Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/11/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R. L., bývajúceho

v K., zastúpeného JUDr. J. V., advokátom so sídlom v P., proti odporcovi H. B. P., a.s.,

so sídlom v P., IČO : X. o zaplatenie 42 366 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Prievidza pod sp.zn. , o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza z 5. júna 2006, č.k. -57,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Prievidza z 5. júna 2006,

č.k. -57 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 5. júna 2006 č.k. -57 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu

odstupné 42 366 Sk s príslušenstvom a trovy konania. Podľa súdu nárok na odstupné podľa

v spojení s vyhlášky č. navrhovateľovi

nevznikol, pretože sa navrhovateľ nestal pre chorobu z povolania dlhodobo nespôsobilým

na výkon doterajšej práce, pričom práca, ktorú v čase zistenia choroby z povolania vykonával,

bola pre neho i vzhľadom na jeho zdravotný stav vyhovujúca a nedošlo už k jeho preradeniu

na inú prácu na povrchu. Taktiež nebolo podľa súdu možné navrhovateľovi priznať nárok ani

z dôvodu, že , v čase, kedy mal nárok na odstupné vzniknúť, nebola

účinná a preto z nej nebolo možné nadobúdať práva ani na jej základe ukladať žiadne

povinnosti. Z toho dôvodu podľa súdu nebolo možné priznať nárok ani podľa kolektívnej

zmluvy platnej‚ v období od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003.

Proti tomto rozsudku na podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej

republiky mimoriadne dovolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Poukázal

na článok X. bod 9 kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi odborovými organizáciami

akciovej spoločnosti H. B. P. a akciovou spoločnosťou H. B. P. na obdobie od 1. apríla 2002

do 31. marca 2003, ktorou sa odporca zaviazal poskytnúť zamestnancom, ktorí stratili

vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu, hmotné

a sociálne zabezpečenie podľa o osobitnom príspevku baníkom a podľa

vyhlášky č. Uviedol, že kolektívna zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorého

obsah vychádza z autonómneho postavenia zmluvných partnerov a z princípu zmluvnej

voľnosti. Po podpise sa kolektívna zmluva stáva záväznou s rovnakými právnymi následkami

(účinkami) ako zákon a je pre zmluvné strany záväznou. Nároky, ktoré z nej jednotlivým

zamestnancom vzniknú, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov

z pracovného pomeru a možno ich vymáhať súdnou cestou. Na tom nič nemení ani

skutočnosť, že hmotné a sociálne zabezpečenie zamestnancov je v nej upravené odkazom

na právny predpis, ktorý už predtým stratil účinnosť. Podľa názoru dovolateľa nemožno totiž

vylúčiť, aby predmet úpravy kolektívnej zmluvy (jej časť) účastníci dohodli aj takouto

formou, poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

. Naviac kolektívnu zmluvu ako záväzný právny predpis (resp. jej

ustanovenia) je možné meniť alebo zrušiť len zákonom stanoveným spôsobom. Keďže

navrhovateľ podľa platnej Kolektívnej zmluvy uzavretej na obdobie od 1. apríla 2002

do 31. marca 2003 splnil všetky podmienky na priznanie hmotného zabezpečenia vo forme

odstupného, rozhodnutie okresného súdu nemožno považovať za správne. Napadnutým

rozsudkom okresného súdu bol teda porušený zákon a vzhľadom na to, že nápravu nie je

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, je daná opodstatnenosť podaného

mimoriadneho dovolania ( v spojení s ).

Navrhovateľ sa vo vyjadrení stotožnil so stanoviskom generálneho prokurátora

a žiadal mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu označil rozsudok súdu prvého stupňa za vecne

správny, pretože navrhovateľ si uplatňoval nárok na odstupné podľa § 5 ods. 2 vyhlášky

č. pričom poukazoval aj na ustanovenia článku X bodu 9 kolektívnej zmluvy

platnej u odporcu v čase preradenia navrhovateľa. Je nesporné, že

stratila účinnosť zrušením dňom 1. apríla 2002, pokiaľ

nestratila účinnosť už 1. januára 1997 zrušením splnomocňovacieho ustanovenia § 148a

, na základe ktorého bola vyhláška vydaná a otázka účinnosti tejto vyhlášky

bola v súlade s právnym názorom odporcu už jednoznačne vyriešená vo viacerých

rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (, ,

). Z textu kolektívnej zmluvy (článok X. bod 9) je zrejmé, že predmetné

ustanovenie iba odkazuje na nároky zamestnancov podľa príslušných právnych predpisov;

keďže vyhláška stratila už v rozhodnom čase účinnosť, nie je možné na jej základe

poskytovať zamestnancom hmotné zabezpečenie. Kolektívna zmluva je dvojstranný právny

úkon, ktorého obsah vychádza z autonómneho postavenia zmluvných partnerov a z princípu

zmluvnej rovnosti. Treba však vziať do úvahy vôľu účastníkov tohto úkonu, ktorou bola

deklarácia nárokov zamestnancov podľa právnych noriem a nie konštitúcia nových nárokov.

Za predpokladu, že by článok X. bod 9 kolektívnej zmluvy napriek uvedenému zakladal

osobitný nárok na plnenie, bolo by toto ustanovenie podľa názoru odporcu potrebné posúdiť

ako neplatné, ktoré je v rozpore s , (porušenie zákazu

diskriminácie) platného v čase preradenia navrhovateľa na iné pracovisko. Navrhol preto

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu navrhovateľa ( )

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal rozhodnutie okresného súdu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora je dôvodné.

Predmetné mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie

okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení ( ).

V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov s tým, že strata účinnosti vyhlášky č. v danom prípade nespôsobila

stratu práva zamestnanca na vyplatenie odstupného, ktoré mu vzniklo z uzatvorenej

kolektívnej zmluvy.

V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ pracoval u odporcu od 12. júna 1995 ako

baník v podzemí na produktívnych pracoviskách. Dňa 26. novembra 2002 bola

u navrhovateľa zistená choroba z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach, nervov končatín

z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia a navrhovateľ bol preradený na prácu

na povrchu. Pred preradením na ľahšiu prácu na povrchu v 1. štvrťroku 2002 navrhovateľ

dosiahol priemerný mesačný brutto zárobok 14 122 Sk. Z obsahu spisu vyplýva, že

pre obdobie od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003, bola medzi Odborovými organizáciami

akciovej spoločnosti H. B. P., združenými v Odborovom zväze pracovníkov B., G. A. N. P. S.

R. a akciovou spoločnosťou H. B. P. uzavretá kolektívna zmluva. V zmysle článku X. bodu 9

kolektívnej zmluvy (Hmotné a sociálne zabezpečenie zamestnancov pri zmene zamestnania

zo zdravotných dôvodov a útlmu), sa zamestnávateľ zaviazal poskytnúť zamestnancom, ktorí

stratili vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia

orgánov štátnej zdravotnej správy, alebo sociálneho zabezpečenia spôsobilosti konať

doterajšiu prácu, alebo ju nesmú vykonávať pre ochorenie, chorobu z povolania alebo pri

ohrození touto chorobou, alebo dosiahli na pracovisku určenom záväzným posudkom

príslušného orgánu hygienickej služby najvyššiu prípustnú expozíciu, alebo u ktorých došlo

k zmene zamestnania z dôvodov uskutočňovania útlmového programu, hmotné a sociálne

zabezpečenie s odkazom na o osobitnom príspevku baníkom v znení

a vyhlášku č. o pracovnom uplatnení a hmotnom

zabezpečení pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých na doterajšiu prácu.

Generálny prokurátor správne v mimoriadnom dovolaní uvádza, že kolektívnu zmluvu

treba považovať za dvojstranný právny úkon, obsah ktorého vychádza z autonómneho

postavenia zmluvných partnerov a z princípu zmluvnej voľnosti, a že predmetom jej úpravy je

spravidla výhodnejšia úprava v porovnaní so zákonom alebo iným pracovnoprávnym

predpisom (ak to zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich

ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť). Kolektívna zmluva sa stáva platnou

dňom podpisu zmluvných strán na tej istej listine a účinná je prvým dňom obdobia, na ktoré

sa uzatvára a končí uplynutím tohto obdobia, pokiaľ doba účinnosti niektorých záväzkov nie

je v kolektívnej zmluve dojednaná odchylne. Podmienkou platnosti kolektívnej zmluvy

vyššieho stupňa je doloženie zoznamu zamestnávateľov, za ktorých bola uzavretá (§ 4 ods. 1

písm. a/ a b/ o kolektívnom vyjednávaní). Treba zdôrazniť, že zákon

o kolektívnom vyjednávaní () stavia podnikovú kolektívnu zmluvu

i kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na úroveň prameňa práva, čo znamená, že po podpise sa

kolektívna zmluva stáva záväzným právnym predpisom s rovnakými právnymi následkami

(účinkami) ako zákon. Kolektívna zmluva je teda pre zmluvné strany záväzná (§ 5 ods. 1

). Kolektívna zmluva je normatívnou zmluvou, to znamená, že obsah jej

normatívnej časti je prameňom pracovného práva. Ak je obsahovou súčasťou kolektívnej

zmluvy úprava odstupného, tvorí jej normatívnu časť, ktorá je z hľadiska súdnej

vymáhateľnosti na rovnakej úrovni, akoby tieto nároky zakotvoval samotný zákon, t.j. nároky,

ktoré z nej vzniknú jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky

zamestnancov z pracovného pomeru a možno ich vymáhať súdnou cestou. Na tom nič nemení

ani skutočnosť, ak hmotné a sociálne zabezpečenie zamestnancov je v nej upravené odkazom

na právny predpis, ktorý už predtým stratil účinnosť. Nemožno totiž vylúčiť, aby predmet

úpravy kolektívnej zmluvy (jej časť), účastníci dohodli aj takouto formou. Naviac kolektívnu

zmluvu ako záväzný právny predpis, resp. jej ustanovenia, je možné meniť alebo zrušiť len

zákonom stanoveným postupom.

Dovolací súd sa stotožňuje aj s názorom generálneho prokurátora v tom, že účastníci

kolektívnej zmluvy si môžu platne dohodnúť časť jej predmetu i v podobe odkazu na právny

predpis, ktorý stratil účinnosť. V takomto prípade znenie tohto právneho predpisu je zahrnuté

do textu kolektívnej zmluvy. Rozhodujúce je, aby takto dohodnutý obsah kolektívnej zmluvy

(v danom prípade týkajúci sa odstupného), bol v súlade so

() alebo iným pracovnoprávnym predpisom (v danom prípade so Zákonníkom

práce č. 311/12001 Z.z., keďže k zániku účinnosti vyhlášky č. došlo k 31. marcu

2002).

Z uvedeného vyplýva, že ak okresný súd považoval kolektívnu zmluvu za akt, ktorý je

deklaratórnej povahy z dôvodu, že len odkazoval na nároky podľa už neúčinnej vyhlášky

č. a že neupravoval osobitné nároky zamestnancov odchylne (v širšom rozsahu)

od uvedenej právnej úpravy a podľa ktorého nie je možné priznať navrhovateľovi uplatnený

nárok, jeho záver nemožno považovať za správny.

S poukazom na vyššie uvedené okresný súd mal nárok navrhovateľa posudzovať

v zmysle ustanovenia článku X. bodu 9 kolektívnej zmluvy, ktorý vytváral právny základ

nároku navrhovateľa. Je možné súhlasiť s názorom generálneho prokurátora, že strata

účinnosti vyhlášky č. v danom prípade nespôsobila stratu práva navrhovateľa

na vyplatenie odstupného, ktoré mu vzniklo v zmysle uzatvorenej kolektívnej zmluvy.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v mimoriadnom dovolaní sa

opodstatnene namieta, že napadnutý rozsudok okresného súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto rozhodnutie okresného súdu v zmysle , v spojení s

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného ako aj dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 4. marca 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková