Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/12/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členov JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci

žalobcu M. R., bytom v M., zastúpeného JUDr. V. K., advokátom v M., proti žalovanej

Sociálnej poisťovni – ústredie, Ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovanej č. 22-285/2006 zo 7. februára 2006, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -66 z 9. októbra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.

-66 z 9. októbra 2007 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým

bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie jej pobočky v Martine č. 300-

332/2005-2 z 15. novembra 2005 vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej 16. apríla 1996

a žalovanému trovy konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia v medziach žaloby, dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, vrátane

prvostupňového, postupoval v súlade so zákonom, keď v prípade žalobcu rozhodol

o nepriznaní nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Choroba z povolania, ktorá bola

u žalobcu zistená, totiž vzhľadom na čas jej zistenia, nespĺňala podmienku ustanovenú v § 8

ods. 3 o nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej

v znení rozsudku len „“), a preto ju nebolo možné považovať za chorobu

z povolania, a teda žalobca si nemohol v dôsledku zistenia tejto choroby uplatňovať nároky

v zmysle

Proti tomu rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal,

že zákonné ustanovenie považuje za protiústavné a podľa

jeho názoru je taktiež v rozpore s medzinárodnoprávnymi dokumentmi, ktorými je Slovenská

republika v zmysle c SR viazaná. Zdôraznil, že skutočnosť, že jeho choroba

z povolania bola zistená skôr, ako tri roky pred dňom jej zaradenia do zoznamu chorôb

z povolania, ho stavia do nerovného postavenia s občanmi, ktorým bola rovnaká choroba

z povolania zistená v lehote 3 roky pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania.

Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru ustanovenie je

v rozpore s ustanovením SR, a to tak, že konaním žalovanej nie je

zabezpečená rovnosť v právach, resp. aj s ustanovením čl. 9 Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (publikovaného v Zbierke zákonov pod

č. ), k čomu by zrejme mohol zaujať stanovisko Ústavný súd SR (

písm. b/ ). V rámci odvolania žalobca uviedol, že postup pri vypracovávaní posudku

o sťažení spoločenského uplatnenia považuje za diskriminačný, nakoľko od roku 1996

(prístup do zdravotnej dokumentácie skôr pre pacienta nebol možný) sa domáhal uznania

choroby z povolania pod položkou č. 29 – ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov

z jednostranného zaťaženia (predložené vyšetrenia preukazujú stredne ťažké štádium

vazoneurozy a syndróm karpálneho tunelu z jednostranného dlhodobého zaťaženia pri práci).

Zdôraznil, že považuje za diskriminačné to, že po desiatich rokoch jeho lekárskych vyšetrení

mu uznali chorobu z povolania zistenú v roku 1996 (hoci od roku 1993 je na invalidnom

dôchodku). Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovanej zo 7. februára 2006 zrušil a vec jej vrátil

na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť mu trovy

konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“) na pojednávaní (

) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu

( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

Úlohou súdu prvého stupňa bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok

na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Z podkladov spisu je zrejmé, že žiadosťou spísanou na pobočke žalovanej v Martine

25. augusta 2005, sa žalobca domáhal priznania náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia. K žiadosti pripojil posudok Martinskej fakultnej nemocnice – Kliniky pracovného

lekárstva a toxikológie zo 17. júla 2005, vypracovaný prednostkou kliniky Prof. MUDr. J. B.,

CSc. Podľa tohto posudku bola u žalobcu zistená choroba z povolania – iné poškodenie

zdravia z práce, ktorá je zaradená pod pol. č. 47 zoznamu chorôb z povolania podľa prílohy

č. 1 k V posudku sa tiež uvádza, že uvedená choroba z povolania

bola u žalobcu zistená po prvý raz 16. apríla 1996. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj

z hlásenia choroby z povolania žalobcu v mesiaci júl 2005 určeného pre Sociálnu poisťovňu,

v rámci ktorého sa ako dátum priznania choroby z povolania u žalobcu uvádza 12. januára

2005.

Podľa choroba z povolania podľa tohto zákona je

choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb

z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe

a/ zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo

v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,

b/ fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods.2 pri činnostiach uvedených v tomto

ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Podľa chorobou z povolania je aj choroba, ktorá bola

zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej

zaradenia do tohto zoznamu.

Choroba z povolania, ktorá bola žalobcovi priznaná 12. januára 2005 nebola zahrnutá

v predchádzajúcej právnej úprave do zoznamu chorôb z povolania. Táto choroba z povolania

bola do zoznamu chorôb z povolania zapracovaná až do , ktorý

nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2004.

Prípad žalobcu bol opakovane predložený na posúdenie na Celoslovenskú komisiu

pre posudzovanie chorôb z povolania, avšak toto ochorenie nebolo možné v minulosti hlásiť

ako chorobu z povolania, lebo ani ochorenie chrbtice, ani iné poškodenie zdravia pri práci

/tzv. voľná položka/ nebolo súčasťou starého Zoznamu chorôb z povolania.

Žalobcovi bola choroba, neskôr označená ako choroba z povolania, zistená 16. apríla

1996, to znamená viac ako 3 roky pred dňom jej zaradenia do zoznamu chorôb z povolania,

a preto ju nebolo možné považovať za chorobu z povolania podľa § 8 ods. 2 a 3 zák.č.

Ak teda za uvedeného skutkového stavu vo veci nebolo žiadosti žalobcu o priznanie

nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania

zistenej 16. apríla 1996 vyhovené, aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná o žiadosti

žalobcu správne rozhodla, keď mu požadovanú náhradu nepriznala. Žalovaná postupovala

pri rozhodovaní v plnom súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutie si zadovážila dostatočné

skutkové podklady, na základe ktorých vyvodila správny právny záver, ktorý v napadnutom

rozhodnutí aj náležitým spôsobom odôvodnila. Nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté

rozhodnutie žalovanej ako zákonné potvrdil. Námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní ako

skutkovo a právne bezvýznamné pre rozhodnutie v preskúmavanej veci, nebolo možné

zohľadniť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

v súlade s potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

a tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože v tomto konaní nebol

úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. februára 2009

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová