Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/49/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany

Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Š. Šatku v právnej veci žalobcu: I.. J. B.,

D., Košice, zastúpeného JUDr. P. P., advokátom so sídlom L., 040 11 Košice, proti

žalovaným v 1. rade: M. H.,

IČO: X., v 2. rade: M. M., IČO: X., zast. JUDr. M. B., advokátom so sídlom A., X. a v 3.

rade: M. S., IČO: X. zast. JUDr. J. H., advokátom so sídlom Komenského 2791/35, 069 01 S.,

o zaplatenie 2 814,98 Eur (84 804 Sk), na odvolania žalovaného

v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. decembra 2007 č. k.

-275 a proti uzneseniu zo dňa 13. februára 2008 č. k. -280, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. decembra 2007 č. k.

275 v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie zo dňa 13. februára 2008 č. k. -280

p o t v r d z u j e.

Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho advokáta 117,54 Eur

(3 541 Sk) náhrady trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia uložil

žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 84 804 Sk a nahradiť mu trovy konania

vo výške 22 276 Sk na účet právneho zástupcu. Žalovanému v 1. rade zároveň uložil

povinnosť zaplatiť na účet krajského súdu 5 600 Sk z titulu znalečného, žalobcovi vrátil

preddavok na trovy znaleckého dokazovania 5 000 Sk a voči žalovaným v 2. a 3. rade žalobu

zamietol a nepriznal im náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal

zaplatenia 84 804 Sk za údržbu a revízie plynových zariadení špecifikované vo faktúre

č. 0890 Br z 29. 10. 1990. Vykonanie prác a správnosť fakturovanej ceny potvrdil na faktúre

riaditeľ pôvodne žalovaného, O., š. p. H., I.. M. T.. Pretože žalovaný v konaní namietal

nesprávnu fakturáciu, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Podľa záverov znaleckého

posudku vypracovaného prof. I.. J. Ď., PhD., znalcom z odboru účtovníctvo a daňovníctvo,

vyplynulo, že všetky fakturované položky sú v súlade s platnými cenovými predpismi v roku

1990. Žalovaní nevzniesli námietky voči záverom znaleckého dokazovania, súd teda musel

riešiť iba otázku, na ktorého zo žalovaných v 1., 2. a 3. rade, ako právnych nástupcov dňom

01. 06. 1992 zaniknutého pôvodného žalovaného, prešla povinnosť pohľadávku zaplatiť.

S odkazom

na ustanovenie o majetku obcí v spojení s zákona

č. a bod 3 písm. c/ Záverečného delimitačného protokolu o rozdelení majetku,

pohľadávok a záväzkov, pracovnoprávnych vzťahov a jednotlivých prevádzok O., š. p. H.

z 15. 10. 1992 dospel súd k záveru, že ide o záväzok žalovaného v 1. rade, keďže je obcou, na

území ktorej mal zaniknutý štátny podnik svoje sídlo. Voči žalovaným v 2. a 3. rade preto

žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnému

žalobcovi priznal ich náhradu vo výške

22 276 Sk a žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich včas

nevyčíslili.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade odvolanie s návrhom, aby odvolací

súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že s týmto

rozhodnutím, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesúhlasí. Namietal,

že súd priznal žalobcovi uplatnený nárok na základe znaleckého dokazovania, ktoré potvrdilo

správnosť fakturovanej sumy, odvolateľ ale v konaní nenamietal správnosť fakturácie, ale

vykonanie jednotlivých položiek, ktoré sa pri prevádzkovej revízii plynových sporákov

nevykonávajú. Konkrétne neoprávnené položky sú špecifikované v znaleckom posudku

vypracovanom znalcom I.. Š. I. dňa 28. 01. 1991 pre pôvodne žalovaného. Súdom nariadené

znalecké dokazovanie nebolo potrebné, pretože cenotvorba nebola medzi účastníkmi sporná.

Nemôže byť pritom rozhodujúce, že pracovník žalovaného I.. M. T. potvrdil vykonanie prác,

keďže zrejme so žalobcom nechodil po jednotlivých bytoch a v konaní vypočutý nebol.

Rovnako nesúhlasí s tým, že mu bola uložená povinnosť zaplatiť celú sumu a voči žalovaným

v 2. a 3. rade bola žaloba zamietnutá. Z bodu 3, písm. c/ Záverečného delimitačného

protokolu nevyplýva záver súdu o prechode predmetného záväzku iba na žalovaného v 1.

rade, ale aj tu mal byť rešpektovaný princíp percentuálneho podielu, ako je uvedený

v Zásadách delimitácie O., š. p. H., t. j. 57% : 13% : 30% vo vzťahu k jednotlivým právnym

nástupcom.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za neopodstatnené.

Odvolateľ v ňom neuvádza žiadne nové skutočnosti ani okolnosti, ktoré by mohli

odôvodňovať zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Navrhuje preto rozsudok

v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania z titulu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci a paušál v celkovej

výške 3 541 Sk.

Uznesením zo dňa 13. februára 2008 č. k. -280 súd prvého stupňa

opravil prvý výrok svojho rozsudku tak, že žalovaný v 1. rade je povinný nahradiť žalobcovi

trovy konania vo výške 22 276 Sk. Rozhodol tak s odôvodnením, že v písomnom vyhotovení

rozsudku došlo k chybe, keď v ňom namiesto sumy 22 276 Sk bola uvedená 0 Sk. Táto

oprava je v súlade s odôvodnením rozsudku, pretože trovy žalobcu pozostávajú zo súdneho

poplatku 1 698 Sk a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 20 578 Sk, ako boli včas

vyčíslené.

Aj proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 1. rade odvolanie, v ktorom namietal,

že s výškou trov konania a s povinnosťou ich úhrady iba odvolateľom nesúhlasí. V ostatnom

zotrváva na skôr podanom odvolaní proti rozsudku vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

), prejednal vec v rozsahu podľa , bez nariadenia pojednávania

podľa , a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie ceny

za žalobcom vykonanú údržbu a revíziu plynových sporákov a zariadení, ktoré vykonal

na základe objednávky pôvodného žalovaného č. 103/10/90 zo 17. 10. 1990, a ktoré

fakturoval faktúrou č. 08 80 Br z 29. 10. 1990 na celkovú sumu 84 804 Sk. Súd prvého stupňa

žalobe v celom rozsahu vyhovel voči žalovanému v 1. rade, ktorý v odvolaní namietal jednak

výšku priznanej pohľadávky a jednak záver súdu, že by malo ísť iba o jeho záväzok.

Pokiaľ ide o výšku predmetnej pohľadávky, išlo o zaplatenie ceny za údržbu a revíziu

plynových zariadení, ktorú žalobca vykonával bez písomnej zmluvy, len na základe

objednávky v znení: „Objednávame si u Vás údržbu a revíziu plynových sporákov –

zariadení.“ Keďže objednávka bola vystavená 17. 10. 1990, aj práce boli vykonané v tomto

roku, išlo o zmluvný vzťah, ktorý sa ešte spravoval ustanovenia Hospodárskeho zákonníka

v znení Podľa tejto právnej úpravy, hospodárska zmluva mohla

vzniknúť (ak to nevylučovala povaha záväzkov) aj poskytnutím požadovaného (objednaného)

plnenia, ak ho odberateľ bez zbytočného odkladu neodmietol (§ 153 ods. 2 písm. b/ Hosp.

zák.). Podľa názoru odvolacieho súdu tento režim platil aj v prejednávanej veci, keďže išlo

o zmluvu podľa § 356 HZ o iných prácach a výkonoch, kedy záväzok dodávateľ bol splnený

vykonaním požadovaných prác, v tomto prípade údržby a revízie plynových zariadení

v bytových domoch. Vykonanie fakturovaných prác potvrdil odberateľ na Súpisoch

vykonaných prác, ktoré boli doložené k faktúre, pričom znaleckým dokazovaním bolo

preukázané, že vykonané práce boli fakturované v súlade s platnými cenovými predpismi.

Hospodárska zmluva teda vznikla na celý rozsah vykonaných prác a ich odberateľovi vznikla

povinnosť za ne v celom rozsahu zaplatiť. Odvolací súd preto považuje námietku ohľadne

neprimeranej výšky uplatnenej pohľadávky za neopodstatnenú.

Druhá námietka odvolateľa sa týkala otázky, na ktorého z troch právnych nástupcov

(resp. ich nástupcov) pôvodne žalovaného štátneho podniku Okresná B. H., ktorý zanikol

v priebehu konania výmazom z obchodného registra ku dňu 01. 06. 1992 bez likvidácie,

uplatnená pohľadávka prešla. Tu treba vychádzať zo Záverečného delimitačného protokolu

o rozdelení celkového majetku, pohľadávok a záväzkov, pracovnoprávnych vzťahov

a jednotlivých prevádzok O., š. p. H. zo dňa

15. 10. 1992. Išlo o právne nástupníctvo troch novovzniknutých organizácií – B., o. p. H., M.,

o. p. M. a V., bytové hospodárstvo S., ktorých právnymi nástupcami sa následne stali ich

zriaďovatelia, žalovaný v 1. až 3. rade. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého

stupňa,

že v danom prípade išlo o práce spadajúce pod neinvestičné dodávky, ktoré boli podľa bodu 3

písm. c/ delimitačného protokolu po dohode delimitované na B. H., takže v súčasnosti je

nositeľom tohto záväzku žalovaný v 1. rade. Percentuálne delenie podľa bodu 5 písm. i/

protokolu, na ktoré poukazuje odvolateľ, sa podľa názoru odvolacieho súdu na tento záväzok

nevzťahuje, pretože v tomto bode sú riešené budúce záväzky.

Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne

zistil skutkový stav, aj vec správne právne posúdil, preto jeho rozhodnutie v odvolaním

napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako vecne správny podľa

potvrdil. Platí to aj pre napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa iba opravil podľa

zrejmú nesprávnosť pri priznanej náhrade trov konania žalobcovi, pretože tento

ich vyčíslenie predložil včas.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení

s tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu voči žalovanému

v 1. rade, a to v uplatnenej výške za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu)

podľa vyhlášky č.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. februára 2009

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.