Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/2/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obžalovaného

J. Č. a spol. pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,

ods. 2 písm. h/ v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, prerokoval

na verejnom zasadnutí 4. marca 2009 v Bratislave odvolanie obžalovaných J. Č. a R. T., ktoré

podali proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. decembra 2007, sp. zn. ,

a rozhodol

t a k t o :

I.

Podľa , v znení neskorších predpisov

rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch týkajúcich sa obžalovaného J. Č.

s a z r u š u j e .

Na základe v znení neskorších predpisov (Tr. por)

obžalovaný

J. Č., nar. X., trvale bytom B. ., na slobode,

j e v i n n ý,

ž e

obžalovaní J. Č. a R. T. spoločne s obvineným D.C. v čase od 30. októbra 2000

od 22.00 hod. do 31. októbra 2000 do 05.00 hod po predchádzajúcej vzájomnej dohode,

po vytipovaní osamelej prestárlej osoby A. T., bytom M. v úmysle túto olúpiť, doviezli

sa do obce na osobnom motorovom vozidle bielej farby VW Golf, EČ: N., ktoré viedol J. Č..

Obžalovaný R. T. a obvinený D.C. spoločne vnikli bližšie nezisteným spôsobom do jej domu,

pričom obžalovaný J. Č. zostal sedieť v motorovom vozidle a takto dávať pozor,

aby obžalovaný R. T. s obvineným D.C. neboli vyrušení pri prehľadávaní domu.

Pri prehľadávaní obytných priestorov rodinného domu A. T. obžalovaným R. T. a obvineným

D.C. na zamedzenie jej obrany, či už verbálnej alebo fyzickej, bola použitá prinesená lepiaca

páska, ktorou jej boli previazané ruky na hrudníku a nohy a tiež jej látkou boli prekryté ústa

a nos a táto bola prelepená lepiacou páskou a tiež poškodená bola pozakrývaná perinami,

pričom vykonaným dokazovaním sa nepodarilo ustáliť, ktorý z nich voči poškodenej takto

konal. Obžalovaný R. T. spolu s obvineným D.C. po prehľadaní domu a odcudzení bližšie

neurčenej finančnej hotovosti tento opustili, nasadli do vozidla, v ktorom ich čakal

obžalovaný J. Č. a spoločne odišli z obce M.. Poškodenú A. T. zanechali prekrytú perinami

v posteli obývacej izby. Poškodená A. T. v dôsledku prekrytia dýchacích otvorov sa začala

dusiť, čo u nej viedlo k zlyhaniu centrálnej činnosti mozgu pri dusení a toto bezprostredne

viedlo k jej smrti.

t e d a

spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

č í m s p á c h a l

trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 zák. č.

v znení neskorších predpisov (Tr. zák.).

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do I. (prvej ) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa sa obžalovaný J. Č. zaväzuje spoločne a nerozdielne

s obžalovaným R. T. uhradiť škodu:

- C. vo výške 414 Sk - 13,74 €,

- P. D., bytom B. vo výške 9 748,90 SK - 323,60 €.

II.

Podľa odvolanie obžalovaného R. T. s a z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 3. decembra 2007, sp. zn. , boli

obžalovaní J. Č. a R. T. uznaní za vinných z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005, obžalovaný

R. T. aj ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný T. bol

uznaný za vinného aj z trestného činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005.

Trestných činov sa obžalovaní dopustili na skutkovom základe, že

obžalovaní J. Č. a R. T. spoločne s obvineným D.C. v čase od 30. októbra 2000

od 22.00 hod. do 31. októbra 2000 do 05.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode,

po vytipovaní osamelej prestárlej osoby A. T., bytom M. v úmysle túto olúpiť, doviezli

sa do obce na osobnom motorovom vozidle bielej farby VW Golf, EČ: N., ktoré viedol

obžalovaný J. Č.. Obžalovaný R. T. a obvinený D.C. spoločne vnikli bližšie nezisteným

spôsobom do jej domu, pričom obžalovaný J. Č. zostal sedieť v motorovom vozidle a takto

dávať pozor, aby obžalovaný R. T. s obvineným D.C. neboli vyrušení pri prehľadávaní domu.

Pri prehľadávaní obytných priestorov rodinného domu A. T. obžalovaným R. T. a obvineným

D.C, na zamedzenie jej obrany, či už verbálnej alebo fyzickej, bola použitá prinesená lepiaca

páska, ktorou jej boli previazané ruky na hrudníku a nohy a tiež jej boli látkou prekryté ústa

a nos a táto bola prelepená lepiacou páskou a tiež poškodená bola pozakrývaná perinami,

pričom vykonaným dokazovaním nepodarilo sa ustáliť, ktorý z nich voči poškodenej takto

konal. Obžalovaný R. T. spolu s obvineným D.C. po prehľadaní domu a odcudzení bližšie

neurčenej finančnej hotovosti tento opustili, nasadli do vozidla, v ktorom ich čakal

obžalovaný J. Č. a spoločne odišli z obce M.. Poškodenú A. T. zanechali prekrytú perinami

v posteli obývacej izby. Poškodená A. T. v dôsledku prekrytia dýchacích otvorov sa začala

dusiť, čo u nej viedlo k zlyhaniu centrálnej činnosti mozgu pri dusení a toto bezprostredne

viedlo k jej smrti.

Obžalovaný R. T. sa skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave, sp. zn. , zo dňa 4. septembra 1992, v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. l To 109/92, zo dňa 2. decembra 1992, bol právoplatne

odsúdený pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 12 a pol roka so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý

v časti vykonal, keď bol dňa 24. júla 2000 podmienečne prepustený.

Za to bol obžalovaným uložený podľa § 234 ods. 3 Tr. zák., u obžalovaného T.

aj s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 35 ods. 1 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody,

a to obžalovanému Č. v trvaní dvanásť rokov a obžalovanému T. v trvaní jedenásť rokov.

Obaja obžalovaní boli na výkon uložených trestov podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

zaradení do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa boli obaja obžalovaní zaviazaní uhradiť spoločne

a nerozdielne poškodenej organizácii C. škodu vo výške 414 Sk a poškodenému P. D. škodu

vo výške 9 748,90 Sk.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní J. Č. a R. T., ktoré odôvodnili

prostredníctvom svojich obhajcov.

Obžalovaný Č. sa odvolaním domáhal zrušenia prvostupňového rozsudku podľa § 258

ods. 1 písm. b/, písm. c/ a oslobodenia spod obžaloby podľa

Vyslovil presvedčenie, že súd nemal dostatok jednoznačných dôkazov, ktoré by ho

usvedčovali zo spáchania trestného činu. Mnohé zistenia, ktoré súd považoval za nepochybné,

sú len dohadmi a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Obžalovaný R. T. taktiež žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa

, , , a podľa ho

spod obžaloby oslobodil. Žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by

sa žalovaného skutku dopustil.

Na podklade podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie ako i správnosť

postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto rozsudku, prihliadajúc i na chyby, ktoré

odvolaním vytýkané neboli a dospel k záveru, že čiastočne dôvodné je iba odvolanie

obžalovaného J. Č..

Hneď v úvode je potrebné konštatovať, že na oboch obžalovaných bola pôvodne

podaná obžaloba v marci 2002 pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a pre trestný čin porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Krajský súd v Trenčíne vo veci rozhodol, mimo teraz napadnutého rozsudku celkom

trikrát – 30. januára 2003, 20. apríla 2004 a 19. júla 2005. Všetky tri rozsudky boli

na podklade podaných odvolaní zrušené, a to rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 22. mája 2003, 14. decembra 2004 a 25. apríla 2007 a vec bola vrátená krajskému

súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v ostatnom rozhodnutí z 25. apríla 2007, sp. zn.

, konštatoval, že krajský súd v intenciách zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho

súdu doplnil dokazovanie a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti

rozsudku. Uviedol tiež, že prvostupňový súd v súlade s ustanovením

v odôvodnení rozsudku jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia, existenciu ktorých skutočností pokladal za vylúčené,

so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania a akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení dôkazov.

Odvolací súd vyslovil pochybnosti o správnosti právneho posúdenia konania

obžalovaných J. Č. a R. T. ako trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 234 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Nastolil potrebu, aby sa prvostupňový súd v konaní po zrušení

veci zaoberal otázkou, či obžalovaný T. a obvinený D.C. konali úmyselne, keď poškodenej

znemožnili dýchať, a teda žiť, i keď ich prvotný úmysel smeroval k jej okradnutiu. Uložil

súdu prvého stupňa zaoberať sa otázkou spôsobu a intenzity vykonania útoku, ktorý smeroval

k zabráneniu dýchania poškodenej. Ak by krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný T.

konal čo aj len v nepriamom úmysle vo vzťahu k usmrteniu poškodenej A. T., bude potrebné

uznať ho za vinného zo spáchania trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. h/ Tr. zák.

Už v tomto rozhodnutí odvolací súd vyslovil názor, že vykonanými dôkazmi nebolo

u obžalovaného J. Č. preukázané, že bol v čase spáchania skutku v dome poškodenej, alebo

že by priniesol lepiacu pásku a materiál, ktorým mala poškodená prekryté dýchacie otvory,

ani že by dohoda obžalovaných zahŕňala i možnosť usmrtenia poškodenej. U obžalovaného T.

a obvineného D.C. išlo ich konaním, ktorým spôsobili smrť poškodenej o exces z ich

pôvodného úmyslu a dohody poškodenú olúpiť. V takomto prípade nie je možné

obžalovanému Č. pričítať zavinenie na smrti poškodenej čo aj len z nedbanlivosti

a kvalifikovať jeho konanie podľa ods. 3 § 234 ods. 1 Tr. zák., ale len ako spolupáchateľstvo

na trestnom čine lúpeže podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. Vytkol tiež súdu prvého

stupňa, že v rozhodnutí neobjasnil, z akého dôvodu neposúdil konanie obžalovaného T. tiež

ako trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238

ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Napriek tomuto stanovisku odvolacieho súdu Krajský súd v Trenčíne na nezmenenom

skutkovom základe opätovne uznal oboch obžalovaných za vinných z trestného činu lúpeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., obžalovaného T.

aj ako obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Tohto obžalovaného

uznal za vinného aj z trestného činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Po preskúmaní veci na podklade podaných odvolaní aj v tomto štádiu konania mal

odvolací súd nad akúkoľvek pochybnosť vinu oboch obžalovaných za preukázanú. Z dôkazov

zadokumentovaných v predloženom spisovom materiáli vyplýva, že obaja obžalovaní spolu

s obvineným D.C., ktorý je na úteku, sa spoločne dohodli, že olúpia poškodenú A. T., a to aj

za použitia násilia. Aj keď v posudzovanej veci je dané silné podozrenie, že v dome

poškodenej boli obaja obžalovaní a obvinený D.C., teda aj obžalovaný Č. a priamo sa všetci

podieľali na prekonávaní jej odporu a následnej smrti, čo vyplýva z podaného vysvetlenia

vtedy ešte len podozrivého R. T., ktorého obsah korešponduje aj s výpoveďou svedka P. K.,

avšak vzhľadom na nedostatočne zadokumentované dôkazy v rámci prípravného konania

orgánmi činnými v trestnom konaní na mieste činu a vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď

obžalovaného T. pred začatím trestného konania má ako dôkaz nulitnú procesnú hodnotu,

mieru účasti a zavinenia na páchaní trestnej činnosti bolo možné ustáliť v podstate len

na základe výpovede svedka P. K.. Výpovedi tohto svedka niet dôvodu neveriť, pretože na nej

zotrval počas celého trestného konania a korešpondujú s ňou aj ostatné v konaní produkované

hoc aj len nepriame dôkazy.

Odvolacie námietky obžalovaného R. T. akceptovať nemohol ani odvolací súd,

pretože tento obžalovaný sa po vzájomnej dohode s obžalovaným Č. a obvineným D.C.

vlámal do domu poškodenej za účelom odcudzenia finančnej hotovosti, prípadne iných

cenných vecí, a to aj s úmyslom použitia násilia voči poškodenej. Obžalovaný T. spoločne

s obvineným D.C. použili násilie popísané vo výrokovej časti rozsudku, ktoré viedlo k smrti

poškodenej a odcudzili v jej byte bližšie neustálenú finančnú hotovosť. Takéto konanie

obžalovaného jednoznačne naplnilo pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Obžalovaný sa tohto

skutku dopustil aj ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., pretože

skutku sa dopustil napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený pre trestný čin vraždy podľa

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na nepodmienečný trest dvanásť a pol roka, ktorý z časti

aj vykonal. Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený 24. júla 2000,

čo znamená, že teraz žalovaného skutku sa dopustil len tri mesiace po prepustení z výkonu

trestu odňatia slobody. Jeho konanie naplnilo aj pojmové znaky skutkovej podstaty trestného

činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3

Tr. zák. Prípadné úvahy o prísnejšej právnej kvalifikácie konania obžalovaného T., v zmysle

názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky z 25. apríla 2007, sp. zn.

, už v tomto štádiu konania pre absenciu odvolania krajského prokurátora

neprichádzalo do úvahy.

V prípade obžalovaného Č. z dôkazov vykonaných zákonným spôsobom v priebehu

trestného konania ako to už bolo vyjadrené v ostatnom rozhodnutí Najvyššieho súdu

slovenskej republiky z 25. apríla 2007, nebolo preukázané, že by obžalovaný bol v dome

poškodenej, že by to bol práve on, ktorý priniesol lepiacu pásku na eliminovanie odporu

poškodenej a že by dohoda obžalovaných o olúpení poškodenej zahŕňala aj dohodu o takej

intenzite prekonávania odporu poškodenej, ktorého následkom by bola jej smrť. V tejto časti

v konaní obžalovaného T. a obvineného D.C. išlo o vybočenie z ich pôvodného úmyslu

a dohody obžalovaných, ako o nej hovoril svedok P. K.. Za takejto dôkaznej situácie v zmysle

uplatnenia zásady trestného konania v pochybnostiach v prospech obžalovaného, konanie

tohto obžalovaného bolo možné právne posúdiť len ako trestný čin lúpeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd na podklade odvolaní oboch obžalovaných podľa

odvolanie obžalovaného R. T. ako nedôvodné zamietol. Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2

však zrušil prvostupňový rozsudok vo všetkých výrokoch týkajúcich sa obžalovaného

Č. a sám vo veci rozhodol na základe tak, že obžalovaného Č. uznal

za vinného z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd opätovne zvažoval všetky kritéria významné

pre voľbu druhu a výmery trestu. Obžalovaný Č. sa v minulosti do rozporu so zákonom dostal

už štyrikrát. Znalec psychológ resocializáciu obžalovaného považuje za neistú, vzhľadom

k jeho osobnostnej štruktúre a na jeho pozitívnu kriminálnu anamnézu s posunom k násilnej

trestnej činnosti. Dopustil sa trestného činu násilného charakteru, vysoko pre spoločnosť

nebezpečného, keď konal so zištným motívom, olúpiť prestárlu osobu. Tieto okolnosti viedli

odvolací súd k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest pri strede zákonom

stanovenej trestnej sadzby, a preto mu uložil trest štyri roky.

Obžalovaný Č. v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody

pre iný úmyselný trestný čin, preto ho súd pre výkon tohto trestu podľa § 39a ods. 2 písm. a/

Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Výrok o náhrade škody prevzal aj odvolací súd nezmenený do svojho rozhodnutia,

pretože nemal pochybnosti ani o základe ani o výške uplatnených nárokoch na náhradu škody.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. marca 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: A. Halászová