Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
21e/372264.0c5d31.pdf
PDF · 99.64 KB
No categories available
3Cdo/270/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 270/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v Č.,
zastúpeného JUDr. R., advokátom so sídlom v G., proti žalovanej M., bývajúcej v D.,
zastúpenej Mgr. P., advokátom so sídlom v D., A., o zaplatenie 331,94 € (10 000 Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5 C 18/2007,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. júna 2008, sp. zn. 10 Co
26/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania vo výške
71,88 € k rukám advokáta Mgr. P., advokáta so sídlom v D., A., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo 6. novembra 2007, č.k. 5 C 18/2007-44
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 000 Sk s úrokom z omeškania 7 %
ročne od 17. apríla 2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V ostatnej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že uvedená suma nebola
použitá na nákup vecí patriacich do (už zaniknutého) bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov konania, a ak ju aj žalobca vniesol do manželstva, je nepochybné, že bola v jeho
výlučnom vlastníctve; preto ju mohol poskytnúť žalovanej ako pôžičku. K uzavretiu zmluvy
o pôžičke došlo konkludentne; jej existenciu potvrdzuje najmä dohoda, ktorou sa žalovaná
zaväzuje vrátiť žalobcovi sumu 10 000 Sk do 16. apríla 2006. Zamietnutie žaloby v časti
o zaplatenie úrokov z omeškania 3 % ročne z dlžnej sumy a penále 1 % za každý začatý deň
omeškania z dlžnej sumy i omeškaných úrokov od 17. apríla 2006 do zaplatenia odôvodnil
rozporom s § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a ustanoveniami
Občianskeho zákonníka upravujúcimi druh a výšku úrokov. O trovách konania nerozhodol
s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 24. júna 2008, sp. zn. 10 Co 26/2008 na odvolanie
žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené) zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania v sume 8 374 Sk k rukám jej právneho zástupcu. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobca ani napriek doplneniu dokazovania odvolacím súdom nebol
schopný preukázať, že uplatnenú sumu žalovanej požičal (nevniesol do spoločného
hospodárenia, ako tvrdila žalovaná), akým spôsobom a z akých zdrojov malo dôjsť
k odovzdaniu peňazí (či boli vybraté jeho sestrou z bankového účtu alebo uložené v hotovosti
u jeho matky, ako sám rozporne tvrdil), za akých okolností došlo k spísaniu dohody o ich
vrátení (vzhľadom k tvrdeniu žalovanej, že sama slovenský jazyk neovláda a žalobca bez jej
spísania odmietal opustiť spoločnú domácnosť), a že obsahom dohody malo byť uznanie
pôžičky (nakoľko tento pojem sa v nej nevyskytuje). Žalobca sa tak ocitol v stave dôkaznej
núdze, vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena, ktorého nevyhnutným následkom je
procesný neúspech v spore. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym
posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) odvolacím súdom. Nesúhlasil so záverom
odvolacieho súdu o neunesení dôkazného bremena. Namietal, že z dohody o vrátení peňazí,
ktorá je jediným listinným dôkazom v tejto veci, napriek jej nedostatkom jednoznačne
vyplýva záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi sumu 10 000 Sk, pričom pojem „vrátiť“ uvedený
v dohode je svojím obsahom totožný s tým istým pojmom uvedeným v ustanovení
§ 657 Občianskeho zákonníka definujúcom zmluvu o pôžičke. Skutočnosti, ktoré sú medzi
účastníkmi ohľadne dohody sporné, podstatným spôsobom jej obsah neovplyvňujú a nemali
by mať vplyv na rozhodnutie. Tvrdenie žalovanej o nedostatočnej slobode jej vôle pri podpise
dohody nebolo v konaní preukázané, preto je záver odvolacieho súdu o jeho
pravdepodobnosti neodôvodnený. K odvolacím súdom spochybnenému preukázaniu zdroja
a spôsobu odovzdania peňazí dovolateľ uviedol, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa
len korigoval svoje tvrdenie ohľadne miesta ich uloženia (v hotovosti u svojej matky); táto
skutočnosť však nie je vzhľadom k existencii písomnej dohody obsahujúcej záväzok
žalovanej kľúčová. Ak odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o tvrdenia žalovanej,
pričom jediný materiálny dôkaz nepovažoval za dostatočný, nie je jeho rozhodnutie správne.
Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu zdôraznila, že peniaze žalobcu boli
vnesené do manželstva a použité na uspokojenie spoločných potrieb. Pri uzavretí dohody
o ich vrátení sa mylne domnievala, že ňou potvrdzuje práve ich vnesenie do manželstva.
Dovolanie navrhla odmietnuť ako neprípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Výnimku z tejto prípustnosti tvoria (okrem vecí uvedených v § 238 ods. 4 O.s.p.)
veci, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok
minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho
konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie
minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5
O.s.p.).
V prejednávanej veci je síce dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu, zároveň však ide o právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení
(10 000 Sk) neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy, ktorej výška v čase podania
návrhu na prvostupňovom súde (15. decembra 2006) bola 7 600 Sk (zákon č. 90/1996 Z.z.
o minimálnej mzde v znení účinnom do 30. septembra 2007). Preto dovolanie proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné (§ 238 ods. 5 O.s.p.).
Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu
procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd
prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní
najavo. Prípustnosť dovolania nemožno preto vyvodiť ani z tohto ustanovenia.
Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa
nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd preto priznal žalovanej uplatnenú náhradu trov dovolacieho
konania spočívajúcich v právnom zastúpení advokátom. Tarifná hodnota predmetu sporu (§ 9
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb) je 331,94 €, z toho tarifná odmena za jeden úkon právnej služby (§ 10
ods. 1 vyhlášky) je 24,90 €. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta
za 2 úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
(§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a písomné vyjadrenie k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky), zvýšenú o 19 % DPH (9,46 €), ktorej je advokát platiteľom, a náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za každý z týchto úkonov vo výške
6,31 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky); spolu 71,88 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. marca 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková