Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/270/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v Č.,

zastúpeného JUDr. R., advokátom so sídlom v G., proti žalovanej M., bývajúcej v D.,

zastúpenej Mgr. P., advokátom so sídlom v D., A., o zaplatenie 331,94 € (10 000 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. júna 2008, sp. zn. 10 Co

26/2008, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania vo výške

71,88 € k rukám advokáta Mgr. P., advokáta so sídlom v D., A., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo 6. novembra 2007, č.k. -44

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 000 Sk s úrokom z omeškania 7 %

ročne od 17. apríla 2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že uvedená suma nebola

použitá na nákup vecí patriacich do (už zaniknutého) bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov konania, a ak ju aj žalobca vniesol do manželstva, je nepochybné, že bola v jeho

výlučnom vlastníctve; preto ju mohol poskytnúť žalovanej ako pôžičku. K uzavretiu zmluvy

o pôžičke došlo konkludentne; jej existenciu potvrdzuje najmä dohoda, ktorou sa žalovaná

zaväzuje vrátiť žalobcovi sumu 10 000 Sk do 16. apríla 2006. Zamietnutie žaloby v časti

o zaplatenie úrokov z omeškania 3 % ročne z dlžnej sumy a penále 1 % za každý začatý deň

omeškania z dlžnej sumy i omeškaných úrokov od 17. apríla 2006 do zaplatenia odôvodnil

rozporom s Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. a ustanoveniami

upravujúcimi druh a výšku úrokov. O trovách konania nerozhodol

s poukazom na

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 24. júna 2008, sp. zn. na odvolanie

žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe

vyhovené) zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej

náhradu trov konania v sume 8 374 Sk k rukám jej právneho zástupcu. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalobca ani napriek doplneniu dokazovania odvolacím súdom nebol

schopný preukázať, že uplatnenú sumu žalovanej požičal (nevniesol do spoločného

hospodárenia, ako tvrdila žalovaná), akým spôsobom a z akých zdrojov malo dôjsť

k odovzdaniu peňazí (či boli vybraté jeho sestrou z bankového účtu alebo uložené v hotovosti

u jeho matky, ako sám rozporne tvrdil), za akých okolností došlo k spísaniu dohody o ich

vrátení (vzhľadom k tvrdeniu žalovanej, že sama slovenský jazyk neovláda a žalobca bez jej

spísania odmietal opustiť spoločnú domácnosť), a že obsahom dohody malo byť uznanie

pôžičky (nakoľko tento pojem sa v nej nevyskytuje). Žalobca sa tak ocitol v stave dôkaznej

núdze, vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena, ktorého nevyhnutným následkom je

procesný neúspech v spore. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci ( ) odvolacím súdom. Nesúhlasil so záverom

odvolacieho súdu o neunesení dôkazného bremena. Namietal, že z dohody o vrátení peňazí,

ktorá je jediným listinným dôkazom v tejto veci, napriek jej nedostatkom jednoznačne

vyplýva záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi sumu 10 000 Sk, pričom pojem „vrátiť“ uvedený

v dohode je svojím obsahom totožný s tým istým pojmom uvedeným v ustanovení

definujúcom zmluvu o pôžičke. Skutočnosti, ktoré sú medzi

účastníkmi ohľadne dohody sporné, podstatným spôsobom jej obsah neovplyvňujú a nemali

by mať vplyv na rozhodnutie. Tvrdenie žalovanej o nedostatočnej slobode jej vôle pri podpise

dohody nebolo v konaní preukázané, preto je záver odvolacieho súdu o jeho

pravdepodobnosti neodôvodnený. K odvolacím súdom spochybnenému preukázaniu zdroja

a spôsobu odovzdania peňazí dovolateľ uviedol, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa

len korigoval svoje tvrdenie ohľadne miesta ich uloženia (v hotovosti u svojej matky); táto

skutočnosť však nie je vzhľadom k existencii písomnej dohody obsahujúcej záväzok

žalovanej kľúčová. Ak odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o tvrdenia žalovanej,

pričom jediný materiálny dôkaz nepovažoval za dostatočný, nie je jeho rozhodnutie správne.

Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu zdôraznila, že peniaze žalobcu boli

vnesené do manželstva a použité na uspokojenie spoločných potrieb. Pri uzavretí dohody

o ich vrátení sa mylne domnievala, že ňou potvrdzuje práve ich vnesenie do manželstva.

Dovolanie navrhla odmietnuť ako neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Výnimku z tejto prípustnosti tvoria (okrem vecí uvedených v )

veci, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho

konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva

v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie

minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5

).

V prejednávanej veci je síce dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, zároveň však ide o právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení

(10 000 Sk) neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy, ktorej výška v čase podania

návrhu na prvostupňovom súde (15. decembra 2006) bola 7 600 Sk (

o minimálnej mzde v znení účinnom do 30. septembra 2007). Preto dovolanie proti tomuto

rozhodnutiu nie je prípustné ( ).

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo. Prípustnosť dovolania nemožno preto vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd preto priznal žalovanej uplatnenú náhradu trov dovolacieho

konania spočívajúcich v právnom zastúpení advokátom. Tarifná hodnota predmetu sporu (§ 9

ods. 1 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb) je 331,94 €, z toho tarifná odmena za jeden úkon právnej služby (§ 10

ods. 1 vyhlášky) je 24,90 €. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta

za 2 úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom

(§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a písomné vyjadrenie k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky), zvýšenú o 19 % DPH (9,46 €), ktorej je advokát platiteľom, a náhradu výdavkov

na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za každý z týchto úkonov vo výške

6,31 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky); spolu 71,88 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková