Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
00c/370412.2a10e4.pdf
PDF · 110.24 KB
No categories available
1Sžo/78/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sžo 78/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členiek JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, v právnej veci žalobcu:
M., K., právne zastúpeného JUDr. V., advokátom v M., proti žalovanému: Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI Bratislava, Prievozská č. 32, P. O. Box
č. 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P/0386/05/2006 zo dňa
11.9.2006, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 10S/230/1006-
41 zo dňa 22.1.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 10S/230/2006-41 zo dňa 22.1.2008 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. P/0386/05/2006 zo dňa 11.9.2006, ktorým žalovaný na odvolanie
žalobcu potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj
č. P/0386/05/2006 zo dňa 22.6.2006 o uložení pokuty žalobcovi v sume 20.000,–Sk
(663,88,–€) podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon) pre porušenie povinnosti v zmysle § 10 ods. 1
cit. zákona.
Súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie i postup správneho orgánu boli
v súlade so zákonom.
Súd neprihliadol na námietku žalobcu, podľa ktorej výrobky, ktorých sa zistené
nedostatky týkali, neboli určené priamo, pričom poukázal na znenie § 10 ods. 1 zákona, ktorý
nerozlišuje medzi výrobkami určenými priamo spotrebiteľovi a uloženými v expedičnom
sklade. Podľa jeho názoru ani skutočnosť, že žalobca prikladá ku každej zmluve uzavretej
so spotrebiteľom „Návod na obsluhu a údržbu“ obsahujúci požadované informácie o výrobku
(dokonca rozsahom a kvalitou informácií prevyšujúcim požiadavky STN EN 74 6180, čl. 6),
nevyvracia fakt, že na výrobkoch žalobcu požadované údaje chýbali, nakoľko v zmysle čl. 6
STN EN 74 6180 majú byť všetky výrobky na krídle okna opatrené samolepiacim štítkom
s uvedenými informáciami.
Krajský súd poukázal aj na stanovisko zo dňa 30.5.2006, ktorým žalobca reagoval
na oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom pripustil, že v čase uskladnenia na sklade
hotových výrobkov nebolo označenie kontrolovaných výrobkov podľa danej normy
kompletné a že prijal opatrenia, aby označenie výrobkov pri predaji spĺňalo požiadavky
príslušných predpisov, čo nasvedčuje záveru o nesplnení povinností v zmysle STN EN 74
6180 a zákona.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zmeniť
a žalobe vyhovieť. Nestotožnil sa s výkladom ustanovenia § 10 ods. 1 zákona, ktorý podľa
krajského súdu nerozlišuje medzi výrobkami určenými priamo spotrebiteľovi a výrobkami
uloženými na sklade, pretože podľa žalobcu je nereálne, aby akýkoľvek výrobok vyrobený
výrobcom, ktorý ešte nie je určený na predaj spotrebiteľovi, bol označený tak, ako to uviedol
krajský súd. Zdôraznil, že každý výrobok prechádza procesom kompletizácie až do štádia,
kedy je určený na konečný odber zákazníkovi a že kontrolóri vykonávali kontrolu v sklade,
kde výrobky ešte neboli určené na expedíciu konečnému spotrebiteľovi.
K vyjadreniu zo dňa 30.5.2006 uviedol, že sa týkalo výrobkov uskladnených v sklade,
z ktorých ani jeden nebol určený na expedíciu konečnému spotrebiteľovi a dodal, že u neho
nie sú sklady označované ako expedičné, ale len sklad hotových výrobkov, čo však
neoznačuje sklad, v ktorom by boli výrobky uskladnené priamo na expedíciu spotrebiteľovi,
pretože sklad hotových výrobkov je názvom účtovným, preneseným do terminológie logistiky
zákazky.
Na záver poukázal na čestné vyhlásenie skladníka, z ktorého vyplýva, že výrobky boli
označované v zmysle STN a príslušných ustanovení zákona.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo správnych predpisov –
zákona a čl. 6 STN EN 74 6180 a so všetkými námietkami žalobcu sa riadne vysporiadal.
Nestotožnil sa so žalobcovým výkladom ustanovenia § 10 ods. 1 zákona a podľa jeho názoru
neobstojí ani námietka žalobcu, že 8 druhov výrobkov v hodnote 17.200,21,–€
(518.173,50,–Sk) sa nachádzalo v sklade hotových výrobkov, ktorý nie je určený na predaj
výrobkov konečnému spotrebiteľovi, pričom poukázal nato, že vzhľadom na kapacitu
predajní nie je možné, aby predávajúci mali všetky výrobky uložené v predajni, preto časť
výrobkov musia mať aj v skladoch a keďže aj výrobky v skladoch sú v konečnom dôsledku
určené spotrebiteľovi, žalobca ako predávajúci bol povinný označiť ich požadovaným údajmi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného odvolací
súd zistil, že dňa 18.5.2006 bola v prevádzke žalobcu vykonaná kontrola zameraná
na dodržiavanie zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a zákona č. 634/1992 Zb.,
pri ktorej boli zistené nedostatky spočívajúce v tom, že v ponuke spotrebiteľom sa nachádzalo
8 druhov stavebných výrobkov (plastových okien) v hodnote 17.200,21,–€ (518.173,50,–Sk),
ktoré neboli označené údajmi o zatriedení okna, chýbalo výrobné číslo, vypočítaný súčiniteľ
tepelného odporu okna pre koordinačné rozmery konkrétneho okna a údaje o hodnote
nepriezvučnosti v dB v zmysle STN EN 74 6180, čl. 6. Žalobcovi bolo listom zo dňa
24.5.2006 oznámené začatie správneho konania o uložení pokuty pre porušenie § 9 a 10
zákona.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. P/0386/05/2006 zo dňa 22.6.2006 uložil
žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona pokutu vo výške 663,88,–€ (20.000,–Sk) pre porušenie
povinnosti vyplývajúcej z § 10 ods. 1 zákona.
Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.9.2006 napadnuté rozhodnutie
potvrdil. K námietke žalobcu, že kontrolované výrobky boli uskladnené v sklade hotových
výrobkov, v ktorom neprebieha ich predaj, uviedol, že správne orgány pri vydaní rozhodnutia
vychádzali zo zistení inšpektorov zaznamenaných v inšpekčnom zázname, v ktorom je
uvedené, že výrobky so zistenými nedostatkami sa nachádzali v expedičnom sklade,
pripravené na predaj. Ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že ku každej
zmluve prikladá návod na obsluhu a údržbu, ktorý svojim rozsahom a kvalitou prevyšuje
požiadavky STN, pretože v zmysle čl. 6 príslušnej STN sa požadované údaje musia uviesť
na samolepiacom štítku na skle krídla okna.
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je
ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu
vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre marenie
výkonu kontroly orgánom kontroly vnútorného trhu (ďalej len zákon č. 128/2002 Z. z.) je
Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
Podľa § 10 ods. 1 zákona predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávané výrobky
boli viditeľne označené všeobecne zrozumiteľnými údajmi o výrobcovi, prípadne dovozcovi
a dodávateľovi, o množstve. Predávajúci je povinný zabezpečiť, aby výrobky boli označené
údajmi o kvalite, dátume výroby, dobe použiteľnosti a spôsobe použitia, údržby, uchovávania
alebo skladovania týchto výrobkov. Údaje o spôsobe používania, údržby, uchovávania
a skladovania môžu byť obsiahnuté v priloženom písomnom návode. Ak nie je účelné
predávané výrobky vzhľadom na ich povahu takto označiť, je predávajúci povinný uvedené
údaje na požiadanie orgánov, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto
zákona, alebo spotrebiteľa, ktorý preukáže právny záujem, pravdivo oznámiť, prípadne
i doložiť.
Podľa čl. 6 STN EN 74 6180 okná musia byť trvanlivo označené vo vnútornej
polodrážke rámu okna zo strany závesov tak, aby ich bolo možné identifikovať
aj po zabudovaní do stavby. Značenie musí obsahovať údaj o zatriedení okna (kategóriu
okna), skrátený názov výrobcu, jeho sídlo, dátum výroby a výrobné číslo okna. Údaj
o zatriedení okna pozostáva z označenia skupiny namáhania, rímskej číslice oblasti a typu
terénu podľa 4.2 s vyznačením najväčšej výšky zabudovania okna v budove, v m. Jednotlivé
časti údaja sa oddeľujú pomlčkou. Na skle krídla okna musí byť na samolepiacom
identifikačnom štítku uvedená úplná adresa výrobcu, dátumu výroby, výrobné číslo,
koordinačné rozmery okna, vypočítaný súčiniteľ tepelného odporu okna pre koordinačné
rozmery konkrétneho okna, hodnota nepriezvučnosti, v dB, údaj o zatriedení okna s výrazným
vyznačením potreby použitia vetracej štrbiny. Výška písmen na identifikačnom štítku má byť
najmenej 8 mm. Rovnaké údaje sa musia uviesť na sprievodnej dokumentácii výrobku.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby
žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach
odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel, k záveru, že krajský súd sa zaoberal
všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru o nespochybniteľnosti zistenia
správneho orgánu o tom, že žalobca sa dopustil porušenia § 10 ods. 1 zákona a čl. 6 STN EN
74 6180, pretože pri kontrole bolo zistené, že 8 druhov výrobkov nebolo opatrených
samolepiacim štítkom na krídle okna obsahujúcim údaje o zatriedení okna, výrobnom čísle,
vypočítaným súčiniteľom tepelného odporu okna pre koordinačné rozmery konkrétneho okna
a údaje o hodnote nepriezvučnosti v dB, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol
žalobu žalobcu, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní
považoval postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom,
považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.
Odvolací súd rovnako ako krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu
o nesprávnom výklade ustanovenia § 10 ods. 1 zákona, poukazujúc na to, že citované
ustanovenie ukladá predávajúcemu povinnosť zabezpečiť predávané výrobky požadovanými
údajmi, to znamená, že túto povinnosť má žalobca pokiaľ ide o všetky ním predávané
výrobky, a teda aj na výrobky nachádzajúce sa v sklade hotových výrobkov, pričom v konaní
nebolo preukázané, že by kontrola bola vykonaná ešte v štádiu výrobného procesu
kontrolovaných výrobkov. Vo svojom stanovisku ku kontrole z 18.5. a 26.5.2006 toto zistenie
nespochybnil ani riaditeľ divízie výroby a v stanovisku k oznámeniu o začatí správneho
konania z 30.5.2006 ani konateľ spoločnosti.
Údaje, ktoré musia byť na týchto výrobkoch uvedené a spôsob označenia výrobkov
presne vymedzuje vyššie citovaná STN v čl. 6. Odvolací súd zhodne s krajským súdom
dospel k záveru, že žalobca porušil uvedené ustanovenia pri 8 druhoch výrobkov tak ako to
vyplýva z inšpekčného záznamu správneho orgánu, pretože tieto neboli riadne označené
na krídle okna samolepiacimi identifikačnými štítkami obsahujúcimi požadované údaje.
Krajský súd dôvodne neprihliadol na námietku žalobcu poukazujúceho na priložený návod
na obsluhu a údržbu, pretože samotné priloženie tohto návodu k zmluve uzavretej
so spotrebiteľom nenahrádza splnenie povinnosti v zmysle čl. 6 STN.
S poukazom na správnosť uvedených zistení, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
správneho orgánu a z ktorých správne vychádzal aj krajský súd pri preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného, bolo potrebné odvolacie námietky žalobcu, ktoré boli v podstate
totožné s dôvodmi odvolania v správnom konaní, považovať za neopodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi
krajského súdu a keďže odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú
správnosť, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
Vzhľadom na to, že žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a náhradu trov
úspešnému žalovanému zákon neumožňuje, súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 250k ods. 1 OSP žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. marca 2009
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu