Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/151/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B., zast. JUDr.

P., proti odporcovi v 1. rade K. a odporcovi v 2. rade K., zastúpených JUDr. E.,

o návrhu na ochranu proti nekalej súťaži, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. februára 2006 č. k. -275

a na odvolanie odporcov v 1. rade a v 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 17. mája 2007 č. k. -289, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 7. februára 2006 č. k. -275 z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. mája 2007 č. k.

-289 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 7.2.2006 č. k. -275

rozhodol tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy

konania vo výške Sk 53 275,50. Uviedol, že z vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že ako navrhovateľ, tak aj odporcovia sú oprávnenými subjektami na po-

užívanie ochranných známok, ktoré používajú na svojich obaloch káv. Kým navrho-

vateľ má ochranné známky zapísané vo farebnom prevedení, odporca ich má

zapísané v čiernobielom prevedení. Pri riešení tejto otázky sa súd stotožnil s výkla-

dovým stanoviskom Ú., z ktorého vyplýva, že v súlade s ust. § 28 ods.1 zákona

o ochranných známkach v nadväznosti na úpravu vyplývajúcu z čl. 5 písm. c/ ods. 2

Parížskeho únijného dohovoru umožňuje majiteľovi obrazovej alebo kombinovanej

známky zapísanej v čiernobielom vyhotovení používanie tejto ochrannej známky

v zásade v akýchkoľvek iných kontrastných farebných variáciách, pričom takéto

používania sa považujú za riadne používanie ochrannej známky, pretože ide

o formu, ktorá nemení rozlišovaciu schopnosť zapísanej ochrannej známky. Účinok

zápisu obrazovej alebo kombinovanej ochrannej známky v čiernobielej forme sa

nepovažuje za deklaráciu farieb. Právo odporcov používať ochranné známky, ktoré

sú zapísané v čiernobielom vyhotovení vo farebnom spektre, nie je v rozpore so zá-

konom o ochranných známkach z toho dôvodu, že farba nie je definovaná ako rozli-

šovací znak. Rozdiely medzi označeniami ochranných známok odporcu v 1. rade č.

2094-97 a 3222-97 s ochrannými známkami navrhovateľa vyplývajú zo začlenenia

loga do vrchnej časti grafického motívu, ktoré pozostáva z korunky umiestnenej

v strede elipsy, pod ktorou figuruje slovný prvok K.. Slovný prvok K. sa javí

v porovnaní s prvkom Extra Špeciál dostatočne dominantným a zabezpečuje podľa

názoru súdu dostatočné odlíšenie od namietaných ochranných známok. Obrazové

prvky šálka s kávou, šľahačkou, tanierik, lyžička a rozsypané kávové zrná poukazujú

na konkrétny druh tovaru, resp. vyvolávajú priamu spojitosť s ním a sami osebe

nemajú dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, v dôsledku čoho ich spotrebiteľ podľa

názoru súdu nebude spájať výlučne s jedným výrobcom kávy. Pozornosť

priemerného spotrebiteľa sa zrejme bude upierať na také prvky, ktoré mu umožnia

odlíšenie rovnakých tovarov od rôznych výrobcov. Rozlíšiteľnosť výrobkov je

zaistená tým, že slovný prvok K. predstavuje identifikačný znak, ktorý priamo

poukazuje na osobu výrobcu, čím je dostatočne zabezpečené rozlíšenie prihlaso-

vateľa zverejneného označenia od iných výrobcov rovnakých druhov tovarov. Ďalej

uviedol, že predmetné obaly sa odlišujú nielen v spôsobe rozčlenenia podkladu, ale

aj v charaktere a význame slovných prvkov, ktoré sú do kompozície označení

začlenené. Zatiaľ, čo dominantnú v strede hornej časti u navrhovateľa tvorí spojenie

„100% Arabica“ a žiaden z prvkov nie je rozmerovo zvýhodnený, u označenia

odporcu v 1. rade je to slovné spojenie „A 100% Arabica“, pričom písmeno A je

niekoľkonásobne väčšie ako ostatné časti spojenia. Súd sa stotožnil s tvrdením

odporcu v 1. rade, že červená farba, ako základná farba obalu, je druhová a používa

sa pre rôzne obaly aj v prípade iných výrobcov, ako napr. Meinl, Cora, Klement

a ďalší. V prípade šálky so šľahačkou sa jedná o popisný znak. V zmysle týchto

dôvodov nevyplýva, že by došlo ku klamlivému označeniu tovaru odporcov podľa

§ 146 ods. 1 Obch. zák., nakoľko výrazné logo s názvom výrobu K. vylučuje mylnú

domnienku o pôvode výrobku. Identifikácia druhovým označením Extra Špeciál

v prípade pečate uvedením najkvalitnejšieho druhu kávy, vylučuje aj mylnú

domnienku o neexistujúcich charakteristických, či kvalitatívnych znakoch výrobku.

Ohľadne námietky vyvolania nebezpečenstva zámeny napodobnením výrobkov sa

súd stotožnil s postojom odporcov, ktorí namietali, že v danom prípade chýba starší

napodobňovaný výrobok jedného súťažiteľa s nezmeneným dizajnom a zároveň

mladší napodobňujúci výrobok iného súťažiteľa. Poukázal tiež na dlhoročnú para-

lelnú existenciu výrobkov navrhovateľa a odporcu v 1. rade, pričom treba prihliadnuť

aj na okolnosť, že obaly oboch výrobkov sa postupne menili pripájaním nových

znakov a miernou zmenou znakov pôvodných. Z časovej následnosti a z genézy

vývoja obalov navrhovateľa a odporcu v 1. rade je zrejmé, že základný motív nezačal

používať vo výraznom časovom predstihu navrhovateľ. Vzal do úvahy i to, že všetky

v tom čase používané grafické a písomné prvky boli prvkami druhovými, resp.

opisnými vo vzťahu k výrobkom kávy. To sa týka i červenej podkladovej farby, ktorá

sa stala príznačnou, resp. druhovou vo vzťahu k výrobkom Extra Špeciál, v tom čase

určeného technickou normou, keďže v zásade všetci výrobcovia kávy na Slovensku

a v Čechách používali v 80-tych a v 90-tych rokoch pre tento výrobok červenú

podkladovú farbu obalu. Navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal ani nekalosú-

ťažné konanie parazitovaním na povesti výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa.

V prípade odporcu v 1. rade totiž nejde o začínajúceho výrobcu, ale tento je v pozícii

jedného z čelných výrobcov kávy a čaju na území SR. Navrhovateľ ničím nepodložil

tvrdenie o nižšej kvalitatívnej úrovni výrobkov odporcu. Okolnosť, že odporcovia

udržiavajú svoje výrobky, kvalitatívne porovnateľné s výrobkami navrhovateľa

v nižšej cenovej hladine, nie je výsledkom nižšieho štandardu výrobkov, resp. túto

okolnosť navrhovateľ nepreukázal. Z uvedených dôvodov preto návrh zamietol.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ a žiadal jeho zmenu. Má za to, že súd

prvého stupňa výsledky dokazovania nesprávne zhodnotil a v dôsledku toho dospel

k nesprávnym vecným a následne i právnym záverom. Je toho názoru, že pri

posudzovaní zameniteľnosti obalov EXTRA ŠPECIÁL používanými sporovými

stranami konajúci súd pochybil. Poukázal na ust. vyhl. č. , ako

i nariadenie komisie EU č. 2868/95, ktoré striktne odlišujú medzi známkami

v čiernobielom prevedení a známkami v prevedení farebnom. Má za to, že majiteľ

ochrannej známky zapísanej v čiernobielom prevedení môže túto známku používať

vo vyhotovení dvoch ľubovoľných kontrastných farieb, vo vyhotovení dvoch kon-

trastne spracovaných povrchov podkladu, prípadne v reliéfnom či pseudoreliéfnom

vyhotovení. Takéto kontrastné vyobrazenie známky zapísanej v čiernobielom preve-

dení je takto zapísanou známkou kryté a navrhovateľ proti takémuto vyhotoveniu

ochrannej známky, ktorú majú odporcovia zaregistrovanú vo svoj prospech, nemá

námietky. Námietky by nemal ani proti inému farebnému vyhotoveniu ochrannej

známky, ktorú majú zaregistrovaní odporcovia. Títo však na vyhotovenie svojho

obalu použili farbu červenú, bielu, žltú, hnedú a čiernu, teda farby, ktoré má

uplatnené pre svoje ochranné známky navrhovateľ. Je toho názoru, že odporcovia pri

výbere svojich farieb boli vedení snahou, čo možno najväčšmi pripodobniť nimi

používaný obal na kávu EXTRA ŠPECI´AL obalu na produkt rovnakého mena

používaného navrhovateľom. Takéto vyhotovenie ochrannej známky je však

v rozpore s ust. a , teda nepožíva právnu

ochranu. Stotožnenie súdu prvého stupňa v tom, že červená farba ako základná

farba obalu je druhová, nie je správne. Skutočnosti zodpovedá, že na obaly pre

kávové produkty je červená farba bežne využívaná (pre svoje agresívne pôsobenie

na kupujúcich), avšak bežne používané sú aj farba hnedá, vo všetkých jej odtieňoch,

odtiene žltej, ako i farba zelená, v ktorom smere súd prvého stupňa nevykonal žiadne

dokazovanie. Má za to, že i v prípade, ak by červená farba bola pre kávové výrobky

farbou druhovou, vychádzajúc z registrácie čiernobielej ochrannej známky odporcov,

títo by popri červenej farbe mohli použiť len jednu ďalšiu, a to kontrastnú farbu –

najskôr čiernu alebo bielu. Vyhotovenie ochrannej známky odporcami tak, ako ju

používajú odporcovia na obaloch kávy EXTRA ŠPECIÁL, je v rozpore so zákonom

o ochranných známkach, a preto nepožíva právnu ochranu, z ktorého dôvodu obal

používaný odporcami je potrebné hodnotiť ako zobrazenie nechránené. V súvislosti

so zámenou obalov poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, v zmysle

ktorých má za to, že obaly používané odporcami sú pre bežného spotrebiteľa

zameniteľné, vyvolávajúc dojem, že ide o dva rôzne výrobky toho istého producenta,

a teda ich použitie odporcami spĺňa podmienky stanovené § 47 písm. c/ a § 46 ods. 1

Obch. zák. Ďalej poukázal na predložené znalecké posudky, ktoré predložil len ako

písomné dôkazy, pričom nikdy sa nedovolával ich dôkaznej sily ako sily znaleckého

posudku, a preto má za to, že súd prvého stupňa tieto dôkazy nesprávne zhodnotil.

Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne zhodnotil i dôkazy, ktoré predložil

na podporu svojho tvrdenia, že odporcovia parazitujú na jeho povesti. Má za to, že

dostatočne preukázal svoj podiel v predaji kávy EXTRA ŠPECIÁL na Slovensku

a tiež, aký podiel na trhu je odporcu I., pričom podiel odporcu II. na trhu je

zanedbateľný a ide naviac o začínajúceho výrobcu. Pokiaľ ide o kvalitu výrobkov

poukazuje na skutočnosť, že z porovnania cien produktov navrhovateľa a odporcov

je možné vyvodiť záver, že výrobky navrhovateľa sú spotrebiteľmi žiadané i napriek

vyšším cenám. Má za to, že súd prvého stupňa z vykonaných zistení vyslovil

nesprávny vecný a následne i právny záver. Tvrdí, že odporca v 1. rade od roku 2002

nevynakladal na reklamu svojich výrobkov takmer žiadne prostriedky a odporca

v 2. rade na reklamu svojich výrobkov nevynakladal žiadne finančné prostriedky,

pričom neustála reklamná kampaň je podmienkou pre udržanie produktu v povedomí

kupujúcej verejnosti, pričom navrhovateľ na reklamu svojich produktov vynakladal

ročne niekoľko desiatok miliónov slovenských korún. Produkty vyrábané a predávané

odporcami, vychádzajúc z cien, za ktoré sú tieto výrobky spotrebiteľskej verejnosti

obchodnými spoločnosťami ponúkané, dosahujú u spotrebiteľov nižšiu mieru

obľúbenosti, pričom obidve tieto skutočnosti sa prejavujú v podiele, ktoré sporové

strany majú na spotrebiteľskom trhu. Všetky tieto skutočnosti viedli odporcov ku

konaniu, ktoré podľa navrhovateľa napĺňa znaky parazitovania na povesti podľa § 48

Obch. zák. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnutý rozsudok zmeniť.

Uznesením zo dňa 17.5.2007 č. k. Krajský súd v Bratislave

návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol. Súd sa nestotožnil s argumentá-

ciou odporcov spočívajúcou v tom, že zákaz určitého konania v zmysle § 76 ods. 1

písm. f/ nemožno vzťahovať na výkon formálne priznaného, objektívne existu-

júceho práva zo zapísanej ochrannej známky. Uviedol, že existencia známkových

práv odporcu v 2. rade, konkrétne jeho právo vyplývajúce z ochrannej známky č.

204816 „Extra špeciál“, neznamená, že súd nemôže predbežným opatrením dočasne

zakázať odporcovi používanie tohto obalu. Okrem toho, vydaním predbežného

opatrenia práva vyplývajúce z ochranných známok nezanikajú a z vydaného pred-

bežného opatrenia nemôžu pre odporcu v 2. rade vyplývať dôsledky uvedené v ust.

Taktiež dôvodom na zrušenie predbežného

opatrenia nie je samá skutočnosť, že súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej,

návrh navrhovateľa na ochranu proti nekalej súťaži zamietol, keďže toto rozhodnutie

nenadobudlo právoplatnosť, pričom táto skutočnosť neznamená, že dôvody pre ktoré

bolo vydané predbežné opatrenie, pominuli. Za nedôvodnú považoval tiež odporcami

tvrdenú skutočnosť, že prestali používať obal uvedený vo výrokovej časti uznesenia,

ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, nakoľko nejde o okolnosť odôvodňujúcu

záver o tom, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené.

Ku skutočnosti, že zákaz obsiahnutý vo výrokovej časti uznesenia o nariadení

predbežného opatrenia v zmysle jeho formulácie nie je možné vzťahovať ani na oba-

ly, ktoré síce obsahujú všetky znaky uvedené v predbežnom opatrení, ale okrem

týchto znakov obsahujú čo i len jeden iný ďalší znak, uviedol, že táto nemá pre

rozhodnutie o zrušení predbežného opatrenia žiaden význam a po právnej stránke je

právne irelevantná. Z uvedených dôvodov preto rozhodol tak, ako je uvedené vo vý-

rokovej časti uznesenia.

Navrhovateľ vo svojom stanovisku k odvolaniu odporcov namietol, že odpor-

covia neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvého stupňa v pri svojom

rozhodovaní nezhodnotil. Má za to, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní

vo veci z komplexne zisteného skutkového stavu, zistené skutočnosti správne vecne

i právne vyhodnotil a vydal rozhodnutie, ktoré je podľa navrhovateľa správne.

Navrhuje ho preto potvrdiť.

Proti uzneseniu sa odvolali odporcovia v 1. a 2. rade a žiadali jeho zmenu.

Uviedli, že súd prvého stupňa odmietol ich argumentáciu, že dôvody pre nariadenie

predbežného opatrenia neexistovali, resp. pominuli. Zotrvávajú na svojom stanovis-

ku, že v prípade predbežného opatrenia dotýkajúceho sa výkonu formálne priznané-

ho, objektívne existujúceho práva by návrh a predbežné opatrenie samotné, malo

zodpovedať forme v zmysle Adresátovi predbežného

opatrenia by mala byť uložená povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo prá-

vami, nie však zákaz určitého konania, ktoré zodpovedá výkonu práv z ochrannej

známky, bez toho, aby existencia týchto práv bola v návrhu a v rozhodnutí samotnom

akýmkoľvek spôsobom reflektovaná a zmienená. Tvrdia, že prinajmenšom z hľadiska

posudzovania dôvodnosti uplatneného nároku na predbežnú ochranu či posudzo-

vania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v zmysle

existuje zásadný kvalitatívny rozdiel medzi zákazom konania, ktoré je bez ďalšieho

protiprávne a zákazom výkonu formálne priznaného práva z ochrannej známky.

Za dôvodnú neprijal súd prvého stupňa ani argumentáciu obsiahnutú v návrhu

na zrušenie predbežného opatrenia, týkajúcu sa skutočnosti, že obal tak, ako je

definovaný v návrhu a vo výroku predbežného opatrenia, nebol odporcami nikdy

používaný. Uviedli, že okrem kumulatívne uvedených znakov obalu, ktoré majú

všetky druhový a popisný charakter, odporcovia používali obal s dominantným logom

„K.“, ktoré predstavuje jeden z najdôležitejších prvkov obalu z hľadiska jeho

rozlišovacej spôsobilosti, a teda i z hľadiska definovania tohto obalu pre účely

súdneho zákazu. Z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať existenciu dôvodnosti

nároku, pokiaľ predmet zákazu nemožno stotožniť a bez ďalšieho identifikovať

s predmetom prostredníctvom ktorého malo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu.

Navrhujú preto napadnuté uznesenie zmeniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 1 a po preskúmaní rozsudku v medziach dôvodov odvolania dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol

z dôvodu, že na strane odporcov nebola naplnená žiadna z navrhovateľom tvrdených

skutkových podstát nekalosúťažného konania.

Navrhovateľ tvrdil, že odporcovia v 1. a v 2. rade sa používaním obalu na kávu

Extra špeciál v hospodárskej súťaži dopustili nekalosúťažného konania vyvolaním

nebezpečenstva zámeny, klamlivého označenia tovaru a parazitovania na povesti.

Je nepochybné, že ako navrhovateľ, tak odporcovia majú pre svoje obaly

kávových produktov Extra špeciál zaregistrované ochranné známky, a to navrhovateľ

vo farebnom prevedení a odporcovia v prevedení čiernobielom.

Nesporným je tiež, že odporcovia nimi registrovaný obal na kávu používajú

vo farebnom prevedení, ktoré má registrované navrhovateľ, pozostávajúcom

z registrovaných obrazových prvkov, šálky s kávou, šľahačkou, tanierika, lyžičky

a rozsypaných kávových zŕn, ako i slovných prvkov K. a označenia druhu kávy.

Za klamlivé označenie tovaru v zmysle § 46 ods. 1 Obch. zák. považuje zákon

každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú dom-

nienku, že tovar pochádza z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od urči-

tého výrobcu, alebo, že vykazuje osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú

akosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, i keď sa nestotožňuje s názorom súdu

prvého stupňa v tom, že červená farba, ako základná farba obalu, je farbou

druhovou, zhodne však ako i súd prvého stupňa posúdením obalov a ich prvkov

dospel k záveru, že ich rozlíšiteľnosť je zaistená, pričom taktiež za rozhodujúci

prvok považoval výrazné a dominujúce logo výrobcu K., umiestnené v hornej polovici

obalu odporcov, ktoré ako identifikačný znak priamo poukazuje na osobu výrobcu

a vylučuje mylnú domnienku o pôvode výrobku.

Ako vyplýva z ust. § 47 Obch. zák. upravujúceho vyvolanie nebezpečenstva

zámeny napodobením cudzích obalov, rozhodujúcou skutočnosťou pre naplnenie

tejto skutkovej podstaty je existencia skoršieho napodobovaného obalu.

Vychádzajúc z genézy vývoja obalov účastníkov konania, ako i času ich

uvádzania na trh tak, ako ich správne v odôvodnení rozsudku uviedol súd prvého

stupňa, na ktoré v podrobnostiach poukazuje i Najvyšší súd Slovenskej republiky,

v danom prípade absentuje starší napodobňovaný obal navrhovateľa, s nezmene-

ným dizajnom. Návrh navrhovateľa je preto i z tohto právneho dôvodu neopod-

statnený.

Pod skutkovú podstatu parazitovania na povesti v zmysle § 48 Obch. zák. sa

podriaďuje také konanie, ktorého rozpor s pravidlami hospodárskej súťaže spočíva

v tom, že súťažiteľ skresľuje podmienky funkcie hospodárskej súťaže tým, že pre

seba alebo niekoho iného parazitujúco využíva povesti podniku, výrobkov či služieb

iného súťažiteľa, aby tak pre seba či iného získal v súťaži výhodnejšie postavenie

a tým i prospech, ktorého by inak nedosiahol. Za parazitovanie možno považovať

také konanie, kedy súťažiteľ ťaží z úsilia a výsledkov tohto úsilia iného súťažiteľa.

Navrhovateľ argumentuje najmä tým, že je najstaršou dodnes činnou spoloč-

nosťou v oblasti kávy v Slovenskej republike, ktorej výrobky sú vyhľadávané, pričom

vynakladá nemalé finančné prostriedky na reklamnú činnosť.

V prvom rade je potrebné uviesť, že pojem povesť nie je možné bez ďalšieho

stotožňovať s reklamnou činnosťou, ku ktorej táto môže, ale i nemusí prispieť.

Nesporným však je tiež, že navrhovateľ vznikol až v roku 1995, (odporca I.

v roku 1991), pričom pri svojom vzniku tak, ako uviedol v konaní pred odvolacím

súdom, práva z duševného vlastníctva jeho právneho predchodcu neprevzal.

Za týchto okolností je záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ nepre-

ukázal žiadnu z navrhovateľom tvrdených skutkových podstát nekalosúťažného

konania odporcov správny, ktorého správnosť záveru v tomto smere navrhovateľ

svojim odvolaním nespochybnil.

Ako však vyplýva z návrhu na začatie konania v spojení s podaním navrho-

vateľa na č. l. 90, právnym dôvodom podania návrhu na začatie konania voči

odporcom nebolo iba tvrdené nekalosúťažné konanie odporcov, ale tiež porušovanie

. Navrhovateľ namietal, že odporcovia ochrannú

známku zaregistrovanú v čiernobielom prevedení používajú v rôznofarebnom preve-

dení, čím porušujú ust.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa sa z tohto právneho dôvodu uplatne-

ným návrhom navrhovateľa nezaoberal, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho

právneho posúdenia veci, pre ktoré v uvedenom smere nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave podľa a zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie

konanie.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na zrušenie predbežného

opatrenia zamietol, pričom sa nestotožnil s argumentáciou odporcov v 1. a v 2. rade,

že zákaz určitého konania v zmysle nemožno vzťahovať

na výkon formálne priznaného, objektívne existujúceho práva zo zapísanej ochrannej

známky. Za okolnosť odôvodňujúcu záver o tom, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo

predbežné opatrenie vydané, tiež nepovažoval skutočnosť, že odporcovia prestali

používať obal uvedený vo výrokovej časti uznesenia, ktorým bolo predbežné

opatrenie nariadené. Za právne irelevantnú považoval tiež skutočnosť, že zákaz

obsiahnutý v predbežnom opatrení nie je možné vzťahovať i na obaly, ktoré síce

obsahujú všetky znaky uvedené v predbežnom opatrení, ale okrem týchto znakov

obsahujú čo i len jeden iný ďalší znak.

Proti uzneseniu odporcovia namietajú, že sú toho názoru, že v prípade

predbežného opatrenia dotýkajúceho sa výkonu formálne priznaného, objektívne

existujúceho práva by návrh a predbežné opatrenie samotné, mali zodpovedať forme

v zmysle Majú za to, že z hľadiska posudzovania

dôvodnosti uplatneného nároku na predbežnú ochranu či posudzovania bezprostred-

ne hroziacej ujmy v zmysle existuje zásadný kvalitatívny rozdiel

medzi zákazom konania, ktoré je bez ďalšieho protiprávne a zákazom výkonu

formálne priznaného práva z ochrannej známky. Namietajú tiež, že obal tak, ako je

definovaný v návrhu a vo výroku predbežného opatrenia samotného, nebol odporca-

mi nikdy používaný. Sú toho názoru, že nebolo možné konštatovať existenciu

dôvodnosti nároku, pokiaľ predmet zákazu nebolo možno stotožniť a bez ďalšieho

identifikovať s predmetom prostredníctvom, ktorého malo dôjsť k nekalosúťažnému

konaniu.

Podľa predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody,

pre ktoré bolo nariadené.

Cit. ust. upravuje zrušenie predbežného opatrenia súdom,

z dôvodu pominutia dôvodov, pre ktoré bolo nariadené.

K zrušeniu predbežného opatrenia súdom môže dôjsť teda iba vtedy, ak sa

dodatočne zistí, že neexistujú ďalšie dôvody pre jeho trvanie, t.j. napríklad, že

osvedčená skutočnosť, z ktorej súd pri nariadení predbežného opatrenia vychádzal

bola preukázaná inak, resp. došlo k zmene pomerov.

Odporcovia v 1. a v 2. rade žiadnu takúto skutočnosť, pre ktorú súd predbežné

opatrenie zruší, vo svojom návrhu netvrdili a tiež nenamietali ani v odvolacom

konaní. Argumenty odporcov smerujú k nesprávnosti zákazu uloženého predbežným

opatrením, ktoré námietky odporcov sú však so zreteľom na uvedené v zmysle ust.

právne irelevantné.

Súd prvého stupňa postupoval preto v súlade s právnym predpisom, keď

návrh odporcov v 1. a v 2. rade na zrušenie predbežného opatrenia zamietol, ktorého

správnosť rozhodnutia odporcovia svojim odvolaním nespochybnili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Bratislave podľa ako vecne správne potvrdil.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa s poukazom na ust.

rozhodne i o trovách odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 18. októbra 2007

JUDr. Beata Miničová , v. r.

predsedníčka senátu