Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/40/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

RO Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána

Mihala a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej veci proti

obvinenému M. M. , v pôvodnom konaní trestne stíhanému pre zločin lúpeže

spolupáchateľstvom podľa , , , ,

a iné, vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. , prerokoval na verejnom

zasadnutí konanom dňa 4. marca 2009 v Bratislave dovolanie, ktoré podal v neprospech

obvineného M. M. dňa 12. mája 2008 na Okresný súd vo Zvolene generálny prokurátor

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

24. januára 2008, sp. zn. , pričom na základe ustanovení § 368 ods. 1, § 369

ods. 2 písm. a/, § 370 ods. 1, § 372, § 383, § 384 ods. 1, § 385 ods. 1, § 386 ods. 1, ods. 2,

a rozhodol

t a k t o:

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. januára 2008 sp. zn.

ako i predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene

z 10. augusta 2007, sp. zn. bol z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1

písm. i/, písm. h/

p o r u š e n ý z á k o n

v p r c h obvineného M. M., nar. X., trvale bytom B., t. č. vo výkone trestu odňatia

slobody Banská Bystrica - Kráľová,

a to v časti výroku o uznaní jeho viny v skutku označenom pod bodom 5/, a tiež

vo výroku o uloženom treste, keď k porušeniu zákona došlo v uznesení krajského súdu

v ustanovení a v predchádzajúcom konaní v ustanoveniach ,

ods. 1, ods. 2 písm. b/, účinného do 31. decembra 2005 vrátane.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. januára 2008, sp. zn.

, sa v časti týkajúcej sa obvineného M. M. z r u š u j e.

Z r u š u j e s a aj rozsudok Okresného súdu vo Zvolene z 10. augusta 2007, sp. zn.

, v časti výroku o vine obvineného M. M. v skutku označenom pod bodom 5/

ako i vo výroku o úhrnnom treste, ktorý bol tomuto obvinenému uložený, vo výroku

o spôsobe výkonu takto uloženého trestu a v tej časti výroku o náhrade škody, ktorá

sa vzťahuje na obvineného M. M..

Zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu vo Zvolene s a p r i k a z u j e , aby vec v tejto časti týkajúcej

sa obvineného M. M. v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný prokurátor vo Zvolene podal dňa 8. februára 2007 pod č. -99,

na okresný súd v zmysle obžalobu, v ktorej obvinenému

M. M. kládol v bode 1/ za vinu spáchanie trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 4

účinného do 1. januára 2006 v súbehu s trestným činom poškodzovania

a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 182 ods. 1 písm. g/,

ods. 2 písm. a/ účinného do 1. januára 2006 spáchané formou

spolupáchateľstva podľa účinného do 1. januára 2006 a v bode 2/

za vinu spáchanie zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2

písm. b/, písm. c/ , ktorých sa mal dopustiť na nasledovných skutkových

základoch (č. l. 791-792 spisu):

- v bode 1/ obvinený M. M. spoločne s obvineným B. M. dňa 10. októbra 2005 v presne

nezistenom čase najneskôr do 01.14 hod. vo Zvolene, okres Zvolen na U. spolu s ďalšími

doposiaľ nestotožnenými osobami odcudzili z polyfunkčnej budovy doposiaľ nezisteným

spôsobom tam zabudovaný stojanový bankomat H., v ktorom sa nachádzala finančná

hotovosť vo výške 134 100 Sk, čím spôsobili H., IČO: X. odcudzením bankomatu v hodnote

478 440 Sk, finančnej hotovosti 134 100 Sk, poškodením uzamykacieho systému a kľúčového

systému celkovú škodu vo výške cca 681 141,60 Sk.

- bode 2/ obvinený M. M. spoločne s obvinenými B. M. a M. K. po predchádzajúcej

vzájomnej dohode dňa 23. januára 2006 v čase okolo 11,30 hod. vo Zvolene, ul. N.

v úmysle zmocniť sa cudzej veci za použitia hrozby bezprostredného násilia jeden z nich

pristúpil k dverám kancelárie výkupne železa a farebných kovov patriacej spoločnosti Ž.,

kde cez okienko zákazníkov namieril zbraň na zamestnankyňu E. Š., nar. X., bytom Ž. s tým,

aby mu otvorila, čo menovaná neurobila, na čo si dvere sám otvoril a vošiel do uvedenej

kancelárie s tým, že sa opýtal E. Š., kde sú uložené peniaze a tejto po tom, ako mu ukázala

na stôl, kde sa nachádzala pokladnička s peniazmi prikázal, aby si ľahla na zem, pričom na ňu

neustále mieril zbraňou a potom ako si táto ľahla na zem, zobral zo strednej zásuvky na pravej

strane stola kovovú pokladničku aj s koženou peňaženkou s finančnou hotovosťou spolu

vo výške 85 561,50 Sk a mobilný telefón zn. Nokia 5110, ktorý bol položený na stole

a následne z kancelárie odišiel aj spolu s uvedenými vecami, pričom ďalší dvaja ho zatiaľ

čakali v osobnom motorovom vozidle značky Škoda 105 šedej farby, na ktorom z miesta činu

ušli, čím spoločnosti Ž. spôsobili celkovú škodu vo výške 86711,50 Sk, pričom k zraneniu

E. Š. nedošlo.

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 10. augusta 2007, č. k.

-996 bol, okrem ďalších, samotný obvinený M. M. uznaný za vinného v bode 1/

zo spáchania trestného činu krádeže spolupáchateľstvom v súbehu s trestným činom

poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1, ods. 4, § 182 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm.

a/ účinného do 31. decembra 2005 a v číselne novo koncipovanom skutku

pod bodom 5/ (predtým v obžalobe označeným pod bodom 2/) zo spáchania trestného

činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005, a to na skutkových základoch, že:

- v bode 1/ rozsudku obvinený M. M. spoločne s (t. č. právoplatne odsúdeným) B. M. dňa

10. októbra 2005 v presne nezistenom čase najneskôr do 01.14 hod. vo Zvolene, okres Zvolen

na U. spolu s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami odcudzili z polyfunkčnej budovy

doposiaľ nezisteným spôsobom tam zabudovaný stojanový bankomat H., v ktorom

sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 134 100 Sk, čím spôsobili H., IČO: X. odcudzením

bankomatu v hodnote 478 440 Sk, finančnej hotovosti 134 100 Sk, poškodením

uzamykacieho systému a kľúčového systému celkovú škodu vo výške cca 681 141,60 Sk,

- v bode 5/ rozsudku obvinený M. M. spoločne s (t. č. právoplatne odsúdeným) M. K.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 23. januára 2006 v čase okolo 11,30 hod.

vo Zvolene, ul. N. v úmysle zmocniť sa cudzej veci za použitia hrozby bezprostredného

násilia jeden z nich pristúpil k dverám kancelárie výkupne železa a farebných kovov patriacej

spoločnosti Ž., kde cez okienko zákazníkov namieril zbraň na zamestnankyňu E. Š., nar. X.,

bytom Ž. s tým, aby mu otvorila, čo menovaná neurobila, na čo si dvere sám otvoril a vošiel

do uvedenej kancelárie s tým, že sa opýtal E. Š., kde sú uložené peniaze a tejto po tom,

ako mu ukázala na stôl, kde sa nachádzala pokladnička s peniazmi prikázal, aby si ľahla

na zem, pričom na ňu neustále mieril zbraňou a potom ako si táto ľahla na zem, zobral

zo strednej zásuvky na pravej strane stola kovovú pokladničku aj s koženou peňaženkou

s finančnou hotovosťou spolu vo výške 85 561,50 Sk a mobilný telefón zn. Nokia 5110, ktorý

bol položený na stole a následne z kancelárie odišiel aj spolu s uvedenými vecami, pričom

ďalší dvaja ho zatiaľ čakali v osobnom motorovom vozidle značky Škoda 105 šedej farby,

na ktorom z miesta činu ušli, čím spoločnosti Ž. spôsobili celkovú škodu vo výške

86 711,50 Sk, pričom k zraneniu E. Š. nedošlo.

Za to obvinenému M. M. okresný súd uložil (č. l. 1001 spisu) podľa § 234 ods. 2

účinného do 31. decembra 2005 s použitím , toho istého

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní jedenásť rokov, na výkon ktorého ho

podľa rovnako účinného zaradil do druhej nápravnovýchovnej

skupiny.

Podľa zároveň okresný súd uložil t. č. odsúdenému

B. M. a obvinenému M. M. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej strane U.

ako právnemu nástupcovi H. škodu vo výške 681 141,60 Sk.

Proti tomuto rozsudku prvostupňového okresného súdu podali v zákonom stanovenej

lehote odvolanie obvinený M. M. a v jeho neprospech aj okresný prokurátor vo Zvolene

(rovnako sa konalo aj o odvolaní t. č. odsúdeného B. M., avšak posúdenie uvedenej

problematiky nie je predmetom tohto konania).

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 24. januára 2008, č. k.

-1061, podľa odvolanie okresného prokurátora podané

v neprospech obvineného M. M. zamietol, a súčasne rovnako zamietol aj odvolanie

samotného obvineného M. M. (uznesenie tvorí č. l. 1061-1065 trestného spisu).

Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, že k špecifikovanému odsúdeniu obvineného

M. M. v pôvodnom trestnom konaní došlo na podklade citovaných rozhodnutí dňom

24. januára 2008, pričom v súčasnosti obvinený aj tento trest vykonáva v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici – Kráľová.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo Okresnému súdu vo Zvolene

doručené s kompletným spisovým materiálom dňa 8. februára 2008 a prvostupňový súd toto

rozhodnutie rozposlal procesným stranám tak, že obvinenému M. M. bolo doručené dňa

18. februára 2008, obhajcovi Mgr. S. J. dňa 15. februára 2008, okresnému prokurátorovi

vo Zvolene dňa 15. februára 2008, poškodenej strane Ž. dňa 18. februára 2008 a poškodenej

strane U. dňa 19. februára 2008.

Dňa 12. mája 2008 doručil generálny prokurátor Slovenskej republiky pod číslom

XV/1 Pz 147/08-4 na Okresný súd vo Zvolene písomnosť označenú ako dovolanie podané

v zmysle ustanovenia v neprospech obvineného

M. M. (č.l. 1105-1109 spisu). Týmto dovolaním napadol právoplatné uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. januára 2008, sp. zn. , a jemu predchádzajúci

rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 10. augusta 2007, sp. zn. , v časti

týkajúcej sa obvineného M. M. vo výroku o vine v skutku ustálenom pod bodom 5/ rozsudku

a vo výroku o treste s akcentom na záver, že citovaným uznesením odvolacieho súdu bol

v pôvodnom konaní porušený zákon v ustanovení

a predchádzajúcim konaním aj v ustanoveniach § 2 ods. 1, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ a tiež

účinného do 31. decembra 2005. V trojmesačnej lehote

uvedenej v ustanovení súčasne špecifikoval dôvodnosť

podaného dovolania poukazom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Trestného

poriadku.

V písomných dôvodoch podaného dovolania generálny prokurátor Slovenskej

republiky vyslovil ten právny názor, že Krajský súd v Banskej Bystrici pochybil,

keď sa nestotožnil s odvolacími námietkami okresnej prokurátorky vo Zvolene, ktorá

v zákonnej lehote podala v pôvodnom konaní odvolanie voči tej odsudzujúcej časti rozsudku

Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 10. augusta 2007, sp. zn. , ktorou bola v novo

koncipovanom skutku pod bodom 5/ ustálená právna kvalifikácia trestného činu lúpeže

spolupáchateľstvom podľa ustanovení § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005 vrátane, hoci v pôvodnej obžalobe sa jednalo

o koncepciu právneho posúdenia tohto skutku podľa ustanovení § 20, § 188 ods. 1, ods. 2

písm. b/, písm. c/ účinného počnúc dňom 1. januára 2006, nakoľko tento

skutok bol spáchaný za účinnosti nového , konkrétne dňa 23. januára 2006.

V nadväznosti na tento nezákonný postup dovolateľ namietal, že okresný súd

nesprávne obvinenému M. M. uložil aj sankciu, pretože aplikovaním ustanovení § 234 ods. 2

i účinného do 31. decembra 2005 (hoci v súlade so stavom veci

a zákonom mu mal trest ukladať podľa , účinného

od 1. januára 2006), vytvoril v konečnom dôsledku ten nezákonný stav, že obvinenému uložil

trest odňatia slobody pod samotnou dolnou hranicou tej trestnej sadzby, aká prichádzala do

úvahy pri správnom použití príslušných ustanovení zákona číslo Keďže

Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 24. januára 2008 napadnutým uznesením, sp. zn. 2 To

334/2007, odvolaniu okresnej prokurátorky nevyhovel a podľa toto jej

odvolanie zamietol, došlo tým podľa dovolateľa k právoplatnému rozhodnutiu súdov, ktoré je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, resp. nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia, pričom sekundárne naviac táto situácia zapríčinila aj ďalší

protiprávny stav, a to konkrétne, že uložený trest sa nachádza mimo hranice zákonom

ustanovenej trestnej sadzby.

Dovolateľ zhrnul, že vo vzťahu k skutku uvedenému pod bodom 5/ neexistoval žiadny

logický právny dôvod k tomu, aby bol tento posúdený podľa naň sa nevzťahujúceho

a neúčinného číslo (lebo ten bol účinný iba

do 31. decembra 2005). Ak by už samotný Okresný súd vo Zvolene pri ukladaní sankcie

dôsledne vychádzal zo zákonných ustanovení účinného

od 1. januára 2006 (viď. aj § 2 ods. 1 Tr. zák.) a ukladal obvinenému trest podľa najprísnejšej

trestnej sadzby (za spáchanie všetkých v napadnutom konaní súdených skutkov), dostal by

sa do inej situácie ako tej, keď mu podľa neúčinného (z pohľadu ukladania

trestu podľa najprísnejšie trestného skutku) uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

jedenásť rokov. Za dôslednej aplikácie všetkých ustanovení nového

(lebo starý účinný do 31. decembra 2005 použitý byť rozhodne nemohol), mal

v podstate obvinenému uložiť trest odňatia slobody vo výmere najmenej jedenásť rokov

a šesť mesiacov (t. j. 138 mesiacov odňatia slobody), lebo správne mali byť pri ukladaní trestu

aplikované ustanovenia , nového číslo

. Základná trestná sadzba zločinu lúpeže je podľa nového

určená vo výmere od sedem do dvanásť rokov odňatia slobody, pričom po úprave hornej

hranice trestnej sadzby, ktorá mala byť zvýšená o jednu tretinu, mal okresný súd obvinenému

M. M. ukladať trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby rozpätia od sedem

do šestnásť rokov (osemdesiat štyri až stodeväťdesiatdva mesiacov), čo teda v konečnom

dôsledku predstavuje potrebu ukladania sankcie minimálne v trvaní spomenutých jedenásť

rokov a šesť mesiacov odňatia slobody, t. j. 138 mesiacov.

Keďže Krajský súd v Banskej Bystrici pochybenie okresného súdu napriek podanému

odvolaniu nenapravil, porušil podľa dovolateľa v napádanej časti zákon v ustanovení § 319

, keď súčasne možno konštatovať, že v predchádzajúcom konaní

(v konečnom dôsledku v celom napádanom konaní) došlo k porušeniu zákona

v ustanoveniach , , ,

účinného do 31. decembra 2005 v prospech obvineného M. M..

Generálny prokurátor Slovenskej republiky z uvedených dôvodov v petite navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa vyslovil,

že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. januára 2008, sp. zn.

a predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 10. augusta 2007, sp. zn.

, v časti týkajúcej sa obvineného M. M. vo výroku o jeho vine v bode 5/ rozsudku

a vo výroku o treste bol porušený zákon v ustanovení

a predchádzajúcim konaním v ustanovení § 2 ods. 1, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 35 ods. 2

účinného do 31. decembra 2005 v prospech obvineného M. M.. Podľa

navrhol obe tieto rozhodnutia zrušiť v časti týkajúcej

sa výlučne obvineného M. M., a to len vo výroku o vine v skutku uvedenom pod bodom 5/

rozsudku okresného súdu a vo výroku o treste. Podľa

dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu

vo Zvolene, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Napokon navrhol

podľa rozhodnúť aj o väzbe obvineného M. M. (nakoľko

tento sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody z tohto odsudzujúceho rozsudku, ktorý

má byť v tomto konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku v rozsahu týkajúcom sa tohto

obvineného zrušený).

Zo spisového materiálu (na rube č. l. 1109) vyplýva, že dovolanie generálneho

prokurátora bolo doručené obvinenému M. M. dňa 27. júna 2008 do Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody v Banskej Bystrici – Kráľovej, obhajcovi Mgr. J. dňa 25. júna 2008

a okresnému prokurátorovi vo Zvolene dňa 26. júna 2008.

Z písomného vyjadrenia obvineného M. M. zo dňa 15. júla 2008 (č. l. 1115 spisu)

vyplýva nasledovné. Obvinený uviedol, že nespáchal skutok, za ktorý si odpykáva trest,

pretože bol chybne odsúdený na základe nedostatočných dôkazov, konkrétne pachovej stopy.

V ďalšom poprel účasť na krádeži bankomatu (neuvedomiac si, že v tomto smere dovolanie

v jeho neprospech podané generálnym prokurátorom vôbec nebolo), následne vyslovil názor,

že mu bol uložený aj prísny trest. Preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky celú

vec dôsledne preskúmal a spravodlivo rozhodol.

Dňa 22. decembra 2008 obvinený M. M. doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky žiadosť v tom smere, že využíva svoje procesné právo dané mu ustanovením § 293

ods. 5 a požiadal, aby sa verejné zasadnutie o podanom dovolaní

generálneho prokurátora vykonalo v jeho neprítomnosti s tým, že ho na tomto úkone bude

zastupovať obhajca Mgr. S. J..

Obhajca obvineného M. M. Mgr. S. J. konajúcemu dovolaciemu súdu dňa

22. decembra 2008 písomne oznámil, že po osobnom pohovore a dohode s obvineným M. M.

nebude koncipovať žiadne písomné vyjadrenie k podanému dovolaniu a záverečný návrh

prednesie podľa potreby až na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Poškodené strany písomné vyjadrenia k dovolaniu nezaslali.

Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu konanom dňa 4. marca 2009 procesné strany

zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, po predložení spisového

materiálu súdom prvého stupňa primárne preskúmal splnenie procesných podmienok

pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu

(vec je podľa § 368 ods. 1 právoplatná), oprávnenou osobou, v zákonnej lehote

a na prípustnom mieste (prokurátorom, v neprospech obvineného, na prvostupňovom

Okresnom súde vo Zvolene v trojmesačnej lehote po tom, čo prokurátor aj v pôvodnom

konaní podal v neprospech obvineného M. M. opravný prostriedok, to všetko v zmysle

ustanovení , , ), pričom súčasne

spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (, ).

Dovolací súd po preskúmaní obsahu samotného dovolania podľa § 383 Trestného

poriadku nariadil vo veci verejné zasadnutie, nakoľko dospel k záveru, že boli splnené

zákonom predpokladané formálne – právne podmienky na podanie dovolania a sú dané

dôvody dovolania podľa ustanovení a .

Podľa účinného odo dňa 1. januára 2006 trestnosť

činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.

Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony,

trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa účinného od 1. januára 2006 odvolací súd odvolanie

zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa , účinného do 31. decembra 2005

vrátane sa ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle

zmocniť sa cudzej veci a spácha taký čin so zbraňou, potresce sa odňatím slobody na päť

až dvanásť rokov.

Podľa účinného do 31.decembra 2005 vrátane, ak súd

ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov

spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby

odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri obzvlášť

nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu, súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici

takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie

prevyšovať pätnásť rokov.

Preskúmaním kompletného spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky

zistil, že všetkými citovanými vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami sa Krajský súd

v Banskej Bystrici v postupe svojho pôvodného odvolacieho konania dôsledne neriadil,

pričom jeho rozhodnutie je zaťažené takými pochybeniami, ktoré vrátane jemu

predchádzajúcemu rovnako chybnému postupu Okresného súdu vo Zvolene, zakladajú

dovolacie dôvody v zmysle ustanovení a tak, ako to

vo svojom dovolaní zo dňa 12. mája 2008 expresívne uviedol samotný dovolateľ.

Hneď úvodom je na tomto mieste potrebné konštatovať, že dovolanie podané

generálnym prokurátorom Slovenskej republiky je absolútne dôvodné a v celom rozsahu ho je

potrebné, vrátane koncipovaných dôvodov, aj akceptovať.

Zo zhromaždeného spisového materiálu vyplýva, že sporný skutok v bode 2/

pôvodnej obžaloby okresného prokurátora vo Zvolene zo dňa 8. februára 2007, číslo

-99 (č. l. 791-792 spisu) sa udial dňa 23. januára 2006 o 11,30 hod. vo Zvolene,

na Neresníckej ulici číslo 9. S ohľadom na dátumové označenie tohto skutku je úplne zrejmé,

že sa stal za účinnosti nového číslo , ku ktorej došlo dňa

1. januára 2006. Už tieto číselné označenia teda dostatočne ozrejmujú, že ku skutku v bode 2/

obžaloby (novo koncipovanému skutku uvedenému pod bodom 5/ rozsudku) jasne došlo

až po tom, čo nadobudol účinnosť tento tzv. nový . Okresný prokurátor preto

aj správne v podanej obžalobe skutok v bode 2/ právne posúdil ako zločin lúpeže

spolupáchateľstvom podľa , , , ,

číslo

Z absolútne nepochopiteľných dôvodov Okresný súd vo Zvolene rozsudkom zo dňa

10. augusta 2007, č. k. -996, tento novo číselne koncipovaný skutok uvedený

pod bodom 5/ rozsudku (obsahovo úplne zhodný so skutkom v bode 2/ obžaloby) na strane

998 spisu (s imputovaním zavinenia výlučne obvinenému M. M. a t. č. odsúdenému M. K.)

právne posúdil ako trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1,

ods. 2, písm. b/ účinného do 31. decembra 2005. Nepreskúmateľné, nejasné

a nezmyselné je v týchto súvislostiach strohé odôvodnenie takéhoto jeho postupu – viď č. l.

1010 spisu.

Okresný prokurátor vo Zvolene sa s týmto rozhodnutím prvostupňového súdu

v pôvodnom konaní nestotožnil a okrem iných namietaných okolností, v súvislosti

s obvineným M. M. vytýkal postupu súdu prvého stupňa práve vo vzťahu k tomuto skutku

nesprávny právny názor ohľadom jeho právneho posúdenia. Okrem ďalších okolností,

z argumentov podaného odvolania zo dňa 27. augusta 2007 (č. l. 1031-1034 spisu) vyplýva,

že nebol daný žiadny dôvod tento skutok posúdiť podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (správne účinného do 31. decembra 2005

vrátane), lebo súdený skutok sa stal len za účinnosti jedného jediného existujúceho Trestného

zákona číslo V tomto smere prokurátor poukázal na ustanovenie

, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na jej opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 24. januára 2008, č. k.

-1065, tento protiprávny stav napriek podanému a argumentačne jasne správne

zdôvodnenému opravnému prostriedku nechal bez adekvátneho povšimnutia a odvolanie

okresného prokurátora podľa v tejto časti, podané v neprospech

obvineného M. M., nesprávne zamietol. Nemožno sa stotožniť ani s produkovanými dôvodmi

rozhodnutia druhostupňového súdu uvedenými na č. l. 1064-1065, kde tento uviedol,

že pochybenie okresného súdu má iba formálny charakter. Naviac chybne dôvodil potrebou

aplikácie pre obvineného priaznivejšou právnou úpravou, neberúc do úvahy dôsledky svojho

postupu (ani odlišnosť v dolných hraniciach trestných sadzieb za trestný čin lúpeže

s kvalifikovanou skutkovou podstatou v zákonoch účinných jednak do dňa

31. decembra 2005, resp. po dni 1. januári 2006).

Podľa dovolanie možno podať ak bol uložený trest mimo

zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Podľa dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Zhrnúc všetky skôr uvedené okolnosti dovolací súd primárne skonštatoval existenciu

dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení ,

pretože napadnuté rozhodnutia sú jednoznačne založené na nesprávnom právnom posúdení

skutku uvedenom v bode 2/ pôvodne obžaloby, neskôr novo označenom pod bodom 5/

prvostupňového rozsudku (z hľadiska časovej pôsobnosti sa jedná o nesprávnu aplikáciu

). Ide teda o nespornú existenciu právnej vady, ktorú je potrebné konaním

o mimoriadnom opravnom prostriedku odstrániť. Táto právna vada sa sekundárne prejavila

v ďalšej negatívnej podobe v tom smere, že obvinenému M. M. bola v skúmanom konaní

uložená nezákonná sankcia, z čoho vyvstala odôvodnenosť aplikácie ďalšieho dovolacieho

dôvodu, konkrétne obsiahnutého v ustanovení .

Porovnajúc príslušné zákonné ustanovenia číslo v znení

neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005 vrátane a číslo

(prirodzene z hľadiska všetkých konkrétnych do úvahy prichádzajúcich

ustanovení potrebných na ukladanie trestu v predmetnej veci) totiž možno konštatovať,

že obvinenému bol uložený trest mimo, resp. pod dolnou hranicou tej trestnej sadzby, ktorá

prichádzala do úvahy pri správnom právnom posúdení skutku. V tomto smere dovolací súd

poukazuje opäť na správnu špecifikáciu týchto argumentov generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto vyslovil vo výroku tohto rozsudku porušenie

zákona v prospech obvineného M. M.. Podľa následne zrušil uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. januára 2008, sp. zn. , i jemu

predchádzajúci rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 10. augusta 2007, sp. zn.

, v časti týkajúcej sa výlučne obvineného M. M., a to konkrétne vo výroku

o jeho vine v bode 5/ rozsudku okresného súdu, ďalej vo výroku o jemu uloženom treste,

spôsobe jeho výkonu a napokon aj vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k obvinenému

M. M.. Keďže pochybenie a porušenie zákona spočíva už v postupe okresného súdu, Najvyšší

súd Slovenskej republiky podľa Okresnému súdu vo Zvolene prikázal,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Úlohou okresného súdu a v prípade možných podaných opravných prostriedkov

i odvolacieho súdu bude vo veci zákonne rozhodnúť.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. marca 2009

JUDr. Ján M i h a l , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová