Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/19/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci

žalobcu: Š., spol. s r.o., N., zastúpený advokátom: Mgr. V. V., K., proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/225/5456-43286/2007/991048-r, zo dňa

28.05.2007, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

č.k. -37 zo dňa 05.12.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. -37 zo dňa 05.12.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom -37 zo dňa 05.12.2008 Krajský súd v Prešove

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného,

ktorým potvrdil rozhodnutie – dodatočný platobný výmer Daňového úradu Humenné

č. /Bre zo dňa 01.02.2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2002 v sume 604 474,-- Sk.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že počas daňovej kontroly bolo spochybnené

uskutočnenie zdaniteľného plnenia, čo je základná podmienka pre uplatnenie odpočtu dane,

preto daňové orgány postupovali v danom prípade v súlade so zákonom. Krajský súd

vychádzal aj z predpokladu, že dôkazná povinnosť daňového subjektu v procese uplatňovania

nárokov na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vždy nespočíva iba vo formálnej

deklarácii, resp. predložení daňových dokladov v rámci dokazovania, ale je založená

aj na zásade unesenia dôkazného bremena. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou

hmotnoprávnou podmienkou (hypotézou právnej normy), ktorá spolu s ďalšími podmienkami

uvedenými taxatívne v o dani z pridanej hodnoty (ďalej

len zákon o DPH), musí byť pre vznik nároku na odpočet dane splnená a pri jeho uplatnení

ako zákonom stanovená právna skutočnosť aj preukázaná.

V danom prípade sa krajský súd stotožnil so zistením daňových orgánov, že žalobca

ako daňový subjekt túto svoju povinnosť, ktorú mu ukladá

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej

len ) nesplnil a hoci predložil daňové doklady, ktorými deklaroval

prijaté zdaniteľné plnenia v skutočnosti uskutočnenie zdaniteľných plnení nepreukázal.

Naopak správca dane rozsiahlym šetrením tak, ako je to uvedené v rozsudku, žalobcom

deklarované plnenia spochybnil, na tieto zistenia krajský súd poukázal a s tými sa stotožnil.

Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok upravených v § 20 ods. 2

zákona o DPH pre vznik nároku na odpočet dane, preto správne a v súlade so zákonom

rozhodol správca dane, ak vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie december 2002 a žalovaný ak takéto rozhodnutie ako vecne správne a zákonné

potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že opisom

spolupráce a vzájomných vzťahov medzi spoločnosťou disponujúcou povolením

a spoločnosťami, ktoré disponovali pracovníkmi, sa správca dane nikdy nezaoberal, zameral

sa len na kontrolu oprávnení a kontrolu evidencie motorových vozidiel, ktoré odpad prevážali.

To, že prevoz bol realizovaný nákladnými automobilmi, ktorých majiteľom je firma I. S. V.

K., bolo v priebehu daňového konania vysvetlené a dokladované tým, že zo strany správcu

konkurznej podstaty podniku V. S. daná objednávka firme I. S. na likvidáciu celého dopadu

nachádzajúceho sa v areáli podniku. Uvedená firma aj likvidáciu vykonala, avšak s výnimkou

predmetného obchodného prípadu, keďže túto časť likvidácie si firma I. S. objednala u firmy

H.-L. A., s.r.o., K. a tá neskôr u spoločnosti A. E., s.r.o., tá následne u žalobcu. Žalobca

u I.L.G., s.r.o., ktorá si objednala likvidáciu odpadu u spoločnosti Š. C., s.r.o., H.

Všetky potrebné povolenia na manipuláciu s nízkorádioaktívnym materiálom mala

spoločnosť H.-L. A. s.r.o. K. – táto však nedisponovala vlastnými zamestnancami, ktorí by

tento materiál naložili, previezli a vyložili.

V odôvodnení rozsudku na str. 4, 3. odsek, sa poukazuje na tvrdenie žalovaného,

že správca dane v priebehu výkonu kontroly zistil, že uvedené služby vykonala spoločnosť

H.-L. A. s.r.o. K., ktorá povolenie na túto činnosť mala a vykonala ju dňa 11.10.2002. Tento

záver podľa odvolateľa nemôže obstáť, pretože spomínaná spoločnosť nedisponuje

pracovníkmi, ktorí by manuálne zabezpečili manipuláciu s odpadom. Táto spoločnosť

disponuje príslušnými formálnymi oprávneniami a vykonáva odborný dozor, kontrolu –

nezabezpečuje však samotnú manipuláciu s odpadom.

Odvolateľ uviedol, že v daňovom konaní bolo porušené ustanovenie § 2 ods.6, zákona

č. , pretože správca dane neposúdil predmet plnenia tak, ako skutočne bol

zrealizovaný, ale striktne sa pridržiaval skutočnosti, ktorú zistil dožiadaním, t.j. že povolenie

štátneho krajského hygienika na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi mala spoločnosť H.-L.

A., s.r.o., a nie žalobca, či spoločnosť I.L.G., s.r.o.

K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní žalobcu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné a preto je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdiť.

Na základe uvedeného v súlade s veta prvá v spojení s veta

druhá a 219 ods. 1 a 2 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane – Daňový úrad

Humenné vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH opakovanú daňovú kontrolu za zdaňovacie

obdobie jún 2002, november 2002 a december 2002, o výsledku ktorej vyhotovil protokol

o daňovej kontrole č. /Adám zo dňa 02.01.2007. Protokol bol

so žalobcom prerokovaný a doručený podľa § 15 ods. 12 zákona o správe daní dňa

29.01.2007, t.j. v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu, pretože žalobca

sa na prerokovanie protokolu nedostavil. Na základe kontrolných zistení vydal správca dane

dodatočný platobný výmer č. /Bre zo dňa 01.02.2007 a dovyrubil žalobcovi

ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 604 474,-- Sk za zdaňovacie obdobie

december 2002 a to podľa

Žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane na základe faktúr:

- č. 23/12/2002 zo dňa 23.12.2002, ktorou mu dodávateľ spoločnosť I.L.G., spol. s r.o.

H. vyúčtovala zabezpečenie nakládky, dopravy a vykládky nebezpečného

rádioaktívneho materiálu – odpadové vody a oleje vo výške 440 000,-- Sk + 23% DPH

101 200,-- Sk,

- č. 27/12/2002 zo dňa 27.12.2002 ktorou mu dodávateľ spoločnosť I.L.G., spol. s r.o.

H. vyúčtovala zabezpečenie nakládky, dopravy a vykládky nebezpečného

rádioaktívneho materiálu – nízkoaktívny kovový materiál vo výške 450 000,-- Sk +

23% DPH 103 500,-- Sk,

- č. zo dňa 27.12.2002, ktorou išlo o fakturáciu na základe zmluvy

o sprostredkovaní likvidácie nebezpečného odpadu a jeho následného uskladnenia

v celkovej sume 860 000,-- Sk, z toho DPH 23%, 197 800,-- Sk spoločnosťou K.,

spol. s r.o. S.,

- a faktúry č. zo dňa 27.12.2002 za sprostredkovanie, zabezpečenie

a prepožičanie stavebných mechanizmov pre stavebnú činnosť žalobcu v celkovej

sume 865.000,-- Sk, z toho DPH 23% 198 950,-- Sk, od daňového subjektu K., spol.

s r.o. S.

Predmetom daňového konania bolo preukázanie skutočností, či dodávatelia žalobcu

zrealizovali vyúčtované zdaniteľné plnenia v predmetných faktúrach. Z tohto dôvodu bol

vypočutý správcom dane konateľ spoločnosti I.L.G., spol. s r.o., H. I. L., ktorý sa

k uvedenému plneniu vyjadril tak, že nebezpečný materiál pochádzal z V. S. doprava bola

zabezpečovaná nákladným automobilom Liaz ŠPZ K. X. s vlečkou ŠPZ K. X.. Názov firmy,

ktorá zabezpečovala dopravu si nepamätal a materiál mala firma odviesť do Košíc, pričom

nevedel špecifikovať miesto vykládky predmetného materiálu. I. L. sa nezúčastnil ani

nakladania, ani vykladania odpadu. Ponuku na vykonanie predmetných činností súvisiacich

s manipuláciou rádioaktívneho odpadu, ako aj s ďalšími odpadmi dostal od žalobcu,

nakontaktoval sa na firmu Š. C., spol. s r.o. H. a požiadal ju o vykonanie týchto prác. Keďže

spoločnosť I.L.G., spol. s r.o., nemala povolenie na nakladanie s nebezpečnými odpadmi.

V rámci šetrenia správcom dane bolo zistené, že spoločnosť Š. C., spol. s r.o., H.

dlhodobo nereaguje na výzvy správcu dane, s daňovým úradom nespolupracuje.

Rovnako boli zistené nezrovnalosti v rámci fakturácie zmluvných plnení medzi

dodávateľom žalobcu spoločnosťou I.L.G., s.r.o., H. a spoločnosťou Š. C., spol. s r.o. H.,

ktorá uviedla na faktúre č. 632 dátum uskutočneného zdaniteľného plnenia, t.j. výkonu

manipulácie s predmetným nebezpečným odpadom dňa 23.12.2002, pričom podľa vyjadrení

žalobcu, ako aj I. L., malo ísť o plnenie zrealizované v dvoch dňoch – dňa 23.12.2002

a 27.12.2002 medzi žalobcom a spoločnosťou I.L.G., s.r.o., v predmetnej faktúre č. 26062002

zo dňa 26.06.2002.

Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že správca dane vykonal šetrenie

na Krajskom riaditeľstve PZ SR, Dopravný inšpektorát v Košiciach, aby zistil údaje

o vozidlách, ktoré uvádzal konateľ dodávateľa žalobcu I. L. v súvislosti s označením vozidiel,

ktorými sa mala vykonať predmetná preprava a bolo zistené, že majiteľom označeného

dopravného prostriedku bol v predmetnom období I. S. – V. K., pričom zároveň bolo

dožiadaným správcom dane Daňovým úradom Košice I. zistené, že uvedený subjekt

nevykonával v predmetnom období prepravu rádioaktívneho kovového odpadu.

Na základe uvedeného vyhodnotil správca dane výpoveď I. L. zo spoločnosti I.L.G.,

s.r.o., ako nevierohodnú, keďže motorové vozidlo, ktorým sa mala uskutočniť predmetná

doprava nebolo typu Liaz, ale Tatra a činnosť uvedená vo faktúre od spoločnosti I.L.G., s.r.o.

H. sa neuskutočnila. Uvedené zistenia potvrdili aj zistenia Daňového úradu Snina v

spoločnosti V., s.r.o., S. Ďalším šetrením bolo zistené, že spoločnosť H.-L. A., s.r.o. K.

zabezpečovala zneškodnenie nízko-rádioaktívneho odpadu zo spoločnosti V., a.s., S.

v konkurze a na zabezpečenie zneškodnenia iných odpadov realizovala spoločnosť V. – E.,

s.r.o., K.

V prípade vylúčených faktúr od dodávateľa žalobcu spoločnosti K., spol. s r.o., S.

odvolací súd zistil, že predmetom bola fakturácia na základe zmluvy o sprostredkovaní na

likvidácii nebezpečného odpadu a jeho následné uskladnenie podľa zmluvy o sprostredkovaní

č. 3/2002 zo dňa 15.01.2002. Sprostredkovateľ K., spol. s r.o. S. mal zabezpečiť pre záujemcu

Š., spol. s r.o., H. objednávky na likvidáciu nebezpečného odpadu a jeho likvidáciu a následné

uskladnenie a poskytnutie pomoci pri jeho doprave, nakládke a vykládke. Podľa predložených

dokladov mala byť likvidácia odpadov vykonávaná v zdaňovacích obdobiach jún 2002,

november 2002 a december 2002. Správca dane, žalovaný ako aj prvostupňový súd na

podklade skutočností opísaných podrobne aj v odôvodnení napadnutého rozsudku Krajského

súdu v Prešove na strane 4, 5 zistili, že k uskutočneniu týchto plnení nedošlo – nebol

naplnený predmet sprostredkovania a nedošlo ani k sprostredkovaniu týchto zdaniteľných

plnení, pretože nebola zistená skutočná činnosť sprostredkovateľa a ani žiadna jeho pomoc pri

doprave, nakládke a vykládke nebezpečného odpadu.

V prípade faktúry č. zo dňa 27.12.2002 za sprostredkovanie, zabezpečenie

a zapožičanie stavebných mechanizmov pre stavebnú činnosť od dodávateľa žalobcu

spoločnosti K., spol. s r.o. S. na základe zmluvy o sprostredkovaní č. 4/2002 zo dňa

15.01.2002 bolo správcom dane zistené, že spoločnosť K., spol. s r.o. S. nefakturovala za rok

2002 pre daňový subjekt – žalobcu žiadne poskytnuté výkony a nebola zistená z jej strany

žiadna pomoc v prospech žalobcu. Daňový subjekt K., spol., s r.o. S. si podľa vyjadrenia

miestne príslušného správcu dane neplnil svoje zákonné povinnosti voči daňovému úradu,

nespolupracoval, na adrese, kde udával sídlo, sa nikdy nenachádzal a deklarované plnenia

neuviedol v daňovom priznaní.

v upravuje, že daňový subjekt preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť

povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa , platiteľ má nárok na odpočet dane ak:

a) sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie (§ 13),

b) daň na vstupe zaúčtoval,

c) daň zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie,

d) má daňový doklad, alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ

a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na

vstupe je 200 000 Sk a viac je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej

prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou.

Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej

len DPH), zdaniteľné plnenie pri poskytovaní služieb je uskutočnené dňom ich poskytnutia

alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou hmotnoprávnou podmienkou

(hypotézou právnej normy), ktorá spolu s ďalšími podmienkami uvedenými taxatívne

v musí byť pre vznik nároku na odpočet dane splnená

a pri jeho uplatnení ako zákonom stanovená právna skutočnosť aj preukázaná.

S poukazom na zistené skutočnosti, ktoré boli vyhodnotené v zmysle zákonných

ustanovení dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Prešove je vecne správny a je ho potrebné

v súlade s a potvrdiť, pretože daňové orgány vykonali rozsiahle

zisťovanie stavu veci, najmä šetrenie u miestne príslušných správcov dane, rovnako vykonali

preverovanie u dodávateľa žalobcu spoločnosti I.L.G., spol. s r.o., H., výsluchom jej konateľa

k sporným faktúram, preverili informácie o vlastníctve motorového vozidla a vlečky, ktorými

mal byť nebezpečný rádioaktívny odpad prevážaný, zabezpečili aj ďalšie listinné dôkazy,

z ktorých vyplynulo, že žalobca si objednal u spoločnosti I.L.G., s.r.o., H. plnenia, ktoré mu

boli vyúčtované vo faktúrach č. 23/12/2002 zo dňa 23.12.2002, č. 27/12/2002 zo dňa

27.12.2002 tak, že išlo o vyúčtovanie zabezpečenia nakládky, dopravy, vykládky

nebezpečného rádioaktívneho kovového materiálu v sume 541 200,-- Sk a 553 500,-- Sk.

Dodávateľ žalobcu mal zrealizovať predmetné plnenie dňa 23.12.2002 a 27.12.2002, pričom

bolo ale zistené, že dodávateľ žalobcu udáva iný dátum plnenia ako samotný prepravca, resp.

že prepravca v uvedených dňoch žiadnu prepravu pre dodávateľa žalobcu nezrealizoval.

Dodávateľ žalobcu uviedol aj iný druh vozidla než označený prepravca vlastní, rozsah

prepravovaného materiálu a spôsob jeho prepravy, rovnako dodávateľ žalobcu nevedel uviesť

miesto uskladnenia predmetného odpadu a miesto vykládky.

Rovnako žalobca neuniesol podľa názoru senátu odvolacieho súdu, dôkazné bremeno,

aby preukázal samotnú realizáciu plnení dodaných mu spoločnosťou K., spol. s r.o., S.,

rovnako nepreukázal, že plnenie vyúčtované vo faktúre č. malo byť dodané na

podklade Zmluvy o dielo. Súd z obsahu administratívneho spisu, ani z obsahu podaní žalobcu

v súdnom ani daňovom konaní, nezistil na akú konkrétnu zmluvu o dielo sa žalobca

odvolával, v spise sa nenachádza jej rovnopis, pokiaľ by bola uzavretá len v ústnej forme,

žalobca neuviedol jej náležitosti.

S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napriek tomu, že predložený

daňový doklad má náležitosti, ktoré vyžadujú príslušné predpisy o DPH, absentuje tu zákonná

podmienka na splnenie nároku na odpočet dane t.j. preukázanie, že sa vyúčtované zdaniteľné

plnenie aj uskutočnilo. Uvedené reálne plnenie sa rozsiahlym dokazovaním nepreukázalo

a z tohto dôvodu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že takto vyúčtované

plnenie, nebolo možné vyhodnotiť ako oprávnený nárok na odpočet DPH.

Podľa názoru odvolacieho súdu pre účely je nevyhnuté

kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti,

t.j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým

dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie

zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie

dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať

prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa,

ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne

podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia

daňového dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

veta prvá a nepriznal žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov

odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 5. marca 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková