Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dc8/372276.515ff8.pdf
PDF · 159.96 KB
No categories available
3Sžf/19/2009
Najvyšší súd 3 Sžf 19/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci
žalobcu: Š., spol. s r.o., N., zastúpený advokátom: Mgr. V. V., K., proti žalovanému: Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/225/5456-43286/2007/991048-r, zo dňa
28.05.2007, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
č.k. 3S/49/2007-37 zo dňa 05.12.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 3S/49/2007-37 zo dňa 05.12.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom 3S 49/2007-37 zo dňa 05.12.2008 Krajský súd v Prešove
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného,
ktorým potvrdil rozhodnutie – dodatočný platobný výmer Daňového úradu Humenné
č. 703/230/5825/07/Bre zo dňa 01.02.2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2002 v sume 604 474,-- Sk.
Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že počas daňovej kontroly bolo spochybnené
uskutočnenie zdaniteľného plnenia, čo je základná podmienka pre uplatnenie odpočtu dane,
preto daňové orgány postupovali v danom prípade v súlade so zákonom. Krajský súd
vychádzal aj z predpokladu, že dôkazná povinnosť daňového subjektu v procese uplatňovania
nárokov na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vždy nespočíva iba vo formálnej
deklarácii, resp. predložení daňových dokladov v rámci dokazovania, ale je založená
aj na zásade unesenia dôkazného bremena. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou
hmotnoprávnou podmienkou (hypotézou právnej normy), ktorá spolu s ďalšími podmienkami
uvedenými taxatívne v § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej
len zákon o DPH), musí byť pre vznik nároku na odpočet dane splnená a pri jeho uplatnení
ako zákonom stanovená právna skutočnosť aj preukázaná.
V danom prípade sa krajský súd stotožnil so zistením daňových orgánov, že žalobca
ako daňový subjekt túto svoju povinnosť, ktorú mu ukladá § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej
len zákon č. 511/1992 Zb.) nesplnil a hoci predložil daňové doklady, ktorými deklaroval
prijaté zdaniteľné plnenia v skutočnosti uskutočnenie zdaniteľných plnení nepreukázal.
Naopak správca dane rozsiahlym šetrením tak, ako je to uvedené v rozsudku, žalobcom
deklarované plnenia spochybnil, na tieto zistenia krajský súd poukázal a s tými sa stotožnil.
Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok upravených v § 20 ods. 2
zákona o DPH pre vznik nároku na odpočet dane, preto správne a v súlade so zákonom
rozhodol správca dane, ak vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2002 a žalovaný ak takéto rozhodnutie ako vecne správne a zákonné
potvrdil.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že opisom
spolupráce a vzájomných vzťahov medzi spoločnosťou disponujúcou povolením
a spoločnosťami, ktoré disponovali pracovníkmi, sa správca dane nikdy nezaoberal, zameral
sa len na kontrolu oprávnení a kontrolu evidencie motorových vozidiel, ktoré odpad prevážali.
To, že prevoz bol realizovaný nákladnými automobilmi, ktorých majiteľom je firma I. S. V.
K., bolo v priebehu daňového konania vysvetlené a dokladované tým, že zo strany správcu
konkurznej podstaty podniku V. S. daná objednávka firme I. S. na likvidáciu celého dopadu
nachádzajúceho sa v areáli podniku. Uvedená firma aj likvidáciu vykonala, avšak s výnimkou
predmetného obchodného prípadu, keďže túto časť likvidácie si firma I. S. objednala u firmy
H.-L. A., s.r.o., K. a tá neskôr u spoločnosti A. E., s.r.o., tá následne u žalobcu. Žalobca
u I.L.G., s.r.o., ktorá si objednala likvidáciu odpadu u spoločnosti Š. C., s.r.o., H.
Všetky potrebné povolenia na manipuláciu s nízkorádioaktívnym materiálom mala
spoločnosť H.-L. A. s.r.o. K. – táto však nedisponovala vlastnými zamestnancami, ktorí by
tento materiál naložili, previezli a vyložili.
V odôvodnení rozsudku na str. 4, 3. odsek, sa poukazuje na tvrdenie žalovaného,
že správca dane v priebehu výkonu kontroly zistil, že uvedené služby vykonala spoločnosť
H.-L. A. s.r.o. K., ktorá povolenie na túto činnosť mala a vykonala ju dňa 11.10.2002. Tento
záver podľa odvolateľa nemôže obstáť, pretože spomínaná spoločnosť nedisponuje
pracovníkmi, ktorí by manuálne zabezpečili manipuláciu s odpadom. Táto spoločnosť
disponuje príslušnými formálnymi oprávneniami a vykonáva odborný dozor, kontrolu –
nezabezpečuje však samotnú manipuláciu s odpadom.
Odvolateľ uviedol, že v daňovom konaní bolo porušené ustanovenie § 2 ods.6, zákona
č. 511/1992 Zb., pretože správca dane neposúdil predmet plnenia tak, ako skutočne bol
zrealizovaný, ale striktne sa pridržiaval skutočnosti, ktorú zistil dožiadaním, t.j. že povolenie
štátneho krajského hygienika na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi mala spoločnosť H.-L.
A., s.r.o., a nie žalobca, či spoločnosť I.L.G., s.r.o.
K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné a preto je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdiť.
Na základe uvedeného v súlade s § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s §250ja ods.3 veta
druhá O.s.p. a 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane – Daňový úrad
Humenné vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH opakovanú daňovú kontrolu za zdaňovacie
obdobie jún 2002, november 2002 a december 2002, o výsledku ktorej vyhotovil protokol
o daňovej kontrole č. 703/320/57422/2006/Adám zo dňa 02.01.2007. Protokol bol
so žalobcom prerokovaný a doručený podľa § 15 ods. 12 zákona o správe daní dňa
29.01.2007, t.j. v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu, pretože žalobca
sa na prerokovanie protokolu nedostavil. Na základe kontrolných zistení vydal správca dane
dodatočný platobný výmer č. 703/230/5825/07/Bre zo dňa 01.02.2007 a dovyrubil žalobcovi
ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 604 474,-- Sk za zdaňovacie obdobie
december 2002 a to podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb.
Žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane na základe faktúr:
- č. 23/12/2002 zo dňa 23.12.2002, ktorou mu dodávateľ spoločnosť I.L.G., spol. s r.o.
H. vyúčtovala zabezpečenie nakládky, dopravy a vykládky nebezpečného
rádioaktívneho materiálu – odpadové vody a oleje vo výške 440 000,-- Sk + 23% DPH
101 200,-- Sk,
- č. 27/12/2002 zo dňa 27.12.2002 ktorou mu dodávateľ spoločnosť I.L.G., spol. s r.o.
H. vyúčtovala zabezpečenie nakládky, dopravy a vykládky nebezpečného
rádioaktívneho materiálu – nízkoaktívny kovový materiál vo výške 450 000,-- Sk +
23% DPH 103 500,-- Sk,
- č. 181/D/2002 zo dňa 27.12.2002, ktorou išlo o fakturáciu na základe zmluvy
o sprostredkovaní likvidácie nebezpečného odpadu a jeho následného uskladnenia
v celkovej sume 860 000,-- Sk, z toho DPH 23%, 197 800,-- Sk spoločnosťou K.,
spol. s r.o. S.,
- a faktúry č. 182/D/2002 zo dňa 27.12.2002 za sprostredkovanie, zabezpečenie
a prepožičanie stavebných mechanizmov pre stavebnú činnosť žalobcu v celkovej
sume 865.000,-- Sk, z toho DPH 23% 198 950,-- Sk, od daňového subjektu K., spol.
s r.o. S.
Predmetom daňového konania bolo preukázanie skutočností, či dodávatelia žalobcu
zrealizovali vyúčtované zdaniteľné plnenia v predmetných faktúrach. Z tohto dôvodu bol
vypočutý správcom dane konateľ spoločnosti I.L.G., spol. s r.o., H. I. L., ktorý sa
k uvedenému plneniu vyjadril tak, že nebezpečný materiál pochádzal z V. S. doprava bola
zabezpečovaná nákladným automobilom Liaz ŠPZ K. X. s vlečkou ŠPZ K. X.. Názov firmy,
ktorá zabezpečovala dopravu si nepamätal a materiál mala firma odviesť do Košíc, pričom
nevedel špecifikovať miesto vykládky predmetného materiálu. I. L. sa nezúčastnil ani
nakladania, ani vykladania odpadu. Ponuku na vykonanie predmetných činností súvisiacich
s manipuláciou rádioaktívneho odpadu, ako aj s ďalšími odpadmi dostal od žalobcu,
nakontaktoval sa na firmu Š. C., spol. s r.o. H. a požiadal ju o vykonanie týchto prác. Keďže
spoločnosť I.L.G., spol. s r.o., nemala povolenie na nakladanie s nebezpečnými odpadmi.
V rámci šetrenia správcom dane bolo zistené, že spoločnosť Š. C., spol. s r.o., H.
dlhodobo nereaguje na výzvy správcu dane, s daňovým úradom nespolupracuje.
Rovnako boli zistené nezrovnalosti v rámci fakturácie zmluvných plnení medzi
dodávateľom žalobcu spoločnosťou I.L.G., s.r.o., H. a spoločnosťou Š. C., spol. s r.o. H.,
ktorá uviedla na faktúre č. 632 dátum uskutočneného zdaniteľného plnenia, t.j. výkonu
manipulácie s predmetným nebezpečným odpadom dňa 23.12.2002, pričom podľa vyjadrení
žalobcu, ako aj I. L., malo ísť o plnenie zrealizované v dvoch dňoch – dňa 23.12.2002
a 27.12.2002 medzi žalobcom a spoločnosťou I.L.G., s.r.o., v predmetnej faktúre č. 26062002
zo dňa 26.06.2002.
Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že správca dane vykonal šetrenie
na Krajskom riaditeľstve PZ SR, Dopravný inšpektorát v Košiciach, aby zistil údaje
o vozidlách, ktoré uvádzal konateľ dodávateľa žalobcu I. L. v súvislosti s označením vozidiel,
ktorými sa mala vykonať predmetná preprava a bolo zistené, že majiteľom označeného
dopravného prostriedku bol v predmetnom období I. S. – V. K., pričom zároveň bolo
dožiadaným správcom dane Daňovým úradom Košice I. zistené, že uvedený subjekt
nevykonával v predmetnom období prepravu rádioaktívneho kovového odpadu.
Na základe uvedeného vyhodnotil správca dane výpoveď I. L. zo spoločnosti I.L.G.,
s.r.o., ako nevierohodnú, keďže motorové vozidlo, ktorým sa mala uskutočniť predmetná
doprava nebolo typu Liaz, ale Tatra a činnosť uvedená vo faktúre od spoločnosti I.L.G., s.r.o.
H. sa neuskutočnila. Uvedené zistenia potvrdili aj zistenia Daňového úradu Snina v
spoločnosti V., s.r.o., S. Ďalším šetrením bolo zistené, že spoločnosť H.-L. A., s.r.o. K.
zabezpečovala zneškodnenie nízko-rádioaktívneho odpadu zo spoločnosti V., a.s., S.
v konkurze a na zabezpečenie zneškodnenia iných odpadov realizovala spoločnosť V. – E.,
s.r.o., K.
V prípade vylúčených faktúr od dodávateľa žalobcu spoločnosti K., spol. s r.o., S.
odvolací súd zistil, že predmetom bola fakturácia na základe zmluvy o sprostredkovaní na
likvidácii nebezpečného odpadu a jeho následné uskladnenie podľa zmluvy o sprostredkovaní
č. 3/2002 zo dňa 15.01.2002. Sprostredkovateľ K., spol. s r.o. S. mal zabezpečiť pre záujemcu
Š., spol. s r.o., H. objednávky na likvidáciu nebezpečného odpadu a jeho likvidáciu a následné
uskladnenie a poskytnutie pomoci pri jeho doprave, nakládke a vykládke. Podľa predložených
dokladov mala byť likvidácia odpadov vykonávaná v zdaňovacích obdobiach jún 2002,
november 2002 a december 2002. Správca dane, žalovaný ako aj prvostupňový súd na
podklade skutočností opísaných podrobne aj v odôvodnení napadnutého rozsudku Krajského
súdu v Prešove na strane 4, 5 zistili, že k uskutočneniu týchto plnení nedošlo – nebol
naplnený predmet sprostredkovania a nedošlo ani k sprostredkovaniu týchto zdaniteľných
plnení, pretože nebola zistená skutočná činnosť sprostredkovateľa a ani žiadna jeho pomoc pri
doprave, nakládke a vykládke nebezpečného odpadu.
V prípade faktúry č. 182/D/2002 zo dňa 27.12.2002 za sprostredkovanie, zabezpečenie
a zapožičanie stavebných mechanizmov pre stavebnú činnosť od dodávateľa žalobcu
spoločnosti K., spol. s r.o. S. na základe zmluvy o sprostredkovaní č. 4/2002 zo dňa
15.01.2002 bolo správcom dane zistené, že spoločnosť K., spol. s r.o. S. nefakturovala za rok
2002 pre daňový subjekt – žalobcu žiadne poskytnuté výkony a nebola zistená z jej strany
žiadna pomoc v prospech žalobcu. Daňový subjekt K., spol., s r.o. S. si podľa vyjadrenia
miestne príslušného správcu dane neplnil svoje zákonné povinnosti voči daňovému úradu,
nespolupracoval, na adrese, kde udával sídlo, sa nikdy nenachádzal a deklarované plnenia
neuviedol v daňovom priznaní.
Zákon č. 511/1992 Zb. v § 29 ods. 8 upravuje, že daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť
povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z., platiteľ má nárok na odpočet dane ak:
a) sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie (§ 13),
b) daň na vstupe zaúčtoval,
c) daň zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie,
d) má daňový doklad, alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ
a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na
vstupe je 200 000 Sk a viac je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej
prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou.
Podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej
len DPH), zdaniteľné plnenie pri poskytovaní služieb je uskutočnené dňom ich poskytnutia
alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.
Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou hmotnoprávnou podmienkou
(hypotézou právnej normy), ktorá spolu s ďalšími podmienkami uvedenými taxatívne
v § 20 ods. 2 zák.č. 289/1995 Z.z. musí byť pre vznik nároku na odpočet dane splnená
a pri jeho uplatnení ako zákonom stanovená právna skutočnosť aj preukázaná.
S poukazom na zistené skutočnosti, ktoré boli vyhodnotené v zmysle zákonných
ustanovení zákona o DPH ako aj zákona č. 511/1992 Zb. dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Prešove je vecne správny a je ho potrebné
v súlade s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť, pretože daňové orgány vykonali rozsiahle
zisťovanie stavu veci, najmä šetrenie u miestne príslušných správcov dane, rovnako vykonali
preverovanie u dodávateľa žalobcu spoločnosti I.L.G., spol. s r.o., H., výsluchom jej konateľa
k sporným faktúram, preverili informácie o vlastníctve motorového vozidla a vlečky, ktorými
mal byť nebezpečný rádioaktívny odpad prevážaný, zabezpečili aj ďalšie listinné dôkazy,
z ktorých vyplynulo, že žalobca si objednal u spoločnosti I.L.G., s.r.o., H. plnenia, ktoré mu
boli vyúčtované vo faktúrach č. 23/12/2002 zo dňa 23.12.2002, č. 27/12/2002 zo dňa
27.12.2002 tak, že išlo o vyúčtovanie zabezpečenia nakládky, dopravy, vykládky
nebezpečného rádioaktívneho kovového materiálu v sume 541 200,-- Sk a 553 500,-- Sk.
Dodávateľ žalobcu mal zrealizovať predmetné plnenie dňa 23.12.2002 a 27.12.2002, pričom
bolo ale zistené, že dodávateľ žalobcu udáva iný dátum plnenia ako samotný prepravca, resp.
že prepravca v uvedených dňoch žiadnu prepravu pre dodávateľa žalobcu nezrealizoval.
Dodávateľ žalobcu uviedol aj iný druh vozidla než označený prepravca vlastní, rozsah
prepravovaného materiálu a spôsob jeho prepravy, rovnako dodávateľ žalobcu nevedel uviesť
miesto uskladnenia predmetného odpadu a miesto vykládky.
Rovnako žalobca neuniesol podľa názoru senátu odvolacieho súdu, dôkazné bremeno,
aby preukázal samotnú realizáciu plnení dodaných mu spoločnosťou K., spol. s r.o., S.,
rovnako nepreukázal, že plnenie vyúčtované vo faktúre č. 181/D/2002 malo byť dodané na
podklade Zmluvy o dielo. Súd z obsahu administratívneho spisu, ani z obsahu podaní žalobcu
v súdnom ani daňovom konaní, nezistil na akú konkrétnu zmluvu o dielo sa žalobca
odvolával, v spise sa nenachádza jej rovnopis, pokiaľ by bola uzavretá len v ústnej forme,
žalobca neuviedol jej náležitosti.
S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napriek tomu, že predložený
daňový doklad má náležitosti, ktoré vyžadujú príslušné predpisy o DPH, absentuje tu zákonná
podmienka na splnenie nároku na odpočet dane t.j. preukázanie, že sa vyúčtované zdaniteľné
plnenie aj uskutočnilo. Uvedené reálne plnenie sa rozsiahlym dokazovaním nepreukázalo
a z tohto dôvodu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že takto vyúčtované
plnenie, nebolo možné vyhodnotiť ako oprávnený nárok na odpočet DPH.
Podľa názoru odvolacieho súdu pre účely § 20a zákona č. 289/1995 Z.z. je nevyhnuté
kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti,
t.j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým
dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie
zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie
dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať
prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa,
ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne
podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia
daňového dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1
veta prvá O.s.p. a nepriznal žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov
odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 5. marca 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková