Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/82/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : JUDr. K. Š., bývajúci

vo V., proti žalovanému : D. M., bývajúci vo V., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnej veci, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn.

MA-5 C 45/2004, o dovolaní žalovaného, v dovolacom konaní zastúpeného Mgr. J. K.,

advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 18. apríla 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 18. apríla 2007 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV (súd prvého stupňa) rozsudkom z 5. septembra 2006

č.k. MA-5 C 45/2004-99 určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu

súp.č. X., postaveného na parc.č. X. – zastavaná plocha v katastrálnom území V., zapísaného

na LV č. X. Katastrálneho úradu v B., Správy katastra M. pre katastrálne územie V., v celosti.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 2 902,50 Sk

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný na pošte 29. januára 2007 odvolanie,

tvrdiac, že opravný prostriedok podáva v zákonnej lehote.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 18. apríla 2007 sp.zn.

odvolanie žalovaného odmietol a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak,

že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný

podal odvolanie po lehote. Vychádzal z toho, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený

„do vlastných rúk“ splnomocnenca žalovaného, advokáta Mgr. J. K. „v súlade s ust. § 47 ods.

2 , tzv. náhradným doručením.“ Mal za to, že z predmetnej doručenky je zrejmé, že

doručovateľ pri doručovaní zásielky zachoval postup podľa Podľa

odvolacieho súdu bola splnená aj „podmienka zdržovania sa adresáta v mieste doručenia“.

Zástupca žalovaného totiž nepreukázal, že v dňoch doručovania sa nezdržoval na adrese

doručovania; na výzvu súdu, aby tak urobil, zástupca nijak nereagoval. Vychádzajúc

z uvedeného ustálil, že pätnásťdňová odvolacia lehota pre žalovaného začala plynúť dňa

9. januára 2007 a márne uplynula dňa 23. januára 2007. Ak žalovaný podal odvolanie

na pošte až 29. januára 2007, urobil tak oneskorene a jeho opravný prostriedok musel byť

podľa odmietnutý.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie. Odôvodnil ho dovolacím

dôvodom podľa v spojení s Tvrdí, že

postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu sa mu uprela „možnosť byť účastníkom konania“.

Podľa žalovaného „z logického výkladu ust. je zrejmé, že sa inštitút

náhradného doručenia uplatní v prípade, ak si adresát zásielku vôbec nevyzdvihne a táto sa

vráti odosielateľovi. Momentom, kedy si adresát zásielku v odbernej lehote riadne vyzdvihne,

týmto dňom mu začínajú plynúť lehoty podľa ust. 57 , t.j. nie je možné aplikovať

inštitút náhradného doručenia a nie je možné postupovať podľa ust. Krajský

súd svojím rozhodnutím spojil fikciu náhradného doručenia s riadnym prevzatím zásielky

v odbernej lehote, čo si odporuje už vo svojej podstate. Uvedeným postupom krajský súd de

facto odníma účastníkovi konať pred súdom a upiera mu právo na prípravu kvalifikovaného

podania, čo nikdy nemohlo byť úmyslom zákonodarcu a preto výklad ust. § 47 ods. 2

krajským súdom ako jeho procesný postup je nesprávny.“ Žalovaný za chybné považuje aj

tvrdenie v odôvodnení napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, že nereagoval na výzvu

súdu, aby hodnoverne preukázal, kde sa zdržoval v čase od 3. januára 2007 do 12. januára

2007. Uviedol, že dňa 7. marca 2007 telefonicky oznámil vyššej súdnej úradníčke súdu

prvého stupňa, okrem iného, aj to, že v čase od 31. decembra 2007 do 7. januára 2007 sa

zdržoval v zahraničí. K dovolaniu žalovaný pripojil podrobný rozpis telefonických hovorov

vykonaných z jeho kancelárie od 1. marca 2007 do 30. marca 2007. Za podstatné

pre posúdenie, či odvolanie bolo podané včas ale považoval to, že jeho zástupca prevzal

rozsudok súdu prvého stupňa 12. januára 2007 a ak proti nemu podal odvolanie 29. januára

2007, urobil tak včas. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením „pripustil dovolanie“ proti uzneseniu odvolacieho súdu. Tiež navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky pred rozhodnutím o dovolaní odložil vykonateľnosť

rozsudku súdu prvého stupňa.

Žalobca navrhol dovolanie zamietnuť, pretože tento procesný úkon žalovaného je

účelový a zavádzajúci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento procesný úkon, skúmal ďalej, či

smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom. Dospel pritom k záveru, že dovolanie žalovaného je v danej veci prípustné,

pretože rozhodnutie odvolacieho súdu a jemu predchádzajúce konanie majú vadu uvedenú

v ustanovení

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Podľa , druhá veta dovolací súd na vady konania podľa

písm. a/ až g/ prihliada vždy, aj vtedy, ak neboli uplatnené v dovolaní.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba

rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť

pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba

považovať aj odmietnutie odvolania podľa v prípade, že

podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú touto

vadou postihnuté. Odvolací súd totiž odmietol odvolanie žalovaného, hoci pre také

rozhodnutie neboli splnené podmienky. Nie je totiž správny jeho záver, že odvolanie bolo

podané oneskorene.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Žalovaný udelil 9. februára 2005 advokátovi Mgr. J. K. plnomocenstvo pre celé

konanie (č.l. 35 spisu). Súd prvého stupňa preto podľa správne doručoval

rozsudok tomuto zástupcovi na ním uvedenú adresu sídla advokátskej kancelárie (B.).

Doručovanie písomností určených advokátovi upravuje ustanovenie

v znení do 15. októbra 2008 (teraz ), podľa ktorého takéto písomnosti sa

môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta

pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

neupravuje ďalší postup v prípade, že pri doručovaní

písomností určených advokátovi nebol advokát, prípadne advokátsky koncipient alebo iný

pracovník pracovne činný u advokáta a poverený prijímaním zásielok, zastihnutý, resp. že

advokát takých pracovníkov nemá. Nedostatok takej zákonnej úpravy je potrebné preklenúť

použitím analogického použitia ustanovenia , resp. , podľa toho, či ide

o tzv. obyčajné doručovanie alebo doručenie písomností určených do vlastných rúk adresáta

(na doručovanie advokátovi nemožno aplikovať ustanovenie – pozri napr.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2008 sp.zn. ).

Podľa v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,

ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň

a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží

doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa

posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne

zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne

po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup

pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením , osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento dôsledok však môže

nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj,

že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného

doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej

splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť

dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste

doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho,

čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy,

ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky o doručení rozsudku súdu prvého stupňa

zástupcovi žalovaného, pripojenej k č.l. 104, spisu zrejmé, že obsahuje len údaje o tom, že

neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný 3. januára 2007,

opakované doručenie bolo vykonané 4. januára 2007, zásielka bola uložená na pošte

4. januára 2007 a že adresát zásielku prevzal v odbernej lehote 12. júla 2007. Okolnosť, že

adresát sa v mieste doručenia (B.) dňa 3. januára 2007 zdržoval, doručenka nepotvrdzuje

(neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje

predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).

Žalovaný v dovolaní tvrdí, že jeho zástupca reagoval na výzvu súdu, doručenú

zástupcovi 6. marca 2007, aby súdu oznámil, či sa v čase od 3. januára 2007 do 12. januára

2007 zdržoval v sídle advokátskej kancelárie na J. ulici X v B. a že telefonicky dňa 7. marca

2007 (o dlhšie trvajúcom telefonickom hovore na telefónne číslo súdu prvého stupňa predložil

podrobný rozpis hovorov od poskytovateľa telekomunikačných služieb) oznámil vyššej

súdnej úradníčke, okrem iného, aj to, že v rozhodnom čase sa zdržoval v zahraničí. Opak

tohto tvrdenia účastníka konania nebol preukázaný.

Otázka, či postup doručovateľa pri doručovaní rozsudku súdu prvého stupňa

zástupcovi žalovaného bol v súlade s ustanovením , najmä, či sa zástupca

v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie dňa 3. januára 2007 (pre správnosť

doručovania do vlastných rúk nie je podstatné, či sa adresát v mieste doručenia zdržoval

v čase uloženia zásielky, ale iba to, či sa tam zdržoval v čase, kedy bol doručovateľom

vyzvaný prevzatie písomnosti v deň a hodinu uvedenú v oznámení) skutočne zdržoval

v mieste doručenia, nebola dostatočne vyriešená ani výsluchom doručovateľa, vykonaným

súdom prvého stupňa na podnet dovolacieho súdu.

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd

nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného

prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že

opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. a ).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že ak odvolací súd odvolanie

žalovaného odmietol ako oneskorene podané, odňal žalovanému právo, aby na základe jeho

včas podaného odvolania bol ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný

odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).

Žalovaný teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu má vadu podľa ; táto vada ale vyplýva z iných

skutočností než žalovaným uvádzaných, ktorý vykladá ustanovenie mylne.

K jeho námietkam dovolací súd iba stručne uvádza, že v prípade náhradného doručovania

zásielky určenej do vlastných rúk adresáta je konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia

písomnosti nastanú po uplynutí ustanovenej doby ex lege aj voči tomu, kto písomnosť

fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje

za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli

vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli z púheho konštatovania faktu; jej

účelom je totiž posilniť právnu istotu. Aby však mohla právna fikcia svoj účel - dosiahnutie

právnej istoty - splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája, inak súd

nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch

dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát

o uložení nedozvedel len za predpokladu, že ide o pracovný deň. Tak aj napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , uverejnené v časopise Zo súdnej

praxe č. 24/1998, podľa ktorého, ak boli splnené predpoklady ustanovenia

pre náhradné doručenie, následné fyzické doručenie rozhodnutia neovplyvňuje začiatok

plynutia dovolacej lehoty, alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna

2005, sp.zn. podľa ktorého zásielka súdu, doručovaná účastníkom konania

poštou, sa považuje za doručenú uplynutím tretieho dňa od jej uloženia pri dodržaní postupu

predpokladaného v len vtedy, ak sa adresát zásielky v čase plynutia

trojdňovej úložnej lehoty v mieste doručovania zdržiaval a zároveň mal reálnu možnosť si

písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť. Aj pre lehotu uvedenú v tomto zákonnom ustanovení

treba použiť všeobecne platné pravidlá pre počítanie lehôt ( a nasl. ) a pod.

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/

, dovolanie žalovaného je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (, veta za bodkočiarkou a prvá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. marca 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková