Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
00b/371948.6b0403.pdf
PDF · 106.2 KB
No categories available
7So/40/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa V. T., zastúpeného opatrovníkom J. T., obaja bytom
V. č. X., právne zastúpeného JUDr. M. C. advokátom v N., Š. ul. č. X, proti odporkyni
Sociálnej poisťovni v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. decembra 2007, č. k. 13Sd
/116/2007 – 40, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. decembra
2007, č. k. 13Sd /116/2007 – 40, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 17. decembra 2007, č. k. 13Sd /116/2007 – 40,
potvrdil rozhodnutie odporkyne z 30. augusta 2007 č. X., ktorým podľa § 29 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom zabezpečení“) a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla
žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 1. júna 2001 lebo zistil, že
rozhodnutie odporkyne je vecne správne.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil ako nezákonný, nakoľko podľa
jeho názoru krajský súd porušil práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia odporkyne bral do úvahy aj odôvodnenie jej
rozhodnutia a nielen výrokovú časť, nevypočul svedkov, ktorých vypočutie navrhol
navrhovateľ, nepostúpil spis nadriadenému súdu potom, ako navrhovateľ namietol zaujatosť
konajúcej sudkyne a tiež porušil právo navrhovateľa na hmotné zabezpečenie pri
nespôsobilosti na prácu a právo na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných
životných podmienok.
Odporkyňa vo vyjadrení z 29. apríla 2008 uviedla, že rozhodnutím z 11. marca 2008
č. X. povolila obnovu konania vo veci rozhodnutia právneho predchodcu Sociálnej poisťovne
z 20. júla 1994 č. X. v spojení s rozhodnutím z 5. apríla 1995 č. X., ktorým bol
navrhovateľovi odňatý pôvodne priznaný invalidný dôchodok a priznaný čiastočný invalidný
dôchodok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení.
Podľa § 259 ods. 1 tohto zákona v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu
z dôchodkového zabezpečenia sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 37 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na
čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu
potrebnú na nárok na tento dôchodok.
Podľa § 37 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona občan je čiastočne invalidný, ak pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú
polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov.
Zo spisov vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa z 1. júna 2001 o priznanie
invalidného dôchodku podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení posúdila zdravotný stav
navrhovateľa posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne pobočka
v Bratislave 18. septembra 2001 a neskôr 4. októbra 2001. Na základe vlastného vyšetrenia
zdravotného stavu navrhovateľa a na základe správy z jeho psychiatrického vyšetrenia
z 13. augusta 2001 a psychologického vyšetrenia z 1. augusta 2001 vyslovila uzáver, že
navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, ale je
naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné a duševné schopnosti dosahujú polovicu
schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov.
V súdnom konaní zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdila 19. apríla 2002
posudková komisia sociálneho zabezpečenia č. 2 Sociálnej poisťovne – ústredia v Bratislave.
Opäť vykonala vlastné vyšetrenie, oboznámila sa so správami z jeho psychologického
vyšetrenia z 1. augusta 2001 a z jeho psychiatrického vyšetrenia z 13. augusta 2001,
so závermi interného vyšetrenia z 20. júla 2001, so záznamom praktického lekára z 3. apríla
2002, s výsledkami pneumologického vyšetrenia z 12. marca 2002 a so správou
zo spirometrického vyšetrenia z júna 2001.
Podľa záverov posudku tejto posudkovej komisie je navrhovateľ schopný pracovať na
skrátený 4-6 hodinový pracovný úväzok vo všetkých pomocných robotníckych profesiách,
a preto nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, ale je naďalej
čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) tohto zákona.
Zo spisov Krajského súdu v Nitre č. k. 23S 353/96 vyplýva, že pred podaním žiadosti
o invalidný dôchodok bol navrhovateľ hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v H.
v apríli 1999. Jeho vyšetrenie počas hospitalizácie potvrdilo mentálnu retardáciu ľahkého
stupňa, zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu a závislú poruchu osobnosti, pri ktorej je
schopný vykonávať pomocné práce ako čiastočne invalidný a jeho zdravotný stav nespĺňa
podmienky trvania nároku na invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona o sociálnom
zabezpečení.
Z pripojených spisov Krajského súdu v Nitre, č. k. 13S 289/01-44, odvolací súd tiež
zistil, že na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa ustanovil súd ako súdneho znalca
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria (klinika pracovného lekárstva a chorôb
z povolania) Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Znalecký posudok však
vypracovaný nebol okrem iného aj z dôvodu, že navrhovateľ sa nepodrobil potrebným
vyšetreniam 3. novembra 2004, 2. decembra 2004, ani 5. októbra 2005.
Následne krajský súd ustanovil na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa
PhDr. R. M., PhD, súdneho znalca z odboru psychológie, ale na jeho predvolanie z 8.
decembra 2006 sa k znalcovi dostavil iba opatrovník navrhovateľa. Po oznámení tejto
skutočnosti súdu, súd požiadal znalca, aby navštívil navrhovateľa na adrese jeho bydliska
a pokúsil sa v domácom prostredí o jeho vyšetrenie. O realizáciu znaleckého úkonu sa znalec
pokúsil dňa 10. apríla 2007 za účasti starostu Obce V., avšak opatrovník navrhovateľa
neumožnil, aby si znalec súdom uloženú povinnosť splnil.
Na základe takto zisteného skutkového stavu odporkyňa napadnutým rozhodnutím
z 30. augusta 2007 opätovne žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok podľa § 29 zákona
o sociálnom zabezpečení zamietla.
Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že rozhodnutie odporkyne považoval za vecne
správne a zákonné najmä z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ku
dňu podania žiadosti 1. júna 2001 alebo neskôr, došlo k takému zhoršeniu jeho zdravotného
stavu, ktoré by podmieňovalo zmenu invalidity.
Naopak, z posudkov a lekárskych správ, nachádzajúcich sa v dávkových spisoch
vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa je nezmenený minimálne od roku 1999, teda od jeho
hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici v H.
Rovnako v odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ nepredložil žiadne
dôkazy, novšie lekárske správy a nálezy, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa jeho zdravotný
stav zhoršil.
V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že jeho zdravotný stav bol chybne zhodnotený
už v roku 1995 odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že táto otázka bola predmetom iného
konania pred správnym orgánom, v ktorom bola podľa oznámenie odporkyne rozhodnutím
z 11. marca 2008 č. X. povolená obnova konania.
Odvolací súd preto považuje za dostatočné a úplné právne závery, aj skutkové zistenia,
obsiahnuté v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Nitre a v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa k dodržiavaniu procesnoprávnych ustanovení
treba uviesť, že podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. Námietka navrhovateľa, že krajský súd nebol oprávnený skúmať aj
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne je vzhľadom na uvedené zákonné
ustanovenie nedôvodná, lebo súčasťou rozhodnutia odporkyne je aj obsah jeho odôvodnenia.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd nevypočul svedkov, ktorých vypočutie žiadal
navrhovateľ, treba poukázať na znenie § 120 ods. 1 OSP, podľa ktorého majú účastníci
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale o ich vykonaní rozhoduje súd.
Aj keď krajský súd navrhnutých svedkov nevypočul, svoj postup dostatočne odôvodnil (čo je
uvedené na strane 6, odsek 5 napadnutého rozsudku), preto postupoval v súlade so zákonom.
Navyše, súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tomto prípade krajský súd prizval do konania dvoch
súdnych znalcov na objektívne posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, avšak v dôsledku
správania sa opatrovníka navrhovateľa bolo vykonanie týchto dôkazov opakovane zmarené.
Nemožno preto zohľadniť ani námietku navrhovateľa o nedostatočne zistenom
skutkovom stave a porušení práva navrhovateľa na hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti
na prácu a právo na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných
podmienok.
Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorý
nepostúpil spis nadriadenému súdu potom, ako navrhovateľ namietol zaujatosť konajúcej
sudkyne, odvolací súd zistil, že o námietkach zaujatosti rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky opakovane. (viď napadnutý rozsudok krajského súdu na 3. strane ods. 2.) Krajský
súd preto nepochybil, keď podľa § 16 ods. 2 OSP na opakované námietky zaujatosti,
uplatnené z toho istého dôvodu neprihliadal.
Navrhovateľ nepredložil žiadne doklady o vyšetrení svojho zdravotného stavu, ktoré
by posudkovým lekárom pri posudzovaní jeho zdravotného stavu neboli známe v správnom
konaní a ani v konaní na súde a nepredložil novšie nálezy a lekárske správy ani dôkazy, ktoré
by odôvodňovali zhoršenie jeho zdravotného stavu ku dňu podania žiadosti o invalidný
dôchodok, alebo neskôr.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom
ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a odporkyni žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová