Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/57/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu: I.S.K., zast. JUDr. P.K., advokátom so sídlom R.K. proti žalovanému

v 1/ rade: M.H., žalovanému v 2/ rade: M.M., zast. JUDr. M.B., advokátom so sídlom A.S.

a žalovanému v 3/ rade: M.S., zast. JUDr. J.H., advokátom so sídlom K.S., o zaplatenie

111 944,-- Sk s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 20. decembra 2007, č.k. -232, na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2008, č.k. -242, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. decembra 2007,

č.k. -232 sa p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 147,38 eur (4 440,-- Sk).

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2008,

č.k. -242 sa z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. decembra 2007, č.k. -232

zaviazal žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi 111 944,-- Sk a nahradiť mu trovy konania

vo výške 40 279,50,-- Sk. Zároveň zaviazal žalovaného v 1/ rade zaplatiť na účet súdu prvého

stupňa sumu 10 600,-- Sk titulom znalečného.

Súd prvého stupňa vrátil žalobcovi preddavok na trovy znalečného dokazovania

vo výške 20 000,-- Sk.

Žalobu voči žalovanému v 2/ a 3/ rade zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť

žalovanému v 2/ a 3/ rade trovy konania 0,-- Sk. Uznesenie z 11. marca,

č.k. -147 zrušil.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou

sa domáhal zaplatenia sumy 111 944,-- Sk titulom úhrady f. č. 0690 Ga z 26. októbra 1990.

Touto faktúrou žalobca vyfakturoval žalovanému práce vykonané, a to údržbu a revízie

plynového zariadenia, špecifikované vo faktúre. Prevzaté a vykonané práce pôvodne

označený žalovaný, konkrétne riaditeľ žalovaného Ing. M.T., riadne na faktúre potvrdil.

V priebehu konania došlo k zániku pôvodne označeného žalovaného, a preto súd

v konaní na návrh žalobcu pokračoval so žalovanými uvedenými v záhlaví rozhodnutia.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie objednávkou č. 104/10/90 zo 17. októbra

1990, súpisu vykonaných prác podpísaných Ing. M.T. a odsúhlasenou faktúrou č. 0690 Ga

z 26. októbra 1990 na sumu 111 944,-- Sk.

Pôvodne označený žalovaný nepoprel rozsah vykonaných prác, poprel nesúlad

s platnými cenovými predpismi.

Prvostupňový súd preto nariadil znalecké dokazovanie znalcom - prof. Ing. J.Ď., PhD.

- z odboru účtovníctvo a daňovníctvo.

Zo znaleckého posudku prvostupňový súd zistil, že všetky položky uvedené

v súpisoch vykonaných prác sú totožné s položkami uvedenými v cenníku VC-7/222/89 a sú,

vrátane prirážky k cene, účtovne správne a v súlade s platnými cenovými predpismi v roku

1990.

Voči záverom znaleckého posudku žalovaní 1/ až 3/ nevzniesli žiadne námietky.

Z výpisu z Obchodného registra OS v Prešove zo 14. októbra 2004, oddiel Pšn, vložka

č. X./P z 19. februára 1996 bol z obchodného registra vymazaný pôvodne označený žalovaný

bez likvidácie ku dňu výmazu 1. júna 1992. Práva a záväzky prešli na M.H., M.S.a M.M.,

a preto súd v konaní pokračoval s uvedenými subjektmi ako žalovanými 1/ až 3/.

Žalobca pôvodne označil ako žalovaného O., š.p. H., pričom išlo o štátny podnik

zriadený v zriaďovateľskej právomoci bývalého Okresného národného výboru v H..

Mestské zastupiteľstvo v H. malo do 60 dní od doručenia uznesenia z Obchodného

registra OS v Prešove predložiť delimitačný protokol o prechode práv a záväzkov

zaniknutého štátneho podniku.

Podľa o majetku obci v znení neskorších predpisov

v spojení s ust. o prechode zriaďovateľskej pôsobnosti

na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy v znení neskorších

predpisov, žalobcom vymáhaná pohľadávka prešla v celom rozsahu na žalovaného v 1/ rade

- M.H. ako súčasť balíka - neinvestičných pohľadávok v sume 7 458 118,-- Sk podľa bodu 3

písm. c) Záverečného delimitačného protokolu o rozdelení celkového majetku, pohľadávok

a záväzkov, pracovnoprávnych vzťahov a jednotlivých prevádzok O., š.p. H. zo dňa 15.

októbra 1992.

Údržba a revízia plynových zariadení je neinvestičnou investíciou a vzniká z nej

neinvestičná pohľadávka subsumovateľná pod citované ustanovenie delimitačného protokolu.

Podľa citovaného ustanovenia zákona o majetku obcí totiž záväzky bývalého štátneho

podniku prešli do výšky nadobudnutých majetkových práv na tú obec, na ktorú prešla

zriaďovateľská pôsobnosť k tomuto štátnemu podniku podľa

- a to je podľa § 2 ods. 1 tohto zákona tá obec, na ktorej území mal štátny podnik sídlo

- teda H..

Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi ide o záväzok

žalovaného v 1/ rade, a preto žalovaného v 1/ rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu

111 944,-- Sk. Voči žalovaným v 2/ a 3/ rade žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. tak, že ich náhradu priznal

úspešným účastníkom. Žalobca si trovy vyčíslil, žalovaný v 2/ rade a 3/ rade si trovy v lehote

podľa nevyčíslili.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaný v 1/ rade v zákonom

stanovenej lehote.

Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti výroku, ktorým

bola žaloba zamietnutá voči žalovanému v 2/ a 3/ rade a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a zaviazal na plnenie i žalovaných v 2/ a 3/ rade

a priznal žalobcovi náhradu odvolacích trov konania, prípadne rozsudok súdu prvého stupňa

vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2/ a 3/ rade zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade

bez toho, aby bolo zrejmé, z akého dôvodu s nimi konal ako so žalovanými a bez toho,

aby z vykonaného dokazovania spoľahlivo vyplynulo, že v spore nie sú pasívne legitimovaní,

pretože rozhodnutie nedáva presvedčivú odpoveď na otázku, z akého dôvodu inak nesporný

záväzok neprešiel práve na žalovaného v 2/ a 3/ rade.

Žalovaný v 1/ rade navrhol vo svojom odvolaní, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Žalovaný v 1/ rade vo svojich vyjadreniach namietal, že jednotlivé položky účtované

žalobcom sa pri prevádzkovej revízii plynových sporákov nevykonávajú.

Zhruba polovica činností, ktoré si žalobca vyúčtoval, sa vykonáva pri východzej

revízii plynových zariadení.

Tieto skutočnosti bolo potrebné znovu preskúmať.

Má za to, že nie je rozhodujúce, či súpisy vykonaných prác podpísal pracovník

Ing. M.T.. Rozhodujúce je, či tieto činnosti boli, resp. mohli byť reálne aj vykonané. Ing.

M.T. zrejme nechodil so žalobcom po jednotlivých bytoch.

Prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom toho, kto sú neinvestiční

dodávatelia a z čoho čiastka 7 458 118,88,-- Sk pozostáva. Z delimitačného protokolu

vyplýva, že majetok a záväzky zanikajúcej O., š.p. H. preberajú tri nástupnícke organizácie

v rozsahu, ktorý určuje delimitačný protokol.

Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného v 1/ rade a uviedol, že vo vyhl.

č. o kontrolách, revíziách a skúškach plynových zariadení je uvedené iba

príkladmo, čo je potrebné preveriť pri východiskovej, resp. prevádzkovej revízii. Tento

výpočet teda nie je taxatívny. Ing. M. bol pracovník pôvodného žalovaného zodpovedný za

odsúhlasenie prác, ktorý nikdy nespochybnil rozsah prác vykonaných žalobcom a aj preto

rozsah vykonaných prác nebol v tomto konaní od počiatku sporný. Preto navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 1/ potvrdil.

Žalovaný v 2/ rade sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Má za to, že jediným pasívne legitimovaným subjektom v spore je žalovaný v 1/ rade,

o čom svedčí Záverečný delimitačný protokol o rozdelení celkového majetku O., š.p. H..

Ustanovenia Záverečného delimitačného protokolu z 15. októbra 1992 odôvodňujú

záver súdu vyslovený v rozsudku, že vymáhaná pohľadávka prešla v celom rozsahu

iba na žalovaného v 1/ rade.

Žalovaný v 2/ rade si uplatnil celkové trovy konania vo výške 13 735,50,-- Sk.

Žalovaný v 3/ rade sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného v 1/ rade a žalobcu,

pričom poukázal na delimitačný protokol, z ktorého vyplýva, aké záväzky prešli na M. H..

Žalovaný v 3/ rade uviedol, že M.S. do vlastníctva neprešiel ani jeden z bytových domov, na

ktorých boli revízie tepelných sústav vykonávané.

Preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa voči žalovanému v 3/ rade potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 8. februára 2008, č.k. -242

uložil žalobcovi, aby zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 6 714,-- Sk.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že žalobca už zaplatil

súdny poplatok za odvolanie zo 17. apríla 2002 vo výške 2 240,-- Sk, a preto v zmysle

spoločnej poznámky k položkám 1,2,6,7,9,14 a 16 Sadzobníka súdnych poplatkov.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalobcu, ako aj odvolanie žalovaného v 1/ rade v súlade s ust.

bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a dospel k názoru, že odvolanie

žalobcu a žalovaného proti rozsudku prvostupňového súdu nie sú dôvodné.

Odvolací súd považuje vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa za dostatočné

a následne vyvodené právne závery za vecne správne.

Žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový súd pochybil, keď konal so žalovanými

v 2/ a 3/ rade.

Podľa ust. ak po začatí konania zanikne právnická osoba,

súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

V predmetnej veci je nesporné, že po začatí konania žalovaný O, štátny podnik, H. bol

vymazaný z obchodného registra a záväzky a práva prešli

na M.S., M.H.a M.M..

Preto prvostupňový súd v zmysle cit. ust. musel konať s právnymi

nástupcami zaniknutého pôvodného žalovaného.

Žalovaný v 1/ rade namietol v odvolaní rozsah prác vykonaných žalobcom, spochybnil

aj odsúhlasenie vykonaných prác Ing. T. - pracovníkom pôvodne žalovaného.

Ak žalovaný v 1/ rade spochybnil odsúhlasenie vykonaných prác Ing. T.,

tak mal vyvodiť voči nemu aj následky za porušenie jeho pracovných povinností.

Odvolací súd k tejto námietke žalovaného v 1/ rade nemohol prihliadnuť, keďže túto

námietku považoval za účelovú a ničím nepreukázanú.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, ktorý vychádzal

zo Záverečného delimitačného protokolu o rozdelení celkového majetku O., š.p. H..

Rovnako sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu vychádzajúcimi zo znaleckého

posudku, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219

ods. 2 potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. , a to podľa úspechu účastníkov v konaní a priznal ich

náhradu úspešnému účastníkovi - žalovanému v 2/ rade vo výške 147,38 eur (4 440,-- Sk).

Trovy odvolacieho konania predstavujú náhradu za 1 úkon právnej pomoci

- vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu á 141,07 eur (4 250,-- Sk) a 1x režijný paušál vo výške

6,31 eur (190,-- Sk).

Žalovanému v 3/ rade, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, trovy nevznikli, a preto

mu ich odvolací súd nepriznal.

Žalobca sa odvolal proti uzneseniu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie (uznesenie č.k. -242 z 8. februára 2008).

Súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby preukázal zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie listom zo 7. marca 2008.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo 17. marca 2008 uviedol, že žalobca nedisponuje

po šiestich rokoch s dokladom o uhradení súdneho poplatku za odvolanie zo 17. apríla 2002.

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. decembra 2007 však vyplýva, že tento priznal

žalobcovi v rámci trov konania i náhradu súdneho poplatku za odvolanie zo 17. apríla 2002

vo výške 2 240,-- Sk a ak tento žalobca neuhradil, bude ho povinný na výzvu súdu

pod hrozbou jeho vymáhania uhradiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že v napadnutom rozsudku súdu

prvého stupňa z 20. decembra 2007, č.k. -232 priznal žalobcovi náhradu

súdneho poplatku i za odvolanie zo 17. apríla 2002 v sume 2 240,-- Sk.

Odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa vecne správne nevyhodnotil tvrdenie

žalobcu o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie zo 17. apríla 2002 a ani obsah odvolania

žalobcu z 30. januára 2008 (č.l. 237).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

podľa ust. zrušil.

Bude preto úlohou súdu I. stupňa, aby i z referencie učtárne Krajského súdu

v Košiciach zistil, či žalobca súdny poplatok zaplatil, resp. aby skúmal odvolanie žalobcu

zo 17. apríla 2002 (č.l. 65), keďže toto odvolanie smeruje proti uzneseniu súdu prvého stupňa

z 3. apríla 2002, č.k. -64, ale aby vyhodnotil aj obsah odvolania žalobcu

z 30. januára 2008 vo vzťahu k Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorí tvorí nedeliteľnú prílohu

v znení zmien a doplnkov a následne spoplatnil odvolanie žalobcu

z 30. januára 2008, resp. tento úkon nespoplatnil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. marca 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.