Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obdo/39/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu: M. M.

nar. X. T. V. zast. JUDr. J. advokátom, P. L. proti žalovanému: M. s.r.o., P. Prešov, IČO: X.

zast. JUDr. I. J. advokátom S. Prešov, o zaplatenie 180 000,–Sk s prísl. o dovolaniach

žalovaného proti uzneseniam Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. júna 2008 č. k. 1 Cob

35/2008- 78 a - 80 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove zo dňa 26. júna 2008 č. k. -78 o d m i e t a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove zo dňa 26. júna 2008 č. k. -80 z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č. k. -78 potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie Okresného súdu v .Prešove a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania.

Podľa odôvodnenia uznesenia odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že

žalovanému bolo do vlastných rúk doručené uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa

12. 11. 2007, ktorým mu súd pod hrozbou možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie

uložil, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril k žalobe a oznámil, či nárok

uznáva. Prvostupňový súd rozhodol o veci rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní dňa

06. 12. 2007. Na toto pojednávanie sa bez ospravedlnenia žalovaný nedostavil, hoci bol riadne

predvolaný.

Až po tomto rozhodnutí bola súdu dňa 13. 03. 2008 doručené splnomocnenie udelené

žalovaným advokátovi JUDr. I. J. spolu s návrhom na zrušenie rozsudku zo dňa 13. 03.

2008, pričom splnomocnenie bolo udelené až 01. 02. 2008. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie

právneho zástupcu, že predvolanie na pojednávanie, výzva na vyjadrenie, či rozsudok pre

zmeškanie mali byť doručené terajšiemu právnemu zástupcovi, pretože tento právny zástupca

ho zastupoval vo veci už pred začatím konania. Splnomocnenie je účinné voči súdu až odo

dňa, keď účastník oznámi súdu, že niekoho poveril zastupovaním.

Odvolací súd uzavrel, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do

vlastných rúk dňa 19. 11. 2007 aj s uznesením, v ktorom mu bola uložená povinnosť vyjadriť

sa k žalobe. Žalovaný v tom čase nebol v konaní zastúpený žiadnou inou osobou.

Zo žalovaným predloženého potvrdenia o práceneschopnosti terajšieho právneho zástupcu

v čase od 28. 11. 2007 do 10. 12. 2007 je zrejmé, že žalovaný mal dostatok času na doručenie

splnomocnenia súdu ako aj ospravedlnenia neúčasti právneho zástupcu z dôvodu

práceneschopnosti súdu, nevykonanie týchto úkonov z dôvodu opomenutia zamestnankyne

advokátskej kancelárie je právne bezvýznamné; odvolací súd preto dospel k záveru, že nie je

možné považovať tvrdený dôvod neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu na

pojednávaní za ospravedlniteľný dôvod v zmysle ods. l

Odvolací súd ďalej zistil, že rozsudok bol doručovaný žalovanému na adresu jeho

sídla pri použití služby „výhrada odnášky“ dňa 21. 12. 2007 a vrátil sa súdu ako neprevzatý

v odbernej lehote dňa 10. 01. 2008. Podľa fikcie doručenia, vyjadrenej v ustanovení § 48 ods.

2 , za deň doručenia rozsudku žalovanému treba považovať pondelok 14. 01. 2008

a posledným dňom na podanie odvolania bol utorok 29. 01. 2008. Preto rozsudok nebolo

možné napadnúť odvolaním po tomto uplynutí lehoty na odvolanie žalovaného t.j. dňa

30. 01. 2008, čím rozsudok podľa nadobudol právoplatnosť. Žalovaný

podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie až dňa 25. 03. 2008, teda v čase, keď už

tento rozsudok bol právoplatný.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že uvedená zásielka vôbec nebola doručovaná

adresátovi na adresu jeho sídla, čo mu vraj ústne potvrdila zamestnankyňa Slovenskej pošty,

ale potvrdenie o tom mu odmietla vydať, odvolací súd poukázal na ustanovenie § 45 ods. 2

, kde je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka o pravdivosti údajov uvedených na

doručenke.

Zásielka došla na poštu dňa 20. 12. 2007, odnášačovi bola daná možnosť zásielku si

odniesť. Pretože to odnášač pošty neurobil, bola zásielka dňa 10. 01. 2008 vrátená súdu. Ku

2

dňu podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie t.j. 25.3.2008, bol už rozsudok

právoplatný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý návrh na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie Okresného súdu Prešov odmietajúce uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. l v spojení s § 151 ods. l

Pokiaľ ide o dovolanie proti uzneseniu č. k. -80 Krajský súd v Prešove

napadnutým uznesením odmietol ako oneskorene podané odvolanie žalovaného proti

rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu v Prešove č. k. a nepriznal

účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa odôvodnenia uznesenia odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že

prvostupňový súd napadnutým rozsudkom pre zmeškanie zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 180 000,–Sk titulom zľavy z kúpnej ceny a nahradiť mu trovy konania vo výške

23 256,–Sk. Súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný sa na

výzvu súdu k podanej žalobe nevyjadril aj napriek poučeniu o možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie. Na pojednávanie konané dňa 06. 12. 2007 sa nedostavil.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný.

Odvolací súd skúmal odvolanie predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti a včasnosti

podania a zistil, že rozsudok bol doručovaný žalovanému neúspešne na adresu jeho sídla

uvedenú v obchodnom registri. Keďže žalovaný má zabezpečené preberanie zásielok cez

službu „ výhrada odnášky“ zásielka mu bola uložená na pošte dňa 21. 12. 2007. Žalovaný si

rozsudok neprevzal a ten sa vrátil súdu ako neprevzatý v odbernej lehote dňa 10. 01. 2008.

Podľa fikcie doručenia, zakotvenej v ustanovení , za deň doručenia

rozsudku žalovanému treba považovať pondelok 14. 01. 2008 bez ohľadu na to, či sa ten, kto

je oprávnený konať za žalovaného, o tom dozvedel alebo nie. Na fikcii doručenia nemení nič

skutočnosť, že rozsudok bol právnemu zástupcovi, na jeho žiadosť, doručený dňa

28. 04. 2008

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že uvedená zásielka vôbec nebola doručovaná

adresátovi na adresu jeho sídla, čo mu vraj neoficiálne potvrdila zamestnankyňa Slovenskej

pošty, odvolací súd poukázal na ustanovenie kde je založená vyvrátiteľná

právna domnienka o pravdivosti údajov uvedených na doručenke.

Z týchto dôvodov je potrebné za deň doručenia rozsudku žalovanému považovať deň

14. 01. 2008, počnúc nasledujúcim dňom začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania

a posledný deň lehoty pripadol na utorok 29. 01. 2008. Odvolanie je zo dňa 07. 05. 2008

3

a súdu bolo doručené dňa 12. 05. 2002, takže odvolanie bolo jednoznačne podané po

29. 01. 2008 čiže oneskorene.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l v spojení s § 142

ods. l a

Proti týmto uzneseniam odvolacieho súdu podal dovolanie právny zástupca

žalovaného a navrhol, aby ich dovolací súd zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Svoje dovolanie oprel o ustanovenia § 236, § 237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. a/ a b/

Podľa jeho názoru, odvolací súd odmietol neopodstatnene jeho odvolanie, pretože

rozsudok súdu prvého stupňa nebol žalovanému doručený v zmysle

v nadväznosti na t. j. zásielka nebola doručená žalovanému do vlastných rúk,

hoci sa na jeho pracovisku stále zdržiava osoba, ktorá je oprávnená prevziať doporučenú

zásielku do vlastných rúk. Podľa neho je preukázateľné, že Pošta Prešov 5 zásielku

žalovanému nedoručovala, a to ani riadne ani opakovane, čo vyplýva z dôkazu „obálky

o doručení rozsudku“. Žalovaný v období, kedy mu mal byť doručený predmetný rozsudok

Okresného súdu v Prešove neobdržal od Pošty Prešov 5 žiadnu doporučenú zásielku, resp.

oznámenie o opakovanom doručení, teda žiaden legitímny doklad, na základe ktorého by si

mohol zásielku prevziať na pošte. Poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR 2 Cdo

53/03 , podľa ktorého postup doručovateľa vyplývajúci z ustanovenia

musí byť dodržaný aj v prípade, že adresát urobí vyhlásenie, že si bude zásielky z pošty

odnášať sám alebo prostredníctvom inej, ním splnomocnenej osoby; v opačnom prípade fikcia

o doručení náhradným spôsobom neplatí.

Dovolateľ ďalej podrobne rozoberá a cituje aj časť z komentára k ust. § 47 ods. 2

týkajúceho sa doručovania v spojení s a nasl. Poštového poriadku.

Podľa jeho názoru zo spisu je zrejmé, že rozsudok pošta žalovanému osobne

nedoručila, nedoručila mu ani oznámenie o uložení zásielky a nevykonala opakované

doručenie. Nebola splnená podmienka upovedomenia o doručení a opätovnom doručení

s uvedením dňa a hodiny, ani podmienka bezvýslednosti druhého pokusu o doručenie. Z tohto

svojho opisu skutočnosti potom vyvodzuje, že žalovanému začala plynúť lehota na podanie

odvolania až nasledujúci deň po dni, keď rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený jeho

právnemu zástupcovi, ako oprávnenej osobe podľa

Pokiaľ sa týka uznesenia, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa

zamietajúceho návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvádza, že žalovaný sa

4

o rozsudku zo dňa 06. 12. 2007 dozvedel až z listu zástupcu žalovaného zo dňa 06. 03. 2008.

Predchádzajúcu korešpondenciu so žalobcom za žalovaného vykonával jeho právny zástupca,

ktorý na prelome mesiacov november a december bol práceneschopný a z toho dôvodu sa

nemohol zúčastniť na pojednávaní na základe predvolania. Tvrdí, že postupom súdu,

spočívajúcom v nedoručení písomnosti žalovanému, bolo mu odňaté právo na spravodlivý

proces a týmto konaním mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa jeho názoru v obidvoch prípadoch súdy konali v rozpore so zásadami ,

keď nerešpektovali tú skutočnosť, že žalovaný sa nemohol vyjadriť k veci z dôvodu

neobdržania žaloby a z dôvodu, že rozsudok preukázateľne nebol riadne doručený, ani

opakovane doručený, a teda v danom prípade nemôže platiť fikcia doručenia.

Najvyšší súd ako súd dovolací prejednal dovolania podľa § 241 ods. l a § 243a ods. 3

a podľa bez pojednávania predovšetkým

z hľadiska jeho prípustnosti, osobitne podľa , o ktorého údajné

naplnenie žalovaný oprel svoje dovolanie a dospel k záveru, že nie je prípustné ani dôvodné.

Po preskúmaní veci dovolací súd konštatoval, že dovolaním napadnuté uznesenia

Krajského súdu v Prešove sú vecne správne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 v spojení

s ust. vyčerpávajúco, obšírne a správne odôvodnené.

Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania, dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ods. l ).

V preskúmavaných veciach odvolacieho súdu rozhodol uzneseniami. Ak dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu vydané v takejto forme, je prípustné v prípadoch upravujúcich

ods. l a 2 , t.j. ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd

zmenil uznesenie súdu l. stupňa § 239 ods. l písm. a/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. l písm. c/ na

zaujatie stanoviska. Dovolanie tiež je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ods. l písm. c/ alebo proti uzneseniu súdu l. stupňa

potvrdzujúcemu uznesenie odvolacieho súdu ak odvolací súd vo výroku vyslovil prípustnosť

dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ , alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm b/ alebo ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/).

5

Žalovaný napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie

súdu l. stupňa a uznesenie odmietajúce odvolanie ako oneskorene podané, teda rozhodnutie,

aké sa v cit. ust. a neuvádzajú.

Z citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že dovolanie nie je prípustné ani

pri jednom z napádaných uznesení.

Dovolací súd preto v súlade s ust. druhá veta preskúmal

napadnuté uznesenie podľa , osobitne podľa jeho písm. f/, keďže o toto

ustanovenie žalovaný oprel svoje dovolanie a dospel k záveru, že v konaní odvolacieho súdu

nedošlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa predloženého spisového materiálu sa dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu týkajú rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu v Prešove zo dňa 06. 12.

2007 č. k. -37, ktorý tento súd vyslovil potom, čo žalovaný sa na pojednávaní

nezúčastnil, hoci bol riadne predvolaný ani sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd

uznesením vyzval a poučil ho o tom, že v prípade, ak bez vážneho dôvodu nesplní túto

povinnosť, môže súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa

Týmto rozsudkom Okresný súd v Prešove zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 180 000,–Sk a nahradiť mu trovy konania.

Žalovaný podal dňa 25. 03. 2008 Okresnému súdu v Prešove návrh na zrušenie tohto

rozsudku pre zmeškanie, OS Prešov ho uznesením zo dňa 11. 04. 2008 zamietol a KS

v Prešove uznesením č. k. -78 potvrdil.

Žalovaný podal dňa 12. 05. 2008 odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie OS

v Prešove a odvolací súd ho uznesením -80 odmietol ako neskoro podané,

pretože posledný deň lehoty na jeho podanie bol 29. 01. 2008.

Dovolateľ odôvodňuje danosť prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ tvrdením,

že mu nebol v súlade so zákonom doručený nielen rozsudok pre zmeškanie ale aj predvolanie

na pojednávanie a uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu a tvrdí v celom dovolaní

rozoberá a odôvodňuje svoj názor, že mu mali byť písomnosti do vlastných rúk doručované

podľa

Tento dovolateľov názor však nie je správny; ostatne aj sám mienku o účinnom

doručovaní zásielok do jeho vlastných rúk podľa a nie podľa vyslovil

a zastáva až vo svojom dovolaní a popiera nielen prevzatie rozsudku pre zmeškanie ale aj

predvolania na pojednávanie, na ktorom ho súd vyhlásil, ako aj uznesenia s výzvou, aby sa

k žalobe vyjadril s poučením o možnosti rozhodnutia veci rozsudkom pre zmeškanie.

6

Dovolateľ je právnická osoba; účinné doručovanie právnickým osobám, a to aj

zásielok do vlastných rúk upravuje ust. a

Pokiaľ ide o predvolanie na pojednávanie a uznesenie s výzvou obsahujúcou aj

poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, podľa priloženej doručenky

prevzal zásielku splnomocnenec žalovaného dňa 19. 11. 2007.

Z návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je zrejmé a žalovaný to

nepopiera, že tento mal so Slovenskou poštou v Prešove dohodu o službe “výhrada odnášky“,

čo značí , že jeho splnomocnenec obyčajné aj doporučené zásielky na pošte preberal a z pošty

odnášal.

Podľa písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým

osobám, doručuje sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať

písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto

je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich

pracovníkovi, ktorý písomnosti príjme.

Podľa ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na

adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,

a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za

právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Z citovaného ust. § 48 ods. 1 prvá veta je zrejmé, že prevzatie predvolania

s uznesením obsahujúcim výzvu splnomocnencom bolo riadnym doručením do vlastných rúk.

Čo do doručovania a doručenia rozsudku pre zmeškanie Okresným súdom v Prešove,

tento bol súdom zaslaný na rovnakú adresu ako spomenuté predvolanie s výzvou, teda na

adresu uvedenú v Obchodnom registri, na obálke s doručenkou je taktiež pečiatka o výhrade

odnášky a dátum uloženia zásielky 21. 12. 2007 a na rube obálky je pečiatka OS Prešov

potvrdzujúca, že sa mu zásielka vrátila 10. 01. 2008.

Odvolací súd preto dôvodne v odôvodnení oboch napadnutých uznesení konštatoval,

že dňa 21. 12. 2007 bola daná odnášateľovi žalovaného možnosť si zásielku odniesť, čo

neurobil a preto zásielka bola vrátená súdu, kam došla dňa 10. 01. 2008 a v súlade s ust. § 48

ods. 2 sa na štvrtý deň od vrátenia považuje za doručenú. Z tohto potom odvolací súd

správne vyvodil, že ku dňu podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškania, t. j.

25. 03. 2008 bol už rozsudok právoplatný a preto návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie

zamietajúce rozhodnutie Okresného súdu v Prešove bolo správne, čo bolo dôvodom

potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu č. k. -78.

7

Odvolací súd tiež dôvodne a správne aplikoval a interpretoval ust. § 45 ods. 2 O. s. p

podľa ktorého údaje uvedené v potvrdení o doručení písomností (ďalej len doručenka) , sa

považuje za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Záverom dovolací súd dodáva, že je zarážajúce a nepravdepodobné , že v období

doručovania rozsudku, teda na konci roku splnomocnený pracovník žalovaného neprišiel na

poštu prevziať obyčajné a doporučené zásielky.

Na tomto základe dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom

v konaní rozhodnutých napadnutými uzneseniami neodňal žalovanému možnosť konať pred

súdom, teda nenaplnil predpoklad existencie vady konania podľa o ktoré

žalovaný oprel svoje dovolanie a nezistil ani iné vady konania.

Dovolací súd preto v zmysle v spojení s ust. ods.

5 odmietol dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je

prípustné. V prípade dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Cob

35/2008-78 a v súlade s ust. ods. l zamietol.

Dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania žalobcovi nepriznal, pretože mu

žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.

8