Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5e0/370027.ec91a2.pdf
PDF · 100.21 KB
No categories available
1MCdo/6/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 M Cdo 6/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky I., bývajúcej v B.,
proti odporcovi C., spol. s r.o., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 5 C 211/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 13. marca 2007 sp. zn.
8 Co 429/05, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 13. marca 2007 sp. zn. 8 Co 429/05 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 26. septembra 2005 č.k. 5 C 211/04-146 uložil
odporcovi (ako správcovi chodníka, na ktorom navrhovateľka utrpela škodu na zdraví)
povinnosť zaplatiť navrhovateľke 92 910 Sk (3 084,05 €) s 9 % úrokom z omeškania ročne od
1. októbra 2004 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň uložil odporcovi
povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania 30 137 Sk (1 000,37 €) a tiež rozhodol
o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok 4 645 Sk (154,19 €).
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 13. marca 2007 sp. zn.
8 Co 429/05 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (§ 219 O.s.p.). Súčasne
v tomto rozsudku uviedol, že o náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Výrok, ktorým si vymedzil rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho
konania samostatným uznesením, odôvodnil zistením, že navrhovateľka síce priznanie
náhrady trov odvolacieho konania navrhla, ale do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu
trovy nešpecifikovala.
Následne Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. marca 2007 sp. zn. 8 Co 429/05
rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že v odvolacom konaní plne úspešná navrhovateľka
požiadala o náhradu trov odvolacieho konania, ich rozsah však do vyhlásenia rozsudku
nešpecifikovala, preto odvolací súd ponechal rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania
na samostatné uznesenie. Keďže advokát navrhovateľky trovy odvolacieho konania,
pozostávajúce výlučne z trov právneho zastúpenia, nevyčíslil ani lehote troch dní od
vyhlásenia rozsudku, súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania
navrhovateľke nepriznal.
Toto uznesenie krajského súdu na podnet navrhovateľky napadol mimoriadnym
dovolaním generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie
veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že namietaným uznesením krajský súd
odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom, znemožnil jej realizáciu procesných práv
priznaných Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jej práv
a oprávnených záujmov. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do 30. júna
2007) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1, advokát je
povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia
nevyčísli, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Podľa názoru generálneho
prokurátora Krajský súd v Bratislave sa citovaným ustanovením neriadil, pretože právny
zástupca navrhovateľky doručil tomuto krajskému súdu 14. marca 2007, teda v lehote podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p. vyčíslenie trov odvolacieho konania; povinnosť vyčísliť v trojdňovej
lehote trovy konania tak bola splnená riadne a včas. Toto podanie (vyčíslenie trov
odvolacieho konania) sa v súdnom spise nenachádza, napriek tomu, že je na ňom prezenčná
pečiatka Krajského súdu v Bratislave; kópia vyčíslenia je však súčasťou prílohy k podnetu na
podanie mimoriadneho dovolania.
Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu navrhovateľky (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3
O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je opodstatnené.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ako aj so zreteľom na dôvod
mimoriadneho dovolania zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j.
či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka
byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípadne nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo o prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
V mimoriadnom dovolaní bolo namietané, že navrhovateľke bola postupom
odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom, t.j. existencia vady podľa § 237 písm. f/
v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., je treba rozumieť taký procesný postup súdu,
ktorým účastníkovi bolo znemožnené buď sa zúčastniť konania alebo realizovať ďalšie
procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a oprávnených záujmov. V zmysle tejto charakteristiky za postup súdu vedúci k odňatiu
možnosti konať pred súdom treba považovať aj postup súdu, ktorý nerešpektoval ustanovenie
§ 151 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30. júna 2007 a tak ukrátil účastníka na jeho
procesných právach.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do 30. júna 2007) o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak
ide o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1, advokát je povinný trovy právneho
zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu
trov právneho zastúpenia neprizná.
Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa
platia i pre odvolacie konanie.
Z obsahu spisu v tejto právnej veci vyplýva, že zástupca navrhovateľky navrhol
zaviazať odporcu k náhrade trov odvolacieho konania (vo vyjadrení k odvolaniu odporcu,
ktoré vyjadrenie došlo odvolaciemu súdu 3. marca 2006 - č.l. 168 spisu). Keďže v čase
vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končilo, t.j. 13. marca 2007
advokát v odvolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľky (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p.) trovy právneho zastúpenia, ktoré mali byť prisúdené podľa § 149 ods. 1 O.s.p.,
nevyčíslil, odvolací súd v rozsudku vyslovil, že o náhrade trov odvolacieho konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením.
Podľa citovaného ust. § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p. mal advokát povinnosť trovy
právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, čo v danej veci znamenalo do piatka 16. marca 2007 vrátane.
Odvolací súd však uvedenú zákonnú trojdňovú lehotu, poskytnutú zástupcovi
navrhovateľky na vyčíslenie trov odvolacieho konania, nerešpektoval tým, že nevyčkal na jej
uplynutie, keďže už dňa 13. marca 2007, teda v ten istý deň, kedy rozhodol vo veci samej,
vydal mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým navrhovateľke náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch tohto uznesenia odvolací súd s poukazom na
§ 151 ods. 1 O.s.p. uviedol, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže jej advokát trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní nevyčíslil v lehote troch dní
od vyhlásenia rozsudku. V deň vydania uznesenia (13. marec 2007) lehota stanovená v § 151
ods. 1 O.s.p. uplynúť zástupcovi navrhovateľky ale nemohla, pretože plynúť ešte ani nezačala
(v zmysle § 57 ods. 1 v spojení s § 211 ods.3 O.s.p. v znení účinnom do 30. júna 2007 do
plynutia tejto lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,
ktorou skutočnosťou bolo vyhlásenie rozsudku sp. zn. 8 Co 429/05, t.j. nezapočítava sa
13. marec 2007). Navyše z kópie podania advokáta navrhovateľky, ktorá je súčasťou prílohy
k podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, vyplýva, že týmto podaním vzhľadom na
odtlačok prezenčnej pečiatky Krajského súdu v Bratislave 14. marca 2007 došlo k riadnemu
a včasnému (v trojdňovej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.) vyčísleniu trov odvolacieho
konania. Túto skutočnosť potvrdila aj predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave
JUDr. E. listom zo 7. novembra 2007 sp. zn. 8 Co 429/2005, ktorý tvorí ďalšiu prílohu
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Nemôže ísť na ťarchu navrhovateľky, že
rovnopis vyčíslenia trov konania, ktorý - podľa odtlačku pečiatky na ňom - bol 14. marca
2007 na Krajskom súde v Bratislave podaný osobne, v spise sa nenachádza. Nie je pritom
rozhodujúce faktickou činnosťou ktorého zamestnanca (zamestnancov) súdu došlo k situácii,
že do spisu sa uvedený rovnopis vyčíslenia trov odvolacieho konania nedostal. Postupom
súdu v danom prípade je potrebné rozumieť nielen postup predsedu senátu, ale aj súhrnnú
faktickú činnosť zamestnancov súdu, ktorí vykonávajú určité úkony v rámci ich pracovnej
náplne, ak táto činnosť mala za následok, že nedošlo pred súdom k naplneniu procesného
oprávnenia účastníka konania, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.
Dovolací súd sa z týchto dôvodov stotožňuje z názorom generálneho prokurátora
Slovenskej republiky, že napadnutým uznesením odvolacieho súdu bola znemožnená
realizácia procesných práv navrhovateľky priznaných jej v Občianskom súdnom konaní vo
vzťahu k trovám odvolacieho konania.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie
podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv
a zákonom chránených záujmov navrhovateľky a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením preto zrušil napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1, 4
O.s.p.).
V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243i
ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková