Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/15/2007

Najvyšší súd 1M Obdo V 15/2007

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: I., proti

žalovanému: JUDr. J. správca konkurznej podstaty úpadcu M. o vylúčenie veci

z konkurznej podstaty, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. júla 2003 č. k. -65

a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. marca 2007 č. k.

-159, rozhodol

t a k t o :

Rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvého stupňa.

O d ô v o d n e n i e :

Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa

14. 03. 2007 č. k. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd

žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 100 522 021,33 Sk spolu s 13%

úrokom z omeškania od 11. 03. 2003 a rozhodol o náhrade trov konania. Na zdôvodnenie

rozsudku odvolací súd uviedol:

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 3. júla 2003 č. k. -65 zamietol

žalobu žalobcu a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 100 522 021,33 Sk spolu s 13%

úrokom z omeškania od 11. 03. 2003. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania

v sume 600 000,-- Sk.

Na základe odvolania žalobcu odvolací súd rozsudkom sp. zn. zo dňa

29. septembra 2004 rozsudok v časti, pokiaľ zamietol žalobu žalobkyne, potvrdil a v časti,

pokiaľ vyhovel vzájomnej žalobe, rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Účastníkom

náhradu trov konania nepriznal.

21M Obdo V 15/2007

Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou odvolací súd zamenil rozsudok súdu prvého

stupňa, podal dovolanie žalovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Dovolací súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný napadol dovolaním výrok

odvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd rozhodol o jeho vzájomnom návrhu. Žalovaný

sa návrhom domáhal vydanie peňažných prostriedkov v sume 100 522 021,33 Sk, uložených

na účte u žalobcu, ktorý sa v predmetnom spore domáhal ich vylúčenia z konkurznej podstaty,

peňažné prostriedky boli zložené na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorú

uzavrel žalobca s úpadcom. Ide o platne uzavretú zmluvu, ktorá má všetky potrebné

náležitosti, ktoré zákon pre platne uzavretý záväzkový vzťah vyžaduje v zmysle § 533 Obč.

zák. Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má zo zákona rozväzovaciu podmienku,

v dôsledku ktorej účinky prevodu prestanú, ak dlžník splní svoj záväzok. Správca konkurznej

podstaty úpadcu – žalovaný peňažné prostriedky, ktorými úpadca ako spoludlžník svoj

záväzok voči žalobcovi zabezpečil, zahrnul do konkurznej podstaty. Urobil tak s odkazom

na ustanovenie a Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva,

že do konkurznej podstaty patrí aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Toto

ustanovenie sa týka aj majetku, ku ktorému dlžník previedol vlastníctvo na zabezpečenie

svojho záväzku, ako to bolo aj v danom prípade. Správca konkurznej podstaty zahrnul

peňažné prostriedky, ktoré dlžník na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva

podmienene previedol na žalobcu do konkurznej podstaty. Žalobca vo svojej vylučovacej

žalobe nebol úspešný, lebo súdy jeho žalobu zamietli. Finančné prostriedky v uplatnenej

výške preto zostali zahrnuté do konkurznej podstaty a žalobca ich musí do nej vydať, pretože

tvoria súčasť konkurznej podstaty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal opätovne odvolanie podľa § 212 ods. 1

a a podľa v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju

neprítomnosť ospravedlnil a navrhol pojednávať v jeho neprítomnosti, na základe zrušujúceho

rozhodnutia dovolacieho súdu a súd viazaný právnym názorom tohto súdu podľa § 243d

a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

31M Obdo V 15/2007

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania je vzájomný

návrh žalovaného na vydanie peňažných prostriedkov v sume 100 522 021,33 Sk, uložených

na účte u žalobcu, ktorý sa v spore domáhal ich vylúčenia z konkurznej podstaty. Peňažné

prostriedky boli zložené na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553

Obč. zák., ktorú platne uzavreli sporové strany.

Podľa § 553 ods. 1 Obč. zák. splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva

dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).

Podľa § 553 ods. 2 Obč. zák. zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí

uzavrieť písomne.

Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má zo zákona rozväzovaciu podmienku,

v dôsledku ktorej účinky prevodu prestanú, ak dlžník splní svoj záväzok.

Správca konkurznej podstaty úpadcu – však peňažné prostriedky, ktorými úpadca –

ako spoludlžník svoj záväzok voči žalobcovi zabezpečil, zahrnul do konkurznej podstaty

s poukazom na § 6 ZKV.

Podľa § 6 ods. 1 ZKV majetok, podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva

a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, ako aj majetok,

ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

Toto ustanovenie sa týka aj majetku, ku ktorému dlžník previedol vlastníctvo

na zabezpečenie svojho záväzku. Žalobca sa žalobou domáhal vylúčenia týchto prostriedkov

z konkurznej podstaty. Žalovaný si uplatnil vzájomný návrh, aby žalobca finančné prostriedky,

ku ktorým dlžník na základe zabezpečovacieho prevodu práva – previedol svoje vlastníctvo

na zabezpečenie svojho záväzku vo výške 100 522 021,33 Sk v plnej výške aj

s príslušenstvom vrátil. Žalobca bol o svojej žalobe neúspešný, čiže finančné prostriedky sú

súčasťou konkurznej podstaty a žalobca ich musí vydať.

41M Obdo V 15/2007

Na základe tohto skutkového a právneho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

Na podnet žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o uložení

povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému 13% úrok z omeškania zo sumy 100 522 021,33 Sk

od 11. marca 2003 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 03. 2007 č. k. -159 podal

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor a navrhol toto rozhodnutie v napadnutej časti

zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie

mimoriadneho dovolania generálny prokurátor uviedol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného dovolania rozsudok zo dňa

26. 10. 2006 č. k. V 19/2005-156 napadnutý rozsudok v časti zamietajúceho výroku

vzájomnej žaloby zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd

vyslovil právny názor, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k peňažným

prostriedkom je platná a má všetky potrebné náležitosti. Zároveň vyslovil právny názor, že

podľa § 6 ods. 2 ZKV do majetku úpadcu patrí aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj

záväzok, teda aj majetku, ktorý na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva

podmienene previedol na žalobcu. Preto finančné prostriedky zostali zahrnuté v konkurznej

podstate a žalobca je povinný ich vydať, nakoľko tvoria jeho súčasť. Dovolací súd v otázke

príslušenstva – úrokov z omeškania nezaujal žiadne stanovisko, ani právny názor.

Na základe rozhodnutia dovolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom zo 14. marca 2007 č. k. -159 potvrdil rozsudok Krajského súdu

v Košiciach z 3. júla 2003 č. k. -65 v časti vzájomnej žaloby a zaviazal žalobcu

k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 100 522 021,33 Sk s 13% úrokom z omeškania

od 11. marca 2003 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalovanému

trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 1 200 000,-- Sk. Odvolací súd súc

viazaný právnym názorom dovolacieho súdu k otázke platnosti zmluvy o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom konštatoval, že ide o platne uzatvorenú

zmluvu, majúcu všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ust. .

K otázke zahrnutia peňažných prostriedkov do konkurznej podstaty a ich vydania uviedol, že

podľa § 6 ods. 2 ZKV do majetku úpadcu patrí aj majetok, ktorým žalovaný zabezpečoval

svoj záväzok. Vzhľadom na to, že žalobca nebol vo vylučovacej žalobe úspešný, finančné

51M Obdo V 15/2007

prostriedky v uplatnenej výške zostali zahrnuté v konkurznej podstate a žalobca ich musí

vydať. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec neposudzoval uplatnený nárok v časti

úrokov z omeškania a nezaujal žiadne stanovisko k ich výške a času, kedy začala plynúť

povinnosť žalobcu k ich zaplateniu.

Rozhodnutiami oboch súdov v časti výroku o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť

žalovanému 13% úrok z omeškania zo sumy 100 522 021,33 Sk od 11. marca 2003

do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bol podľa môjho názoru porušený zákon.

Ustanoveniami , , , , , ods.

4, § 340 ods. 1, 2, § 342 ods. 1, § 365, § 369 a § 502 ods. 1 Obch. zák. sa konajúce súdy

dôsledne neriadili.

Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil platnosť zmluvy o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom, o čom svedčí rozhodnutie odvolacieho,

aj dovolacieho súdu, ktoré zhodne konštatovali, že predmetná zmluva bola uzavretá platne.

Pochybenia sa krajský súd dopustil aj pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na úrok

z omeškania, keď jeho výšku určil podľa ust. , pričom počiatok

plynutia lehoty, kedy sa mal žalobca dostať do omeškania, neskúmal a v žiadnom smere

neodôvodnil. Vzhľadom na povahu plnenia, v konkrétnom prípade, je práve určenie začatia

plynutia lehoty, kedy sa žalobca dostal do omeškania, dôležité, nakoľko čas plnenia nebol

daný zmluvou a nevyplýva ani zo zákona.

Odvolací súd neprejednal podané odvolanie žalobcu v intenciách ustanovenia § 212

ods. 1 , v zmysle ktorého odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

Odvolací súd sa však pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového

súdu nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vo svojom odvolaní namietal a jeho

rozhodnutie nespĺňa náležitosti ustanovenia Žalobca v podanom odvolaní

proti rozhodnutiu súdu, ktorým vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného, výslovne namietal

(bod 4 odvolania) skutočnosť, že krajský súd nevykonal žiaden dôkaz vo veci zistenia

správnosti výšky pohľadávky, ktorú žalovaný uplatnil vo vzájomnej žalobe a nezaoberal sa

ani oprávnenosťou uplatnenia fixnej 13% sadzby úroku z omeškania zo žalovanej sumy a ani

oprávnenosťou začiatku plynutia povinnosti žalobcu zaplatiť tento úrok z omeškania.

Odvolací súd teda vôbec neskúmal skutočnosť, odkedy sa žalobca mal dostať do omeškania

61M Obdo V 15/2007

so zaplatením žalovanej sumy a či vznikla povinnosť žalobcu na zaplatenie úrokov

z omeškania.

Je potrebné uviesť, že dovolací súd v tejto časti výroku odvolacieho súdu nevyslovil

právny názor, nakoľko tento výrok rozhodnutia nebol dovolaním dotknutý. Z uvedeného

dôvodu v napadnutej časti výroku rozhodnutia je mimoriadne dovolanie prípustné

(neprichádza do úvahy aplikácia ust. ).

Rozsudok odvolacieho súdu v intenciách vyššie uvedeného nie je náležite v zmysle

odôvodnený. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti

so základným právom na súdnu ochranu podľa . Ak

súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2

dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov

alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené

reálnym obsahom.

Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu

a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. marca 2003.)

Taktiež súčasťou práva na spravodlivý proces je nevyhnutná nadväznosť medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi

na strane druhej, ktorá sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia spôsobom, zakotveným

v Ak tento vzťah z odôvodnenia nevyplýva, ide vo svojich dôsledkoch

o rozhodnutie nepreskúmateľné, a teda o naplnenie tzv. inej vady konania, ktorá je dovolacím

dôvodom podľa

Odvolací súd, ako aj prvostupňový súd pochybili aj pri právnom posúdení priznaného

úroku z omeškania. Treba zdôrazniť, že záväzkový vzťah, založený na základe zmluvy

o úvere, ako aj záväzkový vzťah na zabezpečenie úverového vzťahu, založený na základe

zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom, sú

absolútne obchody. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, vyplývajúci zo zmluvy

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je potrebné posudzovať podľa príslušných

71M Obdo V 15/2007

ustanovení a nie . Žalovaný si vzájomnou

žalobou uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu, že zmluva

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práv k peňažným prostriedkom č. 07/070/2001

z 25. júna 2001 v znení Dodatku č. 1 z 21. decembra 2001 je absolútne neplatným právnym

úkonom. Inštitút bezdôvodného obohatenia je upravený výlučne v § 451 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Žalovaný opieral svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia o tú

skutočnosť, že v konkrétnom prípade išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu.

Odvolací súd, ako aj dovolací súd vyslovili právny názor, že zmluva

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bola platne uzatvorená a že obsahovala všetky

náležitosti ustanovené . Z uvedeného vyplýva, že žalovaným

uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatného právneho úkonu

nemalo opodstatnenie a následne nebolo možné právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným

na vydanie peňažných prostriedkov do podstaty posudzovať ako záväzkový vzťah

na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení . V tomto

kontexte nemohlo vzniknúť žalovanému právo požadovať zaplatenie úrokov z omeškania

z titulu bezdôvodného obohatenia podľa .

Vzhľadom k tomu, že úverový vzťah, vrátane vzťahu, vyplývajúceho zo zmluvy

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ako absolútne obchody je nutné posudzovať

podľa príslušných ustanovení , vrátane príslušenstva – úrokov

z omeškania. Na úroky z omeškania v tomto prípade nie je možné aplikovať § 517 ods. 2

a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ale je

ich potrebné posudzovať podľa .

Žalovaný si uplatnil úroky z omeškania v sadzbe 13% p. a., pričom pri určení sadzby

vychádzal zo 6,5% základnej úrokovej sadzby NBS. Konajúce súdy ohľadom výšky úrokovej

sadzby nevykonali žiadne dokazovanie, len prebrali tvrdenie žalovaného, uvedené

vo vzájomnej žalobe. Takto uplatnená výška sadzby úrokov z omeškania nie je správna a súdy

ju mali po posúdení odôvodnenosti nároku určiť podľa ustanovení .

Žalovaný si uplatnil úroky z omeškania od 11. marca 2003, teda od dátumu podania

vzájomnej žaloby na súde. Žalovaným uplatnený dátum začiatku plynutia povinnosti platiť

úroky z omeškania nemá oporu v platnej právnej úprave a konajúce súdy mali určiť začiatok

81M Obdo V 15/2007

plynutia tejto povinnosti podľa príslušných ustanovení , a to

s ohľadom na dobu zročnosti povinnosti žalobcu vydať peňažné prostriedky do konkurznej

podstaty.

Vo všeobecnosti právo na úroky z omeškania vzniká ako následok omeškania dlžníka

so zaplatením peňažného záväzku a jeho predpokladom je, že dlžník nesplnil svoj záväzok

riadne a včas. Pri posudzovaní času plnenia je potrebné vychádzať zo zmluvy. Ak zmluva

neurčuje čas plnenia a rovnako ani zákon, je rozhodujúci úmysel strán, prejavený pri uzavretí

zmluvy alebo povaha plnenia. V záväzkových vzťahoch býva pravidlom, že určiť doba

plnenia vyjadruje záujem oboch zmluvných strán, teda, že obe zmluvné strany počítajú

s plnením v určitej dobe. Skutočnosť, či pri určení doby je chránený záujem len jednej strany,

musí byť zrejmá zo zmluvy alebo z dojednaní strán, uzatvárajúcich zmluvu, prípadne aj

z iných okolností prípadu. Pokiaľ však toto nebude zrejmé, alebo sa strany na tom dodatočne

nedohodnú, bude potrebné vychádzať z predpokladu, že doba plnenia vyjadruje záujem oboch

strán, a teda že je stanovená v prospech oboch strán. V konkrétnom prípade žalobca – I. ako

veriteľ si uplatnil svoje právo, vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva a dohody o pristúpení k záväzku pred vyhlásením konkurzu na majetok

žalovaného z peňažných prostriedkov, ktorými bola zabezpečovaná pohľadávka, si žalobca

uhradil svoju splatnú pohľadávku z úverového vzťahu. Až v súdnom konaní bolo vydané

rozhodnutie, že žalobca je povinný peňažné prostriedky, ktoré použil na úhradu úveru, vydať

do konkurznej podstaty. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom, je platná a že

žalobca sa bezdôvodne neobohatil. Žalobcovi bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu

povinnosť vydať majetok do konkurznej podstaty. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcom

a žalovaným neexistuje zmluva alebo prejavený úmysel strán o tom, kedy sa má plniť, teda

v prospech koho je čas plnenia určený.

V tejto súvislosti poukazujem na Stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (Ro 63/2003 zo 16. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002), z ktorého

vyplýva, že osoby, uplatňujúce práva k veciam, ktoré boli zapísané do súpisu, musia súd

alebo správcu podstaty upozorniť na to, že veci nemali byť do podstaty zapísané Ak

po takomto uplatnení, že sa vec nemala zapísať do podstaty, zostanú pochybnosti, či vec

do podstaty patrí, zapíše sa vec do súpisu s poznámkou o nárokoch uplatnených inými

osobami. Ak vylučovacia žaloba bola v stanovenej lehote podaná, o tom, či vec do podstaty

91M Obdo V 15/2007

patrí, musí rozhodnúť súd v samostatnom konaní. Do právoplatného rozhodnutia súdu

o vylučovacej žalobe preto vec nemôže byť považovaná za vec tvoriacu podstatu.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva (č. l. 9, 10), že pohľadávka žalobcu bola správcom

konkurznej podstaty uznaná podmienene a tento bol dňa 15. mája 2002 Krajským súdom

v Košiciach na schôdzi konkurzných veriteľov vyzvaný, aby v lehote 30 dní podal podľa § 19

zákona o konkurze a vyrovnaní vylučovaciu žalobu. Excindačná žaloba bola podaná včas

12. júna 2002.

Z citovaného stanoviska najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že predmet konania až

do právoplatného rozhodnutia o vylučovacej žalobe nemohol byť súčasťou konkurznej

podstaty, z čoho následne vyplýva, že žalobcovi vznikla povinnosť plniť žalovanému až

po tom, čo bolo vydané právoplatné rozhodnutie, že peňažné prostriedky patria do konkurznej

podstaty a je ich povinný vydať. Takáto skutočnosť nastala až vtedy, keď právoplatným

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. marca 2007 č. k.

-159 bola uložená žalobcovi povinnosť vydať do konkurznej podstaty

peňažné prostriedky, ktorými si ako veriteľ na základe zabezpečovacieho prostriedku uhradil

svoju pohľadávku. Žalobcovi nevznikla povinnosť vydať peňažné prostriedky do podstaty

skôr, než o tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol

dobromyseľný v držbe finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom sporu, pričom v tejto

súvislosti poukazujem na rozsudok odvolacieho súdu č. k. -159 a jeho

odôvodnenie.

Som toho názoru, že prvostupňový aj odvolací súd mali pri určovaní času plnenia

a následne aj možného omeškania žalobcu vychádzať z povahy plnenia, ktoré mal žalobca

poskytnúť žalovanému. Čas plnenia v tomto prípade určuje priamo súd vo svojom rozsudku.

Až márnym uplynutím doby na plnenie určenej v právoplatnom rozsudku odvolacieho súdu č.

k. -159 zo 14. marca 2007 sa mohol žalobca dostať do omeškania, t. j.

omeškanie s plnením mohlo nastať až deň nasledujúci po dni vykonateľnosti právoplatného

rozsudku.

Tým, že konajúce súdy naznačeným spôsobom nepostupovali a pri priznaní úroku

z omeškania aplikovali ustanovenia , napriek tomu, že na predmet

101M Obdo V 15/2007

sporu sa vzťahujú ustanovenia , vec nesprávne právne posúdili, čím je

daný dovolací dôvod podľa

Žalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje

s právnymi dôvodmi a skutočnosťami, uvedenými v mimoriadnom dovolaní.

Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s názorom generálneho

prokurátora, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je platná. V čase

vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu sa ale predmetné peňažné prostriedky nenachádzali

na účte úpadcu, i keď predstavovali zabezpečenie záväzku v prospech žalobkyne. Vyhlásením

konkurzu dňa 21. 02. 2002 oprávnenie nakladať s týmto majetkom v zmysle ust. § 14 ods. 1

písm. a/ ZKV prešlo na správcu – žalovaného. Žalobkyňa bola plne uzrozumená s vyhlásením

konkurzu a napriek tomu dňa 18. 04. 2002 spätne ku dňu 20. 02. 2002 vykonala

na vkladovom účte úpadcu číslo X. tzv. opravné zaúčtovanie svojej pohľadávky vo výške

100 522 021,33 Sk a týmto úkonom zbavila správcu dispozície s týmito peňažnými

prostriedkami. Preto žalobkyňa musí vydať nielen bezdôvodné obohatenie, ale aj úžitky

z neho v zmysle ust. , pretože nekonala dobromyseľne. Vyčíslenie úžitkov

formou úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS je

jediným správnym a zákonným postupom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas a že je prípustné, mimoriadne

dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté

rozhodnutie v rozsahu vymedzenom generálnym prokurátorom a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že napadnuté

rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o úrokoch z omeškania, pokiaľ ide o začiatok

omeškania, nie sú odôvodnené vôbec a pokiaľ ide o výšku a dôvodnosť úrokov, sú

odôvodnené nedostatočne. Z tohto dôvodu dovolací súd pre absenciu riadneho odôvodnenia

uvedené rozhodnutie v napadnutej časti považuje za nepreskúmateľné. Odvolací súd

v odôvodnení rozsudku s otázkou úrokov z omeškania sa nezaoberal vôbec, a teda k tejto

otázke nezaujal žiaden názor ani pokiaľ ide o skutkový stav ani pokiaľ ide o právne posúdenie

tejto otázky. Keďže ani rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere nie je úplné, dovolací

111M Obdo V 15/2007

súd preto časť ďalších námietok generálneho prokurátora považuje za predčasnú a ostávajúcu

časť námietok považuje dovolací súd za nesprávnu.

Dovolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí v danej veci konštatoval, že

do majetku úpadcu patrí aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok, teda aj majetok,

ktorý na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podmienene previedol na žalobcu.

Preto finančné prostriedky zostali zahrnuté v konkurznej podstate a žalobca je povinný ich

vydať, nakoľko tvoria jeho súčasť. Vzhľadom na vyslovený právny názor dovolacieho súdu

ohľadne istiny, bolo potrebné, aby súdy z toho odvodzovali aj dôvodnosť uplatňovaného

príslušenstva. Teda z tohto hľadiska je potrebné konštatovať, že sporné finančné prostriedky

od účinného vyhlásenia konkurzu boli na účte žalobcu protiprávne, keďže od tohto dňa boli

súčasťou konkurznej podstaty. Na tomto nič nemení skutočnosť, že o tom prebiehalo

občianske súdne konanie. Preto podľa názoru dovolacieho súdu tvrdenie dovolateľa, že počas

prebiehajúceho sporu až do jeho právoplatného skončenia, tieto finančné prostriedky nemôžu

byť považované za vec tvoriacu konkurznú podstatu, nemá oporu v zákone.

Rozsudok súdu, ktorým sa rozhoduje o tejto otázke, totiž nemôže mať konštitutívnu

povahu, ale nepochybne ide o rozsudok, ktorým sa iba deklaruje už existujúci právny stav.

V tomto smere mimoriadne dovolanie túto otázku nerieši. Nepochybne, ak by takáto žaloba

v súdom určenej lehote podaná nebola, potom i tak ex lege by tieto finančné prostriedky boli

súčasťou konkurznej podstaty. Preto samotné podanie excindečnej žaloby daný právny stav

nemôže zmeniť, ale vydaný rozsudok iba deklaruje, či daný právny stav existuje alebo

neexistuje. V tejto časti dovolací súd právny názor generálneho prokurátora považuje za

nesprávny. Totiž finančné prostriedky v uplatnenej výške zostali zahrnuté do konkurznej

podstaty. Preto bolo potrebné riešiť otázku, kedy žalobca sa dostal do omeškania s ich

vydaním, túto otázku ale súdy neriešili.

Pokiaľ ide o ďalšie skutkové, ako aj právne okolnosti, ktoré uvádza generálny

prokurátor, tieto dovolací súd považuje za predčasné, keďže súdy ohľadne nich nevykonali

dokazovanie a v odôvodnení sa s nimi nevyporiadali. Teda predovšetkým sa nevyporiadali

s otázkou, ktorým dňom sa žalobca dostal do omeškania, ako aj s otázkou samotnej právnej

povahy tohto príslušenstva. Dovolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí z 26. 10. 2006 (č. l.

236) už konštatoval, že zmluvu o zabezpečovacom prevode práva upravuje ust. § 553 Obč.

zák. Tento právny stav platil do vyhlásenia konkurzu na úpadcu a už bolo sčasti konštatované,

121M Obdo V 15/2007

aké právne dôsledky malo vyhlásenie konkurzu na sporné finančné prostriedky, teda, že tieto

patria do konkurznej podstaty a že žalobca je povinný ich do nej vydať. V tomto smere sú

napadnuté rozsudky právoplatné a aj súd je nimi viazaný ( ).

Mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia však v odôvodnení sa nezaoberajú s otázkou,

z akého právneho dôvodu žalobca bol v omeškaní po tom, čo na úpadcu bol vyhlásený

konkurz, ani tým, ktorým dňom sa do omeškania dostal. Žalovaný vo svojom protinávrhu

(č. l. 17) uplatňuje 13% úroky z omeškania od 11. 03. 2003, teda odo dňa podania tohto

návrhu, avšak tiež tento predmet konania bližšie nezdôvodňuje. Keďže súdy k uvedeným

otázkam nezaujali žiadne stanovisko, právne sa s týmito otázkami nevypriadali a ich rozsudky

sú v tomto smere nepreskúmateľné, preto ani dovolací súd nemôže k týmto otázkam zaujať

podrobnejšie stanovisko.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj

rozsudok odvolacieho súdu v ich napadnutej časti zrušil, teda vo výrokoch, ktorými bolo

rozhodnuté o úrokoch z omeškania a veci v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, súc viazaný rozsahom podaného mimoriadneho dovolania. Ostatné výroky

týchto rozsudkov, vrátane výrokov o náhrade trov konania, zostali nedotknuté (§ 243i ods. 2

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu