Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/80/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Bajánkovej a členov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci

žalobcu: M., bytom vo Z., zast. Mgr. M. U., advokátom vo Z. , proti žalovanému: M., so

sídlom vo Z., zast. JUDr. J., advokátom vo Z. so sídlom v K., o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru a iné, ktorá sa viedla na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5.

apríla 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania 61,19,€

do rúk JUDr. J. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 26. októbra 2006 č.k. -254 zamietol

žalobu o určenie neplatnosti výpovede žalovanej z pracovného pomeru žalobkyne zo dňa

25.11.2005 a o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá; súčasne uložil

žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania 9 978 Sk na účet jeho právneho zástupcu do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 5. apríla 2007

sp. zn. rozsudok okresného súdu potvrdil vo výroku, ktorým žalobu zamietol

a vo výroku o náhrade trov konania zmenil, tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal;

súčasne vyslovil, že žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania a proti

svojmu rozsudku pripustil dovolanie.

Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnaná a pracovala u žalovaného ako učiteľka

na základe písomnej pracovnej zmluvy Š., zo dňa 29. 9. 1994 v spojení s písomnou dohodou

o zmene pracovnej zmluvy, zo dňa 30. 11. 1999 (čl. 6-7 spisu). Žalovaný listom zo dňa 25.

11. 2005 č. j.: 143/2005 dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1,

písm. e/ s odôvodnením, že dňa 11. 10. 2005 počas výkonu práce zanedbala

dozor nad jej zverenými deťmi, čím si v zmysle čl. 6 bodu 5 Pracovného poriadku, zo dňa 19.

1. 2005 neplnila pracovné povinnosti, ktoré majú vážny dopad na plnenie úloh materskej

školy a dopustila sa závažného porušenia pracovnej disciplíny. Medzi účastníkmi nebolo

sporné, že dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou medzi účastníčkami konania

mala byť skutočnosť, že dňa 11. 10. 2005 počas pobytu vonku spolu s deťmi za prítomnosti

ďalšej učiteľky materskej školy M. dve deti z kolektívu odišli a pohybovali sa po meste Z. bez

dozoru. V nadväznosti na to krajský súd vyslovil názor, že dôvod výpovede je vo

výpovednom prejave dostatočne skutkovo vymedzený a nie je ho možné zameniť s iným

skutkom. Výpoveď bola správne formulovaná, medzi účastníčkami nevyvolala nejasnosť

výpovedného dôvodu (61 ods.2 veta druhá ). Krajský súd považoval

skutočnosť, spočívajúcu v tom, že 11. 10. 2005 žalobkyňa nevenovala dostatočnú pozornosť

jej zvereným deťom a v dôsledku tohto jej nedbanlivostného konania dve deti nepozorovane

opustili areál parku a ocitli sa na frekventovanej štátnej ceste bez dozoru, pričom žalobkyňa

ani nevedela bez upozornenia tretej cudzej osoby, že jej dve detí chýbajú, za hrubú nedbalosť.

Skonštatoval, že žalobkyňa nezabezpečila dostatočný dozor nad jej zverenými deťmi,

nevykonávala si riadne svoje pracovné povinností a to bez ohľadu na skutočnosť, či maloleté

deti „ušli“ v čase, keď riešila konflikt iných detí, prípadne, že venovala zvýšenú starostlivosť

inému dieťaťu. Žalobkyňa tak nezabezpečila dostatočne okrem zdravia mal. detí aj ich

bezpečnosť v čase, keď jej deti boli zverené.

Odvolací súd vyslovil názor, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí

k základným povinnostiam zamestnancov, vyplývajúcich z pracovného pomeru. Žalobkyňa,

ako pedagogická pracovníčka musela si byť vedomá toho, že v čase, keď sa deti nachádzali

mimo areálu školy, bola povinná obzvlášť starostlivo dbať na bezpečnosť a ochranu zdravia

všetkých detí, ktoré je boli zverené. Tým, že svojou nedbanlivosťou umožnila dvom deťom

odísť, dopustila sa porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom.

Krajský súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie na posúdenie otázky, či je

zanedbanie dozoru nad zverenými deťmi závažným porušením pracovnej disciplíny, ak je

zanedbaním dozoru nad deťmi, ak v čase takéhoto zanedbania dozoru vykonával zamestnanec

dozor nad iným dieťaťom mu zvereným, najmä v prípade, ak bolo poranené alebo napadnuté.

Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala jeho zrušenie a vrátenie

veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože odvolací súd

nesprávne posúdil nastolenú dovolaciu otázky. Namietala, že v pracovnom poriadku nikde nie

je uvedené, že by zanedbanie dozoru nad deťmi bolo závažným porušením pracovnej

disciplína, navyše v tomto dokumente nie je ani výslovne určená povinnosť vykonávať dozor

nad deťmi. Trvala na tom, že nezanedbala dozor nad deťmi, pretože v inkriminovaný deň

došlo k mimoriadnej situácii. Vzhľadom na incident medzi inými dvoma deťmi, ktorý mal pre

jedno bolestivý následok, nebolo času debatovať o tom, ktorá z dvoch učiteliek sa má venovať

napadnutému chlapcovi a ktorá ostatným deťom. Za správny nepovažovala ani názor súdu, že

činnosť učiteliek nemožno oddeliť, ale je ju treba posudzovať spolu, pretože ide o princíp

kolektívnej viny. Záverom žiadala prihliadnuť aj na jej kladné pracovné hodnotenia a jej

predchádzajúce pracovné výkony.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu vyslovil súhlas s napadnutým rozsudkom

a žiadal dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas a osobou na tento procesný úkon oprávnenou, a že ide

o dovolanie prípustné podľa / , preskúmal ním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu ako bol dovolaním napadnutý ( ), a to bez

nariadenia pojednávania ( časť vety za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné .

Dovolanie je v danej veci prípustné podľa , t.j. len preto, že jeho

prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň

vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku po právnej stránke zásadného významu. Vzhľadom

na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, bola dovolateľka oprávnená jeho

rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to

práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd dovolanie pripustil. Na

riešenie skutkových otázok dovolací súd preto nie je oprávnený; na ich riešenie nie je ani

vybavený procesnými prostriedkami (, veta druhá ).

Keďže v danom prípade predmetom sporu je neplatnosť výpovede z pracovného

pomeru na základe výpovedného prejavu žalovanej zo dňa 25.11.2005 je potrebné tento nárok

posúdiť podľa ustanovení účinného od 1.4.2002, t.j.

(ďalej len ).

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

V zmysle zamestnávateľ môže dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ

mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi

výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej

disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník

práce rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným

porušením pracovnej disciplíny. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí

možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje a ani neustanovuje, z

akých hľadísk treba pri posudzovaní tohto problému vychádzať. K skončeniu pracovného

pomeru výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ pristúpiť,

ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, pre ktoré by s ním mohol

okamžite skončiť pracovný pomer, alebo ak sa dopustil jej porušenia menej závažným

spôsobom. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych

okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných

povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia,

v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca

spôsobilo zamestnávateľovi škodu, a pod. Zákon ponecháva súdu širokú možnosť úvahy, aby

rozhodnutie o platnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením alebo

výpoveďou zodpovedal tomu, či možno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby

pracovný pomer zamestnanca u neho ďalej pokračoval.

Pracovná činnosť žalobkyne ako pedagogickej zamestnankyne predškolského

zariadenia sa týka predovšetkým dozoru nad deťmi. Vyplývalo to priamo aj z vyhlášky č.

o predškolských zariadeniach účinnej v čase dania výpovede. Podľa

za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú pedagogickí zamestnanci

predškolského zariadenia v čase od prevzatia dieťaťa od jeho rodiča až do odovzdania

rodičovi dieťaťa alebo ním splnomocnenej osobe. Bez ohľadu na výslovnú právnu úpravu

žalobkyňa bola povinná zabezpečovať dozor nad zverenými deťmi, a o to vo vyššej miere,

keď sa nachádzali mimo areál školy. Je úplne nevyhnutné, aby sa rodič, ktorý zverí dieťa do

predškolského zariadenia mohol bezvýhradne spoľahnúť na to, že o zdravie a bezpečnosť jeho

dieťa bude náležite postarané. Žalobkyňa spolu so svojou kolegyňou venovali osobitnú

starostlivosť jednému dieťaťu, pričom nezabezpečili náležitý dozor nad ostatnými deťmi.

Správny bol názor súdov nižších stupňov, že činnosť oboch učiteliek nemožno oddeliť.

Neuplatňuje sa tu princíp kolektívnej viny, ako to dovolateľka namieta, pretože obe porušili

pracovnú disciplínu závažne, pričom medzi nimi nebol vzťah nadriadenej a podriadenej.

Spôsob, ktorý zvolili pri riešení danej situácie, keď sa obe venovali jednému dieťaťu a ostatné

ponechali bez náležitého dozoru, až došlo k skutočnosti, že sa dve deti bez ich vedomosti

vzdialili a pohybovali na frekventovanej ceste nemožno akceptovať. Bez ohľadu na to, či táto

činnosť spôsobila škodlivý následok, takéto chovanie pedagogického zamestnanca nemožno

tolerovať už len preto, aby nenašlo svojich nasledovníkov. Bez relevancie je v tomto prípade

doterajšie kladné hodnotenia žalobkyne a jej doterajší postoj k plneniu pracovných

povinností.

Z uvedeného vyplýva, že postup odvolacieho súdu pri posúdení závažnosti porušenia

pracovnej disciplína žalobkyne je správny, majúci oporu v zákone. Z uvedeného vyplýva, že

rozsudok odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2písm.

c/ ).

S prihliadnutím na ustanovenia veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vady uvedenú v ( či to už

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok dovolania smerujúceho proti rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či

podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatok právomoci súdu, o

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, o nedostatok zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania, o prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať a o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným).

Dovolateľ tieto vady nenamietol a dovolací súd prítomnosť žiadnej z nich ani nezistil.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvody dovolania nie sú opodstatnené,

a preto dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

( v spojení s a ). Dovolací súd mu náhradu priznal,

celkovo vo výške 61,19 €, ktorá suma pozostáva z jedného úkonu právnej pomoci 45,51 €

(spísanie vyjadrenia k dovolaniu) plus 5,91 € režijný paušál, plus 9,77€ 19% DPH.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. februára 2009

JUDr. Jana Bajánková,v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta