Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/8/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. R., advokátom so sídlom v B., proti odporcom 1/ J., bývajúcemu v T.,

2/ E., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. M., advokátkou so sídlom v T., o zaplatenie

391 688,24 € (11 800 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod

sp. zn. , v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. februára 2007 sp. zn.

a uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 16. októbra 2006 č.k. -204, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 2/ do 3 dní náhradu trov konania

o mimoriadnom dovolaní 56,09 € do rúk JUDr. M., advokátky so sídlom v T..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením zo 16. októbra 2006 č.k. -204 zastavil

konanie voči odporkyni 2/ a navrhovateľa zaviazal, aby jej do 3 dní zaplatil náhradu trov

konania 108 542 Sk. Vychádzal z toho, že navrhovateľ sa v konaní domáhal uloženia

povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 11 800 000 Sk, ktorú požičal jeho právny

predchodca (otec) obom odporcom na základe zmluvy o pôžičke z 1. februára 2001.

Pohľadávka z tejto zmluvy bola zabezpečená záložnou zmluvou z 30. januára 2001, ktorou

odporcovia 1/ a 2/ ako záložcovia založili im patriace nehnuteľnosti v katastrálnom území S.

zapísané na liste vlastníctva č. X., ďalej v katastrálnom území L. zapísané na liste vlastníctva

č. X. a v katastrálnom území S. zapísané na liste vlastníctva č. X.. Odporcovia 1/ a 2/

požičanú sumu po uplynutí dohodnutej doby nevrátili. Odporkyňa 2/ v priebehu celého

konania popierala, že uzavrela zmluvu o pôžičke a pokiaľ ide o záložnú zmluvu, uvádzala, že

ju uzavrela iba preto, lebo predmetné nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve

-2-3 M Cdo 8/2008

oboch odporcov. Na pojednávaní 11. septembra 2006 vzal navrhovateľ návrh na začatie

konania voči odporkyni 2/ späť s poukazom na zistenie, že bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov bolo zrušené rozhodnutím súdu. V súvislosti s tým navrhovateľ navrhol, aby pri

rozhodovaní o trovách konania bol aplikovaný , lebo záložnú zmluvu uzavreli

obaja odporcovia (z čoho vyvodzoval predpoklad, že aj zmluvu o pôžičke uzavreli obaja

odporcovia) a on až do uvedeného pojednávania nemohol mať vedomosť o zrušení

bezpodielového spoluvlastníctva odporcov. Súd prvého stupňa sa s týmto názorom

navrhovateľa nestotožnil a dospel k záveru, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania (§ 146

ods. 2 veta prvá ), pričom aplikácia neprichádzala do úvahy vzhľadom na

absenciu dôvodu (či už procesnej alebo sociálnej povahy), ktorý by bol v zmysle tohto

ustanovenia hodný osobitného zreteľa.

Krajský súd v Trnave uznesením z 27. februára 2007 sp. zn. napadnuté

uznesenie zmenil vo výroku o náhrade trov konania tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť

odporkyni 2/ do 3 dní náhradu trov prvostupňového konania 23 879 Sk. Navrhovateľovi

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie zmeňujúceho výroku uznesenia

uviedol, že navrhovateľ pri podávaní návrhu na začatie konania nemohol mať vedomosť

o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (odporcov) rozhodnutím súdu. Na druhej

strane ale navrhovateľ nevzal späť návrh na začatie konania voči odporkyni 2/ hneď po

zistení, že došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva odporcov (t.j. už na súdnom

pojednávaní 24. mája 2006), ale až na pojednávaní 11. septembra 2006, preto odporkyni 2/

patrí náhrada trov vzniknutých v súvislosti so súdnymi pojednávaniami 24. mája 2006

a 11. septembra 2006. Výšku týchto trov vyčíslil sumou 23 879 Sk.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu navrhovateľa napadol

uvedené uznesenia vo výrokoch zaväzujúcich navrhovateľa zaplatiť odporkyni 2/ náhradu

trov konania mimoriadnym dovolaním, ktorým žiadal tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť

Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. V mimoriadnom dovolaní uplatnil dovolací

dôvod v zmysle námietkou, že napadnuté rozhodnutia spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že návrh na začatie konania bol dôvodne

podaný voči obom odporcom a rovnako dôvodne bol založený na predpoklade, že spor sa týka

bezpodielového spoluvlastníctva týchto odporcov (manželov), lebo aj záložnú zmluvu

uzavreli obaja odporcovia. Navrhovateľ pri podaní návrhu na začatie konania nemohol mať

vedomosť, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené rozhodnutím súdu. O tejto

-3-3 M Cdo 8/2008

skutočnosti sa na súde dozvedel až 24. mája 2006, keďže sa ale v uvedený deň nekonalo

pojednávanie (bolo odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu 1/), vzal navrhovateľ návrh na

začatie konania voči odporkyni 2/ späť na najbližšom súdnom pojednávaní, t.j. 11. septembra

2006. V danej procesnej situácii preto súdy nemali aplikovať veta prvá , ale

buď veta druhá alebo

Navrhovateľ sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi tohto opravného prostriedku.

Odporkyňa 2/ v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky žiadala zamietnuť tento opravný prostriedok ako neopodstatnený. Uviedla, že

rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne, avšak v tom zmysle, že ním bola neodôvodnene

krátená výška trov, ktorú jej priznal súd prvého stupňa. V danom prípade navrhovateľa

jednoznačne zaťažuje povinnosť zaplatiť odporkyni 2/ náhradu trov konania v zmysle § 146

ods. 2 veta prvá , pričom nebolo vôbec významné, že bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov (odporcov) bolo zrušené rozhodnutím súdu a kedy sa o tom navrhovateľ dozvedel –

od začiatku konania totiž opakovane poukazovala na to, že neuzavrela zmluvu o pôžičke,

z ktorej navrhovateľ vyvodzoval nárok na zaplatenie 11 800 000 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu

podľa v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie nie je opodstatnené.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v ustanovení , ak a/ v konaní došlo k vadám

-4-3 M Cdo 8/2008

uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky namieta, že rozhodnutia súdov oboch nižších

stupňov spočívajú vo výroku o náhrade trov konania na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

V zmysle ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Otázka zavinenia zastavenia konania má pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa

vyššie uvedeného ustanovenia osobitný význam – pokiaľ totiž účastník konania zavinil, že sa

konanie muselo zastaviť, súd prizná ostatným účastníkom konania (druhej procesnej strane)

náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie ich

práva. Vo všeobecnosti zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené, môže spočívať

v rozmanitých okolnostiach, napríklad v tom, že účastník podal návrh na začatie konanie vo

veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo že podal návrh proti tomu, kto nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania alebo že vzal návrh na začatie konania späť. Pri riešení

otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, treba vychádzal výlučne

z procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok.

O prípad zavinenia zastavenia konania v zmysle veta prvá nejde vtedy,

ak dôvodom pre zastavenie konania bolo späťvzatie takého návrhu, ktorý bol podaný dôvodne

a navrhovateľ ho vzal späť len so zreteľom na správanie odporcu (spočívajúce napríklad

v tom, že odporca až na základe proti nemu smerujúceho návrhu pristúpil k splneniu

povinnosti označenej v návrhu); v takom prípade sa uplatní ustanovenie § 146 ods. 2 veta

druhá

-5-3 M Cdo 8/2008

Ak nie je daný dôvod pre postup podľa , platí, že žiadny z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/

).

V prejednávanej veci navrhovateľ podal návrh na začatie konania proti odporcovi 1/

a odporkyni 2/. Tento návrh vzal voči odporkyni 2/ v celom rozsahu späť a súd preto konanie

voči nej zastavil ( ). Zo spisu vyplýva, že dôvodom pre späťvzatie návrhu

voči odporkyni 2/ nebolo žiadne správanie odporkyne 2/ (odôvodňujúce aplikáciu § 146

ods. 2 veta druhá ), ale okolnosť výlučne na strane navrhovateľa – to, že sám dospel

k názoru, že jeho návrh nemá smerovať proti odporkyni 2/. Z rozhodujúceho hľadiska –

hľadiska procesného výsledku – je preto nepochybné, že zastavenie konania voči odporkyni

2/ zavinil navrhovateľ ( veta prvá ). Po ustálení tohto (procesného)

zavinenia navrhovateľa nebolo pri rozhodovaní o náhrade trov konania významné, či

k svojmu názoru (že návrh nemá smerovať voči odporkyni 2/) dospel na základe zistenia, že

odporkyňa 2/ neuzavrela zmluvu o pôžičke alebo na základe poznatku, že bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov bolo v prípade odporcov zrušené rozhodnutím súdu.

Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd nestotožňuje s názorom generálneho prokurátora

Slovenskej republiky, že v danom prípade malo byť aplikované buď ustanovenie § 146 ods. 1

písm. c/ , alebo veta druhá

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením (

v spojení s ) neopodstatnene podané mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky zamietol ( v spojení s

).

V zmysle povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom

dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Uvedené ustanovenie

v súlade s princípom zodpovednosti za výsledok umožňuje, aby v prípade neúspešného

mimoriadneho dovolania sa uložila povinnosť nahradiť trovy konania pred Najvyšším súdom

Slovenskej republiky účastníkovi konania, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie,

a dovolací súd toto mimoriadne dovolanie zamietol. Podnet v danom prípade podal

navrhovateľ. Odporkyňa 2/ v konaní o mimoriadnom dovolaní uplatnila náhradu trov tohto

konania vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu z 13. júna 2008. Dovolací súd v súlade so

-6-3 M Cdo 8/2008

zaužívanou praxou vzal na zreteľ, že právna zástupkyňa odporkyne 2/ zastupovala túto

účastníčku už v konaní pred súdmi nižších stupňov. Odporkyni 2/ priznal náhradu trov

konania o mimoriadnom dovolaní spočívajúcu v odmene advokátky za 1 úkon právnej služby,

ktorú jej poskytla vypracovaním vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb – ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej

služby vyčíslil vo výške 49,79 € (§ 14f ods. 1 vyhlášky), čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. vo výške 6,30 €) predstavuje spolu 56,09 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. marca 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková