Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
16a/372127.99ed38.pdf
PDF · 101.15 KB
No categories available
1Cdo/164/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 164/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., bývajúceho v M.,
zastúpeného JUDr. J., advokátom v M., proti odporkyni M., bývajúcej v M., zastúpenej
JUDr. V., advokátom V., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5 C 125/2006, o dovolaní odporkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. júna 2008 sp. zn. 8 Co 31/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom zo 14. novembra 2007 č.k. 5 C 125/06-89 vyporiadal
rozvodom manželstva zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov (ďalej len „BSM“)
tak, že z vecí patriacich do BSM prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa televízor
OVT, videorekordér značky Panasonic, mikrovlnnú rúru značky Whirpool, stolík pod
televízor a do výlučného vlastníctva odporkyne obývaciu stenu, sedaciu súpravu, konferenčný
stolík, plyšový koberec z obývačky, chladničku Calex 180 l, kuchynský stôl, zariadenie
detskej izby, zariadenie spálne (manželská posteľ a skriňa), šijací stroj značky Toyota,
automatickú práčku značky Whirpool, skriňu, komodu a vešiak z chodby. Zároveň rozhodol,
že odporkyňa preberá zodpovednosť za splatenie pôžičky poskytnutej Z., matkou odporkyne
vo výške 55 000 Sk (1 825,67 €). Odporkyňu zaviazal na úplné vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva zaplatiť navrhovateľovi 438 500 Sk (14 555,53 €) do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Účastníkom uložil, aby každý zaplatil na účet súdu prvého stupňa
súdny poplatok vo výške 20 370 Sk (676,16 €), a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania.
Krajský súd v Žiline na odvolanie účastníkov (navrhovateľ napadol iba rozhodnutie
o trovách konania, odporkyňa rozhodnutie vo veci samej) rozsudkom z 24. júna 2008 sp. zn.
8 Co 31/2008 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p.)
a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1, § 150 O.s.p.).
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá navrhla tento
rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že dôvody
dovolania opiera o ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 písm. f/ O.s.p., a ďalej o ust. § 241 ods. 2 písm. b/, c/ a d/ O.s.p. Vytýkala nižším
súdom, že neprihliadli na námietku, že družstevný byt ako vlastníctvo stavebného bytového
družstva nemôže byť predmetom vyporiadania BSM. Nesúhlasila, že u družstevného bytu
vychádzajú súdy z jeho trhovej ceny, nie zo zostatkovej hodnoty členského podielu
v stavebnom bytovom družstve, argumentujúc, že „pokiaľ sú platné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, nemôžu ich nahrádzať súdne precedenty, ktoré sa opierajú o trhové hospodárstvo,
ktoré je len politickou rovinou bez platnej legislatívy“. Namietala, že súd mal zohľadniť aj
otázku, kto sa akým spôsobom podieľal na nadobudnutí spoločného majetku, a že bolo
preukázané, že dovolateľka prispela k nadobudnutiu spoločného majetku sumou minimálne
450 000 Sk (14 937,26 €) a prevzala ešte aj záväzok zaplatiť pôžičku v sume 55 000 Sk
(1 825,67 €), kým navrhovateľ prispel sumou 150 000 Sk (4 979,09 €). Podľa jej názoru „aj
keď sa súd oboznámil dobre so skutkovým stavom, nevyvodil správne právne uzávery a preto
aj nesprávne rozhodol“.
Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol dovolanie odporkyne zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom, pretože právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu možno napadnúť dovolaním
len vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok. Ak dovolanie smeruje proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je prípustné
len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po
právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie je tiež
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Odporkyňou napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z uvedených
rozsudkov, pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo
svojom rozsudku (výroku) nevyslovil prípustnosť dovolania, a napadnutému rozsudku
odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu (od právneho názoru ktorého
sa odvolací súd preto ani nemal možnosť odchýliť).
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom
odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (odporkyne) pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), hoci odporkyňa bližšie nevysvetľuje, v čom malo dôjsť
k naplneniu tejto vady.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore zo zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkov konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva.
Zo spisu nevyplýva, že by dovolateľke bolo odňaté niektoré z práv priznanej jej
Občianskym súdnym poriadkom, napr. právo predniesť v konaní svoje návrhy, právo vyjadriť
sa k rozhodným skutočnostiam, návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, prípadne
niektoré z ďalších procesných práv. Po začatí odvolacieho konania boli zástupcovi odporkyne
doručené ako odvolanie navrhovateľa (23. januára 2008), tak aj jeho vyjadrenie k odvolaniu
odporkyne (2. apríla 2008), na pojednávanie odvolacieho súdu, ktoré bolo vytýčené na
24. júna 2008, bol tento zástupca predvolaný s takým predstihom, aby mal dostatok času na
prípravu (porovnaj § 115 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.), keďže predvolanie
s oznámením tohto termínu prevzal 2. apríla 2008. Na tomto odvolacom pojednávaní, ktorého
sa osobne zúčastnila aj odporkyňa, ako vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní na
č.l. 111 - 112 spisu, odporkyňa a ani jej právny zástupca – advokát JUDr. V. neboli zo strany
súdu nijako obmedzení vo svojich procesných právach; právny zástupca odporkyne
predniesol dôvody písomného odvolania ako aj procesný návrh, následne dostala priestor
k vystúpeniu aj samotná odporkyňa, ktorá súhlasila s prednesom svojho zástupcu s tým, že iné
nemá čo uviesť. Z obsahu tejto zápisnice napokon vyplýva aj to, že pred odvolacím senátom
bolo zachované i právo odporkyne (jej zástupcu) na záverečný prednes.
O prípad vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. podľa zistenia dovolacieho súdu tu
teda nejde; odvolací súd pri konaní o odvolaní vrátane jeho prejednania a rozhodovania o ňom
postupoval v súlade s právnymi predpismi a odporkyni neznemožnil uplatniť procesné práva
priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov. Vady
konania vymenované v § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané
a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.
Odporkyňa v dovolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
K tejto námietke treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako ako iná
vada konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorý dovolací dôvod bez bližšieho
vysvetlenia tiež odporkyňa namietala ako daný), ani jeden z týchto dôvodov ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia odporkyne boli opodstatnené (dovolací súd sa
nimi z tohto hľadiska nezaoberal), ňou uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237
O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový stav správny
právny predpis a či ho aj správne aplikoval (resp. či sa dopustil tzv. inej vady v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné. O takýto prípad ale v danej veci nejde. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu.
Dovolací súd napokon poznamenáva, že právna úprava (Občiansky súdny poriadok)
od 1. septembra 2003 už nepozná dovolacie dôvody v rozsahu dovtedajšieho ustanovenia
§ 241 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p., ako tento rozsah je uvedený v podanom dovolaní. Od tohto
dátumu dovolacie dôvody boli zúžené a tvoria ich iba dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. a/
až c/ O.s.p.
Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania
podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. do fázy vecného
preskúmania napadnutého rozsudku, ktorého nesprávnosť dovolaním odporkyňa namietala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dovolanie odporkyne proti
rozsudku odvolacieho súdu ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, a to pre danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.),
ktoré dôvody videl obdobne ako odvolací súd v osobných, majetkových a sociálnych
pomeroch na strane odporkyne, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa pochádzajúce
z manželstva účastníkov, berúc zreteľ na jej pomerne nízky príjem.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková