Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/166/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Štefana Šatku,

v právnej veci žalobcu: E., s. r. o., U., X.,

Česká republika, IČO: X., právne zastúpený: JUDr. M. L., advokátka,

H., 917 00 Trnava, proti žalovanému: JUDr. V. K., Z.,

X. Bratislava, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu T., a. s., C.,

917 84 Trnava, IČO: X., právne zastúpený: JUDr. V. B., advokát, Z., X. Bratislava,

o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -225

zo dňa 26. februára 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -225 zo dňa 26. februára 2007 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. V odôvodnení

sa konštatuje, že právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa

16. 07. 2004 domáhal vylúčenia zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s., Trnava,

3 ks kovacích stolíc kruhových – LZK 1600, 2 ks kovacích stolíc – hranol LZK 1600,

3 ks kovacích stolíc kruhových – LZK 2500 a 2 ks kovacích stolíc – hranol – LZK 2500.

Súd pripustil zámenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodne

označený žalobca K., s. r. o., V., Česká republika, a na jeho miesto do konania vstúpil E., s. r.

o., S., Česká republika. Uznesením sp. zn.

zo dňa 11. 05. 2001 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 ZKV,

správca konkurznej podstaty zahrnul do súpisu podstaty aj hnuteľné veci špecifikované

v žalobe. Podľa tvrdenia žalobcu sú jeho vlastníctvom, a preto sa žalobou domáha ich

vylúčenia. Vlastníctvo k uvedeným predmetom mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 20. 11. 2000 od O. C., s. r. o., S.. O. C., s. r. o. mala vlastníctvo k predmetným

hnuteľným veciam nadobudnúť titulom nepeňažného vkladu, ktorý do majetku tejto

spoločnosti vložil úpadca. Na dôkaz svojho tvrdenia žalobca predložil tzv. Upisovací

prohlášení zo dňa 04. 07. 2000, ktorým preukazuje zoznam hnuteľných vecí, ktoré úpadca

vložil ako nepeňažný vklad do spoločnosti O. C., s.r.o., S..

Na podporu svojich tvrdení ďalej predložil notársku zápisnicu Nz 14/2001, N 14/2001,

ako aj svedecké výpovede.

V tomto konaní sa súd ako predbežnou otázkou zaoberal vlastníckym právom

k predmetným hnuteľným veciam.

Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že žalobca sa

domáhal vydania kovacích stolíc, ktoré slúžia ako vymeniteľné príslušenstvo stroja. Kovacie

stolice nie sú nijako identifikované ako súčasť toho ktorého konkrétneho stroja, ale len ako

vymeniteľné príslušenstvo, a preto nie je možné určiť, či predmetné kovacie stolice, ktoré boli

zapísané do majetku konkurznej podstaty úpadcu, sú tými istými kovacímí stolicami, ktoré

mali byť súčasťou nepeňažného vkladu do spoločnosti O. C., s. r. o.

Žalobca ich nijakým spôsobom nekonkretizoval (napr. označením výrobného čísla),

a keďže ide o výmenné príslušenstvo stroja, ktoré navyše žalobca nikdy fyzicky nedržal,

keďže stroje ako celok neopustili územie Slovenskej republiky, dnes nie je možné

s určitosťou povedať, že stolice, ktoré boli zapísané do majetku podstaty, sú totožné

so stolicami, ku ktorým v roku 2000 mal nadobudnúť žalobca vlastníctvo kúpnou zmluvou.

Na základe vykonaného dokazovania, súd konštatoval, že žalobca svoj právny nárok

v konaní pred súdom nepreukázal, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania bolo

rozhodnuté v súlade s ust.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že nemôže súhlasiť zo záverom

prvostupňového súdu, že nie je možné určiť, či kovacie stolice, ktoré boli zapísané do majetku

konkurznej podstaty úpadcu, sú tými istými kovacími stolicami, ktoré mali byť súčasťou

nepeňažného vkladu do spoločnosti O. C.. Trvá na tom, že žalovaná, ktorá vypovedala 29. 01.

2007 na pojednávaní, že predmetné strojné zariadenie sa nachádzalo podľa vyhlásenia Ing. J.

B. v priestoroch spoločnosti T. a bolo v majetku T., a. s., nie je pravdivé, pretože uvedený

svedok na pojednávaní dňa 04. 12. 2006 jednoznačne vypovedal, že predmetné strojné

zariadenie nebolo ku dňu vyhlásenia konkurzu na T., a. s., majetkom úpadcu z dôvodu, že

bolo súčasťou vecného vkladu do základného imania spoločnosti O. C.. Žalobca ďalej

spochybňuje vyjadrenie žalovanej, ktorá tvrdila, že predmetné zariadenie sa nachádzalo

v priestoroch T., a. s., pričom v čase vyhlásenia konkurzu úpadca žiadne výrobné priestory

už neužíval, pretože ich využívala spoločnosť T. U., s. r. o., po nej spoločnosť B., po tejto

spoločnosti spoločnosť K. a napokon spoločnosť H.. Týmto spoločnostiam žalobca predmetné

strojné zariadenia prenajímal. Spoločnosť H., a. s., však upínacie a kovacie stolice už

používala neoprávnene, pretože žalobca jej ich už neprenajal. Podľa jeho názoru sa jedná

o účelovo objavený majetok správkyňou, keďže v priestoroch úpadcu sa po vyhlásení

konkurzu vystriedali štyri spoločnosti a T., a. s. výrobné priestory už dva roky nevlastnila.

Žalobca poukazuje aj na korešpondenciu Ing. R. K., ktorá tvrdila,

že nevie, kto je majiteľom kovacích stolíc, pričom žalovaná uvádzala, že spoločnosť H.,

a. s. ich užívala v domnienke, že ich odkúpila ako súčasť majetku v rámci konkurzného

konania.

Žalobca preto navrhol doplniť dokazovanie o opätovné vypočutie svedkov,

a to Ing. R. K., Ing. A. S. a Ing. B..

Súd prvého stupňa však vyhlásil dokazovanie za skončené, nevysporiadal sa

s predneseným návrhom a podľa názoru žalobcu tak nevyužil všetky možnosti objasnenia

veci.

Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -225 zo dňa 26. 02. 2007 a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť

ako vecne správne. Je potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa. Žalobca žiadnym

spôsobom nekonkretizoval predmetné kovacie stolice, a keďže ide o výmenné príslušenstvo

stroja, ktoré navyše žalobca a ani jeho údajný právny predchodcovia nikdy fyzicky nedržal,

keďže stroje ako celok neopustili územie Slovenskej republiky, dnes už nie je možné

s určitosťou povedať, že stolice, ktoré boli zapísané do majetku konkurznej podstaty (a ktoré

boli konkretizované číslom výkresu – evidenčným číslom), sú totožné so stolicami, ku ktorým

mal navrhovateľ údajne vlastníctvo. Na takto zistenom skutkovom stave by nič nezmenilo ani

nadbytočné a nehospodárne vykonanie ďalších žalobcom označených dôkazov. Žalobca si

zrejme dostatočne neuvedomil, že znáša dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených

skutočností, ako aj, že ani ním navrhované ďalšie dôkazy by nezmenili skutkový stav veci

zistený súdom prvého stupňa, keďže by nepreukázali totožnosť kovacích stolíc, ktoré boli

zapísané do konkurznej podstaty a kovacích stolíc, ktorých je navrhovateľ údajne vlastníkom.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh na začatie konania v celom rozsahu

zamietol z dôvodu, že žalobca svoj právny nárok v konaní pred súdom nepreukázal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa ,

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa konštatuje správnosť napadnutého

rozhodnutia jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

Predmetom sporu je vylučovacia žaloba v zmysle

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“). Majetkom

podliehajúcim konkurzu je konkurzná podstata, ktorú tvoria veci, byty a nebytové priestory,

práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len „majetok“), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia

konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník

zabezpečil svoj majetok (§ 6 ZKV).

Popri tomto majetku správca zapisuje do súpisu konkurznej podstaty vždy i majetok,

o ktorom môže mať sám správca pochybnosti, či takýto majetok patrí do konkurznej podstaty,

ale i majetok, o ktorého zaradenie do súpisu konkurznej podstaty správca pochybnosti síce

nemá, avšak iné osoby jeho zaradenie do súpisu spochybňujú.

Pôvodný žalobca K., s. r. o. vylučovaciu žalobu opieral o vlastnícke právo

k hnuteľným veciam – kovacím stoliciam (špecifikovaných v petite žaloby), ktoré mal

nadobudnúť titulom uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 20. 11. 2000, ktorá nebola ako dôkaz

predložená, od spoločnosti O. C., s. r. o., S. ako predávajúceho. Táto spoločnosť mala

predávajúci majetok nadobudnúť v podobe nepeňažného vkladu vloženého do jej základného

imania spoločnosťou T., a. s., Trnava – úpadca.

V priebehu konania, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04. 10. 2005, pôvodný žalobca

predal spoločnosti E., s. r. o. so sídlom Česká republika, S., hnuteľné veci, ktoré sú

predmetom žaloby o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty. Krajský súd uznesením

zo dňa 06. 09. 2006 pripustil zámenu účastníkov konania na strane žalobcu a v konaní súd

pokračoval s takto označeným právnym subjektom (čl. 88).

Doloženými dôkazmi – tzv. Upisovací prohlášení zo dňa 04. 07. 2000, preberací

protokol zo dňa 04. 07. 2000, notárska zápisnica č. Nz 14/2001, N 14/2001, žalobca

nepreukázal, že žalovaný neoprávnene zahrnul kovacie stolice do súpisu konkurznej podstaty

úpadcu, resp., že sa jedná o totožné hnuteľné veci, ktoré mal nadobudnúť kúpnou zmluvou

zo dňa 04. 10. 2005. V zmluve nie sú kovacie stolice identifikované ako súčasť strojového

zariadenia, ktoré mal žalovaný - úpadca vložiť ako nepeňažný vklad do spoločnosti O. C., s. r.

o., S. a z jej obsahu taktiež nie je možné dôvodiť, že predmet predaja (bod 2.2.zmluvy) bol

taktiež predmetom nepeňažného vkladu spoločnosti T., a s.

do spoločnosti O. C., s. r. o. a predavajúci K., s. r. o. sa stal ich vlastníkom.

Kovacie stolice slúžia ako výmenné príslušenstvo stroja. Sú demontovateľné a sú

použiteľné do iného stroja, avšak rovnakého typu. Je teda zrejmé, že ide o vymeniteľné

príslušenstvo ku kovacím lisom. Táto skutočnosť vyplýva aj zo svedeckej výpovede

(zápisnica o pojednávaní zo dňa 04. 12. 2006, č. l. 114). Preto nie je možné dodatočnými

výpoveďami svedkov vierohodne určiť, ktorá konkrétna kovacia stolica bola súčasťou strojov,

ktorých sa vlastníctvo menilo.

V spornom prípade žalobca neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal, že žalovaný

neoprávnene zahrnul predmetné kovacie stolice do súpisu majetku úpadcu v zmysle § 6 ZKV.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l a

Úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania nevyčíslil v zmysle ,

a preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. marca 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.