Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
402/371739.004252.pdf
PDF · 126.99 KB
No categories available
2obdo/24/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Obdo 24/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci
navrhovateľa: E.spol. s r. o., Ivánka pri Dunaji, H. IČO: X. zastúpený advokátom JUDr. P. V.
AK Bratislava, S. proti odporcovi: D. s r. o., Pezinok, T. IČO: X. zastúpený advokátom
JUDr. P. S. AK Pezinok, S. o zaplatenie 72 324,–Sk istiny s príslušenstvom, o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. novembra 2007 č. k. 2 Cob
92/07-153, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 20. novembra 2007 č. k. 2 Cob 92/2007-153 z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 23. januára 2007 č. k. 27 Cb 21/2004-129, ktorým súd prvého stupňa uložil
povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 61 364,50 Sk s 12 % úrokom z omeškania od
12. 11. 2002 do zaplatenia a náhradu trov konania 29 366,–Sk titulom zaplatenia náhrady škody,
zmenil tak, že žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a priznal odporcovi náhradu trov
konania prvostupňového 27 477,--Sk a odvolacieho 10 134,--Sk do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa v rozhodnutí poukázal na
znenie čl. 8.3 zmluvy o dielo uzavretej dňa 24. 06. 2002, podľa ktorého sa odporca zaviazal
vytvoriť navrhovateľovi podmienky proti odcudzeniu a znehodnoteniu materiálu počas realizácie
diela a mal preukázané z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Pezinok č. k. ČTS: ORP
– 287/PK-2002-PK, že dňa 30. 06. 2002 v čase od 14.00 hod. do 07.00 hod. dňa 01. 07. 2002
nezisteným spôsobom neznámy páchateľ vnikol na novostavbu rodinného domu v Pezinku na B.
otvoril drevené dvere, odcudzil materiál, súčiastky a nástroje, v dôsledku čoho bola spôsobená
škoda odcudzením vo výške 58 800,–Sk. Súd prvého stupňa v rozhodnutí poukázal na znenie ust.
§§ 536 a 542 Obchod. zák., kde s poukazom na ust. §-u 542 ods. 1, podľa ktorého ak zhotoviteľ
zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral,
objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva
neurčuje niečo iné. Poukázal tiež na znenie ust. §-u 516 ods. 1 Obchod. zák., kde je upravená
zmluva o uložení veci. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi titulom náhrady škody sumu 61
364,50 Sk, vo zvyšku v sume 12 414,–Sk návrh zamietol s poukazom, že niektoré veci boli vo
výlučnom vlastníctve navrhovateľa, za čo odporca nezodpovedal, lebo ich neprevzal od
zhotoviteľa a nezaviazal sa o ne starať v zmysle §-u 516 Obchod. zák. Proti rozsudku súdu
prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odporca čo do zaväzujúcej časti odvolanie,
v ktorom namietal nepreukázanie porušenia zmluvnej povinnosti, zo zmluvy o dielo a bodu
8.3 zmluvy. Konštatoval krádež veci, ktoré ešte neboli zapracované do diela a nedošlo ani
k prevzatiu veci na základe zmluvy o uložení veci. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej
uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. V konaní bolo nesporne
preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá dňa 24. 06. 2002 zmluva o dielo. V čl. 8.3
zmluvy bolo medzi účastníkmi dojednané, že objednávateľ bude zodpovedať za vytvorenie
podmienok proti odcudzeniu a znehodnoteniu materiálu počas doby realizácie diela.
Objednávateľ – teda odporca vytvoril zhotoviteľovi v zmysle bodu 8.3 zmluvy podmienky tak,
ako sú zakotvené v zmluve o dielo tým, že pre navrhovateľa vyčlenil osobitnú miestnosť, v ktorej
mal možnosť si navrhovateľ uskladniť materiál ako aj pracovné pomôcky. Miestnosť bola
uzamykateľná a kľúče od miestnosti mal k dispozícii navrhovateľ. Navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, pretože v konaní nepreukázal porušenie zmluvnej ani zákonnej povinnosti
odporcu. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že páchateľ odcudzil materiál a náradie nezisteným
spôsobom – teda nebolo preukázané zavinenie odporcu. Taktiež nebolo preukázané porušenie
zmluvnej povinnosti odporcu. Taktiež v odôvodnení rozhodnutia vyslovil názor, že v žiadnom
prípade nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o uložení veci, pretože nedošlo k jej prevzatiu zo
strany odporcu. A tiež je potrebné prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že pokiaľ materiál a súčiastky
neboli zapracované do diela, nemohli tvoriť jeho súčasť.
O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224
ods. 2 O. s. p. v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. podľa úspechu účastníkov v konaní,
a súd úspešnému účastníkovi, v danom prípade odporcovi, priznal trovy konania v celkovej
výške 37 611,–Sk v súlade s vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z. a vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a navrhol rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. V podanom dovolaní
uviedol, že prípustnosť dovolania opiera o ust. § 241 ods. 2 písm. b) a c) O.s.p.. V dovolaní
uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu nie je materiál nachádzajúci sa u objednávateľa, ktorý
však zaobstaral zhotoviteľ, súčasťou zhotovovaného diela, a preto neznáša objednávateľ škodu
na zhotovovanom diele podľa § 542 ods. 1 Obch. zák. Dielom dovolateľ rozumie zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Za dielo sa však nepovažuje len
určitá „činnosť“, ale aj „vec“, a „iný hmotne zachytený výsledok ľudskej činnosti“. Z uvedeného
vyplýva, že pojem „dielo“ musí zahŕňať aj materiál použitý na jeho vyhotovenie. Predmetom
plnenia zhotoviteľa-navrhovateľa podľa zmluvy o dielo zo dňa 24. 06. 2002 bola dodávka
a montáž vykurovania podľa schválenej projektovej dokumentácie a cenovej ponuky, t.j.
zhotovenie diela – vykurovania v objekte rodinného domu. Povinnosť navrhovateľa spočívala
v montáži materiálu, vzájomného prepojenia častí sústavy vykurovania rodinného domu, dielo
preto predstavovala jednak činnosť navrhovateľa smerujúca k zhotoveniu ústredného kúrenia
a samotné teleso ústredného kúrenia vrátane materiálu na dielo použitého. Dovolateľ z tohto
dovodzuje, že odvolací súd použil zúžený výklad pojmu dielo, keď pod týmto pojmom rozumie
iba určitý výsledok činnosti zhotoviteľa hoci za dielo je potrebné považovať tak činnosť
zhotoviteľa smerujúca k vyhotoveniu diela ako aj veci, ktoré mali dielo tvoriť a teda mali byť do
diela zabudované. Pokiaľ by názor dovolacieho súdu bol zhodný s názorom odvolacieho súdu
dovolateľ poukazuje na to, že v danej veci boli predpoklady vzniku škody splnené, keď v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka sa zavinenie v prípade objektívnej zodpovednosti neskúma.
Ďalej uviedol, že odporca sa môže od zodpovednosti za škodu oslobodiť (liberovať), ak
preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť
(§ 374 ods. 1 Obch.z.). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať
navrhovateľ. Odporca zase preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich
nepreukáže, neoslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Odvolací súd sa podľa názoru
dovolateľa nezaoberal otázkou porušenia zmluvnej povinnosti navrhovateľa (zrejme mal
dovolateľ na mysli odporcu) v zmysle čl. 8.3 zmluvy o dielo, iba bez bližšieho odôvodnenia
konštatoval, že nebolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti odporcu. Dovolateľ má za to,
že odporca porušil svoju povinnosť uvedenú v čl. 8.3 zmluvy o dielo, čo bolo v dokazovaní na
prvom stupni riadne preukázané, avšak odvolací súd na uvedené dôkazy neprihliadal. Bolo
povinnosťou odporcu vytvoriť podmienky, a to dostatočným spôsobom na to, aby k odcudzeniu
nedošlo, resp. sa minimalizovala jeho pravdepodobnosť. Odporca mohol stavbu strážiť,
namontovať výstražné zariadenie, objekt poistiť, avšak tieto možnosti nevyužil. Nedostatočným
spôsobom zabezpečil vyhradenú miestnosť, nakoľko kľúče od zámku mal aj navrhovateľ aj
odporca a okno do miestnosti bolo zadebnené zvonku, avšak po prelomení zámku ho bolo možné
zvnútra vytlačiť. Odporca navyše nezabezpečil stavbu voči neoprávnenému vniknutiu cez
strechu. Nevytvoril tak v rozpore s čl. 8.3 zmluvy o dielo podmienky, ktoré by dostatočne
zabezpečili stavbu voči neoprávnenému vniknutiu a krádeži uskladneného materiálu. Je tiež
zrejmé, že ku krádeži došlo v príčinnej súvislosti s nedostatočným vytvorením podmienok voči
odcudzeniu, a teda vniknutím neznámej osoby do rozostavanej stavby cez otvorené okno
a prekonaním nedostatočnej zábrany.
Odporca navrhol dovolaniu nevyhovieť. Vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa
uviedol, že dielo tvorí i materiál použitý na jeho vyhotovenie, t.j. zapracovaný materiál. S týmto
hmotno-právnym stavom je spojený i moment prechodu vlastníctva k dielu ak zhotoviteľ
zhotovuje vec u objednávateľa. K veciam nezapracovaným /materiál/ do diela – nachádzajúce sa
v dispozícií zhotoviteľa nevzniká objednávateľovi žiadne vlastníctvo a netvoria dielo tieto
materiály. V širšom výklade navrhovateľa by mohli ísť aj o veci /materiál/, ktorý je vo výrobe na
ceste, v predajni. Ďalej uviedol, že navrhovateľ v rámci dôkaznej povinnosti v záväzkovom
vzťahu počas celého konania sa uspokojoval „objektívnou zodpovednosťou objednávateľa“
a počas celého konania nenavrhol vykonanie dôkazu, ktorý by preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti odporcom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ preskúmal
vec podľa ust. § 242 ods 1 O. s. p. a po prejednaní dovolania podľa § 243a ods. 1 O. s. p. dospel
k záveru, že dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Prípustnosť dovolania je daná v zmysle ust. § 238 ods. 1 O. s. p., keď dovolanie
smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a je
prípustné v zmysle ust. § 238 ods. 5 O. s. p., keď minimálna mzda v deň podania návrhu na
prvostupňovom súde (14. 11. 2003) predstavovala sumu 6 080,--Sk.
V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že uzavreli platnú zmluvu o dielo zo dňa
24. 06. 2002, predmetom ktorej bola dodávka a montáž vykurovacieho systému ústredného
kúrenia v rodinnom dome v Pezinku. V článku 8.3 zmluvy o dielo si zmluvné strany dohodli:
„Objednávateľ zodpovedá za vytvorenie podmienok proti odcudzeniu a znehodnoteniu materiálu
počas doby realizácie diela.“ Nie je medzi účastníkmi sporným, že v čase od 14.00 hod. dňa
30. 06. 2002 do 07.00 hod. dňa 01. 07. 2002 nezisteným spôsobom vnikol neznámy páchateľ na
novostavbu rodinného domu v Pezinku, na B. do jednej miestnosti, nezisteným spôsobom otvoril
drevené dvere do miestnosti odkiaľ odcudzil 2,5 m dlhé medené rúry o hrúbke 15 až 28 mm
v celkovej dĺžke 210 m v hodnote 17 800,--Sk, sadu tvaroviek medených v hodnote 6 000,--Sk,
reguláciu a zmiešavanie WOLF DWTM v hodnote 20 000,--Sk, kompletný zvárací aparát
v hodnote 10 000,--Sk a ostatný drobný inštalačný materiál ako ventily, filtre, šróbenia v hodnote
5 000,--Sk ako vyplýva z Uznesenia Obvodného oddelenia PZ Pezinok, ČTS:ORP-287/PK-2002-
Pk zo dňa 07. 09. 2002. Pri skúmaní zodpovednosti za škodu spôsobenú krádežou materiálu
potrebného na zhotovenie diela je potrebné skúmať vlastníctvo veci – materiálu dodaného
zhotoviteľom, uskladneného v priestore objednávateľa na to určenom a pripraveného na
zabudovanie do diela činnosťou zhotoviteľa. Z ustanovenia § 542 ods. 1 Obchod. zák. vyplýva,
že od okamžiku, kedy zhotoviteľ začal so stavbou systému vykurovania na pozemku a stavbe
objednávateľa je podľa citovanej úpravy zmluvy o dielo v obchodnom zákonníku vlastníkom
celej zhotovovanej stavby, t.j. aj stavby systému vykurovania, objednávateľ. Až zabudovaním
ďalšieho materiálu sa fakticky aj právne predmet vlastníctva objednávateľovi zväčšuje. Teda
podmienkou zväčšenia (rozšírenia) predmetu vlastníckeho práva objednávateľa pri realizácii
predmetu zmluvy o dielo je postupné zabudovanie materiálu (výrobkov) do stavby. Z uvedeného
je zrejmé, že materiál alebo výrobky, ktoré ešte nie sú zabudované do diela nie sú vlastníctvom
objednávateľa ak zmluva neurčuje inak.
Medzi účastníkmi zostala sporná otázka zodpovednosti odporcu za vznik škody
spôsobený krádežou vecí uvedených v uznesení OO PZ Pezinok neznámou osobou, neznámym
spôsobom zo stavby, v ktorej zhotoviteľ-navrhovateľ plnil zhotovenie diela pre objednávateľa-
odporcu na základe zmluvy o dielo zo dňa 24. 06. 2002 a za týmto účelom mal ukradnuté veci
v objekte výkonu predmetu zmluvy.
V prvom rade bolo potrebné vyriešiť otázku výkladu čl. 8.3 zmluvy o dielo, v ktorom si
účastníci dohodli zodpovednosť objednávateľa za vytvorenie podmienok proti odcudzeniu
a znehodnoteniu materiálu počas doby realizácie diela bez ďalších konkrétne určených
podmienok takéhoto zabezpečenia, len všeobecným konštatovaním „vytvoriť podmienky proti
odcudzeniu“. Zhotoviteľ-navrhovateľ si pod týmto všeobecným označením predstavoval aspoň
stavbu strážiť, alebo namontovať výstražné zariadenie, objekt poistiť.
Určenie osoby, ktorá nesie nebezpečenstvo na zhotovovanej veci je špeciálne pre
zmluvu o dielo upravené ustanoveniami § 542 až 545 Obchod. zák. V uzavretej medzi
účastníkmi zmluve o dielo nebola otázka nebezpečenstva škody na diele osobitne upravená, preto
nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci – systému vykurovania nesie objednávateľ –
odporca. Ako je uvedené vyššie dovolací súd zhodne s názorom odvolacieho súdu nepovažuje
nezabudovaný (nezapracovaný) materiál do predmetu zmluvy o dielo za súčasť diela, preto
nebezpečenstvo škody na tomto materiály a nástrojoch nenesie v zmysle špeciálnej úpravy
nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci objednávateľ z dôvodu znášania nebezpečenstva
škody na zhotovovanej veci podľa ust. § 542 ods. 1 Obchod. zák., nakoľko vzniknuté škody na
materiály nie je vzniknutou škodou na zhotovovanom diele. Pre zistenie osoby znášajúcej
nebezpečenstvo škody na veciach určených na vykonanie diela je potrebné zistiť, kto tieto veci
(materiál a nástroje) potrebné na vykonanie diela obstaral. Z obsahu spisu, najmä zhodných
výpovedí účastníkov nebolo v konaní sporným, že materiál a nástroje na vykonanie diela si
obstaral zhotoviteľ sám. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nie je možné použiť
špeciálne ustanovenia znášania nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci (ust. § 542 až 545
Obchod. zák.) ani ust. § 539 až 541 Obchod. zák. ale všeobecné ustanovenia obchodného
zákonníka o náhrade škody. Podmienkou vzniku zodpovednosti za vznik škody v zmysle ust.
§ 373 a nasl. Obchod. zák. je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu alebo povinností
ustanovených zákonom (Obchod. zák., § 757). Povinnosť zo záväzkového vzťahu objednávateľa
týkajúca sa vecí (materiálu a nástrojov) zhotoviteľa diela vyplýva z čl. 8.3 zmluvy o dielo zo dňa
24. 06. 2002, podľa ktorého objednávateľ zodpovedá za vytvorenie podmienok proti odcudzeniu
a znehodnoteniu materiálu počas doby realizácie diela. Preto pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu na materiále a nástrojoch ich odcudzením je potrebné zistenie porušenia
záväzku objednávateľa vytvoriť podmienky proti odcudzeniu materiálu. Objednávateľ splnil
záväzkom dohodnutú podmienku, keď vyčlenil osobitnú miestnosť na odloženie materiálu
a nástrojov, zabezpečil túto miestnosť uzamykateľnými dvermi a uzavretým oknom, čím vytvoril
v zmysle dohodnutého záväzku podmienky proti odcudzeniu materiálu. Pokiaľ takéto vytvorenie
podmienok nezodpovedali predstavám zhotoviteľa o vytvorení podmienok proti odcudzeniu mal
a mohol sa domáhať pred odložením vecí na takto vyčlenené miesto iného rozsahu vytvorenia
podmienok proti odcudzeniu, prípadne veci vo vyčlenenej miestnosti neponechať. Ponechanie
vecí vo vyčlenenej miestnosti zjavne podporujú vnímanie tohto priestoru ako vytvorenie
podmienok proti odcudzeniu a tým plnenie povinnosti objednávateľa zo zmluvy a nie jej
porušenie. Taktiež bez ďalšej konkrétnej úpravy a formulácie určenia povinnosti objednávateľovi
„vytvoriť podmienky proti odcudzeniu“ nie je možné určiť jednoznačne kde končí riadne
splnenie povinnosti vytvoriť podmienky proti odcudzeniu a kde začína zodpovednosť
objednávateľa za prípadné porušenie zmluvného dojednania. Vzhľadom k tomu, že zhotoviteľ
ako navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti vytvoriť podmienky
proti odcudzeniu, keď objednávateľ povinnosť splnil určením osobitnej uzamykateľnej
miestnosti na odkladanie materiálu, nemohli byť zisťované a zistené ďalšie predpoklady
zodpovednosti za škodu.
Dovolací súd z uvedených dôvodov sa stotožnil so záverom odvolacieho súdu, že
navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody proti odporcovi a dovolanie navrhovateľa
v zmysle ust. § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 243c O. s. p. tak, že
v dovolacom konaní úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,
odporca vo vyjadrení k dovolaniu nepodal návrh na priznanie trov dovolacieho konania a trovy
konania nevyčíslil, preto odporcovi dovolací súd trovy dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 18. marca 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.