Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/76/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : M. P., bývajúci v S.,

v dovolacom konaní zastúpený JUDr. B. B., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom

v S., proti žalovanému : L. S. T., spol. s r.o., so sídlom v P., IČO : X., v dovolacom konaní

zastúpený JUDr. I. Č., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v P., o zaplatenie

226 466,- Sk s prísl., ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo 7. novembra 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania

v sume 257,14 €, do rúk jeho zástupcu JUDr. B. B., advokáta Advokátskej kancelárie

so sídlom v S., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves (súd prvého stupňa) rozsudkom z 1. februára 2007

č.k. -166 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 182 873,10 Sk spolu

s 13 %-ným úrokom z omeškania od 1. januára 2003 do zaplatenia. Žalovanému uložil aj

povinnosť zaplatiť žalobcovi, na účet jeho zástupcu, náhradu trov konania v sume

122 269,50 Sk a na účet súdu náhradu trov hradených štátom v sume 3 000,- Sk. Žalobu

v prevyšujúcej časti zamietol.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd), na odvolanie žalovaného, rozsudkom

zo 7. novembra 2007 sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, okrem jeho

výroku o trovách konania. Ten zmenil tak, že žalobcovi „prisúdil“ náhradu trov konania

v rozsahu 60 %, vo výške 63 265,- Sk, a žalovanému uložil povinnosť túto náhradu zaplatiť

zástupcovi žalobcu. Žalobcovi „prisúdil“ aj náhradu trov odvolacieho konania v sume

15 948,- Sk s tým, že žalovaný je povinný náhradu zaplatiť zástupcovi žalobcu. Odvolací súd

tak rozhodol vo veci samej podľa považujúc rozsudok súdu prvého stupňa

za vecne správny, vychádzajúci z úplne zisteného skutkového stavu veci a jeho správneho

právneho posúdenia.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie. Navrhol napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, a pre rovnaké vady i rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil v prvom rade tým, že

postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené

jeho právo na spravodlivý súdny proces a princíp rovnosti zbraní. Žalovaný vidí namietanú

vadu konania v tom, že súd prvého stupňa mu, ani ním zvolenému zástupcovi, nedoručil

podanie z 22. januára 2007, ktorým žalobca zmenil žalobu; pred vyhlásením rozsudku,

po vyhlásení, že dokazovanie je skončené, súd mu doručil krátkou cestou iba uznesenie,

ktorým pripustil zmenu žaloby. Touto vadou konania, namietanou v odvolaní proti rozsudku

súdu prvého stupňa, sa odvolací súd správne nevyporiadal. Podľa žalovaného postupom

nižších súdov mu bola odňatá možnosť zoznámiť sa s podaním zástupcu žalobcu z 22. januára

2007, založeným na č.l. 155 - 157 spisu, účelom ktorého bolo nepochybne ovplyvniť

rozhodnutie súdu. Žalovaný v dovolaní tiež tvrdí, že súd prvého stupňa sa v rozpore

s ustanovením nevyporiadal s jeho tvrdením, že mzda a náhrada mzdy sa

už raz dostali do dispozičnej sféry žalobcu „prostredníctvom bezpodielového spoluvlastníctva

manželov“, keďže mzdu a náhradu mzdy, ktoré sú predmetom konania, preberala manželka

žalobcu s jeho vedomím a súhlasom, a ani s námietkou, že „opätovným“ vymáhaním mzdy

a jej náhrady žalobca zneužil svoje práva. Odvolací súd, keďže uvedenými skutočnosťami sa

zaoberal až v konečnom rozhodnutí o veci, porušil zásadu dvojinštančnosti konania.

Žalobca navrhol dovolanie zamietnuť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu

náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že postupom súdov mu

bola odňatá možnosť konať pred súdom, je neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa

zákon ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ). Ak

dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej nevykazuje znaky

rozsudku uvedeného v – 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a v danej veci

dosiaľ dovolací súd, právnym názorom ktorého by bol odvolací súd viazaný, nerozhodol.

Pokiaľ rozsudok odvolacieho súdu (ktorý žalovaný napadol v celom rozsahu) obsahuje

aj časť, ktorou sa mení rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, prípustnosť

dovolania proti tejto časti rozsudku treba posudzovať podľa a nie podľa

Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle , a to aj

v prípade, že je pojaté do rozsudku o veci samej. Ani v takom prípade totiž nezmení

rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska prípustnosti

dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie ale

výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní, podľa jeho obsahu, zjavne namietaná

vada konania spočívajúca v tom, že žalovanému sa postupom súdov nižších stupňov odňala

možnosť konať pred súdom.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak, že

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje

.

Žalovaný vytýka túto vadu konania neopodstatnene.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vedeného v preskúmavanej veci dovolací súd zistil

nasledovné skutočnosti dôležité z hľadiska posúdenia opodstatnenosti predmetného

dovolacieho dôvodu :

Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal na žalovanom splnenia povinnosti zaplatiť mu

226 466,- Sk spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

Na pojednávaní súdu prvého stupňa konanom 2. februára 2004, na ktorom boli

prítomní tak žalovaný ako aj jeho zástupca, žalobca (ním zvolený zástupca) zmenil žalobu

tak, že ju sčasti (o zaplatenie 35 446,90 Sk) vzal späť. Súd prvého stupňa uznesením pojatým

do zápisnice o pojednávaní konanie o sumu 35 446,90 Sk zastavil. Zástupca žalovaného

po vyhlásení uznesenia, okrem iného, uviedol, že uznávajú nárok, ktorý bol vyčíslený

a predložený na dnešnom pojednávaní.

Na č.l. 155 – 157 spisu je založené podanie zástupca žalobcu z 22. januára 2007

označené ako stanovisko žalobcu k doterajším prednesom a vyjadreniam žalovaného.

V poslednom odseku tohto podania je uvedené: „Vzhľadom na výslovnú žiadosť môjho

klienta, aby tento spor už bol ukončený, ako aj vzhľadom na uznávací prejav žalovaného

zo dňa 2.2.2004, žalobca už nechce znášať námietky voči znaleckému posudku, a preto

žiadame vo veci už rozhodnúť, našej žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie

sumy uvedenej v upravenom petite, podľa uznesenia súdu zo dňa 2.2.2004 a priznať nám

trovy konania.“

Na pojednávaní súdu prvého stupňa konanom 29. januára 2007, na ktorom boli

prítomní aj žalovaný a jeho zástupkyňa (došlo k zmene v zastúpení), zástupca žalobcu, okrem

iného, uviedol : „ ... a navrhujeme, aby súd rozhodol v zmysle upraveného petitu návrhu a to

z dôvodov uvedených v našom písomnom vyjadrení na č.l. 155 až 157. Dielčie nároky

na nevyplatenej mzde za rok 2001 je vo výške 83 976,- Sk, rok 2002 obdobie 1 - 10 je

78 878,- Sk a 10 - 12 za rok 2002 je 10 849,- Sk. Teda na mzde je nedoplatok 173 701,- Sk,

na stravnom 17 025,10 Sk a náhrada za nevyčerpanú dovolenku vo výške 25 478,- Sk.“ Súd

prvého stupňa písomne vypracovaným uznesením z 31. januára 2007 č.k. -163

pripustil „úpravu petitu“ v tomto znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 216 204,- Sk

s 13 % úrokom z omeškania od 1. januára 2003 do zaplatenia a trovy konania, ktoré budú

vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku na účet JUDr. B. B., a to všetko do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ Toto uznesenie bolo zástupkyni žalovaného doručené

do vlastných rúk.

Súd prvého stupňa rozsudkom z 1. februára 2007 č.k. -166 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 182 873,10 Sk spolu s 3 %-ným úrokom

z omeškania od 1. januára 2003 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 122 269,50 Sk,

a to na účet jeho zástupcu. Žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov

hradených štátom v sume 3 000,- Sk. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Z uvedeného, podľa dovolacieho súdu, vyplýva, že podaním z 22. januára 2007,

označeným ako stanovisko žalobcu k doterajším prednesom a vyjadreniam žalovaného

žalobca žalobu nijak nemenil; navrhol, aby súd rozhodol podľa žaloby, zmenu ktorej pripustil

uznesením z 2. februára 2004 pojatým do zápisnice o pojednávaní (týmto uznesením bolo

konanie o sumu 35 446,90 Sk zastavené). Od zmeny žaloby treba odlišovať jej späťvzatie

(čiastočné späťvzatie) podľa § 96, ktoré má iné procesné dôsledky.

Žalovaný preto neopodstatnene vytýka súdu prvého stupňa, že porušil ustanovenie

druhá veta tým, že mu nedoručil podania žalobcu z 22. januára 2007.

Pokiaľ žalovaný vytýka súdu prvého stupňa nedoručenie podania žalobcu z 22. januára

2007 aj z iného dôvodu, z dôvodu porušenia princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti

konania, dovolací súd uvádza, že takáto povinnosť pre súd zo žiadneho procesného

ustanovenia nevyplývala. Predmetné stanovisko navyše

neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli žalovanému známe. Na tomto mieste

dovolací súd poznamenáva, že ani žalobcovi nebolo doručené vyjadrenie žalovaného

k vyjadreniu znalkyne k jej posudku č. 3/2006.

K zmene žaloby v zmysle ustanovenia došlo na pojednávaní súdu

prvého stupňa konanom 29. januára 2007, na ktorom zástupca žalobcu, okrem iného, uviedol:

„ ... a navrhujeme, aby súd rozhodol v zmysle upraveného petitu návrhu a to z dôvodov

uvedených v našom písomnom vyjadrení na č.l. 155 až 157. Dielčie nároky na nevyplatenej

mzde za rok 2001 je vo výške 83 976,- Sk, rok 2002 obdobie 1 - 10 je 78 878,- Sk a 10 - 12

za rok 2002 je 10 849,- Sk. Teda na mzde je nedoplatok 173 701,- Sk, na stravnom

17 025,10 Sk a náhrada za nevyčerpanú dovolenku vo výške 25 478,- Sk.“ Z tohto prednesu

zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca sa domáha na žalovanom splnenia povinnosti zaplatiť

mu 216 204,- Sk spolu s príslušenstvom. Takto zmenenú žalobu ale súd prvého stupňa nebol

povinný doručiť žalovanému, pretože ten, i ním zvolená zástupkyňa, boli prítomní

na pojednávaní, na ktorom došlo k žalobe ( druhá veta ).

Podľa dovolacieho súdu nenapĺňa znaky vady konania v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ ani výhrada žalovaného podľa ktorej, keďže sa súd prvého stupňa v rozpore

s ustanovením nevyporiadal s jeho tvrdením, že mzda a náhrada mzdy sa

už raz dostala do dispozičnej sféry žalobcu „prostredníctvom bezpodielového spoluvlastníctva

manželov“, pretože mzdu a náhradu mzdy, ktoré sú predmetom konania, preberala manželka

žalobcu s jeho vedomím a súhlasom, a ani s jeho námietkou, že „opätovným“ vymáhaním

mzdy a jej náhrady žalobca zneužil svoje práva, odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti

konania, ak uvedenými skutočnosťami sa zaoberal až v konečnom rozhodnutí vo veci. Táto

námietka žalovaného je totiž v rozpore s obsahom rozhodnutí súdov nižších stupňov. Na str.

10 odsek 6 odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je uvedené: „Z konania je zrejmé

i v náväznosti na konanie sp.zn. , v ktorom žalobca L. S. T. s.r.o. vymáha

od žalovanej – M. P. mzdu, ktorú prevzala aj za svojho manžela, že žalobca nemal uspokojené

peňažné nároky žalovaným, na prevzatie mzdy nikoho nesplnomocnil, ...“ Odvolací súd sa

s námietkou žalovaného, že mzdu preberala manželka podrobne zaoberal na str. 10 odsek 2 až

11 svojho rozsudku a udobril správne (hoci i stručné) závery súdu prvého stupňa. Posúdenie

toho, či ide o správne závery súdov, by patrilo dovolaciemu súdu až pri posúdení, či ich

rozhodnutia spočívajú na správnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241

ods. 2 písm. c/ ) Také posúdenie by ale prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by bolo

dovolanie žalovaného prípustné.

Preskúmaním veci dovolací súd nezistil ani existenciu vád podľa ustanovení § 237

písm. a/ - e/ a g/ ; existenciu takých vád naostatok žalovaný ani netvrdí v dovolaní.

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia.

Z týchto dôvodov bolo potrebné dovolanie žalovaného odmietnuť podľa § 243b ods. 5

v znení v spojení s

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu, ktorá

spočíva v odmene advokáta za jednu právnu službu, ktorú mu poskytol vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu žalovaného ( vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej

odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 210,78 € (6 350,- Sk), čo spolu

s DPH 40,05 € (1 206,50 Sk) a s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

tejto vyhlášky), t.j. 6,31 € (190,- Sk), predstavuje spolu 257,14 € (7 746,50 Sk).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. marca 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková