Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P. M. T. Bratislava,

IČO: X. zast. advokátom JUDr. L. K. Ď. Bratislava, proti žalovanému: H. s. r. o., S.

Trnava, IČO: X. zast. advokátkou JUDr. J. F. J. Bratislava, o zaplatenie 135 000,--Sk

s prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.

septembra 2008 č. k. -204, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Trnave zo dňa 30. septembra 2008 č. k. -204 o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Trnave rozsudkom zo dňa 09. 01. 2008 č. k. -159

návrh žalobcu zamietol a uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov

konania 54 520,--Sk k rukám právneho zástupcu do troch dní.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia uplatnenej

istiny 135 000,--Sk a príslušenstva (pôvodne 90 000,--SK a príslušenstva) titulom plnenia

z mandátnej zmluvy uzavretej dňa 01. 03. 2005. Z vykonaného dokazovania obsahom

predložených listinných dokladov a výpovede účastníkov súd prvého stupňa mal za to, že

žalovaný ako mandant neudelil žalobcovi mandatárovi riadnu plnú moc v zmysle bodu 1.5

zmluvy a prílohy č. 1 na výkon činností, ktoré boli bližšie špecifikované v bode I.

predmetnej mandátnej zmluvy, t.j. na úkony, ktoré mal žalobca pre žalovaného vykonať.

Súd prvého stupňa mal za to, že žalobca nepreukázal ním tvrdené, že vyvíjal v prospech

žalovaného činnosti, ktoré boli predmetom mandátnej zmluvy a za ktoré vykonanie sa

domáha zaplatenia paušálnej mesačnej odmeny za mesiace máj 2005 až november 2005.

Písomnosti predložené žalobcom na doloženie jeho tvrdenia o výkone činnosti, sú

mailovou komunikáciou žalobcu s tretími osobami. Ďalej uviedol, že žalovaný využil svoje

právo a predmetnú mandátnu zmluvu vypovedal, pričom s poukazom na dohodu

o výpovednej lehote, výpoveď sa stala účinnou k 01. 12. 2005, keď žalobca uviedol, že

predmetná výpoveď mu bola doručená v priebehu mesiaca november 2005. Žalobca mal

povinnosť nepokračovať v činnosti, ktorá bola predmetom výpovede, nebolo preto

potrebné ďalej v konaní posudzovať či žalobca v období december 2005 až január 2006

vykonával pre žalovaného činnosti v zmysle bodu I. mandátnej zmluvy.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust.

a úspešnému v konaní žalovanému priznal náhradu trov konania a to trov zaplateného

súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V odvolaní namietol neúplné zistenie

skutkového stavu súdom prvého stupňa, pretože nevykonal navrhované dokazovanie

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietol nevykonanie výsluchu svedkov –

konateľov, príp. iných zamestnancov oslovených žalobcom spoločností, aby mal súd za

preukázané, že žalobca s týmito subjektmi v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy

v období od mája 2005 do januára 2006 spolupracoval. Taktiež namietol vyhodnotenie

predložených dokladov o vykonaní služobných ciest, hoci žalobcovi nebol zo strany

žalovaného daný príkaz na cestu ani kniha jázd, v ktorej by mal uvádzať kde, kedy a za

akým účelom cestoval. Ďalej v odvolaní uviedol, že ako mandatár bol zmluvou viazaný,

podľa nej konal, pričom neudelenie plnomocenstva na uzatvorenie kúpnych zmlúv

nespôsobuje neplatnosť mandátnej zmluvy a mandátna zmluva tým ani nestráca svoj

zmysel a neobmedzuje mandanta v tom, aby svoje činnosti dohodnuté v zmluve riadne

vykonával.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil. Odvolací súd uviedol, že základnou otázkou pre rozhodnutie

o opodstatnenosti žalobcovho nároku, ktorej posúdenie bolo i predmetom odvolania je

zistenie, či bol naplnený predmet zmluvy, na základe ktorého by mala vzniknúť

žalovanému povinnosť zaplatiť odplatu a to práve vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný

nepovažoval dôkazy predložené žalobcom za splnenie predmetu zmluvy a neuznával, že by

mailová komunikácia adresovaná žalobcom označeným subjektom mala naplniť znaky

osobného rokovania so záujemcami o uzavretie obchodu. Predmet plnenia, ku ktorému sa

žalobca zmluvne zaviazal, a ktorý účastníci v texte zmluvy popísali mal spočívať

v osobných rokovaniach so záujemcami o uzatvorenie obchodu medzi žalovaným a tretími

osobami. Výraz „rokovať‘ sa používa vo význame debatovať, zasadať, diskutovať,

vykonávať schôdzky, porady, rokovať osobne. Žalobca potvrdil, že s označenými

subjektami osobne nerokoval, ani sa iným spôsobom s nimi osobne nestretal, hoci práve

osobné rokovanie bolo predmetom zmluvy, z čoho vyplýva, že povinnosti zo zmluvy

nesplnil a nemôže mu vzniknúť nárok na odplatu. Súčasťou súdneho spisu je i mailová

komunikácia, ktorou je preukázané, s ktorými subjektami sa žalobca kontaktoval a ktorých

žiadal v konaní vypočuť, resp. ich zástupcov, ale vykonanie tohto dôkazu považuje

i odvolací súd za nadbytočné, pretože by sa nim osobné rokovanie nepreukázalo a žalobca

takúto skutočnosť ani netvrdil. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca mal nárok na

paušálnu mesačnú odplatu, ktorý nárok mu vznikne až v momente, keď zákazník splnil

všetky svoje záväzky vyplývajúce z obchodu a zaplatil za predaný tovar. Žalobca súdu

nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by mu vznikol nárok na províziu tak, ako si ju podľa

vystavených faktúr uplatňoval, na základe čoho i faktúry ako dôkaz pre priznanie paušálnej

mesačnej odplaty nie sú preukázaním dôvodnosti nároku a to práve z dôvodu, že žalobca

mal nárok pri splnení zmluvou dohodnutých povinností tak na paušálnu odplatu ako i na

províziu, čo sú samostatné, od seba nezávislé nároky, ktoré je potrebné práve vzhľadom na

obsah zmluvy rozlišovať, čo zrejme uniklo pozornosti žalobcu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnili poukazom na ust. Poukázal na to, že namietanou

vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je neúplné

a nesprávne zistenie skutkového stavu zamietnutím vykonania navrhnutého dôkazu

a vydanie rozhodnutia bez náležitého zistenia skutkového stavu. Splnenie predmetu

Mandátnej zmluvy podľa čl. I. Mandátnej zmluvy navrhol žalobca preukázať vykonaním

dôkazu – výpoveďami svedkov, ktorých zoznam je uvedený v súdnom spise na č. l. 136.

S uvedenými klientmi žalobca okrem splnenia ďalších obchodných činností uvedených

v čl. I. bodoch 1.2. a 1.3. Mandátnej zmluvy, viedol aj osobné rokovania, teda osobné

porady a stretnutia, dohodnuté v zmysle čl. /, bodu 1.1. Mandátnej zmluvy. Preukázanie

splnenia uvedených činností, je dôvodom pre zaplatenie dohodnutej odmeny podľa

Mandátnej zmluvy, čo bolo aj dôvodom opodstatnenosti navrhnutia a samotného

vykonania dôkazu výsluchom týchto klientov. Nie je pravda, že by žalobca v konaní

písomne alebo ústne tvrdil, že s klientmi osobne nerokoval a ani sa s nimi iným spôsobom

nestretal. Odvolací súd neuviedol na základe čoho prišiel k takémuto záveru, pričom

uvádzame, že takéto tvrdenie nebolo obsahom písomného podania a ani ústneho prejavu

žalobcu v tomto konaní. Naopak, žalobca v konaní opakovane uvádzal, že s klientmi

komunikoval a realizoval za tým účelom aj pracovné cesty, z ktorých logicky vyplýva, že

sa uskutočňovali práve za účelom osobného stretnutia a osobného rokovania. Uvedeným

konaním, resp. nekonaním odvolacieho súdu (nevykonaním navrhnutého zásadného

dôkazu v konaní) bol neúplne a nesprávne zistený skutkový stav veci, čo je takou vadou

konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / /

preskúmal vec v zmysle ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust.

a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené

zákonné podmienky.

Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravuje

ustanovenie a

Podľa ust. , , , dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Dovolanie je

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ,

bez toho, aby poukázal na splnenie podmienok procesnej prípustnosti dovolania proti

napadnutému rozsudku odvolacieho súdu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvého

stupňa, pričom žiadne predchádzajúce rozhodnutie dovolacieho súdu nevyslovilo v tejto

veci právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil a vo výroku rozsudku odvolací

súd nevyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu uvedenom v ust. Až po

splnení procesných podmienok prípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu je možné skúmať napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vecne v rozsahu

podaného dovolania. V danej veci neboli splnené podmienky na vecné prejednanie

dovolania podaného žalobcom pre nesplnenie podmienok prípustnosti podania dovolania

proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle citovaného ust.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu,

proti ktorému dovolanie nie je prípustné a preto dovolací súd dovolanie žalobcu podľa

v spojení s prvá veta odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4, § 224 ods. 1, § 142

ods. 1 tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, pretože trovy žalovanému v dovolacom konaní nevznikli žiadne

a tieto nežiadala ani priznať.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.