Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/13/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra v Bratislave, Vajnorská 47, Bratislava

proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej

Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/222/4945-40622/2005/991192-r zo dňa 28.06.2005, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave, č.k. -44 zo dňa 05.11.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -44 zo dňa 05.11.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/222/4945-

40622/2005/991192-r zo dňa 28.06.2005 a platobný výmer Daňového úradu Bratislava III

č. 602/230-12024/2005/Šte zo dňa 24.02.2005 zrušil podľa a vrátil

žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu pripojených administra-

tívnych spisov správnych orgánov súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 1/222/4945-

40622/2005/991192-r zo dňa 28.06.2005 zamietol odvolanie daňového subjektu proti

platobnému výmeru správcu dane č. /Šte. zo dňa 24.02.2005 o vyrubení

dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001 v sume 319 000,-- Sk

v zmysle . Žalovaný rozhodol na tom skutkovom základe,

že daňový subjekt uzatvoril s A. B., o.c.p., a.s. zmluvu o zmenkovom obchode, na základe

ktorej zaplatil za vystavenie zmeniek dohodnutú sumu 22 000 000,-- Sk, pričom za rok 2001

obdržal zo zmenkového obchodu výnos v celkovej sume 1 440 000,--Sk. Žalovaný nesúhlasil

s tvrdením splnomocneného zástupcu daňového subjektu, že platiteľ dane bol v tomto prípade

povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane a mal za to, že daňový subjekt mal povinnosť

podať za sledované zdaňovacie obdobie priznanie k dani z príjmov právnických osôb.

Poukázal na to, že v neupravuje všeobecne pojem cenných

papierov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane, ale vymenúva jednotlivé druhy cenných

papierov alebo k nim priraďovaný výnos, ktoré podliehajú osobitnej sadzbe dane vyberanej

zrážkovou daňou platiteľom pri zdroji. Podľa názoru žalovaného, aj keď sa zmenka zaraďuje

medzi dlžné cenné papiere, ak je obstaraná za účelom obchodovania, pre zmenkový výnos či

úrok zo zmenky nie je určená osobitná sadzba dane a teda takýto výnos sa zdaňuje ako súčasť

základu dane z príjmov, u právnickej osoby sadzbou dane v súlade s

Z.z.

Na podnet daňového subjektu podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave

protest prokurátora proti právoplatného rozhodnutiu žalovaného č.

991192-r zo dňa 28.06.2005, ktorému Ministerstvo financií SR ako ústredný orgán štátnej

správy rozhodnutím č. MF/022817/2007-721 zo dňa 21.08.2007 nevyhovel. Rozhodnutie

o nevyhovení protestu prokurátora nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2007.

V skutkovo i právne obdobnej právnej veci Krajský súd v Bratislave rozsudkom

č.k. -33 zo dňa 25.10.2006 zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/222/4945-

40618/2005/991192-r zo dňa 28.06.2005 i prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu

Bratislava III č. 602/230-12022/2005/Šte. zo dňa 24.02.2005 o vyrubení dane z príjmov

tomu istému daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie roku 2000, pričom základom dane

bol taktiež zmenkový výnos zo zmluvy o zmenkovom obchodne uzavretej so spoločnosťou A.

B., o.c.p., a.s. V uvedenej veci mal Krajský súd v Bratislave za to, že daňové orgány posúdili

vec po právnej stránke nesprávne, dôvodiac, že výnos zo zmeniek je výnosom z iných

cenných papierov na roveň postaveným výnosom z cenných papierov explicitne uvedených v

, ktorý podlieha osobitnej sadzbe dane

15%. Vychádzal aj zo žalobcom predloženého dôkazu, ktorým bolo Opatrenie Ministerstva

financií SR č. 3177/1998 –KM, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania pre

podnikateľov (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi čiastka 13/1998), podľa ktorého

zmenky slúžiace ako prostriedok na získanie či na poskytnutie peňažných prostriedkov sú

dlžnými cennými papiermi, ktoré sú postavené na roveň podielovým listom, dlhopisom,

vkladovým certifikátom, depozitným certifikátom, pokladničným poukážkam a vkladovým

listom. Súd zaujal názor, že neurčito a nejednoznačne formulovaná zákonná úprava nemôže

byť účastníkovi správneho konania na ujmu, pričom konštatoval, že z ustanovenia § 36

nie je možné prijať jednoznačný právny záver, že zmenkový výnos

nie je možné považovať za výnos z iných cenných papierov postavených na roveň dlhopisom,

na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane 15%. Z toho súd vyvodil, že v zmysle § 49 zákona

č. O. ako daňovník, ktorý nie je založený ani zriadený na podnikanie, nebol

povinný podať daňové priznanie, nakoľko mal iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou

sadzbou dane. Súd dal teda za pravdu daňovému subjektu, že zákonné podmienky pre určenie

dane podľa pomôcok v zmysle a neboli v uvedenom

prípade dodržané, nakoľko výnos zo zmeniek možno považovať za príjem, ktorý podlieha

osobitnej sadzbe dane a preto daň podľa bol povinný

zraziť a odviesť správcovi dane platiteľ dane, od ktorého sa táto daň mala vymáhať.

Podľa osobitná sadzba dane je 15%

z výnosov z podielových listov, z výnosov z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov,

depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných

papierov im na roveň postavených.

Súd je naďalej toho názoru, že úverová zmenka je svojou povahou dlžným cenným

papierom, rovnako ako podielové listy, dlhopisy, vkladové a depozitné certifikáty,

pokladničné poukážky a vkladové listy, ktoré v ustanovení

písm. c/ bod 2 explicitne upravuje ako cenné papiere, z ktorých výnosy sa zdaňujú osobitnou

sadzbou dane 15%. Pokiaľ však toto ustanovenie určuje rovnaký režim zdaňovania

aj pre výnosy z iných cenných papierov postavených na roveň uvedeným cenným papierom,

potom za daného právneho stavu, aj s prihliadnutím na Opatrenie Ministerstva financií SR

č. 3177/1998 –KM, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania

pre podnikateľov (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi v čiastke č. 13/1998), niet dôvodu

tento zdaňovací režim nepriznať i výnosom, ktoré v roku 2001 dosiahol daňový subjekt

z úverových zmeniek od spoločnosti A. B., o.c.p., a.s. Bolo by v rozpore s princípom právnej

istoty, ktorý je základom právneho štátu (Článok 1 ods. 1 SR), keby nejednoznačnosť

právnej úpravy v oblasti verejného práva, osobitne práva daňového, ktorú je nutné v súvislosti

s výkladom citovaných ustanovení pripustiť, bola na ujmu v dobrej viere konajúcemu

daňovému subjektu, ktorý nebol založený ani zriadený na podnikanie a vychádzal

z predpokladu, že výnos z predmetnej zmenky je príjmom, z ktorej zrazí daň platiteľ

osobitnou sadzbou v zmysle bod. 2 . Z uvedených

dôvodov teda súd v zhode so žalobcom konštatoval, že daňový subjekt v danom prípade

nemal povinnosť podávať daňové priznanie a preto zákonné podmienky pre určenie dane

podľa pomôcok v zmysle a neboli splnené.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V uvedenej veci je rozdiel v právnom názore

žalobcu, súdu a žalovaného na interpretáciu a aplikáciu ustanovenia § 36 ods. 2 písm. c/ bod 2

Súd je toho názoru, že úverová zmenka je svojou povahou dlžným

cenným papierom, rovnako ako podielové listy, dlhopisy, vkladové a depozitné certifikáty,

pokladničné poukážky a vkladové listy, ktoré v ustanovení

písm. c/ bod 2 explicitne upravuje ako cenné papiere, z ktorých výnosy sa zdaňujú osobitnou

sadzbou dane 15%. Žalovaný zastáva názor, že výnos zo zmenky plynúci O.,daňovníkovi,

ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, mal byť zahrnutý do základu dane tohto

daňovníka a zdanený sadzbou vyplývajúcou z § 21 zákona o daniach z príjmov. Na tento

prípad nie je možné použiť znenie § 52 ods. 1 a 3 cit. zákona, podľa ktorého je zrážku dane

povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech

daňovníka, pričom jej nezrazenie je vymáhané od tohto platiteľa ako jeho daň. Podľa § 36

ods. 2 písm. c/ bod 2 v znení neskorších predpisov bolo možné

zdaniť osobitnou sadzbou dane výnos u ďalších cenných papierov, ktoré majú porovnateľné

vlastnosti ako tu vymenované druhy cenných papierov (podielové listy, vkladové a depozitné

certifikáty, vkladové listy). Na príjmy z cenných papierov, ktoré tu nie sú priamo, alebo

nepriamo uvedené, nemožno použiť zrážkovú daň) v súlade so znením § 1 ods. 1 písm. h/

o cenných papieroch v znení neskorších predpisov je zmenka

cenným papierom, ale právna úprava zmeniek je vymedzená zmenkovým, a šekovým

, ktorým sa riadi i vydávanie a obchodovanie depozitných zmeniek,

ktoré slúžia na zabezpečenie úveru, pohľadávok a pod. Zmenka sa zaraďuje medzi dlžný

cenný papier, ak je obstaraný za účelom obchodovania. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že

pre zmenkový výnos, či úrok zmenky nie je určená osobitná sadzba dane, a teda zmenkový

výnos (úrok) i napriek skutočnosti, že v súlade so

o cenných papieroch v znení neskorších predpisov je zmenka cenným papierom, je zmenkový

výnos zdaňovaný ako súčasť základu dane z príjmov, a to u právnickej osoby sadzbou dane

v súlade s ustanovením § 21 zákona o daniach z príjmov. Poukazuje aj na názor Ministerstva

financií SR vyjadrený v rozhodnutí MF/022817/2007-721 zo dňa 21.08.2007.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.01.2009 k odvolaniu žalovaného navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že Krajský súd v Bratislave sa v napadnutom rozsudku stotožnil s dôvodmi, ktoré žalobca

uviedol v žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, ) , bez nariadenia pojednávania ( prvá

veta ) a podľa druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd v zmysle v spojení s potvrdzuje vecnú

správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa i celkového odôvodnenia, ktoré najvyšší súd

nepovažuje za potrebné doplniť ani pozmeniť. Úverová zmenka je svojou povahou dlžným

cenným papierom, rovnako ako podielové listy, dlhopisy, vkladové a depozitné certifikáty,

pokladničné poukážky a vkladové listy, ktoré v ustanovení

písm. c/ bod 2 explicitne upravuje ako cenné papiere, z ktorých výnosy sa zdaňujú osobitnou

sadzbou dane 15%.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 26. februára 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková