Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/263/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci navrhovateľov: 1. A., bytom v Z. 2. M., bytom v J., 3. M., bytom v J., zastúpených JUDr. B., advokátom, so sídlom v B, H., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Krížna 52, za účasti: 1. Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Krížna 52, 2. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, 3. Ing. J., bytom v B, L. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. j. (197/93), zn. 5513/2007/BER (1372/07) zo dňa 17. júla 2007, o odvolaní navrhovateľov 1. až 3. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -26 zo dňa 21. mája 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -26 zo dňa 21. mája 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil podľa § 250q ods. 2

(ďalej len „“) rozhodnutie odporcu označené v záhlaví tohto rozsudku, ktorým rozhodol, že navrhovateľom 1. až 3. (ďalej len „navrhovatelia“), účastníčke 3. a t. č. nebohej M., bytom v J./4, sa nevracia vlastnícke právo k pozemku a nepriznáva sa právo na náhradu za pozemok v pôvodnom katastrálnom území D., stav PK: vložka č. X., parcela č. 376/1, roľa o výmere 5 694 m² vo vlastníckom podiele 1/1, nakoľko právo nebolo uplatnené v lehote podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a preto podľa tohto zákona zaniklo. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi nepriznal ich náhradu. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že odporca rozhodol správne, keď oprávneným osobám nenavrátil vlastnícke právo k nehnuteľnosti a nepriznal im ani

právo na náhradu za túto nehnuteľnosť. Poukázal na to, že oprávnené osoby si nárok na vydanie nehnuteľností a uplatnenie náhrady za nehnuteľnosť uplatnili prostredníctvom svojho zástupcu po uplynutí lehoty podľa ustanovenia , a preto ich právo zaniklo. Konštatoval, že zaniknuté (prekludované) právo nie je možné nikomu priznať. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na a z dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie

z dôvodov, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Poukázali na to, že pôvodne oprávnené osoby E. a A. (navrhovateľka 1.) ako dedičia po osobe, ktorej pozemok prešiel do vlastníctva štátu v rozhodnom období, tvrdili, že o navrátenie vlastníctva požiadali pozemkový úrad i povinnú osobu do 31.12.1992, teda v lehote podľa , avšak s ohľadom na skutočnosť, že E. zomrel dňa X. a navrhovateľka 1. je od narodenia postihnutá hluchotou, oni ako dedičia po E. v súčasnosti už nevedia preukázať podanie návrhu, keďže od podania prešlo viac ako šestnásť rokov. V nadväznosti na to navrhovatelia uviedli, že by sa vedeli účinne brániť, pokiaľ by odporca rozhodoval podľa zákona a v lehote, akú má na mysli (zrejme mali na mysli správneho poriadku) a mohli by ľahšie preukázať, kedy k podaniu ich návrhu došlo. Namietali ďalej, že vychádzajúc z ustanovenia povinná osoba nebola oprávnená previesť predmetnú nehnuteľnosť na tretiu osobu. Vyjadrili pochybnosť, že pokiaľ by bol správny orgán presvedčený o neskorom uplatnení nároku, nemal dôvod rozhodnúť pri tak nenáročnom rozhodovaní po dvanástich rokoch od uplatnenia nároku. Mali preto za to, že vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú záver, že správny orgán si nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a že povinná osoba postupovala v rozpore so zákonom. Navrhovatelia vytkli krajskému súdu, že nevysvetlil, prečo pri rozporných tvrdeniach o čase uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku uveril správnemu orgánu, ktorý pri porušení zásad rýchlosti a hospodárnosti pri tak nenáročnom rozhodovaní, ako je rozhodnutie o preklúzii práva, dal za pravdu správnemu orgánu, ktorý svojím postupom umožnil prevod vlastníctva tretej osobe, a naopak prečo nedal za pravdu navrhovateľom, ktorí až po urgencii obdržali rozhodnutie o preklúzii. Navrhovatelia tiež namietali, že odporca nekonal ani v zmysle intencii pôvodného rozsudku krajského súdu zo dňa 4.5.2006 pod č. k. , čím porušil . Navrhovatelia ďalej vyjadrili pochybnosť o tom, či v konaní rozhodoval príslušný sudca, nakoľko ich opravný prostriedok bol zaevidovaný na krajskom súde pod č. k. a vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Ľubomírovi Šramkovi, ktorý aj vyzval navrhovateľov na doloženie procesných plnomocenstiev, avšak dňa 2.5.2008 im bolo doručené predvolanie pod rovnakým číslom konania od samosudkyne JUDr. Evy Kösegiovej. S ohľadom na túto skutočnosť navrhli, aby najvyšší súd bez nariadenia pojednávania preveril súlad so spravovacím poriadkom a vyhodnotil, či nedošlo k vade konania podľa , a v takom prípade napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ boli splnené podmienky konania týkajúce sa správneho obsadenia súdu, navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia pojednávania zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie odporcu a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že tvrdenie navrhovateľov, že si podali včas uplatnený reštitučný nárok, nie je podložené žiadnym relevantným dokladom. Ak by bolo akékoľvek podanie v rokoch 1991 a 1992 urobené žiadateľmi A. a E., bolo by zaznamenané v podacom denníku. Žiadne podanie sa však od žiadateľov v denníkoch nenachádza. Odporca konštatoval, že sa možno len domnievať na základe bežnej praxe, že ak žiadatelia tvrdili, že si uplatnili reštitučný nárok na uvedené nehnuteľnosti, mohli ho uplatniť na iných inštitúciách, a nie na pozemkovom úrade, ako to vyžadoval v ustanovení . Odporca považoval za nepochopiteľné, že právny zástupca navrhovateľov, ktorý mal od nich plnú moc už od 12.10.1992, sa uspokojil s tvrdením žiadateľov bez dôkazu – kópie podania, že si podali návrh, a nepresvedčil sa o tejto skutočnosti sám, ale naopak podal na bývalom Pozemkovom úrade Bratislava – mesto žiadosť o vydanie predmetnej nehnuteľnosti ako prvotnú, a nie ako doplnenie k žiadosti, pričom ani v nej sa nikde nespomína, že žiadosť už bola raz podaná. Odporca považoval za zavádzajúce aj tvrdenie právneho zástupcu žiadateľov, že rozhodnutie o preklúzii bolo vydané až po urgencii, nakoľko žiadna urgencia od žiadateľov ani od ich právneho zástupcu sa v spise nenachádza, a ani toto tvrdenie nebolo podložené dôkazom zo strany navrhovateľov resp. ich právneho zástupcu. Poukázal tiež na to, že v roku 2004 bolo podané uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa medzi inými aj na predmetnú parcelu, ktoré však bude riešené a posudzované v samostatnom konaní podľa , a nie je možné zlúčiť toto konanie s predmetným konaním. Poukázal tiež na to, že porušenie zo strany povinnej osoby nemusel odporca v tomto konaní prešetrovať, nakoľko nebola splnená podmienka uvedená v , t. j. nebolo právo uplatnené v zákonom stanovenej lehote.

Účastník 1. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol

napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Účastník 2. sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadril.

Účastníčka 3. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že sa

nevie vyjadriť k lehotám podania reštitučného nároku jej otcom E. s ohľadom na skutočnosť, že s ním neudržiavala kontakt, a preto jeho konanie jej nebolo známe. Plne však súhlasila s meritom samotnej veci uvedenej v odvolaní ohľadom oprávnenosti navrátenia pôdy, na ktorej hospodárili ich predkovia niekoľko storočí a ohľadom skutočnosti, že bol v rozpore so zákonom umožnený prevod nárokovaného vlastníctva časti pozemku tretej osobe.

Účastníčka správneho konania M., za účasti ktorej konal aj krajský súd, počas

súdneho konania, konkrétne po vyhlásení rozsudku a pred jeho doručením tejto účastníčke, zomrela, a preto súd s poukazom na a za bodkočiarkou s použitím vety prvej v konaní pokračoval

s jej dedičmi podľa Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Miroslavom Režňákom, notárom so sídlom v Revúcej pod č. , dňa 24.9.2008, ktorými sú navrhovatelia 2. a 3.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania navrhovateľov ( s použitím vety prvej ), odvolanie prejednal na odvolacom pojednávaní ( vety druhej ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

Z obsahu spisu správneho orgánu vyplynulo, že Pozemkovému úradu

Bratislava – mesto bola dňa 23.6.1993 doručená žiadosť oprávnených osôb - navrhovateľky 1. a E., právneho predchodcu (otca) navrhovateľov 2. a 3. o vydanie nehnuteľnosti podľa nachádzajúcej sa v katastrálnom území B – D., časť P. parcelné č. 376/1, podpísaná advokátom JUDr. B.. Skutočnosť, že uvedené podanie došlo pozemkovému úradu dňa 23.6.1993 nesporne vyplynula z originálu prezenčnej pečiatky. Podanie bolo zaprotokolované pod číslom 197/93. Z jeho obsahu tiež vyplynulo, že podanie je zároveň písomnou výzvou povinnej osoby (Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy), na vydanie nehnuteľnosti.

Z obsahu predloženého spisu ďalej odvolací súd zistil, že o uplatnenom

reštitučnom nároku odporca už rozhodnutím č. 480/05/Ber (197/93) zo dňa 31.1.2005 rozhodol, že oprávneným osobám sa nevracia vlastnícke právo k predmetnému pozemku a nepriznáva sa ani právo na náhradu zaň, nakoľko právo nebolo uplatnené v lehote podľa a že z toho dôvodu zaniklo, avšak Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. -20 zo dňa 4.5.2006 na základe opravného prostriedku navrhovateľov toto rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie s odôvodnením, že nečinnosť odporcu je takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia odporcu.

Dňa 17.7.2007 vydal odporca nové rozhodnutie v predmetnej veci, ktoré bolo

predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania.

Lehoty na uplatnenie nároku sú predmetom úpravy

Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

Podľa vety prvej a tretej právo na vydanie

nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Správny orgán a aj prvostupňový súd považovali lehotu na uplatnenie nároku

na navrátenie vlastníctva k pozemkom stanovenú v za hmotnoprávnu a z toho dôvodu mali za to, že nárok nebol navrhovateľmi uplatnený v prekluzívnej lehote do 31.12.1992 na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade, a preto zanikol. V dôsledku toho odporca opätovne rozhodol tak, že navrhovateľom sa nenavracia vlastnícke právo k predmetnému pozemku.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu je z vyššie citovaného ustanovenia zrejmé,

že uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom, a bolo vecou navrhovateľov a ich právneho zástupcu ako osoby znalej práva, aby toto svoje právo riadne a včas uplatnili. Lehota na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemku je lehotou prekluzívnou – prepadnou a jej márnym uplynutím právo – nárok zaniká tak, ako je to uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Nedodržanie takejto lehoty nemožno odpustiť, správny orgán aj súd na preklúziu musia prihliadať z úradnej povinnosti.

Krajský súd preto ani podľa názoru odvolacieho súdu nemohol prihliadnuť

na tvrdenie navrhovateľov, že svoj nárok uplatnili včas, pokiaľ toto tvrdenie nepodložili žiadnymi dôkazmi. Na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že rozhodol až po pätnástich rokoch od uplatnenia reštitučného nároku, ako to nesprávne vyvodil krajský súd v zrušujúcom rozsudku sp. zn. -20 zo dňa 4.5.2006. Práve aj v dôsledku nesprávneho rozhodnutia krajského súdu došlo v prejednávanom prípade k neúčelnému predĺženiu konania pred správnym orgánom.

Odvolací súd považuje záverom za potrebné uviesť, že reštitučný zákon

podobne ako ktorýkoľvek iný zákon vychádza a rešpektuje tradičnú zásadu, že každý sa má zodpovedne starať o svoje práva.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd i odvolaciu námietku navrhovateľov

ohľadne nesprávneho obsadenia súdu samosudcom, ktorý vo veci rozhodoval.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zmenu v osobe zákonného sudcu

možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

Z dodatku č. 4 k rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2008

č. Spr. 3740/2007 z 8.1.2008 pripojeného do spisu odvolacím súdom, vyplynulo, že z dôvodu potreby riešenia vybavovania azylovej agendy sa rozvrh práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2008 na správnom kolégiu mení a dopĺňa tak, že podľa čl. II. bodu 2/ všetky nerozhodnuté veci zo súdnych oddelení 4Sp a 5Sp sa prideľujú rovnomerne do súdnych oddelení 6Sp (JUDr. Milota Tóthová), 7Sp (JUDr. Eva Kösegiová) a 8Sp (JUDr. Ľubica Filová), a to s účinnosťou dňom 14.1.2008. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanom prípade došlo k zmene v osobe zákonného sudcu v súlade s rozvrhom práce a s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že prejednávaná vec vedená pod sp. zn. bola pridelená do súdneho oddelenia JUDr. Evy Kösegiovej. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne

bezvýznamné pre rozhodnutie v preskúmavanej veci. Napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1

v spojení s a s použitím a vety prvej tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko navrhovatelia nemali v konaní úspech a ostatným účastníkom žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 11. marca 2009

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth