Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3b9/372278.cf1dcc.pdf
PDF · 188.85 KB
No categories available
3Sžf/67/2008
Najvyšší súd 3 Sžf 67/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD., v právnej veci
žalobcu: O. S. B. D., Ž., zastúpený: JUDr. I. Š., advokátka, H., proti žalovanému: Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/8222-45000/2006/993196-r zo dňa 28.06.2006
a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 10S 145/2006-37 zo dňa
25.03.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 10S 145/2006-37 zo dňa 25.03.2008 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. I/228/8222-45000/2006/993196-r zo dňa 28.06.2006 v spojení s rozhodnutím Daňového
úradu Žilina I č. 694/230/21647/2006/Kia zo dňa 22.03.2006 z r u š u j e podľa § 250j
ods. 2 písm. a/, c/ OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 398,33 eura do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. I. Š., advokátky v Ž.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ktorý v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie správcu dane –
Daňového úradu Žilina I zo dňa 22.03.2006, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/,
bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 511/1992 Zb.) vyrubil
daňovému subjektu – žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie
obdobie roku 2004 vo výške 86 427,-- Sk.
Dôvodom zamietnutia žaloby uvedeným v rozsudku bolo, že žalobca ako daňový
subjekt bol objednávateľom diela na podklade zmluvy o dielo č. 50/94 zo dňa 13.07.1994,
ktorú uzavrel so zhotoviteľom Š. V. – V., O.. Predmetom zmluvy bol záväzok Š. V. asanovať
budovu sýpky postavenej v katastrálnom území Žilina na pozemku parcelné číslo X., pričom
objednané práce v zmysle bodu IV. Zmluvy o dielo mali byť ukončené do 30.09.1994.
Keďže práce boli vykonané v roku 1994, tak potom náklad daňového subjektu – žalobcu
súvisiaci s odovzdaním asanačných prác, nesúvisí a ani nemôže vecne súvisieť s rokom 2004.
Z tohto dôvodu postupoval podľa krajského súdu žalovaný aj správca dane zákonne,
keď správca dane zvýšil žalobcovi základ dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie
obdobie roku 2004 o predmetnú čiastku, teda o sumu 454 875,15 Sk, keďže uvedený náklad
časovo a vecne nesúvisí so zdaňovacím obdobím roku 2004.
Krajský súd poukazujúc na § 3 ods. 2 zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. (ďalej
len zákon o účtovníctve) uviedol, že bolo potrebné, aby daňový subjekt náklad účtoval
v tom účtovnom období, v ktorom vznikol bez ohľadu na deň úhrady, inkasa alebo na deň
vyrovnania iným spôsobom. Z obsahu vykonaného dokazovania bolo preukázané, že uvedené
práce boli vykonané v roku 1994, z tohto dôvodu nebolo ani podľa krajského súdu možné,
aby žalobca účtovný prípad vykazoval v roku 2004, keďže predmetný náklad časovo
ani vecne nesúvisí s týmto účtovným obdobím.
Z uvedených dôvodov krajský súd považoval postup a rozhodnutie správcu dane
v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z nasledovných dôvodov:
1. zo strany správcu dane prišlo k procesným pochybeniam, najmä § 30 ods. 3 zákona
č. 511/1992 Zb., podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie,
v ktorom sa uvedú skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe
ktorých sa rozhodovalo, keďže napadnutý dodatočný platobný výmer v časti
odôvodnenia uvedené zákonom stanovené náležitosti nespĺňal.
2. Žalobca namietol skutočnosť, že nesúhlasí so záverom správcu dane týkajúcim
sa hmotnoprávneho posúdenia problému, teda, že výdavok – náklad súvisiaci
s asanáciou sýpky má byť zaradený do roku 1994.
3. Krajský súd sa vo svojom rozsudku venoval len námietkam uvedeným pod bodom 2/.
Z tohto dôvodu žalobca zdôraznil, že dodatočný platobný výmer neobsahuje riadne
odôvodnenie v zmysle zákona, je nezrozumiteľný a nejasný, keďže správca dane jasne
neuviedol s akým časovým obdobím náklady žalobcu, ktoré vylúčil súvisia
a či sa opiera vo svojom hodnotení dôkazov o zmluvu o dielo, alebo následne
o faktúru č. 28/98 zo dňa 17.05.1998, ako daňový doklad.
4. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaných ako aj prvostupňového súdu, že náklad
súvisí s rokom 1994, v ktorom bolo dielo vykonané. Podkladom zaúčtovania
vzniknutého nákladu je daňový doklad. Žalobca však v roku 1994 žiaden daňový
doklad nemal a ani nevedel, čo by si mal ako náklad uplatniť.
Odvolateľ ďalej uviedol, že sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že náklad
za asanáciu sýpky nemal byť žalobcom zahrnutý ako náklad z roku 2004, keďže ako protihodnota
za vykonané asanačné práce malo byť uzavretie zmluvy o dielo na výstavbu obytných budov,
ktorá sa mala realizovať na pozemku, kde stála sýpka. Firma zhotoviteľa diela Š. V. – V. mala
zužitkovať pri stavbe nových budov použiteľný materiál z asanácie. V tomto prípade však
došlo medzi účastníkmi zmluvy o dielo k rozporom, následne potom Š. V. – V. v roku 1998
vystavil faktúru č. 28/98 zo dňa 07.05.1998, ktorou vyfakturoval žalobcovi práce za asanáciu
sýpky celkom vo výške 1 266 423,-- Sk. Žalobca uvedenú faktúru neuznal, nezaúčtoval ju
a listom zo dňa 15.05.1998 túto vrátil Š. V.. Následne sa Š. V. – V. v predmetnej veci obrátil
na súd, v ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 22Cb 304/00-435 zo dňa
08.10.2002, ktorým zaviazal žalobcu v tomto konaní, zaplatiť čiastku 454 875,-- Sk
s príslušenstvom a to titulom ceny za vykonané dielo. Uvedený rozsudok potvrdil aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. značka 6 Obo 74/03 zo dňa 16.06.2004. Následne
žalobca ako daňový subjekt po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku zaradil platbu na účte
518-33 vo výške 454 875,-- Sk za služby, keďže sa jednalo o cenu za vykonané práce.
Uvedený náklad žalobca nemohol zaradiť nikde inde ako do roku 2004, keďže do
právoplatného rozhodnutia vo veci vôbec nevedel, či má povinnosť platiť a aká suma by mala
byť zahrnutá do nákladov. Uviedol, že krajský ako aj odvolací súd vychádzali pri stanovení
dlžnej sumy nie zo zmluvy o dielo č. 50/94, ale zo znaleckého posudku č. 015/2001, ktorý bol
vypracovaný znalcom Ing. M. B., znalcom v odbore oceňovania stavebných prác, ktorý
nariadil vo veci súd.
S poukazom na uvedené navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby zmenil
napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.06.2006 a vráti vec
žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa vyjadril dňa 23.07.2008 k podanému odvolaniu uvádzajúc, že Krajský súd
v Žiline vo veci posúdenia časovej a vecnej súvislosti nákladov viažucich sa k predmetným
asanačným prácam rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi a to na základe
preukázaného skutkového stavu. Má tiež za to, že rozhodnutie správcu dane netrpí takými
nedostatkami, ktoré by mali za následok jeho nezákonnosť resp. nepreskúmateľnosť.
Žalovaný k námietke žalobcu, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore s ust. § 30
ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb. uviedol, že v rozhodnutí správcu dane je skutočnosť,
prečo predmetný náklad nesúvisí s rokom 2004 náležite odôvodnená a to na tretej strane
rozhodnutia v 1. a 2. odstavci, kde je uvedené, že predmetné náklady súvisia so zmluvou
o dielo č. 50/94 zo dňa 13.07.1994 za asanačné práce budovy sýpky, postavenej na pozemku
parcelné číslo X. katastrálne územie Žilina. Práce boli aj fyzicky realizované v priebehu
mesiaca september a október 1994. Zdôraznil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly
dane z príjmov právnických osôb posudzuje časovú a vecnú súvislosť nákladov vo vzťahu
ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, to znamená, či s týmto obdobím časovo a vecne
súvisia, resp. nesúvisia. Ak správca dane dôjde k záveru, že konkrétny náklad časovo a vecne
nesúvisí s kontrolovaným zdaňovacím obdobím, vylúči ho zo základu dane, pričom už nie je
ďalej povinný skúmať do ktorého obdobia patrí. Je vecou daňového subjektu
ako sa s touto skutočnosťou vysporiada (napríklad podaním dodatočného daňového
priznania).
Žalovaný ďalej uviedol, že prijatie argumentácie žalobcu v danej veci, by znamenalo
vážne narušenie doterajšej aplikácie princípu časovej a vecnej súvislosti nákladov a výnosov,
čo by mohlo priniesť nekontrolovateľnú a nežiaducu reguláciu nákladov a výnosov daňových
subjektov.
S poukazom na uvedené navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyniesol rozsudok, v ktorom potvrdí rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10S 145/2006-37
zo dňa 25.03.2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP, § 246 ods. 1 OSP).
Na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie v súlade s § 250ja ods. 2 veta druhá OSP
a podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP v spojení s § 220 OSP zmenil rozsudok krajského súdu
a zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
Odvolací súd z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu zistil,
že podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. I/228/8222-45000/2006/993196-r zo dňa 28.06.2006, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane – Daňového úradu Žilina I č. 694/230/21647/2006/Kia zo dňa 22.03.2006,
ktorým bola žalobcovi dorubená daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku
2004 vo výške 86 427,-- Sk z toho dôvodu, že v rámci daňovej kontroly, ktorá sa u žalobcu
uskutočnila, dospel správca dane k záveru, že žalobca ako daňový subjekt si zaúčtoval v roku
2004 náklady na základe výpisu z účtu 535670/5200, pod poradovým číslom 232, dňa
20.09.2004, na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6 Obo 74/03
zo dňa 16.06.2004, vo výške 454 875,15 Sk neoprávnene. Podľa správcu dane uvedený
náklad súvisí so zmluvou o dielo č. 50/94 zo dňa 13.07.1994, predmetom ktorej bola dodávka
asanačných prác budovy sýpky postavenej na pozemku parc.č. X., katastrálne územie Žilina,
ktorú uzavrel žalobca ako objednávateľ diela so zhotoviteľom diela firmou Š. V. – V., O.
Uvedený náklad bol vylúčený z dôvodu, že časovo a vecne nesúvisí so zdaňovacím obdobím
roku 2004.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu zmluvy dospel k záveru, že v predmetnej zmluve
o dielo č.50/94 zo dňa 13.07.1994 nebol dohodnutý spôsob odovzdania a prevzatia diela,
rovnako ani cena diela a platobné podmienky, čo má v tomto prípade rozhodujúci význam
pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane.
Z obsahu administratívneho spisu ako aj z rozhodnutia daňových orgánov vyplýva,
že dielo bolo zhotoviteľom zrealizované, asanačné práce boli vykonané. Z obsahu
vykonaného dokazovania, ani z obsahu daňového spisu, podľa názoru odvolacieho súdu,
nie je možné ustáliť, či v tomto prípade zhotoviteľ diela reálne žalobcovi zrealizované
dielo aj dodal, t.j. kedy a akým spôsobom zhotoviteľ diela, dielo objednávateľovi odovzdal,
keďže priamo z obsahu predmetnej zmluvy o dielo nevyplýva spôsob dodania a odovzdania
diela. Uvedená skutočnosť má rozhodujúci význam pri posúdení východísk daňových orgánov
a aj krajského súdu v tejto veci pretože až po jej ustálení je možné jednoznačne posúdiť,
či vyradený sporný náklad vznikol alebo nevznikol v kontrolovanom daňovom období,
t.j. v roku 2004, teda či s ním vecne i časovo súvisí. V tomto prípade je potrebné rozlišovať
pojmy deň samotnej asanácie budov (realizácia diela) a deň dodania diela objednávateľovi –
t.j. deň (obdobie) odovzdania a prevzatia diela. V tomto prípade je podľa názoru senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dátum zdaniteľného plnenia t.j. dátum
uskutočnenia účtovného prípadu, možné označiť až deň dodania diela objednávateľovi,
pretože až týmto dňom je objednávateľ informovaný, že dielo ním objednané bolo zhotovené
a teda až v tomto okamihu objednávateľovi diela vznikol náklad v zmysle § 2 ods. 4 písm. e/
zákona č.431/2002 Z.z., ktorý si môže účtovná jednotka zaúčtovať do príslušného účtovného
obdobia, ale to len za predpokladu, že pozná aj konkrétnu cenu diela.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že asanáciu mal zhotoviteľ diela
zrealizovať v roku 1994. V spise sa nenachádza doklad o odovzdaní a prevzatí diela
resp. výzva zhotoviteľa na prevzatie diela, ani preberací protokol. Rovnako ani daňový
doklad, ktorým by cenu za uvedené dielo (zrealizované v roku 1994) zhotoviteľ vyúčtoval
objednávateľovi. Za takýto doklad odvolací súd nepovažuje ani faktúru – daňový doklad
č. 25/98, ktorý vystavil dodávateľ žalobcu Š. V. – V. s dátumom zdaniteľného plnenia dňa
06.05.1998, s dátumom vystavenia 06.05.1998 a s dátumom splatnosti 13.05.1998 na celkovú
sumu 1 266 423,-- Sk, keďže dátum zdaniteľného plnenia v uvedenom daňovom doklade sa
nezhoduje s realizáciou predmetného diela (realizácia diela v roku 1994 a doklad obsahuje
dátum zdaniteľného plnenia v roku 1998 bez toho, aby preukázal súvislosť vecnú a aj časovú).
Uvedená faktúra bola doručená žalobcovi podľa prezentačnej pečiatky dňa 11.05.1998.
V administratívnom spise sa nachádza oznámenie zo dňa 15.05.1998, ktoré adresuje
žalobca Š. V. – V., v ktorom mu oznamuje, že uvedenú faktúru č. 25/98 neuznáva, pretože jej
opodstatnenosť nie je doložená nijakou zmluvou. Pokiaľ zhotoviteľ opiera nárok o zmluvu č.
50/94 v zmluve nebola dohodnutá cena, rovnako sa uvádza, že zhotoviteľ nesplnil podmienky
zmluvy, keďže materiál neuložil a neodovzdal žalobcovi, ale ho použil pre vlastnú potrebu,
prípadne ho mal rozpredať.
Následne bolo zistené, že Š. V. – V. podal na Krajský súd v Žiline žalobu vedenú pod
sp.zn. 22Cb 304/00, ktorou sa domáhal zaplatenia čiastky 1 266 423,-- Sk spolu
s príslušenstvom. V spise sa nachádza rozsudok Krajského súdu v Žiline vydaný v tejto veci
pod č.k. 22Cb 304/00- 435 dňa 08.10.2002, z ktorého vyplynulo, že žalobcovi, v predmetnom
konaní odporcovi, bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (Š. V. – V.) sumu
454 875,15 Sk s 20% ročným úrokom od 07.05.1998 až do zaplatenia. Vo zvyšku bola žaloba
zamietnutá.
O odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 6 Obo 74/03
zo dňa 16.06.2004 tak, že rozsudok krajského súdu v napadnutej časti potvrdil.
Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že predmetné plnenie posúdil ako plnenie
zo zmluvy o dielo, pričom povinnosť zaplatiť cenu za dielo vyplýva v tomto prípade z § 546
ods. 1 Obchodného zákonníka a to ako cenu vo výške, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Priznaná cena za dielo
bola ustálená súdom prvého stupňa na základe znaleckého dokazovania, keďže v tomto prípade
účastníci predmetnej zmluvy uzavreli zmluvu bez dohody o cene alebo bez určenia spôsobu
jej určenia, pričom ale účastníci zmluvy prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia,
pričom uvedený postup zodpovedá zmluvnej voľnosti strán, podľa ktorej cena za dielo musí
byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia (§ 536 ods. 3 Obchodného
zákonníka).
Na podklade uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade bola
uzavretá zmluva o dielo bez určenia ceny diela, resp. bez toho, aby bol v zmluve určený
aspoň spôsob určenia ceny (§ 536 ods.3 Obchodného zákonníka). V súlade so záverom
obsiahnutým v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 6Obo 74/2003,
že žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť cenu za dielo vo výške, ktorá sa obvykle platí
za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy a to za obdobných podmienok (§ 546
ods. 2 Obchodného zákonníka). V tomto prípade účastníci konania ani dodatočne
neuzatvorili dohodu o cene, a preto nebolo objektívne možné cenu vyúčtovať faktúrou.
Samotná cena, (nie iba povinnosť ju zaplatiť) musela byť určená až rozhodnutím súdu.
Daňovým dokladom, ktorý deklaruje existenciu nákladu je v danom prípade právoplatný
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 6Obo 74/2003.
Z uvedených dôvodov, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že žalobca v tomto
prípade postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 1 veta druhá zák.č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve v znení účinnom do 31.12.2004, keď náklad účtoval v tom účtovnom
období, v ktorom sa tieto skutočnosti zistili (súdnym rozhodnutím), bez ohľadu na obdobie,
s ktorým súvisia resp. v ktorom vznikli, t.j v roku 2004. Účtovnú zásadu vyjadrenú
v ust. § 3 ods. 1, veta prvá zák.č. 431/2002 Z.z. nebolo možné dodržať.
Zákonné podmienky na uplatnenie sporného nákladu v súlade s § 3 ods.1 veta druhá
v spojení s § 2 ods. 4 písm. e/ zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. v tomto prípade podľa
názoru odvolacieho súdu boli splnené až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 6Obo 74/03 zo dňa 16.06.2004.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1, 2 tak, že priznal
úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku
za žalobu 10 000,-- Sk a za odvolanie 2 000,-- Sk, celkom 12 000,-- Sk, t.j. 398,33 eur. Trovy
právneho zastúpenia priznané neboli s poukazom na § 151 ods. 2 OSP, keďže v lehote troch
dní od vyhlásenia rozsudku, žalobca nepredložil ich špecifikáciu. Žalobca bol
prostredníctvom advokátky riadne predvolaný na pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil
rozsudok. Na pojednávanie súdu sa žalobca nedostavil, ani svoju účasť neospravedlnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. februára 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková