Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/78/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členiek JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, v právnej veci žalobcu:

M., K., právne zastúpeného JUDr. V., advokátom v M., proti žalovanému: Slovenská

obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI Bratislava, Prievozská č. 32, P. O. Box

č. 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa

11.9.2006, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 10S/230/1006-

41 zo dňa 22.1.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -41 zo dňa 22.1.2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č. zo dňa 11.9.2006, ktorým žalovaný na odvolanie

žalobcu potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj

č. zo dňa 22.6.2006 o uložení pokuty žalobcovi v sume 20.000,–Sk

(663,88,–€) podľa o ochrane spotrebiteľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len zákon) pre porušenie povinnosti v zmysle § 10 ods. 1

cit. zákona.

Súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie i postup správneho orgánu boli

v súlade so zákonom.

Súd neprihliadol na námietku žalobcu, podľa ktorej výrobky, ktorých sa zistené

nedostatky týkali, neboli určené priamo, pričom poukázal na znenie § 10 ods. 1 zákona, ktorý

nerozlišuje medzi výrobkami určenými priamo spotrebiteľovi a uloženými v expedičnom

sklade. Podľa jeho názoru ani skutočnosť, že žalobca prikladá ku každej zmluve uzavretej

so spotrebiteľom „Návod na obsluhu a údržbu“ obsahujúci požadované informácie o výrobku

(dokonca rozsahom a kvalitou informácií prevyšujúcim požiadavky STN EN 74 6180, čl. 6),

nevyvracia fakt, že na výrobkoch žalobcu požadované údaje chýbali, nakoľko v zmysle čl. 6

STN EN 74 6180 majú byť všetky výrobky na krídle okna opatrené samolepiacim štítkom

s uvedenými informáciami.

Krajský súd poukázal aj na stanovisko zo dňa 30.5.2006, ktorým žalobca reagoval

na oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom pripustil, že v čase uskladnenia na sklade

hotových výrobkov nebolo označenie kontrolovaných výrobkov podľa danej normy

kompletné a že prijal opatrenia, aby označenie výrobkov pri predaji spĺňalo požiadavky

príslušných predpisov, čo nasvedčuje záveru o nesplnení povinností v zmysle STN EN 74

6180 a zákona.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zmeniť

a žalobe vyhovieť. Nestotožnil sa s výkladom ustanovenia § 10 ods. 1 zákona, ktorý podľa

krajského súdu nerozlišuje medzi výrobkami určenými priamo spotrebiteľovi a výrobkami

uloženými na sklade, pretože podľa žalobcu je nereálne, aby akýkoľvek výrobok vyrobený

výrobcom, ktorý ešte nie je určený na predaj spotrebiteľovi, bol označený tak, ako to uviedol

krajský súd. Zdôraznil, že každý výrobok prechádza procesom kompletizácie až do štádia,

kedy je určený na konečný odber zákazníkovi a že kontrolóri vykonávali kontrolu v sklade,

kde výrobky ešte neboli určené na expedíciu konečnému spotrebiteľovi.

K vyjadreniu zo dňa 30.5.2006 uviedol, že sa týkalo výrobkov uskladnených v sklade,

z ktorých ani jeden nebol určený na expedíciu konečnému spotrebiteľovi a dodal, že u neho

nie sú sklady označované ako expedičné, ale len sklad hotových výrobkov, čo však

neoznačuje sklad, v ktorom by boli výrobky uskladnené priamo na expedíciu spotrebiteľovi,

pretože sklad hotových výrobkov je názvom účtovným, preneseným do terminológie logistiky

zákazky.

Na záver poukázal na čestné vyhlásenie skladníka, z ktorého vyplýva, že výrobky boli

označované v zmysle STN a príslušných ustanovení zákona.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo správnych predpisov –

zákona a čl. 6 STN EN 74 6180 a so všetkými námietkami žalobcu sa riadne vysporiadal.

Nestotožnil sa so žalobcovým výkladom ustanovenia § 10 ods. 1 zákona a podľa jeho názoru

neobstojí ani námietka žalobcu, že 8 druhov výrobkov v hodnote 17.200,21,–€

(518.173,50,–Sk) sa nachádzalo v sklade hotových výrobkov, ktorý nie je určený na predaj

výrobkov konečnému spotrebiteľovi, pričom poukázal nato, že vzhľadom na kapacitu

predajní nie je možné, aby predávajúci mali všetky výrobky uložené v predajni, preto časť

výrobkov musia mať aj v skladoch a keďže aj výrobky v skladoch sú v konečnom dôsledku

určené spotrebiteľovi, žalobca ako predávajúci bol povinný označiť ich požadovaným údajmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného odvolací

súd zistil, že dňa 18.5.2006 bola v prevádzke žalobcu vykonaná kontrola zameraná

na dodržiavanie o stavebných výrobkoch a ,

pri ktorej boli zistené nedostatky spočívajúce v tom, že v ponuke spotrebiteľom sa nachádzalo

8 druhov stavebných výrobkov (plastových okien) v hodnote 17.200,21,–€ (518.173,50,–Sk),

ktoré neboli označené údajmi o zatriedení okna, chýbalo výrobné číslo, vypočítaný súčiniteľ

tepelného odporu okna pre koordinačné rozmery konkrétneho okna a údaje o hodnote

nepriezvučnosti v dB v zmysle STN EN 74 6180, čl. 6. Žalobcovi bolo listom zo dňa

24.5.2006 oznámené začatie správneho konania o uložení pokuty pre porušenie § 9 a 10

zákona.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. zo dňa 22.6.2006 uložil

žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona pokutu vo výške 663,88,–€ (20.000,–Sk) pre porušenie

povinnosti vyplývajúcej z § 10 ods. 1 zákona.

Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.9.2006 napadnuté rozhodnutie

potvrdil. K námietke žalobcu, že kontrolované výrobky boli uskladnené v sklade hotových

výrobkov, v ktorom neprebieha ich predaj, uviedol, že správne orgány pri vydaní rozhodnutia

vychádzali zo zistení inšpektorov zaznamenaných v inšpekčnom zázname, v ktorom je

uvedené, že výrobky so zistenými nedostatkami sa nachádzali v expedičnom sklade,

pripravené na predaj. Ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že ku každej

zmluve prikladá návod na obsluhu a údržbu, ktorý svojim rozsahom a kvalitou prevyšuje

požiadavky STN, pretože v zmysle čl. 6 príslušnej STN sa požadované údaje musia uviesť

na samolepiacom štítku na skle krídla okna.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je

ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd

prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa o štátnej kontrole vnútorného trhu

vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre marenie

výkonu kontroly orgánom kontroly vnútorného trhu (ďalej len ) je

Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.

Podľa § 10 ods. 1 zákona predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávané výrobky

boli viditeľne označené všeobecne zrozumiteľnými údajmi o výrobcovi, prípadne dovozcovi

a dodávateľovi, o množstve. Predávajúci je povinný zabezpečiť, aby výrobky boli označené

údajmi o kvalite, dátume výroby, dobe použiteľnosti a spôsobe použitia, údržby, uchovávania

alebo skladovania týchto výrobkov. Údaje o spôsobe používania, údržby, uchovávania

a skladovania môžu byť obsiahnuté v priloženom písomnom návode. Ak nie je účelné

predávané výrobky vzhľadom na ich povahu takto označiť, je predávajúci povinný uvedené

údaje na požiadanie orgánov, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto

zákona, alebo spotrebiteľa, ktorý preukáže právny záujem, pravdivo oznámiť, prípadne

i doložiť.

Podľa čl. 6 STN EN 74 6180 okná musia byť trvanlivo označené vo vnútornej

polodrážke rámu okna zo strany závesov tak, aby ich bolo možné identifikovať

aj po zabudovaní do stavby. Značenie musí obsahovať údaj o zatriedení okna (kategóriu

okna), skrátený názov výrobcu, jeho sídlo, dátum výroby a výrobné číslo okna. Údaj

o zatriedení okna pozostáva z označenia skupiny namáhania, rímskej číslice oblasti a typu

terénu podľa 4.2 s vyznačením najväčšej výšky zabudovania okna v budove, v m. Jednotlivé

časti údaja sa oddeľujú pomlčkou. Na skle krídla okna musí byť na samolepiacom

identifikačnom štítku uvedená úplná adresa výrobcu, dátumu výroby, výrobné číslo,

koordinačné rozmery okna, vypočítaný súčiniteľ tepelného odporu okna pre koordinačné

rozmery konkrétneho okna, hodnota nepriezvučnosti, v dB, údaj o zatriedení okna s výrazným

vyznačením potreby použitia vetracej štrbiny. Výška písmen na identifikačnom štítku má byť

najmenej 8 mm. Rovnaké údaje sa musia uviesť na sprievodnej dokumentácii výrobku.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby

žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach

odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel, k záveru, že krajský súd sa zaoberal

všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru o nespochybniteľnosti zistenia

správneho orgánu o tom, že žalobca sa dopustil porušenia § 10 ods. 1 zákona a čl. 6 STN EN

74 6180, pretože pri kontrole bolo zistené, že 8 druhov výrobkov nebolo opatrených

samolepiacim štítkom na krídle okna obsahujúcim údaje o zatriedení okna, výrobnom čísle,

vypočítaným súčiniteľom tepelného odporu okna pre koordinačné rozmery konkrétneho okna

a údaje o hodnote nepriezvučnosti v dB, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol

žalobu žalobcu, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní

považoval postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom,

považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Odvolací súd rovnako ako krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu

o nesprávnom výklade ustanovenia § 10 ods. 1 zákona, poukazujúc na to, že citované

ustanovenie ukladá predávajúcemu povinnosť zabezpečiť predávané výrobky požadovanými

údajmi, to znamená, že túto povinnosť má žalobca pokiaľ ide o všetky ním predávané

výrobky, a teda aj na výrobky nachádzajúce sa v sklade hotových výrobkov, pričom v konaní

nebolo preukázané, že by kontrola bola vykonaná ešte v štádiu výrobného procesu

kontrolovaných výrobkov. Vo svojom stanovisku ku kontrole z 18.5. a 26.5.2006 toto zistenie

nespochybnil ani riaditeľ divízie výroby a v stanovisku k oznámeniu o začatí správneho

konania z 30.5.2006 ani konateľ spoločnosti.

Údaje, ktoré musia byť na týchto výrobkoch uvedené a spôsob označenia výrobkov

presne vymedzuje vyššie citovaná STN v čl. 6. Odvolací súd zhodne s krajským súdom

dospel k záveru, že žalobca porušil uvedené ustanovenia pri 8 druhoch výrobkov tak ako to

vyplýva z inšpekčného záznamu správneho orgánu, pretože tieto neboli riadne označené

na krídle okna samolepiacimi identifikačnými štítkami obsahujúcimi požadované údaje.

Krajský súd dôvodne neprihliadol na námietku žalobcu poukazujúceho na priložený návod

na obsluhu a údržbu, pretože samotné priloženie tohto návodu k zmluve uzavretej

so spotrebiteľom nenahrádza splnenie povinnosti v zmysle čl. 6 STN.

S poukazom na správnosť uvedených zistení, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie

správneho orgánu a z ktorých správne vychádzal aj krajský súd pri preskúmaní napadnutého

rozhodnutia žalovaného, bolo potrebné odvolacie námietky žalobcu, ktoré boli v podstate

totožné s dôvodmi odvolania v správnom konaní, považovať za neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi

krajského súdu a keďže odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú

správnosť, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

Vzhľadom na to, že žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a náhradu trov

úspešnému žalovanému zákon neumožňuje, súd v súlade s ustanovením

v spojení s žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 17. marca 2009

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu