Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/153/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci navrhovateľa: I. K., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Ružomberku, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) D. Č., 2) E. Š., 3) Ing. E. K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. zo dňa 30. novembra 2006, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -39 zo dňa 28. marca 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. -39 zo dňa 28. marca 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu 2R 32-

2006/00094-13N zo dňa 30. novembra 2006, ktorým odporca v konaní podľa rozhodol tak, že I. K., D. Č., Ing. E. K. a E. Š. nenavrátil vlastníctvo ani nepriznal právo na náhradu k pozemkom uvedeným v bode 1. výrokovej časti rozhodnutia, a to EN č. 985/15 v k.ú. Ružomberok, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi E. K. a manželkou I., rod. S. a Československým štátom v správe MsNV v Ružomberku. Správny orgán – odporca dospel k záveru, že nie je splnená podmienka prechodu vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu podľa ustanovenia , t.j. uzatvorenie kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

V bode 2. výrokovej časti rozhodnutia odporca nenavrátil účastníkom konania

vlastníctvo a ani nepriznal právo na náhradu k pozemkom parc. č. KN 1788 a 1789 v k.ú. Ružomberok z dôvodu, že nie je splnená podmienka uvedená v § 2 ods. 1 – preukázanie vlastníctva pôvodných pozemno-knižných alebo komasačných parciel.

V bode 3. výrokovej časti tohto rozhodnutia odporca účastníkom konania

nenavrátil vlastníctvo, a ani nepriznal právo na náhradu komasačnej parcele č. 982 v k.ú. Ružomberok z dôvodu, že účastníci konania nespĺňajú podmienku uvedenú v z dôvodu, že právo na navrátenie vlastníctva nebolo uplatnené v lehote do 31.12.2004.

Prvostupňový súd posudzoval na základe opravného prostriedku navrhovateľa

I. K. zákonnosť rozhodnutia odporcu čo do výroku rozhodnutia pod bodom 1. Dospel k záveru, že odporca pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Navrhovatelia nepreukázali skutočnosti podľa , neuniesli teda dôkazné bremeno. Na základe skutkových zistení v danej veci a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zrušil a zrušil aj rozhodnutie odporcu ako nezákonné a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. V podanom odvolaní uviedol prakticky tie isté skutočnosti ako už uviedol v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Namietal, že krajský súd zhodne s odporcom nesprávne vyhodnotili dôkazy v danej veci. V prípade, že by jeho právni predchodcovia nehnuteľnosti dobrovoľne neodpredali, tak by im boli vyvlastnené. Treba prihliadnuť k tomu, že kúpna zmluva bola uzavretá 04.12.1969. V danom období – rok 1969 sa vzhľadom na vtedajšiu politickú situáciu jeho právni predchodcovia nemohli ani účinne brániť proti vyvlastneniu, takže vlastne dobrovoľne ustúpili nátlaku. Jeho právni predchodcovia obdržali písomnú výzvu s ponukou na odpredaj týchto pozemkov, pričom v závere tejto výzvy sa uvádzalo, že v prípade, že tieto pozemky neodpredajú budú vyvlastnené. Táto výzva sa nezachovala, avšak rovnakú výzvu obdržali aj vlastníci susediacich pozemkov, takže má vedomosť o nej od vlastníka susediaceho pozemku J. Š., ktorého navrhol vypočuť ako svedka, a na jeho vypočutí trvá. Za pozemky nebola poskytnutá jeho právnym predchodcom adekvátna náhrada. V danej veci boli splnené podmienky reštitučného zákona stanovené v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j). Jeho právni predchodcovia uzavreli predmetnú kúpnu zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na základe týchto skutočností navrhovateľ žiadal odvolaniu vyhovieť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.03.2009 ( a ).

Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal zákonnosť

rozhodnutia a postupu odporcu a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu (v napadnutej 1. časti výroku rozhodnutia) je v súlade so zákonom a podľa rozhodnutie odporcu potvrdil.

Z obsahu predloženého spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu konania

odvolací súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu (1. časť výroku rozhodnutia) zo dňa 30. novembra 2006 týkajúce sa reštitučného nároku navrhovateľa. Vlastníctvo k predmetnému pozemku, podľa tvrdenia navrhovateľa, prešlo na Čsl. štát na základe nanútenej kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok 04.12.1969.

V zmysle ustanovenia , o navrátení

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (). Vlastnícke právo sa navracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond, b) lesný pôdny fond.

Predpokladom na navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v , tohto zákona, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne uvedených v , , , právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 2298/1991 Zb.).

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa v spojení s o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo

rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa a platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) podľa .

Podľa oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Predmetom preskúmavacieho konania na krajskom súde bola z hľadiska dôvodov

opravného prostriedku navrhovateľa iba tá časť rozhodnutia správneho orgánu, ktorou správny orgán rozhodol, že nie je v danom prípade splnená podmienka prechodu vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu podľa ustanovenia , t.j. uzatvorenie kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

V administratívnom spise sa nachádza pod bodom č. 18 kúpno-predajná

zmluva, na základe ktorej mali právni predchodcovia navrhovateľa odpredať Čsl. štátu predmetné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Ružomberok. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že kúpna zmluva bola dohodnutá podľa vtedy platnej a účinnej vyhlášky Ministerstva financií SR č. Z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že navrhovateľ nepreukázal, že by kúpna zmluva, ktorú uzatvorili jeho právni predchodcovia s Čsl. štátom, v správe MsNV Ružomberok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok.

Ani odvolací súd nemohol akceptovať tvrdenie navrhovateľa, že jeho právni

predchodcovia uzatvorili kúpnu zmluvu v tiesni a že táto skutočnosť vyplýva z toho, že ak by jeho právni predchodcovia neboli predmetné nehnuteľnosti odpredali, tak tieto by mu boli vyvlastnené. Aj podľa teraz platného právneho poriadku je možné vlastníkovi nehnuteľnosti vyvlastniť.

Správny orgán jednoznačne pri svojom rozhodovaní o uplatnenom reštitučnom

nároku vychádzal z dostupných materiálov, pričom listiny získané v konaní boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom krajského

súdu, že správny orgán dôsledne postupoval v dôkaznom konaní pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci v súvislosti s posudzovaním tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom krajského súdu ako

i správneho orgánu, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok na úspešné uplatnenie reštitučného nároku, t.j. že zmluvy boli uzavreté v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, resp. že k prechodu nehnuteľností na štát došlo v dôsledku vyvlastnenia.

Najvyšší súd SR vychádzajúc z vyššie uvedeného preto potvrdil rozsudok

krajského súdu ako vecne správny (, ), keď sa stotožnil s právnym posúdením veci a s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v súlade

s ustanovením v spojení s a a účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporca nemá podľa zákona na náhradu trov nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 12. marca 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r .

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová