Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f66/371682.b36146.pdf
PDF · 109.44 KB
No categories available
5Cdo/76/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 76/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : M. P., bývajúci v S.,
v dovolacom konaní zastúpený JUDr. B. B., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
v S., proti žalovanému : L. S. T., spol. s r.o., so sídlom v P., IČO : X., v dovolacom konaní
zastúpený JUDr. I. Č., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v P., o zaplatenie
226 466,- Sk s prísl., ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn.
1 C 34/2003, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo 7. novembra 2007 sp.zn. 5 Co 101/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania
v sume 257,14 €, do rúk jeho zástupcu JUDr. B. B., advokáta Advokátskej kancelárie
so sídlom v S., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves (súd prvého stupňa) rozsudkom z 1. februára 2007
č.k. 1 C 34/2003-166 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 182 873,10 Sk spolu
s 13 %-ným úrokom z omeškania od 1. januára 2003 do zaplatenia. Žalovanému uložil aj
povinnosť zaplatiť žalobcovi, na účet jeho zástupcu, náhradu trov konania v sume
122 269,50 Sk a na účet súdu náhradu trov hradených štátom v sume 3 000,- Sk. Žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol.
Krajský súd v Košiciach (odvolací súd), na odvolanie žalovaného, rozsudkom
zo 7. novembra 2007 sp.zn. 5 Co 101/2007 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, okrem jeho
výroku o trovách konania. Ten zmenil tak, že žalobcovi „prisúdil“ náhradu trov konania
v rozsahu 60 %, vo výške 63 265,- Sk, a žalovanému uložil povinnosť túto náhradu zaplatiť
zástupcovi žalobcu. Žalobcovi „prisúdil“ aj náhradu trov odvolacieho konania v sume
15 948,- Sk s tým, že žalovaný je povinný náhradu zaplatiť zástupcovi žalobcu. Odvolací súd
tak rozhodol vo veci samej podľa § 219 O.s.p. považujúc rozsudok súdu prvého stupňa
za vecne správny, vychádzajúci z úplne zisteného skutkového stavu veci a jeho správneho
právneho posúdenia.
Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie. Navrhol napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, a pre rovnaké vady i rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil v prvom rade tým, že
postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené
jeho právo na spravodlivý súdny proces a princíp rovnosti zbraní. Žalovaný vidí namietanú
vadu konania v tom, že súd prvého stupňa mu, ani ním zvolenému zástupcovi, nedoručil
podanie z 22. januára 2007, ktorým žalobca zmenil žalobu; pred vyhlásením rozsudku,
po vyhlásení, že dokazovanie je skončené, súd mu doručil krátkou cestou iba uznesenie,
ktorým pripustil zmenu žaloby. Touto vadou konania, namietanou v odvolaní proti rozsudku
súdu prvého stupňa, sa odvolací súd správne nevyporiadal. Podľa žalovaného postupom
nižších súdov mu bola odňatá možnosť zoznámiť sa s podaním zástupcu žalobcu z 22. januára
2007, založeným na č.l. 155 - 157 spisu, účelom ktorého bolo nepochybne ovplyvniť
rozhodnutie súdu. Žalovaný v dovolaní tiež tvrdí, že súd prvého stupňa sa v rozpore
s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. nevyporiadal s jeho tvrdením, že mzda a náhrada mzdy sa
už raz dostali do dispozičnej sféry žalobcu „prostredníctvom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov“, keďže mzdu a náhradu mzdy, ktoré sú predmetom konania, preberala manželka
žalobcu s jeho vedomím a súhlasom, a ani s námietkou, že „opätovným“ vymáhaním mzdy
a jej náhrady žalobca zneužil svoje práva. Odvolací súd, keďže uvedenými skutočnosťami sa
zaoberal až v konečnom rozhodnutí o veci, porušil zásadu dvojinštančnosti konania.
Žalobca navrhol dovolanie zamietnuť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu
náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že postupom súdov mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, je neopodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), postupujúc
podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p.
k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe zákona č. 384/2008 Z.z.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom (§ 240 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože
dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa
zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak
dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3
O.s.p.). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.).
Žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej nevykazuje znaky
rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 – 3 O.s.p., pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a v danej veci
dosiaľ dovolací súd, právnym názorom ktorého by bol odvolací súd viazaný, nerozhodol.
Pokiaľ rozsudok odvolacieho súdu (ktorý žalovaný napadol v celom rozsahu) obsahuje
aj časť, ktorou sa mení rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, prípustnosť
dovolania proti tejto časti rozsudku treba posudzovať podľa § 239 O.s.p. a nie podľa § 238
O.s.p. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle § 167 ods. 1 O.s.p., a to aj
v prípade, že je pojaté do rozsudku o veci samej. Ani v takom prípade totiž nezmení
rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska prípustnosti
dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale
výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania
vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní, podľa jeho obsahu, zjavne namietaná
vada konania spočívajúca v tom, že žalovanému sa postupom súdov nižších stupňov odňala
možnosť konať pred súdom.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak, že
znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje
Žalovaný vytýka túto vadu konania neopodstatnene.
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vedeného v preskúmavanej veci dovolací súd zistil
nasledovné skutočnosti dôležité z hľadiska posúdenia opodstatnenosti predmetného
dovolacieho dôvodu :
Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal na žalovanom splnenia povinnosti zaplatiť mu
226 466,- Sk spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania a náhrady trov konania.
Na pojednávaní súdu prvého stupňa konanom 2. februára 2004, na ktorom boli
prítomní tak žalovaný ako aj jeho zástupca, žalobca (ním zvolený zástupca) zmenil žalobu
tak, že ju sčasti (o zaplatenie 35 446,90 Sk) vzal späť. Súd prvého stupňa uznesením pojatým
do zápisnice o pojednávaní konanie o sumu 35 446,90 Sk zastavil. Zástupca žalovaného
po vyhlásení uznesenia, okrem iného, uviedol, že uznávajú nárok, ktorý bol vyčíslený
a predložený na dnešnom pojednávaní.
Na č.l. 155 – 157 spisu je založené podanie zástupca žalobcu z 22. januára 2007
označené ako stanovisko žalobcu k doterajším prednesom a vyjadreniam žalovaného.
V poslednom odseku tohto podania je uvedené: „Vzhľadom na výslovnú žiadosť môjho
klienta, aby tento spor už bol ukončený, ako aj vzhľadom na uznávací prejav žalovaného
zo dňa 2.2.2004, žalobca už nechce znášať námietky voči znaleckému posudku, a preto
žiadame vo veci už rozhodnúť, našej žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy uvedenej v upravenom petite, podľa uznesenia súdu zo dňa 2.2.2004 a priznať nám
trovy konania.“
Na pojednávaní súdu prvého stupňa konanom 29. januára 2007, na ktorom boli
prítomní aj žalovaný a jeho zástupkyňa (došlo k zmene v zastúpení), zástupca žalobcu, okrem
iného, uviedol : „ ... a navrhujeme, aby súd rozhodol v zmysle upraveného petitu návrhu a to
z dôvodov uvedených v našom písomnom vyjadrení na č.l. 155 až 157. Dielčie nároky
na nevyplatenej mzde za rok 2001 je vo výške 83 976,- Sk, rok 2002 obdobie 1 - 10 je
78 878,- Sk a 10 - 12 za rok 2002 je 10 849,- Sk. Teda na mzde je nedoplatok 173 701,- Sk,
na stravnom 17 025,10 Sk a náhrada za nevyčerpanú dovolenku vo výške 25 478,- Sk.“ Súd
prvého stupňa písomne vypracovaným uznesením z 31. januára 2007 č.k. 1 C 34/2003-163
pripustil „úpravu petitu“ v tomto znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 216 204,- Sk
s 13 % úrokom z omeškania od 1. januára 2003 do zaplatenia a trovy konania, ktoré budú
vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku na účet JUDr. B. B., a to všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ Toto uznesenie bolo zástupkyni žalovaného doručené
do vlastných rúk.
Súd prvého stupňa rozsudkom z 1. februára 2007 č.k. 1 C 34/2003-166 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 182 873,10 Sk spolu s 3 %-ným úrokom
z omeškania od 1. januára 2003 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 122 269,50 Sk,
a to na účet jeho zástupcu. Žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov
hradených štátom v sume 3 000,- Sk. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Z uvedeného, podľa dovolacieho súdu, vyplýva, že podaním z 22. januára 2007,
označeným ako stanovisko žalobcu k doterajším prednesom a vyjadreniam žalovaného
žalobca žalobu nijak nemenil; navrhol, aby súd rozhodol podľa žaloby, zmenu ktorej pripustil
uznesením z 2. februára 2004 pojatým do zápisnice o pojednávaní (týmto uznesením bolo
konanie o sumu 35 446,90 Sk zastavené). Od zmeny žaloby treba odlišovať jej späťvzatie
(čiastočné späťvzatie) podľa § 96, ktoré má iné procesné dôsledky.
Žalovaný preto neopodstatnene vytýka súdu prvého stupňa, že porušil ustanovenie
§ 95 ods. 1 druhá veta O.s.p. tým, že mu nedoručil podania žalobcu z 22. januára 2007.
Pokiaľ žalovaný vytýka súdu prvého stupňa nedoručenie podania žalobcu z 22. januára
2007 aj z iného dôvodu, z dôvodu porušenia princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti
konania, dovolací súd uvádza, že takáto povinnosť pre súd zo žiadneho procesného
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplývala. Predmetné stanovisko navyše
neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli žalovanému známe. Na tomto mieste
dovolací súd poznamenáva, že ani žalobcovi nebolo doručené vyjadrenie žalovaného
k vyjadreniu znalkyne k jej posudku č. 3/2006.
K zmene žaloby v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. došlo na pojednávaní súdu
prvého stupňa konanom 29. januára 2007, na ktorom zástupca žalobcu, okrem iného, uviedol:
„ ... a navrhujeme, aby súd rozhodol v zmysle upraveného petitu návrhu a to z dôvodov
uvedených v našom písomnom vyjadrení na č.l. 155 až 157. Dielčie nároky na nevyplatenej
mzde za rok 2001 je vo výške 83 976,- Sk, rok 2002 obdobie 1 - 10 je 78 878,- Sk a 10 - 12
za rok 2002 je 10 849,- Sk. Teda na mzde je nedoplatok 173 701,- Sk, na stravnom
17 025,10 Sk a náhrada za nevyčerpanú dovolenku vo výške 25 478,- Sk.“ Z tohto prednesu
zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca sa domáha na žalovanom splnenia povinnosti zaplatiť
mu 216 204,- Sk spolu s príslušenstvom. Takto zmenenú žalobu ale súd prvého stupňa nebol
povinný doručiť žalovanému, pretože ten, i ním zvolená zástupkyňa, boli prítomní
na pojednávaní, na ktorom došlo k žalobe (§ 95 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Podľa dovolacieho súdu nenapĺňa znaky vady konania v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. ani výhrada žalovaného podľa ktorej, keďže sa súd prvého stupňa v rozpore
s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. nevyporiadal s jeho tvrdením, že mzda a náhrada mzdy sa
už raz dostala do dispozičnej sféry žalobcu „prostredníctvom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov“, pretože mzdu a náhradu mzdy, ktoré sú predmetom konania, preberala manželka
žalobcu s jeho vedomím a súhlasom, a ani s jeho námietkou, že „opätovným“ vymáhaním
mzdy a jej náhrady žalobca zneužil svoje práva, odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti
konania, ak uvedenými skutočnosťami sa zaoberal až v konečnom rozhodnutí vo veci. Táto
námietka žalovaného je totiž v rozpore s obsahom rozhodnutí súdov nižších stupňov. Na str.
10 odsek 6 odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je uvedené: „Z konania je zrejmé
i v náväznosti na konanie sp.zn. 2 C 33/03, v ktorom žalobca L. S. T. s.r.o. vymáha
od žalovanej – M. P. mzdu, ktorú prevzala aj za svojho manžela, že žalobca nemal uspokojené
peňažné nároky žalovaným, na prevzatie mzdy nikoho nesplnomocnil, ...“ Odvolací súd sa
s námietkou žalovaného, že mzdu preberala manželka podrobne zaoberal na str. 10 odsek 2 až
11 svojho rozsudku a udobril správne (hoci i stručné) závery súdu prvého stupňa. Posúdenie
toho, či ide o správne závery súdov, by patrilo dovolaciemu súdu až pri posúdení, či ich
rozhodnutia spočívajú na správnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) Také posúdenie by ale prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by bolo
dovolanie žalovaného prípustné.
Preskúmaním veci dovolací súd nezistil ani existenciu vád podľa ustanovení § 237
písm. a/ - e/ a g/ O.s.p.; existenciu takých vád naostatok žalovaný ani netvrdí v dovolaní.
Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania
podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia.
Z týchto dôvodov bolo potrebné dovolanie žalovaného odmietnuť podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods.4 O.s.p. v spojení
s § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu, ktorá
spočíva v odmene advokáta za jednu právnu službu, ktorú mu poskytol vypracovaním
vyjadrenia k dovolaniu žalovaného (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej
odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 210,78 € (6 350,- Sk), čo spolu
s DPH 40,05 € (1 206,50 Sk) a s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3
tejto vyhlášky), t.j. 6,31 € (190,- Sk), predstavuje spolu 257,14 € (7 746,50 Sk).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. marca 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková