Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/131/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. Š. C., bývajúceho

v L., zastúpeného JUDr. A. H., advokátkou v L., proti odporkyni J. N. T., a.s., so sídlom

v D., IČO : X., zastúpenej JUDr. I. Č., advokátom v B., o náhradu mzdy, vedenej

na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši, pod sp.zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 17. januára 2008, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 17. januára

2008, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom z 18. mája 2007, č.k. 13 C 140/2002-

222, zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 786 854,- Sk s úrokom z omeškania 12,5 %

ročne od 7.10.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania 49 235,50 Sk v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, potom, čo prvostupňový súd čiastočným rozsudkom

zo dňa 26. februára 2003, č.k. – 58, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

6. októbra 2003, určil, že výpoveď daná navrhovateľovi listom odporkyne zo dňa 29. apríla

2002 je neplatná, navrhovateľovi patrí náhrada mzdy za obdobie od 25.6.2002 do 30.6.2002

a od 1.4.2003 do 6.10.2003. Pokiaľ účastníci uzavreli dňa 26.3.2004 dohodu o urovnaní

sporných nárokov pri skončení pracovného pomeru, mal prvostupňový súd za to, že

navrhovateľ si v zmysle tejto dohody neuplatňoval nárok na náhradu mzdy za obdobie

od 7.10.2003 do 31.3.2004, ktorý nárok bol navrhovateľovi uhradený mimosúdne. Taktiež

v zmysle dohody navrhovateľ zobral čiastočne späť svoj pôvodný návrh na zaplatenie

náhrady mzdy za obdobie od 1.7.2002 do 31.3.2003. Pokiaľ v dohode bol uvedený i záväzok

navrhovateľa v budúcnosti nepodať návrh na náhradu mzdy, v čase vzniku dohody, už

prebiehal spor o náhradu mzdy. Navrhovateľ preto neporušil žiadnu časť z dohody o urovnaní

nárokov. Keďže sa odporkyňa dostala s plnením svojej povinnosti do omeškania, priznal

navrhovateľovi i úroky z omeškania z celej priznanej sumy od 7.10.2003. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporkyne rozsudkom zo dňa 17. januára 2008

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu

zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni trovy konania 131 918,- Sk na účet jej

právneho zástupcu. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo nesporné, že

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom zo dňa 26. februára 2003, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. , zo dňa 11. júna 2003 určil, že

výpoveď daná navrhovateľovi listom odporkyne zo dňa 29.4.2002, je neplatná.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia účastníci dňa 26.3.2004 uzavreli dohodu o skončení

pracovného pomeru a dohodu o sporných nárokoch, na základe ktorej malo dôjsť podľa

vyjadrenia odporkyne k usporiadaniu všetkých vzájomných nárokov medzi účastníkmi

vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Navrhovateľ naopak spochybňoval tvrdenie

odporkyne, keď poukazoval na to, že v predmetnej dohode neboli vysporiadané všetky nároky

účastníkov a preto sa svojím návrhom domáhal len náhrady mzdy za obdobie, ktoré nebolo

v dohode špecifikované. Vychádzajúc z týchto skutočností s prihliadnutím na rozdielne

tvrdenia účastníkov odvolací súd skúmal, či na základe dohody medzi účastníkmi uzavretej

dňa 26.3.2004 došlo k vysporiadaniu všetkých sporných nárokov vyplývajúcich z neplatného

rozviazania pracovného pomeru. V tomto smere po preskúmaní citovanej dohody, na rozdiel

od prvostupňového súdu, dospel k presvedčeniu, že nároky medzi účastníkmi boli

vysporiadané v celom rozsahu. Už zo samotného názvu dohody – „dohoda o sporných

nárokoch“ vyplývalo, že úmyslom účastníkov bolo vysporiadať všetky sporné nároky

vyplývajúce z neplatného skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ účastníci v dohode

špecifikovali konkrétne obdobia, za ktoré mala odporkyňa vyplatiť náhradu mzdy, mal

odvolací súd za to, že iné sporné nároky (než tie, ktoré boli uvedené v dohode) medzi

účastníkmi neboli. Takémuto výkladu korešponduje i ustanovenie článku VIII. dohody, kde

okrem iného sa navrhovateľ zaviazal, že v budúcnosti nepodá na súde proti zamestnávateľovi

návrh na náhradu mzdy, resp. akýkoľvek iný návrh, ktorým sa bude domáhať akýchkoľvek

nárokov voči zamestnávateľovi. Tento článok dohody nebolo možné vykladať podľa názoru

odvolacieho súdu, neprimerane zužujúcim spôsobom tak, ako to urobil prvostupňový súd,

keď konštatoval, že návrh, ktorý bol predmetom tohto konania už v čase podpísania dohody

bol na súde podaným a preto navrhovateľ neporušil podmienky citovanej dohody. Takýto

výklad, s prihliadnutím na postoj odporkyne, ktorá si svoje povinnosti v zmysle citovanej

dohody splnila a vyplatila navrhovateľovi 1 840 074,- Sk, by bol výlučne na ujmu odporkyne

a tým i v zjavnom rozpore s dobrými mravmi ( základných zásad ).

Po podpísaní dohody prvostupňový súd uznesením č.k. -220, zo dňa 18. mája

2007 pripustil zmenu návrhu a teda ani nerozhodoval o návrhu, ktorý v čase podpísania

dohody bol podaný na súde (návrh zo dňa 26.8.2002). Pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania

poukazoval na čiastočnú neplatnosť dohody v zmysle , tu bolo

potrebné poukázať na to, že zo strany navrhovateľa nedošlo k vzdaniu sa svojich práv tak,

ako to má na mysli citované zákonné ustanovenie. Nároky, ktorých sa svojím zmeneným

návrhom domáhal, v čase podpisovania dohody dňa 26.3.2004 už existovali (domáhal sa

nárokov za obdobie rokov 2002 a 2003), pričom citované zákonné ustanovenie má na mysli

nároky, ktoré by vznikli v budúcnosti, teda v tomto konkrétnom prípade po podpísaní dohody.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že právne názory uvedené

v odôvodnení napadnutého rozsudku sú v rozpore s vyhodnotením dokazovania a právnym

záverom, uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Dovolaním napadnuté meniace rozhodnutie

krajského súdu ako odvolacieho súdu bolo vydané bez toho, aby si odvolací súd sám vykonal

dokazovanie a to najmä vo veci posúdenia listinného dôkazu pomenovaného ako „Dohoda

o skončení pracovného pomeru a dohoda o sporných nárokoch,“ ktorú účastníci uzavreli dňa

26.3.2004. Uviedol, že napadnutý rozsudok spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci,

z ktorého odvolací súd vyvodil nesprávny právny záver. Poukázal na to, že z obsahu dohody

a jej znenia je zrejmé, že dohodu neuzavreli účastníci o vyporiadaní všetkých medzi nimi

sporných nárokoch, ale len o tej časti, ktorá podľa vôle ich prejavov bola riešiteľná, pretože

obe strany túto časť nárokov ustálili ako nespornú. V zmysle dohody i navrhovateľ postupoval,

keď zobral späť časť návrhom uplatneného nároku za obdobie od 1.7.2002 do 31.3.2003.

Namietal i záver odvolacieho súdu, že výklad dohody, ktorý urobil súd prvého stupňa, by bol

na ujmu odporkyne, a zjavne v rozpore s dobrými mravmi, keď mal za to, že práve výrok

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol návrh zamietnutý ho poškodil, pretože mu nepriznal

ani len nárok na náhradu mzdy z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru v rozsahu

vtedy platnej zákonnej úpravy.

Odporkyňa žiadala dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať jej náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa

je dôvodné.

Podľa ustanovenia v znení do 15.10.2008 (ďalej len )

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie (prípadne ho doplní), na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému

od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie

v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 2 sám v potrebnom rozsahu opakovať (alebo doplniť) a zadovážiť si tak

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup

je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby

odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru

o neopodstatnenosti návrhu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 17.1.2008, na ktorom

bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní žiadne

dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napr.

výsluch účastníkov konania, k spôsobu uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru

a sporných nárokoch, k jej obsahu, napriek tomu, že jej obsah vyhodnotil rozdielne ako súd

prvého stupňa, ktorý sa práve obsahom tejto dohody zaoberal podrobne v dokazovaní a jeho

vyhodnotení.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu, spočívajúce len v prehodnotení obsahu a záväznosti dohody, vyplývajúce

zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie

dostatočný podklad.

V tomto smere je potrebné tiež uviesť, že právu na spravodlivý proces zodpovedá

povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a v tom rámci sa adekvátne, čo

do myšlienkových konštrukcií, racionálne a logickým spôsobom vyporiadať so všetkými

dôkazmi a skutočnosťami dôležitými pre posúdenie veci.

Pri zmene rozhodnutia podľa odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím

rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné

a výstižné zdôvodnenie. I odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom

na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku

( v spojení s ) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má

zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých

a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak

v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie

súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí

v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tieto kritéria nespĺňa.

Odvolací súd si nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery predčasné a rozsudok odvolacieho súdu je i nepreskúmateľný pre nedostatok

odôvodnenia.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia , účinného od 15.10.2008.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( v platnom a účinnom znení).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. marca 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková