Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/40/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny

Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa V. T., zastúpeného opatrovníkom J. T., obaja bytom

V. č. X., právne zastúpeného JUDr. M. C. advokátom v N., Š. ul. č. X, proti odporkyni

Sociálnej poisťovni v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. decembra 2007, č. k. 13Sd

/116/2007 – 40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. decembra

2007, č. k. – 40, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 17. decembra 2007, č. k. – 40,

potvrdil rozhodnutie odporkyne z 30. augusta 2007 č. X., ktorým podľa § 29 zákona č.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom zabezpečení“) a podľa o sociálnom

poistení v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla

žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 1. júna 2001 lebo zistil, že

rozhodnutie odporkyne je vecne správne.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil ako nezákonný, nakoľko podľa

jeho názoru krajský súd porušil práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže pri

preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia odporkyne bral do úvahy aj odôvodnenie jej

rozhodnutia a nielen výrokovú časť, nevypočul svedkov, ktorých vypočutie navrhol

navrhovateľ, nepostúpil spis nadriadenému súdu potom, ako navrhovateľ namietol zaujatosť

konajúcej sudkyne a tiež porušil právo navrhovateľa na hmotné zabezpečenie pri

nespôsobilosti na prácu a právo na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných

životných podmienok.

Odporkyňa vo vyjadrení z 29. apríla 2008 uviedla, že rozhodnutím z 11. marca 2008

č. X. povolila obnovu konania vo veci rozhodnutia právneho predchodcu Sociálnej poisťovne

z 20. júla 1994 č. X. v spojení s rozhodnutím z 5. apríla 1995 č. X., ktorým bol

navrhovateľovi odňatý pôvodne priznaný invalidný dôchodok a priznaný čiastočný invalidný

dôchodok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c

(ďalej len „OSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení.

Podľa § 259 ods. 1 tohto zákona v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu

z dôchodkového zabezpečenia sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 37 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na

čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu

potrebnú na nárok na tento dôchodok.

Podľa § 37 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona občan je čiastočne invalidný, ak pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú

polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov.

Zo spisov vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa z 1. júna 2001 o priznanie

invalidného dôchodku podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení posúdila zdravotný stav

navrhovateľa posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne pobočka

v Bratislave 18. septembra 2001 a neskôr 4. októbra 2001. Na základe vlastného vyšetrenia

zdravotného stavu navrhovateľa a na základe správy z jeho psychiatrického vyšetrenia

z 13. augusta 2001 a psychologického vyšetrenia z 1. augusta 2001 vyslovila uzáver, že

navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, ale je

naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, lebo

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné a duševné schopnosti dosahujú polovicu

schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov.

V súdnom konaní zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdila 19. apríla 2002

posudková komisia sociálneho zabezpečenia č. 2 Sociálnej poisťovne – ústredia v Bratislave.

Opäť vykonala vlastné vyšetrenie, oboznámila sa so správami z jeho psychologického

vyšetrenia z 1. augusta 2001 a z jeho psychiatrického vyšetrenia z 13. augusta 2001,

so závermi interného vyšetrenia z 20. júla 2001, so záznamom praktického lekára z 3. apríla

2002, s výsledkami pneumologického vyšetrenia z 12. marca 2002 a so správou

zo spirometrického vyšetrenia z júna 2001.

Podľa záverov posudku tejto posudkovej komisie je navrhovateľ schopný pracovať na

skrátený 4-6 hodinový pracovný úväzok vo všetkých pomocných robotníckych profesiách,

a preto nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, ale je naďalej

čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) tohto zákona.

Zo spisov Krajského súdu v Nitre č. k. vyplýva, že pred podaním žiadosti

o invalidný dôchodok bol navrhovateľ hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v H.

v apríli 1999. Jeho vyšetrenie počas hospitalizácie potvrdilo mentálnu retardáciu ľahkého

stupňa, zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu a závislú poruchu osobnosti, pri ktorej je

schopný vykonávať pomocné práce ako čiastočne invalidný a jeho zdravotný stav nespĺňa

podmienky trvania nároku na invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona o sociálnom

zabezpečení.

Z pripojených spisov Krajského súdu v Nitre, č. k. -44, odvolací súd tiež

zistil, že na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa ustanovil súd ako súdneho znalca

z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria (klinika pracovného lekárstva a chorôb

z povolania) Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Znalecký posudok však

vypracovaný nebol okrem iného aj z dôvodu, že navrhovateľ sa nepodrobil potrebným

vyšetreniam 3. novembra 2004, 2. decembra 2004, ani 5. októbra 2005.

Následne krajský súd ustanovil na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa

PhDr. R. M., PhD, súdneho znalca z odboru psychológie, ale na jeho predvolanie z 8.

decembra 2006 sa k znalcovi dostavil iba opatrovník navrhovateľa. Po oznámení tejto

skutočnosti súdu, súd požiadal znalca, aby navštívil navrhovateľa na adrese jeho bydliska

a pokúsil sa v domácom prostredí o jeho vyšetrenie. O realizáciu znaleckého úkonu sa znalec

pokúsil dňa 10. apríla 2007 za účasti starostu Obce V., avšak opatrovník navrhovateľa

neumožnil, aby si znalec súdom uloženú povinnosť splnil.

Na základe takto zisteného skutkového stavu odporkyňa napadnutým rozhodnutím

z 30. augusta 2007 opätovne žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok podľa § 29 zákona

o sociálnom zabezpečení zamietla.

Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že rozhodnutie odporkyne považoval za vecne

správne a zákonné najmä z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ku

dňu podania žiadosti 1. júna 2001 alebo neskôr, došlo k takému zhoršeniu jeho zdravotného

stavu, ktoré by podmieňovalo zmenu invalidity.

Naopak, z posudkov a lekárskych správ, nachádzajúcich sa v dávkových spisoch

vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa je nezmenený minimálne od roku 1999, teda od jeho

hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici v H.

Rovnako v odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ nepredložil žiadne

dôkazy, novšie lekárske správy a nálezy, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa jeho zdravotný

stav zhoršil.

V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že jeho zdravotný stav bol chybne zhodnotený

už v roku 1995 odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že táto otázka bola predmetom iného

konania pred správnym orgánom, v ktorom bola podľa oznámenie odporkyne rozhodnutím

z 11. marca 2008 č. X. povolená obnova konania.

Odvolací súd preto považuje za dostatočné a úplné právne závery, aj skutkové zistenia,

obsiahnuté v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Nitre a v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa k dodržiavaniu procesnoprávnych ustanovení

treba uviesť, že podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na

základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy. Námietka navrhovateľa, že krajský súd nebol oprávnený skúmať aj

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne je vzhľadom na uvedené zákonné

ustanovenie nedôvodná, lebo súčasťou rozhodnutia odporkyne je aj obsah jeho odôvodnenia.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd nevypočul svedkov, ktorých vypočutie žiadal

navrhovateľ, treba poukázať na znenie , podľa ktorého majú účastníci

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale o ich vykonaní rozhoduje súd.

Aj keď krajský súd navrhnutých svedkov nevypočul, svoj postup dostatočne odôvodnil (čo je

uvedené na strane 6, odsek 5 napadnutého rozsudku), preto postupoval v súlade so zákonom.

Navyše, súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tomto prípade krajský súd prizval do konania dvoch

súdnych znalcov na objektívne posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, avšak v dôsledku

správania sa opatrovníka navrhovateľa bolo vykonanie týchto dôkazov opakovane zmarené.

Nemožno preto zohľadniť ani námietku navrhovateľa o nedostatočne zistenom

skutkovom stave a porušení práva navrhovateľa na hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti

na prácu a právo na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných

podmienok.

Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorý

nepostúpil spis nadriadenému súdu potom, ako navrhovateľ namietol zaujatosť konajúcej

sudkyne, odvolací súd zistil, že o námietkach zaujatosti rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky opakovane. (viď napadnutý rozsudok krajského súdu na 3. strane ods. 2.) Krajský

súd preto nepochybil, keď podľa na opakované námietky zaujatosti,

uplatnené z toho istého dôvodu neprihliadal.

Navrhovateľ nepredložil žiadne doklady o vyšetrení svojho zdravotného stavu, ktoré

by posudkovým lekárom pri posudzovaní jeho zdravotného stavu neboli známe v správnom

konaní a ani v konaní na súde a nepredložil novšie nálezy a lekárske správy ani dôkazy, ktoré

by odôvodňovali zhoršenie jeho zdravotného stavu ku dňu podania žiadosti o invalidný

dôchodok, alebo neskôr.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa

nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a účastníkom

ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a odporkyni žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová