Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5c7/375855.31d0ca.pdf
PDF · 116.32 KB
No categories available
1ObdoV/13/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 13/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: M.S.,
spol. s r.o. proti žalovanému: V.P., o náhradu škody 7 983 648,-- Sk s prísl., vedenej na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 44 Cb 52/97, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2002 č. k. 1 Obo 293/2001-54 a uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2006 č. k. 1 Obo 336/2005-86, rozhodol
t a k t o :
Dovolania o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. júna 2002 č.
k. 1 Obo 293/2001-54 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ktorým
uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť z dôvodu, že mu
nebolo priznané vrátenie súdneho poplatku, ktorý zaplatil za návrh.
Dovolací súd listom z 25. februára 2004 (č. l. 66) vec vrátil súdu prvého stupňa s tým,
aby tento rozhodol o žiadosti žalobcu o vrátenie súdneho poplatku (§ 11 zák. č. 71/1992 Zb.
v znení noviel).
Súd prvého stupňa uznesením z 10. 05. 2005 č. k. 44 Cb 52/97-67 návrh na vrátenie
súdneho poplatku vo výške 319 344,-- Sk zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd
nemôže rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku po uplynutí troch rokov od konca
kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený. Súdy poplatok bol zaplatený 16. 09. 1997
a k späťvzatiu návrhu došlo až 12. 07. 2001, pričom lehota na vrátenie súdneho poplatku
uplynula dňa 31. 12. 2000.
Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. 07. 2006 č.
k. 1 Obo 336/2005-86 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 10. 05. 2005 č. k.
44 Cb 52/97-67.
Proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. 07. 2006 podal
dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu, lebo v konaní došlo
k vadám podľa § 237 písm. b/ O. s. p. a rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení
veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Na zdôvodnenie dovolania uviedol:
Podľa zmluvy o predaji vecí, práv a iných majetkových hodnôt zo dňa 21. 05. 2001
pohľadávka, žalovaná žalobcom M., s.r.o., IČO: X., návrhom zo dňa 09. 06. 1997,
uplatneným na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 44 Cb 52/97 proti odporcovi –
spoločníkovi V.P. o náhradu škody vo výške 7 983 648,-- Sk s príslušenstvom, stala sa
veriteľom pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, spoločnosť M.S., spol. s r.o., IČO: X.
a podľa § 477 Obch. zák. a § 524 Obč. zák. prešli na ňu aj všetky práva s pohľadávkou
spojené. Správca konkurznej podstaty úpadcu M., s.r.o. v konkurze postúpenie pohľadávky
písomne oznámil súdu podaním zo dňa 05. 06. 2001, dourčeným súdu dňa 08. 06. 2001 (viď.
č. l. 13).
Porovnaním výpisov z obchodného registra M., spol. s r.o., IČO: X. a M.S., spol. s r.o.
IČO: X., je preukázané, že sa jedná o dva rozličné samostatné právne subjekty!
Pochybenie nachádzame v skutočnostiach:
a/ že súd zámenu účastníka na strane žalobcu neriešil procesným rozhodnutím podľa § 92 ods.
2 O. s. p., ale napriek tomu uvádzal ako žalobcu - M.S., s.r.o. ako účastníka konania v týchto
rozhodnutiach:
- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 44 Cb 52/97-48 zo dňa 26. 07. 2001
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 293/2001 zo dňa
28. 06. 2002
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 336/2005 zo dňa
27. 07. 2006
b/ V uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 44 Cb 52/97-67 zo dňa 10. 05. 2005 je síce
ako žalobca označený – M., s.r.o., pochybenie súdu však spočíva v tom, že súd návrh žalobcu
– M., s.r.o., na vrátenie súdneho poplatku zamietol, ale v skutočnosti M., s.r.o., nikdy
žiadnym svojím podaním nežiadal vrátenie súdneho poplatku!
Žalobu zobral späť a o vrátenie súdneho poplatku požiadal nadobúdateľ pohľadávky M.S.,
spol. s r.o., teda iný subjekt, ktorému však súd procesným rozhodnutím postavenie žalobcu
nepriznal, hoci pri späťvzatí žaloby preukázal svoje právo byť účastníkom konania!
c/ Uznesenie Krajského súdu v Bratislave v právnej veci žalobcu M., s.r.o. c/a V.P., o náhradu
škody s prísl. č. k. 44 Cb 52/97-67 zo dňa 10. 05. 2005, bolo odvolacím Najvyšším súdom
Slovenskej republiky uznesením v právnej veci žalobcu M.S., s.r.o., c/a V.P., o náhradu škody
s prísl. č. k. 1 Obo 336/2005 zo dňa 27. júla 2006 potvrdené ako vecne správne a zákonné.
V tomto prípade opätovne došlo k zámene dvoch rozličných právnych subjektov na strane
žalobcu v dôsledku pochybenia súdu, a preto nemožno považovať obe tieto uznesenia
za vecne správne a zákonné.
d/ Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení
vyhlásením konkurzu sa prerušujú súdne konania, týkajúce sa majetku patriaceho do podstaty,
ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu. Podľa § 111 Občianskeho súdneho poriadku
v prípade prerušenia konania neplynú lehoty podľa tohto zákona. Konkurz na majetok
žalobcu M., s.r.o., bol vyhlásený dňa 26. 04. 2000, do dnešného dňa nebol skončený, a preto
lehoty stále neplynú. S poukázaním na uvedenú skutočnosť, rozhodnutia súdu o nevrátení
súdneho poplatku okrem už uvedených nedostatkov, vzhľadom na prerušenie súdneho
konania v dôsledku vyhlásenia konkurz, v časti lehôt na vrátenie súdneho poplatku, spočívajú
v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Vychádzajúc zo znenia Ústavy SR (Druhá hlava, oddiel siedmy) jednou z úloh štátu je
poskytovať subjektom súdnu ochranu uplatnením práva na súde. Za zabezpečenie tohto
základného práva štát oprávnene vyžaduje platbu v podobe súdneho poplatku. V danom
prípade si štát povinnosť nesplnil a v dôsledku súdnych prieťahov a následného prerušenia
konania si žalobca nemohol svoje právo uplatniť, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred
prvým pojednávaním. Možno teda konštatovať, že štát si svoju ústavnú povinnosť poskytnutia
súdnej ochrany nesplnil a naviac odmieta vrátiť poplatok, ktorý bol žalobcom M., s.r.o.,
zaplatený v nádeji, že mu súdna ochrana štátom poskytnutá bude. Výklad Zákona o konkurze
a vyrovnaní, Občianskeho súdneho poriadku a Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého sa
majetková ujma žalobcu zvyšuje o sumu 319 244,-- Sk nevráteného súdneho poplatku,
z pohľadu žalobcu M., s.r.o., ako aj M.S., s.r.o., vyúčtovaného za nekonanie súdu, považuje
žalobca za rozpor s dobrými mravmi a za rozhodnutie spočívajúce v nesprávnom právnom
posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Toto stanovisko
našlo oporu aj u zákonodarcu, ktorý v zákone č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku z registra trestov v znení neskorších
predpisov podľa bodu 20. zmenil znenie § 13 ods. 3 zákona nasledovne: „O vrátení poplatku
podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka,
v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania
alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním“.
Zhrnutím pochybení uvedených v predchádzajúcom texte ad a/ až d/ možno vyvodiť
záver, že ak súd nerozhodol o zámene účastníka na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 O. s. p.,
potom na strane žalobcu v predmetnej právnej veci stále procesne vystupuje M. spol. s r.o. v
konkurze, IČO: X.. Vzhľadom na skutočnosť, že pri speňažovaní majetku úpadcu M., spol.
s r.o. v konkurze, bola pohľadávka postúpená na subjekt M.S., spol. s r.o.. a ako je to
v predchádzajúcom texte tohto podania dokumentované, na majetok M.S., spol. s r.o., bol
vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu ani táto spoločnosť už s pohľadávkou aktívne
nedisponuje, pokladáme za správne vrátenie konania vo veci do stavu ku dňu oznámenia
správcu konkurznej podstaty M., spol. s r.o. v konkurze Ing. M.K. zo dňa 05. 06. 2001,
doručeného súdu dňa 08. 06. 2001, že došlo k zámene veriteľa pohľadávky, teda do stavu,
kedy neboli vo veci súdom vydané žiadne právne chybné uznesenia...
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolania boli podané včas účastníkom konania, obe dovolania prejednal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenia odvolacieho súdu, ako aj konanie,
ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že obe dovolania smerujú proti rozhodnutiam, proti
ktorým tento opravný prostriedok nie je prípustný.
Dovolanie žalobcu, smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu z 28. 06. 2002 č. k.
1 Obo 283/2001-54, toto uznesenie napadá v časti, ktorou žalobcovi nebolo priznané vrátenie
súdneho poplatku za žalobu. Odvolací súd (a ani súd prvého stupňa uznesením z 26. 07. 2001
č. k. 44 Cb 52/97-48) však vo výroku tohto uznesenia o vrátení súdneho poplatku vôbec
nerozhodol, a teda dovolanie proti nemu smeruje proti neexistujúcemu výroku. Za tohto stavu
prípustnosť tohto dovolania neumožňuje žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku.
Naviac ide o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, a preto prípustnosť by prichádzala
do úvahy iba podľa ust. § 237 O. s. p. Dovolací súd dospel k záveru, že dané uznesenie
odvolacieho súdu v zmysle ust. § 237 O. s. p. nie je postihnuté žiadnou vadou, taxatívne
uvedených v tomto ustanovení, a preto dovolanie odmietol.
Prípustnosť dovolania žalobcu smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu
z 27. 07. 2006 č. k. 1 Obo 336/2005-86 tiež by mohla byť daná iba z dôvodov uvedených
v ust. § 237 O. s. p., keďže ide o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu. Dovolateľ
prípustnosť dovolania odvodzuje z ust. § 237 písm. b/ O. s. p., podľa ktorého dovolanie je
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. V danom prípade odvolanie
zo 04. 07. 2005 (č. l. 71) podal subjekt označený ako M.S., spol. s r.o., so sídlom Š., IČO: X.
odvolací súd tento subjekt považoval za účastníka konania, a to za žalobcu a tak ho označil aj
v písomnom vyhotovení svojho uznesenia (č. l. 86). Podľa obsahu spisu nič nenasvedčuje
tomu, že by táto obchodná spoločnosť už nemala spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto
dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je daná.
Ak dovolateľ v dovolaní uvádza, že jeho IČO je X. a že je v konkurze, pričom seba považuje
za žalobcu, táto skutočnosť nič nemení na tom, že v danom prípade nejde o vadu podľa ust. §
237 písm. b/ O. s. p., a to ani v prípade, že by do práv dovolateľa vstúpila spoločnosť V., a to
na základe zmluvy z 12. 10. 2006.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p.
dovolanie odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. februára 2009
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu