Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžhuv/3/2008

Najvyšší súd 3 Sžhuv 3/2008

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu R. B. G., so sídlom A. Rakúska republika, právne zastúpeného JUDr.

E. B., advokátkou, Advokátska kancelária B., B., proti žalovanému Úradu priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Jána Švermu č. 43,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 2808-2002 II/159-2007

zo dňa 15.10.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.

-51 zo dňa 27.02.2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,

č.k. -51 zo dňa 27. februára 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 2808-2002 II/159-2007 zo dňa 15.10.2007,

ktorým bol v administratívnom konaní zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie

prvostupňového orgánu č. POZ 2808-2002 N/97-2005/Mu z 24. 03. 2005, ktorým žalovaný

2

zamietol námietky žalobcu proti zápisu zverejneného kombinovaného označenia „T.“ do

registra ochranných známok.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní veci a postupu

správneho orgánu dospel k záveru, že nie sú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Pri posudzovaní zhodnosti alebo podobnosti prihláseného označenia s namietanou ochrannou

známkou mal súd preukázané, že namietaná ochranná známka je tvorená štyrmi slovami „T.

W. S. A.“, prihlásená kombinovaná ochranná známka vytvorená jedným slovom „T.“.

Z vizuálneho hľadiska sa namietaná ochranná známka zhoduje s prihlásenou ochrannou

známkou len v jednom slove „T.“. Namietaná ochranná známka obsahuje ešte tri ďalšie

slovné označenia. Ochrannú známku je potrebné posudzovať ako celok, nemožno vytrhnúť

alebo uprednostniť len určité jej časti. Podobnosť zverejneného označenia s namietanou

ochrannou známkou nie je ani z vizuálneho hľadiska vysoká, lebo zverejnené označenie

obsahuje viacero prvkov, ktoré výrazne pôsobia na vizuálny vnem bežného spotrebiteľa.

Slovný výraz „T.“ skôr zvýrazňuje obrazové prevedenie zverejneného označenia ochrannej

známky. Z hľadiska fonetického by bola zhodnosť porovnaných označení výrazná za

predpokladu, že by namietané označenie žalobcu neobsahovalo ďalšie slovné prvky.

V prípade, že by sa v namietanej ochrannej známke žalobcu dal dôraz na prvé slovo „T.“ bez

použitia ďalších slov, mohlo by sa porovnávané označenie považovať s namietanou

ochrannou známkou za zameniteľné. K sémantickému hľadisku krajský súd uviedol, že

v oboch označeniach použitý výraz „T.“, vo význame „B.“, by bez použitia ďalších troch slov

v ochrannej známke žalobcu spôsoboval zameniteľnosť, s použitím ďalších troch slov

namietanej ochrannej známky by však k zameniteľnosti dochádzať nemalo, i keď dôraz

v ochrannej známke žalobcu sa kladie na prvé slovo „T.“. Krajský súd opakovane

zdôrazňoval skutočnosť, že ochrannú známku je potrebné posudzovať ako celok a nemožno

vytrhnúť alebo uprednostniť len určité jej časti. Krajský súd tiež skonštatoval, že rozsudok

Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v spore č. C-39/97, na ktorý poukazoval žalobca,

nie je možné použiť na sporný prípad, pretože v riešenom prípade č. C-39/97 sa jednalo

o analogické ochranné známky, a v prejednávanom prípade nejde o analogické ochranné

známky. Odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 33/2002 považoval súd za nepoužiteľný

a k poukazu žalobcu na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva ČR uviedol, že týmto

rozhodnutím nie sú súdy SR viazané, pretože v Českej republike platí iná právna úprava

ochranných známok.

3

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie,

v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -51 zo dňa 27.02.2008 zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného

č. POZ 2808-2002 II/159-2007 zo dňa 15.10.2007 a vráti vec tomuto orgánu na ďalšie

konanie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca namietal,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na rozsudky Súdneho dvora ES, ktorými poskytuje výklad ustanovení článku 4

ods. 1 Smernice Rady ES č. 89/104 a článku 8 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 40/94

a zároveň poukázal na podobné ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a/ obsiahnuté v českom zákone

č. 441/2003 Sb. o ochranných známkach. Žalobca skonštatoval, že právna úprava týkajúca

sa uplatňovania relatívneho dôvodu zápisnej spôsobilosti z titulu skoršieho práva je vo všetkých

platných predpisoch o ochranných známkach členských štátov zhodná, pretože vychádza

z jednej komunitárnej úpravy. Podľa názoru žalobcu je potrebné vziať do úvahy vzájomnú

závislosť medzi zhodnosťou/podobnosťou označení a zhodnosťou/podobnosťou výrobkov

alebo služieb. Poukázal na kľúčový princíp vzájomnej závislosti všetkých faktorov rozvinutý

v prípade Canon (spor C-39/97), kde SDES rozhodol, že vznik pravdepodobnosti zámeny

vyžaduje vziať do úvahy všetky relevantné faktory, a to osobitne podobnosť tovarov

a služieb, podobnosť samotných označení a rozlišujúci charakter skoršej známky. Žalobca

ďalej uviedol, že spotrebiteľ u dlhších označení si zapamätá väčšinou ten slovný prvok,

ktorý je zapamätateľný, a podľa ktorého môže špecifikovať chránené výrobky alebo služby.

Teda namiesto toho, aby spotrebiteľ vyslovoval celé označenie „T. W. S. A.“, povie len „T.“

čo by bolo absolútne prirodzené preň, pretože slovo „T.“ je prvé v poradí dlhšieho označenia

a má vysokú rozlišovaciu spôsobilosť. Preto žalobca považuje slovo „T.“ za dominantný

a určujúci prvok namietaného označenia, ktorý ak ho porovnáme s prihláseným označením je

zameniteľné z vizuálneho, fonetického aj sémantického hľadiska. Žalobca následne uviedol

zhrnutie: 1. Vizuálna podobnosť – zhodný začiatok T., 2. fonetická podobnosť – T. pri

bežnom skracovaní označení tvorených viacerými slovami, 3. sémantická podobnosť – T./B.,

4. zhodnosť výrobkov. Na základe vzájomnej závislosti medzi jednotlivými faktormi

porovnávajúc ochrannú známku v celosti existuje tovarová zhodnosť a koncepčná, vizuálna

aj fonetická podobnosť. Navyše spotrebitelia všeobecne nemajú rozdielne produkty vedľa

seba, ale majú len neúplnú spomienku na ne, pričom viac berú do úvahy skôr podobnosti

medzi známkami než rozdielnosti. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k nealkoholickým nápojom

prišiel s absolútne originálnym označením používajúc prvok B., či už v slovnej alebo

obrazovej podobe, ktoré sa v dôsledku obrovskej propagácie a reklamy stalo pre žalobcu

4

príznačné a charakteristické vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Prihlasované označenie

„T.“ je prekladom anglického slova „B.“, t.j. má ten istý význam, čím môže bezprostredne

s ostatnými známkami žalobcu, resp. jeho výrobkami vznikať vo vedomí spotrebiteľskej

verejnosti mylná predstava a asociácia so žalobcom.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.04.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Odkázal na svoje vyjadrenia k žalobe z 25.01.2008, na ktorých trval. Poukázal na to,

že ustanovenie nie je formulované

rovnakým spôsobom ako žalobcom uvádzané články smernice, nariadenia, resp. zákona

č. 441/2003 Sb., a teda nemožno vyvodiť uplatňovanie rovnakého princípu v súlade

s rozsudkami Súdneho dvora ES. Žalobca poukázal na nevyhnutnosť súčasného splnenia

obidvoch zákonom stanovených podmienok – t.j. zameniteľnosti označení a zhodnosti

alebo podobnosti tovarov a služieb. Ďalej zdôraznil, že prihlasované označenie je farebné,

kombinované označenie s jediným slovným prvkom „T.“ v špecifickom upravenom písme.

Naproti tomu namietaná medzinárodná ochranná známka je tvorená slovným spojením „T. W.

A.“. Porovnávané označenia je potrebné hodnotiť komplexne, pričom nesúhlasí s vyjadrením

žalobcu, že zvuková podobnosť je sama o sebe dostatočná na vznik pravdepodobnosti

zámeny. V takom prípade by pre prihlasovateľov nebolo zaujímavé prihlasovanie

kombinovaných resp. obrazových ochranných známok, a pritom väčšina prihlasovateľov sa

snaží vytvoriť také označenie, ktoré zaujme spotrebiteľa najmä z vizuálneho hľadiska.

Označenie si síce spotrebiteľ nezapamätá do detailov, ale tie, ktoré sú výrazné mu utkvejú

v pamäti. V prípade prihlasovaného označenia teda nemožno vylúčiť vplyv obrazových

prvkov a farebného prevedenia na spotrebiteľov a v prípade namietanej ochrannej známky

zase zloženie slovného spojenia z viacerých slovných prvkov. K posúdeniu nebezpečenstva

mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že slovný prvok

„T.“ nie je prvkom jedinečným a typickým pre žalobcu. Ku skutočnosti uvedenej žalobcom,

že vo vzťahu k nealkoholickým nápojom prišiel s absolútne originálnym označením

používajúc prvok B. žalovaný uviedol, že táto je pravdivá, ale viaže sa k iným jeho

ochranným známkam, resp. známkovému radu žalobcu s obsiahnutým prvkom „B.“.

Nemožno automaticky vyvodiť skutočnosť, že namietaná ochranná známka „T. W. S. A.“

vyvolá u spotrebiteľov spojitosť so žalobcom, resp. jeho inými ochrannými známkami. Podľa

žalovaného nemožno predpokladať, že samotné slovo „T.“, ktoré je síce významovo zhodné

so slovom „B.“ si bude spotrebiteľ spájať práve so žalobcom.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, ), vo veci nariadil pojednávanie ( druhá

veta ) a podľa druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení

vady v procesnom postupe alebo rozhodnutia. Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená

znamená to, že správnym orgánom použitý procesný postup, zistenie skutkového stavu

a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu (v danom prípade ust. § 4 ods. 1 písm. a/

o ochranných známkach v znení neskorších predpisov) boli vecne

správne.

Podľa o ochranných známkach za ochrannú

známku nemožno uznať označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky na základe námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je zhodné s ochrannou

známkou so skorším právom prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné

tovary alebo služby alebo zameniteľné s ochrannou známkou, ak je táto ochranná známka

zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby.

Porovnaním predloženej argumentácie oboch účastníkov najvyšší súd zistil, že spor

o zákonnosť v prvom rade spočíva v zhodnom slovnom prvku „T.“ vs. „T.“, ktorý žalobca

považuje za rozhodujúci z hľadiska zameniteľnosti ochranných známok.

Najvyšší súd konštatuje, že namietaná slovná medzinárodná ochranná známka žalobcu

č. 755962 je tvorená štyrmi slovnými prvkami „T. W. S. A.“. Tým, že slovná ochranná

známka žalobcu pozostáva i z ďalších slov, okrem slova T. došlo z hľadiska sémantického k

„rozriedeniu“ dominantného slovného prvku T. a k jeho sémantickému posunu. Významovo

teda nejde o posudzovanie analogických označení „T.“ vs. T.. Práve touto okolnosťou sa

odlišuje tento prípad rozhodnutia SDES C-39/97 (Canon/Canon) zo dňa 29.09.1998. Ďalšou

okolnosťou, ktorá vplýva na vyhodnotenie zameniteľnosti ochranných známok je skutočnosť,

že označenie „T.“ nie je príznačné iba pre žalobcu, ale existujú i ďalšie ochranné známky

používajúce toto označenie, na ktorú skutočnosť poukázal žalovaný v napadnutom

6

rozhodnutí, a to kombinovaná ochranná známka „T.“ ( MOZ 604762) zapísaná pre rovnaké

tovary a iného majiteľa a „T. R.“ (MOZ 864 509). Odvolací súd sa stotožnil s právnou

argumentáciou žalovaného i súdu prvé stupňa a v zmysle v ďalšom

odkazuje na odôvodnenia napadnutých rozhodnutí .

Podľa prvá veta o ochranných známkach v znení

neskorších predpisov majiteľ ochrannej známky je povinný používať ochrannú známku najmä

na tovaroch a ich obaloch alebo na obchodných dokladoch, propagačných, inzertných

a reklamných materiáloch len v takej forme, v akej je zapísaná v registri, prípadne vo forme

líšiacej sa v prvkoch, ktoré nemenia jej rozlišovaciu spôsobilosť.

Najvyšší súd konštatuje, že podobnosť predložených ochranných známok

(bez spojenia s konkrétnym tovarom a službami) je práve na bode rovnováhy, hranici

ich zameniteľnosti, ktorá je zisťovaná v administratívnom konaní o námietkach proti zápisu

označenia do registra ochranných známok. K prekročeniu tohto bodu rovnováhy môže dôjsť

reálnym výkonom používania ochrannej známky v spojení s tovarom a službami použitím

i už nepodstatného typického prvku svojho konkurenta, čo môže v reálnej situácii naplniť

znaky nekalosúťažného konania.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 05. marca 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková