Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
160/372480.d2960b.pdf
PDF · 95.45 KB
No categories available
4Cdo/226/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 226/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ RNDr. P. S.,
bývajúceho v B. a 2/ Ing. P. S., bývajúceho v B., proti žalovaným 1/ A. S., bývajúcemu
v Ž., 2/ J. S., bývajúcemu vo S., 3/ M. S., bývajúcemu v M., 4/ E. K., bytom S. a 5/ G. P.,
bytom R., žalovaní 1/, 2/ a 3/ zastúpení JUDr. J. K., advokátom so sídlom v M., o určenie
nehnuteľnosti do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 6 C 1812/99,
o dovolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo 6. decembra 2007 sp.zn. 1 Co 87/2007 v spojení s opravným uznesením z 31. júla 2008
sp.zn. 1 Co 87/2007 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
Michalovce zo 17. júna 2003 č.k. 6 C 1812/99-139 vo výroku, ktorým bolo určené, že
do dedičstva po nebohom J. S., zomrelom X., patria bližšie označené nehnuteľnosti
(pozemky) nachádzajúce sa v kat. úz. Ž.. Potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa
v uvedenom výroku odôvodnil jeho vecnou správnosťou vychádzajúc z právneho záveru,
že napriek faktickému odňatiu vecí právnemu predchodcovi žalobcov štátom nedošlo k zániku
jeho vlastníckeho práva.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/. Žiadali,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom namietali, že
odvolací súd sa dôsledne neriadil právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným
v rozsudku z 26. mája 1999 sp.zn. 4 Cdo 48/99.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Dovolací súd
v tejto veci rozhodoval rozsudkom z 26. mája 1999 sp.zn. 4 Cdo 48/99, ktorým na dovolanie
žalobcov zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. novembra 1998 sp.zn.
11 Co 105/98 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto rozsudku vyslovil záväzný právny
názor na otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v súvislosti s otázkou
vzťahu reštitučných predpisov a všeobecných občianskoprávnych predpisov, a tiež na otázku,
či pôvodný vlastník JUDr. J. S. bol dotknutý na svojich vlastníckych právach zásahom štátu
vykonaným podľa zákona č. 46/1948 Zb. Tieto otázky riešil tak, že naliehavý právny záujem
na žiadanom určení daný je a že pôvodný vlastník uvedeným zásahom štátu na svojich
vlastníckych právach dotknutý nebol. Dovolací súd v tomto rozsudku nezaujal záväzný
právny názor k otázke platnosti právneho úkonu o prevode vlastníctva sporných nehnuteľností
medzi JUDr. J. S. a A. S., vytýkajúc odvolaciemu súdu (str. 8 ods. 3 rozsudku), že týmto
okolnostiam nevenoval pozornosť a neskúmal ich v dôsledku svojho nesprávneho právneho
názoru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Už len z tej
skutočnosti, že odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa v časti určenia predmetu dedičstva, je zrejmé, že rozhodol v súlade s už
skôr vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu o existencii naliehavého právneho
záujmu na tomto určení. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (str. 9 posledný odsek)
tiež vyplýva, že rozhodol aj v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého
pôvodný vlastník JUDr. J. S. nebol vo svojich vlastníckych právach dotknutý zásahom štátu
vykonaným podľa zákona č. 46/1948 Zb. Zo strany odvolacieho súdu nejde ani o potvrdzujúci
rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť odvolania, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.,
nezistil však existenciu žiadnej podmienky uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil
ani podmienky prípustnosti dovolania podľa písm.d/ a f/ tohto ustanovenia, na ktoré len
všeobecne, bez akejkoľvek konkretizácie, poukazovali dovolatelia. Zo spisu nevyplývajú
žiadne skutočnosti o existencii prekážky právoplatne rozsúdenej veci alebo prekážky už prv
začatého konania (§ 237 písm.d/ O.s.p.), ani taký postup súdu, ktorým by dovolateľom bola
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 218
ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243 ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová