Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/21/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej

veci žalobcu: T.B., bytom P., právne zastúpeného JUDr. J., advokátom v M., proti

žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 19588/2007-1409 zo dňa

23.2.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -53

zo dňa 3.10.2007, takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Košiciach

č. k. -53 zo dňa 3.10.2007 v spojení s opravným uznesením č. k. -78

zo dňa 21.12.2007 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č. 19588/2007-1409 zo dňa 23.2.2007, ktorým žalovaný na odvolanie

žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou

zn. R-491/2007-5334 zo dňa 2.1.2007 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka

podľa o štátnej službe colníkov a o zmene

a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len zákon) z dôvodu, že žalobca porušil

základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona a ako vedúci

zmeny si nesplnil povinnosť uloženú v § 45 písm. a/ zákona.

Súd tak rozhodol potom, čo mal z dôkazov vykonaných v správnom konaní

za preukázané, že kontrolu u cestujúcich z Ukrajiny vykonal žalobca nedôsledne, napriek

tomu, že cigarety ukryté na ich tele v takom počte, v akom boli následne odhalené, bolo

možné zistiť na prvý pohľad a stotožnil sa so záverom colných orgánov, že žalobca porušil

ustanovenie § 44 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona a neriadil sa Nariadením VPCÚ Čierna

nad Tisou č. 1/2006. Okrem iného v súvislosti s námietkou žalobcu uviedol, že v danom

prípade zákon nerozlišuje spôsob vykonania kontroly jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti

s opakovanými predtým úspešne ukončenými colnými kontrolami, s ktorými žalobca zrejme

nemal problém, ale naopak, umožňuje pri zlyhaní čo len jednej riadne nevykonanej kontroly

postup podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona, keďže správny orgán posúdil, že išlo o hrubé

porušenie základných povinností colníka. Na záver uviedol, že bez súhlasu vedúceho zmeny

žiadny podriadený pracovník nemôže opustiť kontrolované pracovisko a táto skutočnosť musí

byť známa v rámci subordinácie výkonu colnej kontroly, aj bez opakovaného vydania

pokynu. Podľa názoru súdu sa žalovaný sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami

žalobcu.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov

podľa a a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť

tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím sa zruší

a vec sa vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Trval na tom, že súd prvého stupňa pochybil, keď si osvojil právny názor žalovaného

a jeho konanie kvalifikoval ako porušenie služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom.

Ku konštatovaniu krajského súdu, že „bez súhlasu vedúceho zmeny žiadny podriadený

pracovník nemôže opustiť kontrolované pracovisko a táto skutočnosť musí byť známa v rámci

subordinácie výkonu colnej kontroly, aj bez opakovaného vydania pokynu“ uviedol, že je

v rozpore s obsahom spisov. Poukázal na zápisnicu zo dňa 7.12.2006, v ktorej sa colník M.

priznal, že žalobca ako vedúci zmeny mu v ten deň nedal žiadny pokyn, čo má robiť a preto

bez jeho vedomia odišiel z tohto pracoviska. Zdôraznil, že povinnosťou colníka podľa

Nariadenia č. 1/2006 bolo vykonávať colný dohľad nad cestujúcimi, aby nikto nekontrolovane

nevystúpil z vlaku a následne sa vyhol colnej kontrole, tiež vykonávať colný dohľad vo

vestibule nad cestujúcimi čakajúcimi na colnú kontrolu, aby nekontrolovateľne

nemanipulovali so svojimi batožinami. Podľa jeho názoru colník V. tým, že opustil

pracovisko „normálny rozchod“ bez jeho vedomia a súhlasu ako vedúceho zmeny, konal

v rozpore s uvedeným nariadením, čo však nemá byť na ujmu žalobcu.

Pripomenul, že z cestujúcich, u ktorých boli následnou kontrolou nájdené cigarety,

boli dve ženy, u ktorých môže osobnú prehliadku vykonať len osoba rovnakého pohlavia

a v tejto súvislosti poukázal na to, že ešte pred príchodom rýchlika telefonicky volal k colnej

kontrole colníčku B. z pracoviska „prekládka“, aby mohla vykonať osobné prehliadky

u cestujúcich žien, avšak menovaná odmietla prísť s odôvodnením, že si zabudla niektoré

súčiastky uniformy a teda prehliadky vykonávať nemôže, nakoľko zákon ukladá povinnosť

vykonávať colnú kontrolu v rovnošate. Colníčka K. namiesto seba poslala na výpomoc

colníka V.. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice zo dňa 14.12.2006 a tiež nemôže byť jemu

na ujmu, najmä vzhľadom na skutočnosť, že za rozdeľovník služieb zodpovedá a vyhotovuje

ho vedúci PCÚ Čierna nad Tisou Bc. J. a nie on.

Okrem toho namietal, že výkon kontroly u ďalších dvoch cestujúcich bol znemožnený

tým, že Bc. P. dal colníkovi P. pokyn, aby prerušil výkon colného dohľadu a šiel písať

rozhodnutia, čo malo za následok, že cestujúci, u ktorých bola colná kontrola už vykonaná

(asi u polovice) zobrali batožinu s tovarom, ktorý na kontrolu nebol vôbec predložený, čím

vznikla nekontrolovateľná situácia a voľný pohyb cestujúcich vo vestibule, avšak nie z viny

žalobcu, nakoľko kvôli tejto situácii cestujúci v čase, keď ich kontroloval, vôbec nemuseli

mať batožiny s cigaretami pri sebe. Zdôraznil, že bežnou kontrolou nebolo možné odhaliť ani

pašované cigarety, ktoré mali na tele ukryté ženy, pretože denne prejdú cez priechod stovky

cestujúcich a je nemožné u každého vykonať osobnú prehliadku, ktorú navyše môže vykonať

len osoba rovnakého pohlavia. Dodal, že žiadna norma neukladá colníkovi povinnosť

vykonávať u cestujúcich osobnú prehliadku a skutok sa stal v zimnom období, teda cestujúci

mali na sebe zimné ošatenie, cez ktoré nebolo možné pohľadom zistiť, či pod ním nie sú

ukryté pašované cigarety.

Nesúhlasil so záverom správnych orgánov, že vykonal colnú kontrolu nedbalým

a povrchným spôsobom a poukázal na upravujúci vykonanie

osobnej prehliadky.

Poukázal aj na to, že pašované cigarety boli odhalené pri následnej kontrole a podľa

jeho názoru aj zákonodarca mal na mysli, že pri vykonávaní colného dohľadu v niektorých

prípadoch dôjde k odhaleniu nezákonného dovozu tovaru až vykonaním následnej kontroly,

avšak prijatím filozofie, že keď kontrolná skupina v rámci následnej kontroly odhalí

nezákonný dovoz tovaru a konanie colníka, ktorý u cestujúceho skôr vykonal colnú kontrolu

by sa kvalifikovalo ako porušenie služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, tak by

v krátkom čase bola polovica colníkov prepustená.

Na záver uviedol, že odhaľovanie pašovaného tovaru je dnes pri súčasnej migrácii

založené na informáciách, s ktorými pracujú špeciálne kontrolné skupiny a bolo

by nespravodlivé prepustiť ho zo služobného pomeru na tom skutkovom základe, že kontrolná

skupina získa informáciu o osobe, ktorá má prevážať pašovaný tovar, túto informáciu

neodovzdá colníkovi, ale počká, aby u osoby vykonal kontrolu a potom túto osobu zastaví,

odhalí pašované cigarety rafinovane ukryté na tele.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Zaujal stanovisko k vzneseným námietkam a trval na tom,

že žalobca 9.11.2006 pri vykonávaní colnej kontroly cestujúcich postupoval nedbalo

a povrchne, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil služobné povinnosti a služobnú prísahu.

K tvrdeniu žalobcu o konaní colníka V. pripomenul, že Nariadenie vedúceho pobočky

Colného úradu Čierna nad Tisou č. 1/2006 priamo neustanovuje povinnosti colníkov, ktorí na

základe požiadavky vedúceho zmeny pracoviska „normálny rozchod“ prídu na kontrolu

dovozných vlakov z pracoviska „prekládka“, taxatívne však ustanovuje, že colníci sa riadia

pokynmi vedúceho zmeny pracoviska „normálny rozchod“, pričom žalobca ako vedúci zmeny

tohto pracoviska nevydal pre podriadených žiadne pokyny v súvislosti s kontrolou rýchlika R-

Dukla, čím konal v rozpore s uvedeným nariadením.

V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa osobných prehliadok cestujúcich žien

uviedol, že ako vedúci zmeny mal v zmysle nariadenia č. 1/2006 určenú súčinnosť s vedúcim

zmeny „prekládka“ a bol povinný zabezpečiť minimálne jedného colníka na vykonávanie

colnej kontroly v dovozných vlakoch. Žalobca síce o súčinnosť požiadal, ale uspokojil

sa s tým, že tejto kontroly sa zúčastní colník, keďže colníčka K. z pracoviska „prekládka“ sa

nedostavila, čím ako vedúci zmeny organizačne pochybil, lebo mohol a mal predpokladať, že

možno bude potrebné vykonať osobnú prehliadku žien. Okrem toho poukázal na Služobný

predpis č. 2/95/13 a Nariadenie riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou č. 3/2006, podľa

ktorých môže byť o vykonanie prehliadky požiadaná iná spoľahlivá osoba rovnakého

pohlavia nad 18 rokov v prípade, že nie je možné zabezpečiť, aby osobnú prehliadku

cestujúceho vykonal colník rovnakého pohlavia. Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu, že

ešte pred príchodom rýchlika telefonicky volal ku kontrole colníčku K. z pracoviska

„prekládka“, pretože zo zápisnice zo dňa 14.11.2006 vyplýva, že tejto colníčke nič nebránilo

v tom, aby vykonala colnú kontrolu, ale nebola volaná, pretože po prejednaní pár cestujúcich

sa dostavila na pobočku aj zástupkyňa vedúceho pobočky, ktorá už potom vykonala následné

osobné prehliadky u žien. Žalobca však nemohol predpokladať, že zástupkyňa príde a navyše

tá sa dostavila až potom, čo v rámci následnej kontroly bola zistená potreba vykonať

u cestujúcich žien osobnú prehliadku.

Za zavádzajúce označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že vedúci pobočky znemožnil

vykonávať dohľad nad cestujúcimi vo vestibule tým, že vydal pokyn pre colníka K., aby šiel

písať rozhodnutie, pretože následná kontrola bola vykonaná až potom, čo sa cestujúci

podrobili colnej kontrole, ktorú vykonal žalobca s ďalším colníkom a opustili vestibul

budovy. Následne boli títo cestujúci colníkmi vykonávajúcimi následnú kontrolu vrátení

do budovy colného úradu, kde boli podrobení následnej kontrole a až po zistení, že dovážajú

nezákonne cigarety na územie Slovenskej republiky vydal vedúci pobočky pokyn pre colníka

K., aby napísal príslušné rozhodnutia. Teda tento pokyn už nemohol mať za následok to, že

by si cestujúci medzi sebou vymieňali batožiny, čo potvrdili i colníci K. a B..

Na záver skonštatoval, že zo zápisníc vyplýva, že bolo vizuálne zjavné, že cestujúce

mali na tele tovar a teda i žalobca mohol a mal získať podozrenie už vizuálne, keďže

množstvo dovážaných cigariet (14,4 a 9 kartónov) bolo také, že bolo možné ho zistiť

aj pohľadom a to najmä, ak by žalobca skutočne vykonal kontrolu tak, ako to uviedol

do zápisnice, že cestujúce vyzval, aby roztvorili vrchný kabát a vizuálne zisťoval, či na tele

nedovážajú tovar. Zdôraznil, že k získaniu podozrenie nebolo potrebné disponovať

informáciami o tom, že cestujúce nezákonne pašujú cigarety, bolo len potrebné dôsledne

u nich vykonať colnú kontrolu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (246c ods. 1 v spojení s ust. § 10

ods. 2 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie

mu predchádzajúce v zmysle ust. v spojení s § a nasl. a dospel

k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného

rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného

zistil, že rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou zn. R-491/2007-5334 zo dňa

2.1.2007 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. d/

zákona z dôvodu, že porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/

a h/ zákona a ako vedúci zmeny si nesplnil povinnosť uloženú v § 45 písm. a/ zákona,

čo správne orgány vyhodnotili ako porušenie služobnej prísahy a služobných povinností

zvlášť hrubým spôsobom, pričom jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu

dôležitých záujmov štátnej služby. Toto porušenie povinností a prísahy žalobcom spočívalo

v tom, že žalobca dňa 9.11.2006 povrchne a nedbalo vykonanou kontrolou cestujúcich

vstupujúcich na územie Slovenskej republiky v rýchliku R-Dukla prepustil u cestujúcich

- R. 3.280 ks cigariet, J. 220 ks cigariet, S. 2.000 ks cigariet a D. 220 ks cigariet v rozpore

s čl. 46 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Rady č. 918/83 z 28.3.1983 ustanovujúcim systém

spoločenstva pre oslobodenie od cla, ako aj v rozpore s čl. 4 ods. 13 a 14 Nariadenia Rady č.

2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a v rozpore s § 9 ods. 3 písm. o/

o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Ďalej si žalobca ako vedúci zmeny nesplnil povinnosť v zmysle § 45

písm. a/ zákona a to organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby

podriadených colníkov, nakoľko dňa 9.11.2006 nevydal pre colníka M.V. žiadny príkaz ani

pokyn, ktorým sa mal menovaný riadiť pri vykonávaní colnej kontroly cestujúcich

predmetného rýchlika.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 19588/2007-1409 zo dňa

23.2.2007 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval,

že uvedeným konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby.

Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že žalobca

vykonanie colnej kontroly podcenil a vykonal ju nedôsledne a povrchne, keď bolo v jeden deň

u štyroch cestujúcich následnou colnou kontrolou zistené, že na územie Slovenskej republiky

bolo nezákonne dovezených 5720 ks cigariet. Cestujúci dovážali cigarety v cestovných

batožinách a teda neboli ukryté takým spôsobom, aby ich nebolo možné odhaliť vykonaním

riadnej colnej kontroly. V čase keď bola vykonaná colná kontrola u cestujúcich, u ktorých bol

následnou colnou kontrolou zistený nezákonný dovoz cigariet, vykonávali dohľad

nad cestujúcimi A.B. a P.K., z ktorých výpovedí vyplýva, že cestujúci si vo vestibule nemohli

tašky vymeniť a ani si ich nevymenili. Pokiaľ ide o cestujúce – z výpovedí Ing. L., Bc. J.

a Bc. Ľ. je zrejmé, že cigarety dovážané na tele žien bolo vzhľadom na ich množstvo a objem

možné odhaliť pohľadom a teda aj žalobca mohol a mal tieto cigarety odhaliť pri ním

vykonávanej colnej kontrole. Konštatoval, že žalobca nežiadal o súčinnosť colníčku K.

z pracoviska „prekládka“, aby sa zúčastnila vykonávania osobnej prehliadky cestujúcich žien,

avšak mal a mohol predpokladať, že v kontrolovanom rýchliku budú cestovať aj ženy, ktoré

by mohli nezákonne dovážať tovar na tele a že bude treba vykonať ich osobné prehliadky.

V súvislosti s nesplnením si povinnosti podľa § 45 písm. a/ zákona uviedol,

že colníkovi M. nevydal žiadne pokyny ani neurčil povinnosti, čím došlo k situácii, že tento

colník vykonával len činnosti podľa vlastného uváženia a preto aj ukončil výpomoc

a svojvoľne sa vrátil na pracovisko „prekládka“.

Žalovaný dospel k záveru, že u žalobcu boli naplnené podmienky pre jeho prepustenie

zo štátnej služby, pretože žalobca sa dopustil porušenie služobnej prísahy, nakoľko sa neriadil

, ústavnými zákonmi a porušil základné povinnosti colníka ustanovené v

písm. a/, b/, h/ a v § 45 písm. a/ zákona a jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože hrubé porušenie základných povinností

colníka nedáva záruku na ďalší riadny výkon štátnej služby a jeho prístup k výkonu štátnej

služby vytvára a posilňuje negatívnu mienku verejnosti, narušuje vážnosť colnej správy

a ohrozuje dôveru k colnej správe.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal i na stanovisko správneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.5.2002, v zmysle ktorého vzhľadom na to,

že u colníkov porušovanie služobných povinností má vplyv na ekonomiku Slovenskej

republiky a v neposlednej miere aj na kredit Slovenskej republiky v zahraničí, tak z hľadiska

právneho i z hľadiska spoločenských potrieb pre konštatovanie porušenia služobnej prísahy

alebo služobnej povinnosti podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona ako dôvod prepustenia colníka

zo služobného pomeru sa nemôže vyžadovať porušenie služobných povinností takej intenzity,

ktorá by bola charakterizovaná ako úmyselné konanie colníka.

Podľa § 17 ods. 1 zákona občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá

služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,

statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva

občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa

riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Tak prisahám!"

Podľa § 44 ods. 3 zákona colník je povinný

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi

a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené

rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne

oboznámený,

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo

sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu,

d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí

tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby

vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,

e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne

k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,

f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby

s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom

štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť

vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,

h) dodržiavať služobnú disciplínu,

i) vykonávať štátnu službu nestranne,

j) poskytnúť colnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv

a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,

k) plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni,

prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné

voľno alebo dovolenka,

l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18,

ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru,

n) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej

služobnej zbrane, služobného preukazu alebo služobného odznaku,

o) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému

vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,

p) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení

služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,

q) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,

r) zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov,

zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,

s) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa § 45 písm. a/ nadriadený je povinný organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť

výkon štátnej služby podriadených colníkov.

Podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona služobný úrad prepustí colníka zo služobného

pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 227 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť

a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,

veci a ohliadka (ods. 2).

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3).

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného

odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré

mu predchádzalo dospel k záveru, že colné orgány si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili

dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom

relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konanie

žalobcu tak ako je konkretizované v napadnutom rozhodnutí bolo porušením služobných

povinností colníka a v rozpore s obsahom služobnej prísahy a preto bolo správnymi orgánmi

dôvodne kvalifikované ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy podľa § 183 ods. 1

písm. d/ zákona.

Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré

sa v podstate zhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v žalobe neboli

podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia. Žalovaný sa nimi dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim

spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. S jeho záverom v ich posúdení sa súd prvého stupňa

stotožnil dôvodne, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo možné k nemu dospieť

vyhodnotením obsahu zápisníc zo dňa zo dňa 29.11.2006 o výpovedi Bc. J. a zo dňa

5.12.2006 o výpovedi Bc. Ľ., z ktorých vyplýva, že u cestujúcich žien R. a S. bolo možné na

pohľad zistiť, že ne tele majú ukryté cigarety, vzhľadom na veľké množstvo takto pašovaných

cigariet a tiež z výpovede B., podľa ktorej ju žalobca nevyzval, aby sa osobne zúčastnila

vykonávania colnej kontroly (čo pripustil aj žalobca v zápisnici zo 14.11.2006).

Obdobne podľa výpovede Ing. L. zo dňa 29.11.2006 bol colník K., ktorý mal dohľad

nad cestujúcimi, ktorí ešte neboli po colnej kontrole, zavolaný Bc. J., aby šiel písať

rozhodnutia, ale Ing. B. uviedol, že súčasne vydal príkaz ďalším colníkom, aby tento priestor

zabezpečili a colník K. vo výpovedi zo 16.11.2006 uviedol, že ho Bc. P. zavolal písať

rozhodnutia v čase, keď bola skontrolovaná asi polovica cestujúcich a vo vestibule bol

z pobočky síce sám, ale boli tam prítomní aj iní colníci – stála služba a colníci Colného úradu

Čierna nad Tisou – K. a príslušníci OCD – M., V., H. a M.. Podľa výpovedí Bc. K. zo dňa

7.12.2006, A. zo dňa 11.12.2006 a Ing. H. zo dňa 11.12.2006 nemohlo medzi cestujúcimi vo

vestibule dôjsť k výmene alebo odovzdávaniu batožiny.

Napokon z výpovede colníka V. zo dňa 7.12.2006 vyplýva, že tento po príchode

rýchlika zabezpečoval dohľad tak, aby nikto z cestujúcich nevystúpil z vlahu a nevyhol

sa colnej kontrole, ale potom čo nedostal žiadne iné pokyny a úlohy od vedúceho zmeny –

žalobcu (čo pripustil aj žalobca vo svojej výpovedi zo 14.11.2006), ukončil výpomoc

pri kontrole predmetného rýchlika a vrátil sa na pracovisko prekládka, na základe možno

konštatovať, že žalobca konal v rozpore s nariadením č. 1/2006 taxatívne stanovujúceho

povinnosť colníkov riadiť sa pokynmi vedúceho zmeny pracoviska „normálny rozchod“,

ktoré však žalobca nevydal, čím porušil povinnosť podľa § 45 písm. a/ zákona.

Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu

za opodstatnené a schopné spochybniť záver žalovaného a preto a ani v odvolacom konaní

nebolo možné na ne prihliadnuť.

Konanie žalobcu, ktoré bolo v správnom konaní dostatočne preukázané, bolo aj podľa

názoru odvolacieho súdu dôvodne správnymi orgánmi posudzované ako zvlášť hrubé

porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, pričom je potrebné pripomenúť,

že pre konštatovanie konania predstavujúceho v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 písm. d)

zákona dôvod pre prepustenie colníka zo služobného pomeru sa nevyžaduje porušenie

služobných povinností takej intenzity, ktorá by bola charakterizovaná ako úmyselné konanie

colníka.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd žalobu

zamietol podľa z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného

je vecne a právne správne, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s

ods. 1 a s § 219 ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c

ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože mu v tomto konaní

nevzniklo právo na ich náhradu, keďže v tomto konaní bol neúspešný.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. marca 2009

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu