorého žalovaný 1/ zodpovedá aj za škodu, ktorú svojím

protiprávnym konaním spôsobil iný zamestnanec konajúci v jeho mene. Ďalej poukázal na

o sociálnom poistení, aj o nárokoch na náhradu škody

spôsobenú pracovným úrazom, ktoré sa uspokojili z garančného fondu, ktoré vznikli pred 1.

januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, teda aj o náhradu

škody spôsobenej pracovným úrazom za obdobie pred 1. januárom 2004, sa rozhodne

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Týmto predpisom, ktorý do 31. decembra

2003 upravoval konanie Sociálnej poisťovne bol o Sociálnej poisťovni

(ďalej len ). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom ( ) iba o základe nároku

žalobkýň, pričom o oprávnenosti výšky uplatnených nárokov rozhodne v konečnom

rozhodnutí vo veci samej. Právne uzavrel, že žalobkyne voči žalovanej 2/ nemajú titulom

uplatnených nárokov priamy nárok, preto žalobu voči nej v plnom rozsahu ako nedôvodnú

zamietol. K tomuto právnemu záveru dospel súd prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 44a

platného do 1. januára 2004, ktorý ustanovuje, že zamestnávateľ má

právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň hradila preukázané nároky na

náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania

poistenia zodpovednosti za škodu a za chorobu z povolania, ktorá bola prvý raz preukázaná

počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu. Aplikujúc príslušné ust. § 44a zák.č.

podľa právneho názoru súdu prvého stupňa nevznikol priamo žalobkyniam vo

vzťahu voči žalovanej 2/ nárok na uplatnené plnenia v súvislosti s predmetným pracovným

úrazom. Podľa označeného zákonného ustanovenia tu vznikol iba nárok žalovaného 1/, aby

žalovaná 2/ titulom zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú

pri pracovných úrazoch za neho žalobkyniam hradila vzniknuté nároky.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkýň proti výroku rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým bola žaloba voči žalovanej 2/ zamietnutá, rozsudkom z 15. februára 2007

sp.zn. odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil ako

aj vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej 2/. Stotožnil sa s právnym názorom

súdu prvého stupňa, že žalobkyniam na základe zákonného ustanovenia § 44a zák.

č. nevznikol vo vzťahu voči žalovanej 2/ nárok na uplatnené plnenia

v súvislosti s predmetným smrteľným pracovným úrazom. Ustanovenie § 44a zák.

č. platného do 1. januára 2004 výslovne v ods. 2 ustanovuje, že zamestnávateľ

má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň hradila preukázané nároky

na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania

poistenia zodpovednosti za škodu. Poukázal na to, že z gramatického a logického výkladu

ustanovení a vyplýva, že ide o úpravu nároku poisteného

zamestnávateľa vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Poškodenému však žiadne práva vo vzťahu

k Sociálnej poisťovni a naopak Sociálnej poisťovni vo vzťahu k poškodenému žiadne

povinnosti neukladá.

Odvolací súd vychádzajúc z vyslovil, že dovolanie proti tomuto

rozsudku je prípustné, lebo dospel k záveru, že ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu a to v otázke právneho posúdenia, či je Sociálna poisťovňa podľa § 44a

a vecne, pasívne legitimovaná, či môže byť v konaní o náhradu

škody spoločne a nerozdielne zaviazaná zaplatiť poškodenému škodu spolu so žalovaným 1/

ako zamestnávateľom, lebo i keď účinnosťou

o sociálnom poistení od 1. januára 2004 stratil účinnosť, konania o nárokoch na náhradu

škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktoré vznikli pred

1. januárom 2004 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

s odchýlkami v ustanovenými. Odvolací súd zároveň pripustil dovolanie

aj pre posúdenie právnej otázky, či žalovaný 1/ má právo, aby Sociálna poisťovňa za neho

uhradila aj priznanú náhradu nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa stotožnil s právnym

názorom súdu prvého stupňa, že spôsobenie úmrtia člena rodiny je neoprávneným zásahom

do súkromia členov rodiny. Primeraným zadosťučinením je v danej veci i náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú je povinný uhradiť zamestnávateľ. Dodal, že nemožno

stotožňovať nemajetkovú ujmu zmiernenú peňažným zadosťučinením s náhradou škody

zo smrteľného pracovného úrazu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobkyne, ktoré žiadali

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod

uvádzali nesprávne právne posúdenie veci ( ). Poukázali na to, že

pokiaľ zakladá právo zamestnávateľa, aby pri vzniku

poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň hradila preukázané nároky na náhradu škody

na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, neznamená to, že je vylúčené, aby si poškodení,

resp. pozostalí uplatňovali právo na plnenie priamo proti Sociálnej poisťovni. Toto

ustanovenie vo vzťahu k zamestnávateľovi ustanovuje iba to, že takéto právo má

zamestnávateľ, ale nevylučuje priame uplatnenie nároku poškodeným, čomu nasvedčuje aj

citácia Mali za to, že správne právne posúdenie veci musí

zodpovedať princípu, že poškodený má nepochybne právo na plnenie tak voči škodcovi ako aj

voči Sociálnej poisťovni, hoci plnenie môže dostať iba raz. Proti každému z nich má

poškodený nárok z iného právneho dôvodu – proti škodcovi sa jedná o nárok z povinnosti

zamestnávateľa odškodniť pracovný úraz a proti Sociálnej poisťovni sa jedná o osobitné

právo na plnenie zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú škodcom, ale

vždy sa jedná o dva záväzky týkajúce sa iba jediného (toho istého) dlhu. Vyčítali odvolaciemu

súdu, že nesprávne právne posúdili aj druhú nastolenú dovolaciu otázku, keď podľa ich

názoru niet rozumného dôvodu, aby oba nároky – na náhradu škody v užšom slova zmysle

a na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré sledujú rovnaký cieľ – satisfakciu

následkov smrteľného pracovného úrazu, mali oddelený a odlišný právny režim.

Žalovaný 1/ sa na dovolanie písomne nevyjadril.

Žalovaná 2/ navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníčky konania ( ) proti rozhodnutiu, v ktorom

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že dovolanie je čiastočne dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v K týmto

vadám prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti ( veta druhá ). Podľa

názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci je daná existencia takejto vady a to vada

vyplývajúca z ustanovenia

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

).

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,

pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (

v znení účinnom do 15. októbra 2008).

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ).

Citované ustanovenie až 3 určuje právomoc súdov v občianskom

súdnom konaní, t.j. právomoc občianskoprávnych súdov. V odstavci 1 tohto ustanovenia sa

právomoc občianskoprávnych súdov určuje vymedzením právnych vzťahov, o ktorých konajú

a rozhodujú súdy. Sú to vzťahy občianskoprávne, pracovné, rodinné, obchodné

a hospodárske. Pri skúmaní takto určenej právomoci rozhoduje obsah právneho vzťahu, t.j.

práva a povinnosti, a nie iba jeho úprava konkrétnym právnym odvetvím hmotného práva.

Právomoc súdov je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma

z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni ( ). Jej

nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania ( ).

V prejednávanej veci je (okrem iného) predmetom konania jednorazové odškodnenie

žalobkýň a to manželky a nezaopatrených detí poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku

pracovného úrazu. Žaloba na uspokojenie tohto nároku bola podaná 21. apríla 2004.

Dňom 1. januára 2004 nadobudol účinnosť o sociálnom poistení

(ďalej len ), ktorý zrušil dovtedy platnú právnu úpravu zákonného

poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe

z povolania, t.j. , podľa ktorého ( a ) mal

zamestnávateľ právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa za neho hradila

preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania alebo aby mu uhradila ním nahradenú škodu.

zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe

z povolania bolo nahradené úrazovým poistením. Nárok na jednorazové odškodnenie

pozostalým v zmysle a ()

v znení do 31. decembra 2003, vyplývajúci z pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu spôsobenú smrteľným pracovným úrazom, sa od 1. januára 2004 zmenil na nárok

z právneho vzťahu úrazového poistenia, teda na nárok na úrazovú dávku. V zmysle § 172

ods. 2 v konaní vo veciach sociálneho poistenia, rozhoduje o právach

a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov tohto poistenia Sociálna poisťovňa.

Vzhľadom na uvedené v danej veci, v ktorej konanie začalo 21. apríla 2004, nebola

daná právomoc súdov na rozhodnutie o vyššie označenom nároku. Prejednávanie veci súdmi

bolo preto postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia , t.j.

nedostatkom právomoci súdov na rozhodnutie vo veci. Dovolací súd preto rozsudok

odvolacieho súdu ako i rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a podľa konanie zastavil. Zároveň podľa rozhodol,

že po právoplatnosti rozhodnutia vec bude postúpená Sociálnej poisťovni so sídlom

v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, t.j. orgánu, do právomoci ktorého patrí rozhodovanie

o uplatnenom nároku.

Okrem uvedeného nároku na jednorazové odškodnenie pozostalým uplatnili žalobkyne

voči žalovaným aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti s následkami

zásahu, do ich osobnosti (podľa – ). Súdy

za zodpovednostný subjekt považovali žalovaného 1/; žalobu voči žalovanej 2/ súd prvého

stupňa zamietol a odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Pri riešení

nastolenej dovolacej otázky, či žalovaný 1/ má právo, aby Sociálna poisťovňa uhradila

za neho aj priznanú nemajetkovú ujmu ako nárok z občianskoprávnej zodpovednosti za zásah

do osobnostných práv, vychádzal z ustanovenia , v zmysle

ktorého zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň

hradila „preukázané nároky na náhradu škody na zdraví“. Mal za to, že uvedenú nemajetkovú

ujmu zmiernenú peňažným zadosťučinením nemožno stotožňovať s náhradou škody

zo smrteľného pracovného úrazu.

Aj podľa názoru dovolacieho súdu treba dôsledne rozlišovať medzi nárokmi

na náhradu škody vyplývajúcimi z pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

spôsobenú smrteľným pracovným úrazom (od 1. januára 2004 majúcimi povahu nárokov

z úrazového poistenia za takto spôsobenú škodu) a nárokmi na peňažnú náhradu nemajetkovej

ujmy vyplývajúcimi z občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah

do osobnostných práv. o Sociálnej poisťovni upravoval, okrem iného,

aj právne vzťahy z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

a pri chorobe z povolania. Účastníkom právneho vzťahu z tohto poistenia bol na jednej strane

zamestnávateľ a na druhej strane Sociálna poisťovňa. Zamestnanec, poškodený pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania, účastníkom tohto právneho vzťahu nebol, preto mu

podľa uvedeného zákona žiaden priamy právny nárok na poskytnutie poistného plnenia voči

Sociálnej poisťovni nemohol vzniknúť. V súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy

za zásah do osobnostných práv podľa ustanovení § až 13 preto

pasívna legitimácia žalovanej 2/, vyvodzovaná z ustanovení §§ 44a ods. 2 a 44b ods. 1 zákona

č. , neprichádzala do úvahy, a to tým viac, že takýto nárok ani nebol predmetom

právnej úpravy poistenia v zmysle tohto zákona. Pretože povinnosť žalovanej 2/ poskytnúť

náhradu nemajetkovej ujmy, uplatnenej pozostalými zamestnanca ako nárok

z občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, nemožno vyvodiť ani

zo žiadneho iného predpisu, odvolací súd správne žalobu voči nej v tejto časti zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkýň 1/ až 3/ v tejto časti

ako nedôvodné zamietol ( ).

Účastníkom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania vzhľadom na ich čiastočný

úspech v konaní ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová