Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
362/371526.60ff62.pdf
PDF · 112.17 KB
No categories available
3Sžhuv/3/2008
Najvyšší súd 3 Sžhuv 3/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu R. B. G., so sídlom A. Rakúska republika, právne zastúpeného JUDr.
E. B., advokátkou, Advokátska kancelária B., B., proti žalovanému Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Jána Švermu č. 43,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 2808-2002 II/159-2007
zo dňa 15.10.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.
1Scud/13/2007-51 zo dňa 27.02.2008 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č.k. 1Scud/13/2007-51 zo dňa 27. februára 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 2808-2002 II/159-2007 zo dňa 15.10.2007,
ktorým bol v administratívnom konaní zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie
prvostupňového orgánu č. POZ 2808-2002 N/97-2005/Mu z 24. 03. 2005, ktorým žalovaný
zamietol námietky žalobcu proti zápisu zverejneného kombinovaného označenia „T.“ do
registra ochranných známok.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní veci a postupu
správneho orgánu dospel k záveru, že nie sú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Pri posudzovaní zhodnosti alebo podobnosti prihláseného označenia s namietanou ochrannou
známkou mal súd preukázané, že namietaná ochranná známka je tvorená štyrmi slovami „T.
W. S. A.“, prihlásená kombinovaná ochranná známka vytvorená jedným slovom „T.“.
Z vizuálneho hľadiska sa namietaná ochranná známka zhoduje s prihlásenou ochrannou
známkou len v jednom slove „T.“. Namietaná ochranná známka obsahuje ešte tri ďalšie
slovné označenia. Ochrannú známku je potrebné posudzovať ako celok, nemožno vytrhnúť
alebo uprednostniť len určité jej časti. Podobnosť zverejneného označenia s namietanou
ochrannou známkou nie je ani z vizuálneho hľadiska vysoká, lebo zverejnené označenie
obsahuje viacero prvkov, ktoré výrazne pôsobia na vizuálny vnem bežného spotrebiteľa.
Slovný výraz „T.“ skôr zvýrazňuje obrazové prevedenie zverejneného označenia ochrannej
známky. Z hľadiska fonetického by bola zhodnosť porovnaných označení výrazná za
predpokladu, že by namietané označenie žalobcu neobsahovalo ďalšie slovné prvky.
V prípade, že by sa v namietanej ochrannej známke žalobcu dal dôraz na prvé slovo „T.“ bez
použitia ďalších slov, mohlo by sa porovnávané označenie považovať s namietanou
ochrannou známkou za zameniteľné. K sémantickému hľadisku krajský súd uviedol, že
v oboch označeniach použitý výraz „T.“, vo význame „B.“, by bez použitia ďalších troch slov
v ochrannej známke žalobcu spôsoboval zameniteľnosť, s použitím ďalších troch slov
namietanej ochrannej známky by však k zameniteľnosti dochádzať nemalo, i keď dôraz
v ochrannej známke žalobcu sa kladie na prvé slovo „T.“. Krajský súd opakovane
zdôrazňoval skutočnosť, že ochrannú známku je potrebné posudzovať ako celok a nemožno
vytrhnúť alebo uprednostniť len určité jej časti. Krajský súd tiež skonštatoval, že rozsudok
Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v spore č. C-39/97, na ktorý poukazoval žalobca,
nie je možné použiť na sporný prípad, pretože v riešenom prípade č. C-39/97 sa jednalo
o analogické ochranné známky, a v prejednávanom prípade nejde o analogické ochranné
známky. Odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 33/2002 považoval súd za nepoužiteľný
a k poukazu žalobcu na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva ČR uviedol, že týmto
rozhodnutím nie sú súdy SR viazané, pretože v Českej republike platí iná právna úprava
ochranných známok.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie,
v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 1Scud/13/2007-51 zo dňa 27.02.2008 zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného
č. POZ 2808-2002 II/159-2007 zo dňa 15.10.2007 a vráti vec tomuto orgánu na ďalšie
konanie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca namietal,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na rozsudky Súdneho dvora ES, ktorými poskytuje výklad ustanovení článku 4
ods. 1 Smernice Rady ES č. 89/104 a článku 8 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 40/94
a zároveň poukázal na podobné ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a/ obsiahnuté v českom zákone
č. 441/2003 Sb. o ochranných známkach. Žalobca skonštatoval, že právna úprava týkajúca
sa uplatňovania relatívneho dôvodu zápisnej spôsobilosti z titulu skoršieho práva je vo všetkých
platných predpisoch o ochranných známkach členských štátov zhodná, pretože vychádza
z jednej komunitárnej úpravy. Podľa názoru žalobcu je potrebné vziať do úvahy vzájomnú
závislosť medzi zhodnosťou/podobnosťou označení a zhodnosťou/podobnosťou výrobkov
alebo služieb. Poukázal na kľúčový princíp vzájomnej závislosti všetkých faktorov rozvinutý
v prípade Canon (spor C-39/97), kde SDES rozhodol, že vznik pravdepodobnosti zámeny
vyžaduje vziať do úvahy všetky relevantné faktory, a to osobitne podobnosť tovarov
a služieb, podobnosť samotných označení a rozlišujúci charakter skoršej známky. Žalobca
ďalej uviedol, že spotrebiteľ u dlhších označení si zapamätá väčšinou ten slovný prvok,
ktorý je zapamätateľný, a podľa ktorého môže špecifikovať chránené výrobky alebo služby.
Teda namiesto toho, aby spotrebiteľ vyslovoval celé označenie „T. W. S. A.“, povie len „T.“
čo by bolo absolútne prirodzené preň, pretože slovo „T.“ je prvé v poradí dlhšieho označenia
a má vysokú rozlišovaciu spôsobilosť. Preto žalobca považuje slovo „T.“ za dominantný
a určujúci prvok namietaného označenia, ktorý ak ho porovnáme s prihláseným označením je
zameniteľné z vizuálneho, fonetického aj sémantického hľadiska. Žalobca následne uviedol
zhrnutie: 1. Vizuálna podobnosť – zhodný začiatok T., 2. fonetická podobnosť – T. pri
bežnom skracovaní označení tvorených viacerými slovami, 3. sémantická podobnosť – T./B.,
4. zhodnosť výrobkov. Na základe vzájomnej závislosti medzi jednotlivými faktormi
porovnávajúc ochrannú známku v celosti existuje tovarová zhodnosť a koncepčná, vizuálna
aj fonetická podobnosť. Navyše spotrebitelia všeobecne nemajú rozdielne produkty vedľa
seba, ale majú len neúplnú spomienku na ne, pričom viac berú do úvahy skôr podobnosti
medzi známkami než rozdielnosti. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k nealkoholickým nápojom
prišiel s absolútne originálnym označením používajúc prvok B., či už v slovnej alebo
obrazovej podobe, ktoré sa v dôsledku obrovskej propagácie a reklamy stalo pre žalobcu
príznačné a charakteristické vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Prihlasované označenie
„T.“ je prekladom anglického slova „B.“, t.j. má ten istý význam, čím môže bezprostredne
s ostatnými známkami žalobcu, resp. jeho výrobkami vznikať vo vedomí spotrebiteľskej
verejnosti mylná predstava a asociácia so žalobcom.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.04.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Odkázal na svoje vyjadrenia k žalobe z 25.01.2008, na ktorých trval. Poukázal na to,
že ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach nie je formulované
rovnakým spôsobom ako žalobcom uvádzané články smernice, nariadenia, resp. zákona
č. 441/2003 Sb., a teda nemožno vyvodiť uplatňovanie rovnakého princípu v súlade
s rozsudkami Súdneho dvora ES. Žalobca poukázal na nevyhnutnosť súčasného splnenia
obidvoch zákonom stanovených podmienok – t.j. zameniteľnosti označení a zhodnosti
alebo podobnosti tovarov a služieb. Ďalej zdôraznil, že prihlasované označenie je farebné,
kombinované označenie s jediným slovným prvkom „T.“ v špecifickom upravenom písme.
Naproti tomu namietaná medzinárodná ochranná známka je tvorená slovným spojením „T. W.
A.“. Porovnávané označenia je potrebné hodnotiť komplexne, pričom nesúhlasí s vyjadrením
žalobcu, že zvuková podobnosť je sama o sebe dostatočná na vznik pravdepodobnosti
zámeny. V takom prípade by pre prihlasovateľov nebolo zaujímavé prihlasovanie
kombinovaných resp. obrazových ochranných známok, a pritom väčšina prihlasovateľov sa
snaží vytvoriť také označenie, ktoré zaujme spotrebiteľa najmä z vizuálneho hľadiska.
Označenie si síce spotrebiteľ nezapamätá do detailov, ale tie, ktoré sú výrazné mu utkvejú
v pamäti. V prípade prihlasovaného označenia teda nemožno vylúčiť vplyv obrazových
prvkov a farebného prevedenia na spotrebiteľov a v prípade namietanej ochrannej známky
zase zloženie slovného spojenia z viacerých slovných prvkov. K posúdeniu nebezpečenstva
mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že slovný prvok
„T.“ nie je prvkom jedinečným a typickým pre žalobcu. Ku skutočnosti uvedenej žalobcom,
že vo vzťahu k nealkoholickým nápojom prišiel s absolútne originálnym označením
používajúc prvok B. žalovaný uviedol, že táto je pravdivá, ale viaže sa k iným jeho
ochranným známkam, resp. známkovému radu žalobcu s obsiahnutým prvkom „B.“.
Nemožno automaticky vyvodiť skutočnosť, že namietaná ochranná známka „T. W. S. A.“
vyvolá u spotrebiteľov spojitosť so žalobcom, resp. jeho inými ochrannými známkami. Podľa
žalovaného nemožno predpokladať, že samotné slovo „T.“, ktoré je síce významovo zhodné
so slovom „B.“ si bude spotrebiteľ spájať práve so žalobcom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), vo veci nariadil pojednávanie (§ 250ja ods. 2 druhá
veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení
vady v procesnom postupe alebo rozhodnutia. Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená
znamená to, že správnym orgánom použitý procesný postup, zistenie skutkového stavu
a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu (v danom prípade ust. § 4 ods. 1 písm. a/
zák.č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov) boli vecne
správne.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach za ochrannú
známku nemožno uznať označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky na základe námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je zhodné s ochrannou
známkou so skorším právom prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné
tovary alebo služby alebo zameniteľné s ochrannou známkou, ak je táto ochranná známka
zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby.
Porovnaním predloženej argumentácie oboch účastníkov najvyšší súd zistil, že spor
o zákonnosť v prvom rade spočíva v zhodnom slovnom prvku „T.“ vs. „T.“, ktorý žalobca
považuje za rozhodujúci z hľadiska zameniteľnosti ochranných známok.
Najvyšší súd konštatuje, že namietaná slovná medzinárodná ochranná známka žalobcu
č. 755962 je tvorená štyrmi slovnými prvkami „T. W. S. A.“. Tým, že slovná ochranná
známka žalobcu pozostáva i z ďalších slov, okrem slova T. došlo z hľadiska sémantického k
„rozriedeniu“ dominantného slovného prvku T. a k jeho sémantickému posunu. Významovo
teda nejde o posudzovanie analogických označení „T.“ vs. T.. Práve touto okolnosťou sa
odlišuje tento prípad rozhodnutia SDES C-39/97 (Canon/Canon) zo dňa 29.09.1998. Ďalšou
okolnosťou, ktorá vplýva na vyhodnotenie zameniteľnosti ochranných známok je skutočnosť,
že označenie „T.“ nie je príznačné iba pre žalobcu, ale existujú i ďalšie ochranné známky
používajúce toto označenie, na ktorú skutočnosť poukázal žalovaný v napadnutom
rozhodnutí, a to kombinovaná ochranná známka „T.“ ( MOZ 604762) zapísaná pre rovnaké
tovary a iného majiteľa a „T. R.“ (MOZ 864 509). Odvolací súd sa stotožnil s právnou
argumentáciou žalovaného i súdu prvé stupňa a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v ďalšom
odkazuje na odôvodnenia napadnutých rozhodnutí .
Podľa § 28 ods. 1 prvá veta zák.č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení
neskorších predpisov majiteľ ochrannej známky je povinný používať ochrannú známku najmä
na tovaroch a ich obaloch alebo na obchodných dokladoch, propagačných, inzertných
a reklamných materiáloch len v takej forme, v akej je zapísaná v registri, prípadne vo forme
líšiacej sa v prvkoch, ktoré nemenia jej rozlišovaciu spôsobilosť.
Najvyšší súd konštatuje, že podobnosť predložených ochranných známok
(bez spojenia s konkrétnym tovarom a službami) je práve na bode rovnováhy, hranici
ich zameniteľnosti, ktorá je zisťovaná v administratívnom konaní o námietkach proti zápisu
označenia do registra ochranných známok. K prekročeniu tohto bodu rovnováhy môže dôjsť
reálnym výkonom používania ochrannej známky v spojení s tovarom a službami použitím
i už nepodstatného typického prvku svojho konkurenta, čo môže v reálnej situácii naplniť
znaky nekalosúťažného konania.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 05. marca 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková