Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/5/2007

Najvyšší súd 1M Obdo V 5/2007

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci navrhovateľa: J.,

IČO: X., proti odporcovi: JUDr. M., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: P., o vylúčenie

veci z konkurznej podstaty, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. marca 2006 č. k.

-73 –Pr v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.

júna 2006 č. k. -82, rozhodol

t a k t o :

Uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu z r u š u j e a vec

v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 21. 06. 2006 č. k. -82 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým

účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol:

So súdenou vecou súvisí konkurzné konanie. Na majetok úpadcu P., bol uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. 06. 2001 č. k. 47-24K 25/01-390 vyhlásený konkurz.

Kedy začalo konkurzné konanie (kedy bol súdu doručený návrh na vyhlásenie konkurzu),

zo spisov sa nedá zistiť. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu (č. l. 13 – 15

spisov), ktoré bolo doručené súdu 04. 11. 2002, v závere uvádza, že pripája aj uznesenie

o vyhlásení konkurzu, avšak v spisoch sa nenachádza. Bolo by možné posúdiť rôzne časové

súvislosti. Z toho, čo z obsahu spisov sa javí, že v exekučnom konaní exekútora, ale aj

Okresného súdu vo Zvolene (Er 3093/00) a Krajského súdu v Banskej Bystrici

() dostatočne nebolo zohľadnené dominantné postavenie

o konkurznom konaní, voči Exekučnému poriadku a . Ide

21M Obdo V 5/2007

o právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktorými je v tomto konaní odvolací súd viazaný,

a preto sa ich bližšie nedotýka. Za jestvujúceho právneho stavu bolo povinnosťou správkyne

konkurznej podstaty pojať do súpisu podstaty aj majetok úpadcu tak, ako ho pojala. Nič

na tom nemení odlišný právny názor, ani rozhodnutia súdov, keď to hodnotil odlišne.

Nemožno obísť skutočnosť, že správca konkurznej podstaty nie je účastníkom konania

v zmysle , ale účastníkom podľa ZKV. Ide o jeho dočasnú

účasť a koná v mene úpadcu do skončenia konkurzného konania. Je nad rámec tohto

odvolacieho konania uvádzať, aké je jeho postavenie, ale to si možno vyčítať zo ZKV.

Ustanovený je súdom a za svoj výkon súdu zodpovedá. Je odmeňovaný podľa ZKV

a vykonávacieho nariadenia. Nemožno preto naňho vzťahovať ustanovenia

o účastníkovi konania, len v obmedzenej miere. Medzi jeho povinnosti patrí aj popretie

konkurzným veriteľom uplatnenej pohľadávky, či odporovať právnym úkonom a pod., ale

nemožno ho brať osobne za zodpovedného, keď v incidenčnom spore nebude mať úspech, ale

nemožno postupovať tak, že bude zaviazaný ako iný účastník v spore.

Podľa § 66e ods. 1 ZKV: „Na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy, upravené aj týmto

zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne

od tohto zákona“.

Ustanovenie § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV stanoví, že z uspokojenia sú vylúčené, okrem

iného, trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní

a v konaniach, súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Správne preto rozhodol prvostupňový súd ohľadne náhrady trov konania, keď uviedol

citované ustanovenie. Nesprávne však citoval ustanovenie Nemožno používať

ustanovenia rôznych zákonov a kombinovať ich, ako sa komu hodia. Ak trovy účastníkov

nemožno uspokojiť z majetku úpadcu, je absurdné, aby sa uspokojovali z majetku správcu

podstaty.

31M Obdo V 5/2007

Zákonné právo a povinnosť vykladať zákony pri rozhodovaní má súd a samotné

odvolanie je skôr právnou polemikou ohľadne tohto výkladu. ZKV je špeciálnym zákonom,

hmotnoprávnym a súčasne procesným predpisom. Použitie všeobecného procesného predpisu,

a to , alebo iných právnych predpisov, je prísne obmedzené,

ako to bolo vyššie odcitované. Súd nemôže dopĺňať zákony, len aplikovať v takom znení, ako

sú.

V tejto veci vznikol aj iný právny problém, daný nejednotným výkladom zákona.

Pôvodným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. decembra 2002 č. k.

-40 boli vylúčené veci z konkurznej podstaty podľa žaloby a účastníkom nebola

priznaná náhrada trov konania. Po odvolaní navrhovateľa proti rozsudku v časti ohľadne

nepriznania náhrady trov konania odvolací – Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 30. 01. 2004 č. k. -49 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a nepriznal

účastníkom náhradu odvolacích trov. Po podnete navrhovateľa na generálnu prokuratúru SR,

tento dňa 23. 03. 2005 pod VI/2 Pz 175/04-15 podal mimoriadne dovolanie proti časti

rozhodnutia ohľadne náhrady trov konania. Dovolací súd (päťčlenný senát) mimoriadnemu

dovolaniu vyhovel a rozsudkom z 26. októbra 2005 č. k. 1M Obdo V 1/05-67 uznesenie

odvolacieho súdu, ako aj rozsudok prvostupňového súdu v časti ohľadne náhrady trov

konania, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalší postup.

Vystáva otázka, či vôbec v tejto veci bolo možné rozhodnutie súdu napadnúť

mimoriadnym dovolaním?!

O povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí ( ). je to celkom pochopiteľné už aj z toho dôvodu, že

rozhodnutie o trovách je závislé od rozhodnutia vo veci samej. Z možnosti podať dovolanie je

vylúčené uznesenie, okrem iných o trovách konania ( ). Časť ,

upravujúca konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 243e – § 243j) neobsahuje obdobné

ustanovenie, ale bolo by proti zmyslu a celkovému poslaniu týchto mimoriadnych opravných

prostriedkov, keby sa vykladali tak, že pripúšťajú diskrimináciu účastníkov konania (ktorú

diskrimináciu SR nepripúšťa). Diskriminácia spočíva v tom, že tomu istému

účastníkovi sa priznajú v tej istej veci rozdielne práva len na základe toho, že ich uplatní

41M Obdo V 5/2007

podľa rôznych ustanovení toho istého zákona. Mimoriadne dovolanie má iné poslanie, ako

rozhodovať o trovách konania.

Na podnet navrhovateľa generálny prokurátor podal proti uvedeným uzneseniam

mimoriadne dovolanie a navrhol ich zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na jeho zdôvodnenie uviedol:

Navrhovateľ sa návrhom z 23. septembra 2002 domáha vylúčenia nehnuteľnosti

z konkurznej podstaty z dôvodu, že nadobudol k nim vlastníctvo na základe príklepu

udeleného súdnym exekútorom a schváleného súdom v exekučnom konaní, vedenom proti

úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len súd prvého

stupňa) rozsudkom zo 4. decembra 2002 č. k. -40 návrhu v plnom rozsahu

vyhovel, pričom však nepriznal náhradu trov konania navrhovateľovi, vyčíslených na sumu

28 370,-- Sk s poukazom na ust. a

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací

súd, uznesením z 30. januára 2004 č. k. -49 rozsudok označeného súdu prvého

stupňa v napadnutej časti o trovách konania potvrdil a takisto nepriznal žiadnemu

z účastníkov trovy odvolacieho konania, keď sa stotožnil s dôvodmi súdu prvého stupňa.

Proti týmto rozhodnutiam v časti, týkajúcej sa trov konania, podal generálny

prokurátor Slovenskej republiky 23. marca 2005 pod č. k. VI/2 Pz 175/04-12 mimoriadne

dovolanie s poukazom na porušenie ustanovení , , a

a § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, rozsudkom z 26. októbra 2005 č.

k. 1M Obdo V 1/2005-67 zrušil obe rozhodnutia o náhrade trov konania, napádané

v mimoriadnom dovolaní a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd poukázal na rozdielnosť odôvodnenia

v rozhodnutiach procesných súdov, keď súd prvého stupňa s prihliadnutím na dôsledky,

vyplývajúce z ustanovení a ZKV aplikoval ust. , zatiaľ čo

51M Obdo V 5/2007

odvolací súd o nároku na náhradu trov rozhodoval s poukazom iba na označené ustanovenia

ZKV.

Dovolací súd v odôvodnení zdôraznil, že konanie o vylúčenie veci z konkurznej

podstaty nie je pokračovaním konkurzného konania, ale ide o samostatné konanie, v ktorom

sa na riešenie procesných otázok uplatňujú výlučne ustanovenia Preto bolo

povinnosťou procesných súdov rozhodovať o nároku žalobcov na náhradu trov konania podľa

ustanovení O. s .p., bez ohľadu na to, kto je účastníkom tohto konania, ako aj bez ohľadu

na to, ako pohľadávku, predstavujúcu náhradu trov konania, z hľadiska jej uspokojenia

upravujú ustanovenia ZKV. Okolnosť, že takú pohľadávku nemožno uspokojiť

v konkurznom konaní, nemá byť prekážkou, aby v konaní o vylúčenie veci z konkurznej

podstaty nemohla byť priznaná úspešnému účastníkovi, prípadne, aby sa o náhrade trov

nerozhodovalo podľa ustanovení

Dovolací súd v preskúmavanej veci naznačil, že pri rozhodovaní o náhrade trov

v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, kde sa aplikujú ustanovenia ,

nemožno vylúčiť rozhodnutie o trovách v zmysle , ako to mienil vo svojom

rozhodnutí urobiť súd prvého stupňa, treba však, aby v odôvodnení náležite uviedol, čo

považuje za dôvody osobitného zreteľa, lebo to z jeho rozhodnutia jednoznačne nevyplývalo.

Súd prvého stupňa po vrátení veci dovolacím súdom uznesením z 20. marca 2006 č. k.

rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi podľa výsledku

sporu vo veci samej vzniklo právo na náhradu trov podľa Považoval však

okolnosť, že správkyňa konkurznej podstaty vzhľadom na spornosť nadobudnutia

vylučovaných nehnuteľností navrhovateľom do vlastníctva tieto dôvodne zapísala do súpisu

konkurznej podstaty, za dôvod osobitného zreteľa. S prihliadnutím na ust. § 33 ods. 1 písm. b/

ZKV, ktoré v konkurznom konaní vylučuje uspokojovanie trov účastníkov konaní, súvisiacich

s konkurzom, priznaním trov v spore úspešnému navrhovateľovi by bola ukrátená konkurzná

podstata v neprospech konkurzných veriteľov a ďalej s prihliadnutím na časovú postupnosť

úkonov odporkyne v konkurze pri súpise podstaty súd prvého stupňa vyslovil záver, že nárok

na náhradu trov navrhovateľovi nie je možné priznať v zmysle V podstate tým

61M Obdo V 5/2007

iba rozviedol dôvody, ktoré uviedol už v skoršom, dovolacím súdom zrušenom rozhodnutím

zo 4. decembra 2002.

Toto uznesenie súdu prvého stupňa, napadnuté odvolaním navrhovateľa, potvrdil

odvolací súd uznesením z 21. júna 2006 č. k. -82.

V odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil záver, že súd prvého stupňa nemal splnené

predpoklady, aby o trovách konania rozhodoval podľa ust. , mal postupovať

podľa ZKV, a to v zmysle § 66e ods. 1 ZKV, teda s prihliadnutím na ust. § 33 ods. 1 písm. b/

ZKV, ak je vylúčená možnosť uspokojovať v konkurznom konaní trovy účastníkov,

vzniknuté v konaniach, súvisiacich s konkurzom z majetku úpadcu, tým viac je vylúčené

uspokojovať ich z majetku správcu konkurznej podstaty. Správca podstaty má iba dočasnú

účasť, aby konal v mene úpadcu do skončenia konkurzu, a preto naň ani nemožno vzťahovať

ustanovenia o účastníkovi konania, prípadne len v miere obmedzenej, takže ho

nemožno osobne brať na zodpovednosť, ak v incidenčnom spore nebude mať úspech.

V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia polemizoval s postupom dovolacieho súdu

v konaní o mimoriadnom dovolaní z 23. mája 2005, lebo ak ust. vylučuje

podanie dovolania proti uzneseniu o trovách konania, tak by malo byť neprípustné aj podanie

mimoriadneho dovolania proti takémuto rozhodnutiu.

Týmito rozhodnutiami odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutím prvostupňového súdu,

ktoré nadobudli právoplatnosť 12. júla 2006, bol podľa môjho názoru porušený zákon.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že navrhuje,

aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že napadnuté

uznesenie považuje za správne a navrhol, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie odmietol

ako neprípustné (ako to v odôvodnení uviedol odvolací súd), alebo aby ho zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas a že je prípustné, napadnuté uznesenia, ako aj konanie, ktoré

71M Obdo V 5/2007

im predchádzalo, preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je v celom rozsahu dôvodné.

V danej veci k otázke náhrady trov konania dovolací súd už vyslovil právny názor

v rozsudku z 26. 10. 2005 č. k. 1M Obdo V 1/2005-67. Tento právny názor podľa ust.

pre súdy nižšieho stupňa je záväzný.

Súd prvého stupňa účastníkom náhradu trov konania nepriznal podľa ust.

Aplikácia tohto ustanovenia je v danej veci možná, ako to uviedol dovolací súd

v uvedenom rozsudku. Avšak dôvody, ktoré považoval súd prvého stupňa podľa tohto

ustanovenia za dôvody hodné osobitného zreteľa, nie sú správne a v tomto smere dovolací súd

sa stotožňuje s argumentáciou generálneho prokurátora.

p

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na správcu konkurznej

podstaty ustanovenia ako účastníka konania sa vzťahujú len v obmedzenej miere

a podľa jeho názoru súd prvého stupňa pochybil, ak vo veci aplikoval ustanovenie

Tento právny názor odvolacieho súdu je v rozpore so záväzným právnym

názorom dovolacieho súdu, ktorý dovolací súd vyslovil v rozsudku z 26. 10. 2005 (§ 243d

ods. 1 ). V tejto otázke dovolací súd v celom rozsahu poukazuje na vyslovený právny

názor rozsudku z 26. 10. 2005 a v tomto smere nepovažuje za potrebné tejto otázke venovať

ďalšiu pozornosť.

Mylný je právny názor odvolacieho súdu aj v tom, že mimoriadne dovolanie nie je

prípustné proti výroku o náhrade trov konania. Prípustnosť mimoriadneho dovolania podľa

ust. a nasl. je podstatne širšia, ako prípustnosť dovolania (riadneho). Táto

rozdielnosť vyplýva zo samotnej povahy mimoriadneho dovolania a jeho účelu, vymedzeného

v ust. Ak by prípustnosť týchto dvoch samostatných mimoriadnych

opravných prostriedkov bola identická (totožná), potom mimoriadne dovolanie by v podstate

nemalo ústavné opodstatnenie, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky riešiac túto otázku

nevyslovil, že by toto oprávnenie generálneho prokurátora bolo protiústavné.

81M Obdo V 5/2007

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení

s opätovne zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu