Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/86/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci

žalobcu: R. H. X. Nitra, IČO: X. zastúpeného advokátom JUDr. S. P. K. Nitra, proti žalovanému:

Ing. J. správca konkurznej podstaty úpadcu E. spol. s r. o. v konkurze A. IČO: X. so sídlom

správcu: P.O.BOX č. X. X. Vráble o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. februára 2008 č. k.

166/02-127, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

21. februára 2008 č. k. -127 p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva právo na náhradu odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému vylúčiť

z konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti zapísané v k.ú. L. na liste vlastníctva č. X., parc. č.

2 2

X., záhrada o výmere 1479 m, parc. č. X., zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2069 m, parc.

2

č. X. zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1183 m, vzájomný návrh žalovaného zamietol

a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania žalobcovi vo výške 9

770,--Sk.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní sa žalobca domáhal vylúčenia predmetných

nehnuteľností zo súpisu majetku z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti boli žalobcovi vydané dvoma

dohodami uzatvorenými s právnym predchodcom úpadcu – Štátnym majetkom A. uzatvorenými

dňa 14. 08. 1995 a 12. 08. 1995 v súlade s § 7 zákona č. 282/93 Z.z. Z uvedených dôvodov

nemohli byť predmetom kúpnej zmluvy úpadcu ani predmetom privatizácie spomínaného

štátneho majetku podľa Posledné dve parcely tvoria súčasť komunikácie

hospodárskeho dvora, ktorý je vrátane stavieb vo vlastníctve R. Vklad vlastníckeho práva

v prospech žalobcu bol povolený pod V – X. a V-X.. Žalovaný dňa 11. 05. 2004 podal vzájomný

návrh na vyslovenie neúčinnosti dohôd uzatvorených žalobcom a právnym predchodcom úpadcu

žalovaného. Ďalej namietal neplatnosť predmetných dohôd aj pre nedodržanie lehôt stanovených

v zákone č. 283/93 Zb., dôsledkom čoho mal nastať zánik práva žalobcu. V odôvodnení

rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave spisovej

značky Z-2-1K 104/96 30. 10. 1998 bol na majetok úpadku E. spol. s r.o. vyhlásený konkurz

a za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený žalovaný. Žalobca sa iba z listu správcu

adresovaného S. z 08. 07. 2002 dozvedel, že správca konkurznej podstaty úpadcu

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v pozemno–knižnej vložke č. 1 k. ú. L. zahrnul do konkurznej

podstaty úpadcu. Všetky nehnuteľnosti špecifikované v žalobe mali svoj pôvod v spomínanej

pozemno – knižnej vložke. Podľa zavedeného geometrického plánu číslo 22679103-3191/95 bola

2

z parcely č. X. o výmere 5096 m(v PKV. č.1 diel 62) vytvorená parcela číslo X. o výmere 1479

2 2 2

m. Parcely číslo X. o výmere 2069 ma číslo X. o výmere 746 mboli vytvorené z parcely

2

zapísanej v PKV. č. 1 ako parcela číslo X. o celkovej výmere 23921 m. Oprávnená osoba –

žalobca preukázal pred uzatvorením dohôd o vydaní nehnuteľností podľa zákona č. 282/93 Z.z.

vlastnícke právo v PKV č. 1 kde pod B/1 je ako vlastník uvedené N. Povinnosť vydať

nehnuteľnosti podľa oboch dohôd vyplynula z výpisu 11 058/95 kde ako užívateľ bol zapísaný

povinná osoba – t.j. právny predchodca úpadcu žalovaného. V čase vyhlásenia konkurzu úpadca

teda nebol vlastníkom nehnuteľností, ale žalobca. Súd nevzhliadol dôvodnosť námietky

žalovaného na neplatnosť oboch dohôd uzatvorených právnym predchodcom úpadcu žalovaného

ako povinnej osoby a žalobcom ako osoby oprávnenej, pretože žalovaného tvrdenia o nedodržaní

lehôt stanovených v zákone číslo 282/93 Zb. neboli ničím preukázané. Súd nemohol prihliadnuť

ani k ďalšej námietke žalovaného o nedostatku legitimácie právneho predchodcu úpadcu

žalovaného na uzavretie týchto zmlúv tvrdiac, že išlo o majetok štátu, s ktorým mal právo

nakladať iný subjekt, pretože podľa povinnými osobami boli nielen

štát ale aj obce, štátom alebo obcou založené alebo zriadené právnické osoby a právnické osoby

zriadené zákonom, ktoré hospodária s majetkom štátu, alebo obce, prípadne ho spravujú a ku dňu

účinnosti zákona vec držia. Štátne majetky boli štátom zriadené právnické osoby hospodáriace

s majetkom štátu – t.j. i legitimované na uzavretie zmlúv podľa § 5 ods. 2 zákona.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. tak, že v konaní

úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia

za 2 úkony právnej pomoci, straty času a cestovné náhrady vo výške cestovného verejným

dopravným prostriedkom.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietol, že žalobca nepreukázal naliehavý

právny záujem na určení a súd prvého stupňa sa nezaoberal neplatnosťou zmluvy, ktorou

žalobca mohol nadobudnúť majetok. V spise je preukázané, že zmluva je podpísaná po lehotách,

ktoré boli jednoznačne dané a z uvedeného dôvodu je zmluva

neplatná. Namietal ďalej, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s možným rozdielnym

vlastníctvom pre tie ist parcely, neúčinnosťou úkonov v konkurze, s nesprávnym posúdením

veci a tým nesprávnym rozhodnutím, keď podľa výpisu z pozemkovej knihy Pk. Vl. Č. 1 pre k.

ú. L.o dňa 22. 02. 2002, vlastníkom nehnuteľností tam uvedených je štát v celosti – Štátny

majetok H. Súd prvého stupňa sa ďalej nezaoberal predloženým geometrickým plánom č. 64/99

zo dňa 05. 10. 1999, p. č. 221/3 zastavaná pôda pod bytovkou s. č. 276 vznikla . č. X. a podľa

Pk. vl. č. l pre k. ú. L.o dňa 22. 02. 2002 je preukázané, že vlastníkom je štát – ŠM H. v celosti.

Ani s predloženým geometrickým plánom č. 68/99 zo dňa 06. 10. 1999, p. č. X. a p. č. X.

zastavaná pôda pod bytom v rodinnom dome s. č. X. resp. s. č. X. resp. s. č. X. vznikla z p. č. X.

a p. č. X.. A namietol ďalej, že Prvostupňový súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že podľa

žalovaným predloženej Pk. vl. č. I pre k. ú. L. vlastníkom bol štát a tým podľa zákona 92/1991

Zb. a zmluvy o prevode majetku štátu sa stal úpadca.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného, doručenému žalobcovi na vyjadrenie dňa 02. 05.

2008, písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal vec

podľa ust. v celom rozsahu a po prejednaní odvolania na pojednávaní podľa

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Podľa ust. , o konkurze a vyrovnaní /ZKV/ v znení

neskorších zmien ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty

s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch,

ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do

súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil

konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá

oprávnene.

Žalobca uplatnenou žalobou uplatnil, že vec, v žalobe špecifikovaná nehnuteľnosť, sa

nemala do súpisu zaradiť, keďže tak žalobca urobil priamo žalobou na súd, súd nemusel vyzvať

na uplatnenie nároku v súdom stanovenej lehote a takýto postup žalobcu nemá v zmysle zákona

za následok stratu práva uplatniť nárok. Z tohto dôvodu je námietka žalovaného o chýbajúcom

naliehavom právnom záujme nezpredmetná aj s poukazom, že v konkurznom konaní naliehavý

právny záujem na uplatnení práva na súde, že vec sa nemala zaradiť do súpisu sa neskúma

v zmysle ust. a je daný obsahom samotnej právnej úpravy špeciálnym

v znení neskorších zmien.

Z obsahu spisu je zrejmé a súd prvého stupňa správne zistil, že žalobcovi na základe

dohody o vydaní nehnuteľností podľa zo dňa 12. 08. 1996 a zo dňa

14. 08. 1995 boli právnym predchodcom úpadcu Štátnym majetkom A. vydané sporné

nehnuteľnosti pôvodnému vlastníkovi – žalobcovi podľa pozemnoknižnej vložky č. 1 kat. územie

L. (L.) bola na základe rozhodnutia Povereníctva poľnohospodárstva v Bratislave uvalená úradná

správa a podľa prídelovej listiny Krajského národného výboru v Nitre zo dňa 13. 07. 1957

bol vlastníkom sporných nehnuteľností evidovaný vo vl. č. 1 kat. úz. L. štát – Štátny majetok

v H. Na základe predloženého výpisu z katastra nehnuteľností, listu vlastníctva č. X. kat. úz. L.

vyhotovenému dňa 23. 01. 2006 je evidovaný vlastník sporných nehnuteľností žalobca. Žiadna

zo strán uzatvárajúcich dohodu o vydaní nehnuteľností o pôvodnom vlastníkovi nehnuteľností

pochybnosť nemala. Obidve dohody boli uzavreté v zmysle a to dňa 12. 08.

1996 a dňa 14. 08. 1995. V konaní nebolo preukázané neplatné uzavretie dohody o vydaní

nehnuteľností pre nedodržanie lehoty určenej tak, ako to namieta aj

v odvolaní žalovaný. Lehota na uskutočnenie výzvy v zmysle ust.

bola stanovená na 12 mesiacov od účinnosti zákona (01. 01. 1994). V konaní takéto tvrdenie

žiadna zo strán nevzniesla a žalovaný, ktorý neplatnosť dohody namietal žiaden dôkaz ani návrh

na vykonanie dôkazu nepredložil. Len samotné tvrdenie nie je preukazujúcim dôkazom. Žalobca

mal v zmysle povinnosť do 01. 01. 1995 vyzvať povinnú osobu na

vydanie nehnuteľnosti pod hrozbou zániku práva na vydanie. Lehota na uzavretie dohody na

vydanie nehnuteľnosti (90 dní) nebola zákonom sankcionovaná stratou práva, preto oprávnená

osoba a povinný mohli túto dohodu uzavrieť kedykoľvek bez hrozby straty práva. Ďalšie

obmedzenie v uplatnení bolo upravené v odseku 3 zákona tak, že oprávnená osoba sa mohla

v zmysle tohto zákona domáhať splnenia povinnosti uzavrieť dohodu na súde v lehote 15

mesiacov od doručenia výzvy na vydanie, t.j. najneskôr mohla uplatniť nárok na súde do 01. 04.

1996. Vzhľadom k tomu, že dohody na vydanie nehnuteľností uzavreté medzi právnym

predchodcom úpadcu a žalobcom boli uzavreté dňa 14. 08. 1995 a dňa 12. 08. 1996 vyplýva, že

boli uzavreté dohodou bez nutnosti uplatnenia splnenia povinnosti súdnym rozhodnutím. Preto

námietka odvolateľa týkajúca sa neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľností z dôvodu

neuplatnenia nároku včas nie je dôvodná.

Taktiež námietku žalovaného, že v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV sú úkony

a zmeny vykonané po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu aj v evidencii katastra

nehnuteľností sú voči veriteľom neúčinné nie je dôvodná. V zmysle citovaného ustanovenia

ZKV sú neúčinné len tie úkony, ktoré sa dotýkajú nároku proti podstate. Takýmto úkonom by

mohla byť dohoda o vydaní nehnuteľnosti, ktorá však bola uzavretá ešte právnym predchodcom

úpadcu v roku 1995 (1996), a z tohto dôvodu nie je ani pochybnosť o možnom antidatovaní

dohody, ale takýmto úkonom nie je zápis zmeny vlastníckych práv v katastri nehnuteľnosti.

Právnym úkonom, ktorým sa vyznačila zmena vlastníckych práv v katastri nehnuteľností sa

nedotýka nároku proti podstate, nakoľko má len evidenčný charakter a týmto zápisom sa dohoda

o vlastníctve nehnuteľnosti stáva účinnou. Platne uzavretá dohoda o vydaní nehnuteľnosti bola

uzavretá v roku 1995 (1996) t.j. pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a dohodou strán

došlo platne k zmene vlastníka sporných nehnuteľností. Účinnosť táto dohoda nadobudla

vkladom do katastra nehnuteľnosti ale nedotýkala sa nároku proti podstate. V tejto súvislosti je

potrebné zdôrazniť, že vyhotovené geometrické plány nie sú listinným dokladom na preukázanie

vlastníckych práv k nehnuteľnosti, vyjadrujú pôvodný alebo faktický stav evidencie parciel alebo

slúžia ako podklad na jej zmenu.

Zmluvou o prevode majetku štátu na iné osoby podľa Fond národného

majetku SR previedol na úpadcu E. spol. s r.o., A. majetok podniku Štátny majetok A.. Zmluvou

o prevode podniku mohol FNM SR previesť na úpadcu len ten majetok, ku ktorému mal právny

predchodca úpadcu vlastnícke právo a iné majetkové hodnoty a záväzky v zmysle ust. § 2 zák.č.

Z uvedeného je zrejmé, že zmluvou o prevode majetku štátu, uzavretou dňa 30. 01.

1997, nemohli byť prevedené sporné nehnuteľnosti, z dôvodu, že tieto neboli v čase prevodu už

vlastníctvom právneho predchodcu úpadcu.

V danej veci boli splnené náležitosti ust. § 19 ods. 1, 2 ZKV na prejednanie veci

v súdnom konaní. Na vylúčenie veci zo zápisu veci do súpisu podstaty je potrebné preukázanie

vlastníckeho práva svedčiaceho inej osobe ako úpadcovi alebo preukázanie iného práva k veci

oprávňujúceho inú osobu ako úpadcu s vecou nakladať. Na preukázanie vlastníckeho práva

k spornej nehnuteľnosti žalobca predložil dohodu o vydaní veci (spornej nehnuteľnosti), výpis

z listu vlastníctva, ktorými listinami preukázal svoj vlastnícky vzťah k spornej nehnuteľnosti.

Žalovaný nepreukázal v konaní opak. Taktiež je potrebné uviesť, že konkurzné konanie začína na

návrh účastníka a nie ako mylne uviedol žalovaný až vyhlásením konkurzu. V tomto smere je

daná úprava pred špeciálnym zákonom o konkurze a vyrovnaní,

ktorý otázku začatia konania neupravuje osobitným spôsobom.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

v zmysle ust. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § X. ods. 1

tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

odvolacieho konania, tieto mu odvolací súd nepriznal, nakoľko účelne vynaložené trovy mu

v odvolacom konaní nevznikli žiadne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.