Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/194/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci

žalobcu P. zastúpeného JUDr. J. proti žalovanému J. o zaplatenie 48 581,-- Kč

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.

-218 zo dňa 18. júna 2007, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie sumy

48 581,-- Kč s ročným úrokom z omeškania vo výške 15% od 15. júla 1994 do zaplatenia .

V odôvodnení uviedol, že žalobca požadoval zaplatenie kúpnej ceny za dodaný

pekárenský a cukrárenský tovar do predajne žalovaného v okrese K. podľa dodacieho listu č.

337685 zo dňa 19. apríla 1994, č. 337686 zo dňa 17. apríla 1994, č. 337687 zo dňa 20. apríla

1994, č. 337688 zo dňa 21. apríla 1994, č. 337689 zo dňa 22. apríla 1994, č. 337690 zo dňa

23. apríla 1994, ktoré sa viažu k faktúre č. 29746, dodacím listom č. 337664 zo dňa 2. mája

1994, dodacím listom č. 337665 zo dňa 3. mája 1994, č. 337666 zo dňa 04. mája 1994, č.

337667 z 5. mája 1994, č. 337668 z o 06. mája 1994, č. 337669 zo 07. mája 1994, ktoré sa

viažu k faktúre č. 30825, ďalej dodacími listami č. 337658 z 09. mája 1994, č. 337659

z 10. mája 1994, č. 337660 z 11. mája 1994, č. 337661 z 12. mája 1994, č. 337662 z 13. mája

1994, č. 337663 zo 14. mája 1994, ktoré sa viažu k faktúre č. 31368, ďalej dodacími listami č.

337670 z 25. apríla 1994, č. 337671 z 26. apríla 1994, č. 337672 z 27. apríla 1994, č. 337673

z 28. apríla 1994, č. 337674 z 29. apríla 1994, č. 337675 z 30. apríla 1994, dodací list č.

032000, vystavený 28. apríla 1999, viažuce sa k faktúre č. 30286, dodacími listami číslo

337691 z 11. apríla 1994, č. 337692 z 12. apríla 1994, č. 337693 z 13. apríla 1994, č. 337694

zo 14. apríla 1994, č. 337695 z 15. apríla 1994, č. 337696 zo 16. apríla 1994, dodací list č.

031993 zo 14. apríla 1999, viažuce sa k faktúre č. 29198, dodacie listy č. 337697 z 01. apríla

1994, č. 337698 z 02. apríla 1994, č. 337699 zo 04. apríla 1994, č. 337700 z 05. apríla 1994,

č. 337701 zo 06. apríla 1994, č. 337702 zo 07. apríla 1994, č. 337703 z 08. apríla 1994, č.

337703 z 08. apríla 1994, č.337704 z 09. apríla 1994, dodací list č. 031979 z 01. apríla 1994 a

dodací list č. 031985 zo 07. apríla 1994, viažuce sa k faktúre č. 28661 a dodacími listami č.

337676 z 21. marca 1994, č. 337677 z 22. marca 1994, č. 337678 z 23. marca 1994, č.

337679 z 24. marca 1994, č. 337680 z 25. marca 1994, č. 337681 z 26. marca 1994, č. 337682

z 29. marca 1994, č. 337683 z 30. marca 1994, č. 337684 z 31. marca 1994, dodací list č.

021301 z 24. marca 1994, viažuce sa k faktúre č. 28113.

Súd zistil z obsahu predložených originálov dodacích listov viažucich sa k jednotlivým

faktúram, že na predmetných dodacích listoch sa nenachádza pečiatka žalovaného, ani iné

potvrdenie podpisom alebo inými skutočnosťami o tom, že predmetný tovar prevzal žalovaný

alebo poverená osoba žalovaného v jeho predajni v D..

Podmienky predaja a dodávky pekárenských a cukrárenských výrobkov zo strany

predávajúceho – žalobcu a kupujúceho – žalovaného do predajne v D. boli upravené zmluvou,

ktorá bola označená ako Kúpna zmluva o predaji a dodávke výrobkov zo dňa 08. marca 1993.

Súd na vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Dohovoru o medzinárodnej kúpe

tovaru, keďže účastníci konania sú podnikatelia na území ČR a SR. Dospel k záveru, že podľa

praxe, ktorú na základe ustanovení, dohodnutých v Kúpnej zmluve o predaji a dodávkach

výrobkov z 08. marca 1993 účastníci zaviedli, sa fyzicky od uzavretia zmluvy, teda od marca

1993, realizovala dodávka pekárskych a cukrárskych výrobkov, čo medzi stranami nebolo

sporné. Spornou v konaní bola skutočnosť, či k dodaniu predmetného fakturovaného tovaru aj

došlo. Žalovaný v konaní tieto skutočnosti popieral a tvrdil, že k dodaniu tovaru nedošlo.

V danom prípade mal žalobca dôkazné bremeno preukázať, že predmetnými dodacími listami

došlo k dodaniu tovaru. Z výpovede svedkyne A., vedúcej predajne žalovaného, súd zistil, že

prax v predajni žalovaného pri dodávkach pekárenských a cukrárenských výrobkov bola taká,

že vedúca predajne alebo predavačky, ktoré tovar prevzali, vždy potvrdili aj údaje, teda

fyzické prevzatie konkrétneho množstva a druhu výrobkov na konkrétnom dodacom liste,

pričom kópiu tohto dodacieho listu si ponechali v predajni a kópiu odovzdali osobe, teda

vodičovi, ktorý aj rozvoz týchto výrobkov žalobcu do predajne žalovaného realizoval.

Z predložených listinných dôkazov žalobcom nie je preukázané, že by predložené dodacie

listy boli opatrené pečiatkou žalovaného alebo podpisom či už vedúcej predajne alebo inej

osoby, ktorá bola oprávnená tovar od žalobcu prevziať. Žalobca iné dôkazy, ktoré by

preukázali fyzické dodanie tovaru, v konaní nepredložil. Čo sa týka tvrdenia, že žalobca

čiastočne faktúru č. 401064 vo výške 250,-- Kč zaplatil, v tejto súvislosti súd vychádzal

z predloženého listinného dokladu, a to príjmového dokladu žalobcu č. 60053, vystaveného

19. mája 1994, ktorý žalobca predložil v origináli na pojednávaní dňa 18. júna 2007, ktorý

však potvrdzuje len prijatie sumy 250,-- Kč z titulu čiastočnej úhrady faktúry žalobcu č.

401064. Nie je však z predložených dokladov zrejmé, z akého dôvodu došlo len k čiastočnej

úhrade faktúry a taktiež nie je preukázané, že žalovaný platbu poukázal z titulu tejto faktúry,

keďže bol predložený len príjmový doklad žalobcu, na ktorom sa nenachádza podpis

žalovaného, ani inej oprávnenej osoby, ktorá by vo veci dodania tovaru bola oprávnená

za žalovaného konať.

Čo sa týka predloženého príjmového dokladu súd zistil, že sa netýka príjmu vo vzťahu

k faktúre žalobcu č. 31368, ktorú si žalobca uplatnil v konaní, pôvodne vystavenú na sumu

2 108,-- Kč, zníženú o sumu 246,-- Kč, nakoľko z tohto príjmového dokladu žalobcu č. 60252

vystaveného 02. júna 1994 vyplýva úhrada faktúry č. 31038 vo výške 364,-- Kč.

Žalobca v konaní nepreukázal, že na základe podmienok, dohodnutých medzi

účastníkmi konania v Kúpnej zmluve zo dňa 08. marca 1993, došlo k fyzickému dodaniu

výrobkov, ktorých cena bola fakturovaná uplatnenými faktúrami v celkovej sume 48 581,--

Kč, nepreukázal splnenie povinností predávajúceho podľa článku 30 Dohovoru OSN, podľa

ktorého je predávajúci povinný splniť si povinnosť a dodať tovar kupujúcemu. Súd preto

žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie.

Poukázal na to, že sa opiera predovšetkým o výpoveď vedúcej predajne žalovaného,

svedkyne K. ktorá uviedla, akým spôsobom preberala tovar a potvrdzovala príjem tovaru,

pričom uviedla, že tovar mohli do predajne preberať tiež ostatní zamestnanci. Skutočnosťou

však je, že svedkyňa neuviedla, že by dodatočne kontrolovala, či predavačky v jej

neprítomnosti prevzatý tovar v dodacích listoch potvrdzovali. Predavačky preto mohli

prevziať tovar aj bez toho, žeby jeho príjem potvrdili. Pokiaľ dospel súd k záveru, že dodacie

listy, neopatrené potvrdením predajne, svedčia o tom, že tovar do predajne nebol dodaný,

vytvára tým nepodložený záver a dáva žalovanému priestor k tomu, aby zotrval bez

akýchkoľvek následkov vo svojom postavení bezdôvodne obohatenej osoby.

Súd prvého stupňa ani čiastočnú úhradu sumy 250,-- Kč na faktúru č. 401064

nepovažuje za konkludentný úkon, osvedčujúci vôľu uhradiť predmetnú faktúru aspoň

čiastočne. Tento záver neobstojí, pretože príjmový pokladničný doklad je účtovným

dokladom, ktorý obsahuje predpísané náležitosti a nedáva možnosť jeho potvrdenia zo strany

osoby, ktorá peniaze vydáva.

Žalobca tvrdí, že žalovanému boli riadne dodané pekárenské výrobky, tieto boli jeho

zamestnancami prevzaté a predávané v predajni, čím mu vznikol zisk. Faktúry neboli vrátené

ako vadné alebo neoprávnene vystavené, pričom žalovaný pri osobnom rokovaní

so štatutárnym orgánom žalobcu potvrdil vôľu záväzok vyrovnať.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.

2 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom sporu je zaplatenie ceny pekárenských a cukrárenských výrobkov, ktoré

boli podľa žalobcu dodané do prevádzky žalovaného v D.

Súd prvého stupňa aplikoval na daný právny vzťah príslušné ustanovenia Dohovoru

OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, publikovaného pod číslom ,

v zmysle jeho článku 1 bod 1.

Účastníkmi konania nebolo spochybnené, že ich vzájomné vzťahy pri dodávkach

predmetných výrobkov boli upravené zmluvou zo dňa 08. marca 1993, označenou ako Kúpna

zmluva o predaji a dodávkach výrobkov. Podľa bodu III. písm. b/ bolo povinnosťou žalobcu

ako predávajúceho požadovať vykonanie osobnej prebierky výrobkov a potvrdenie dodacieho

listu podpisom a pečiatkou žalovaného. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, dodacie

listy, ktoré žalobca predložil ako dôkaz o dodaní výrobkov, cenu ktorých požaduje

od žalovaného zaplatiť, neobsahujú žiadne údaje o prevzatí výrobkov zo strany žalovaného.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie aj svedeckou výpoveďou vedúcej prevádzky

žalovaného, do ktorej mali byť výrobky dodané. Svedkyňa potvrdila, že dodacie listy

v prípade prevzatia výrobkov boli vždy opatrené pečiatkou žalovaného a podpisom

pracovníčky, ktorá dodávku prevzala, pričom tento postup sa realizoval pri každej dodávke

bez ohľadu na to, v ktorej dennej hodine boli výrobky dodané. Súd prvého stupňa preto

správne konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že výrobky, ktorých

hodnotu požaduje zaplatiť, dodal žalovanému.

Neobstojí ani námietka žalobcu, podľa ktorej žalovaný uznal opodstatnenosť

vymáhanej pohľadávky, keďže o tejto skutočnosti neboli v konaní predložené žiadne

relevantné dôkazy.

Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie vzhľadom na uvedené skutkové zistenia

podľa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

Keďže žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, neboli mu priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. novembra 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu