Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/49/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. H., bývajúceho v R.,

proti žalovaným 1/ Komisii pre privatizáciu národného majetku pre okres Bratislava-

mesto a Bratislava-vidiek, naposledy so sídlom v Bratislave, Primaciálne nám. č. 7,

2/ Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky,

naposledy so sídlom v Bratislave, Drieňová č. 24, 3/ I. spol. s r.o., so sídlom v B., zastúpenej

JUDr. L., advokátom so sídlom v B., 4/ Bytovému podniku Mestskej časti B., naposledy so

sídlom v B., 5/ Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Drieňová č. 24 a 6/ Fondu národného

majetku Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Drieňová č. 27, o neplatnosť

dražby, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej

3/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2006 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra

2006 sp.zn. , okrem výroku o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa v časti

týkajúcej sa žalovaných 4/ a 6/, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I (pôvodne Obvodnom súde

Bratislava 1) 15.12.1994 sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti dražby

prevádzkovej jednotky označenej ako „F.“ na P. v B. Zároveň sa voči žalovaným 2/, 3/ 5/ a 6/

domáhal aj zaplatenia sumy 1 008 413,05 Sk (33 473,18 EUR) predstavujúcej zaplatenú

kúpnu cenu vydraženej prevádzkovej jednotky a kúpnu cenu zásob. Neplatnosť dražby

odôvodnil tým, že i keď prevádzka fotolaboratória bola umiestnená v nebytovom priestore vo

2

výmere X. m, v rozpore so zákonom bola v karte prevádzkovej jednotky uvedená výmera

2

tohto priestoru len X. m, v dôsledku čoho s ním vlastník nebytového priestoru, resp. jeho

správca, odmietol uzavrieť zmluvu o nájme v rozsahu pôvodnej užívacej výmery.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 29. mája 2000 č.k. -108 konanie

voči žalovanej 1/ zastavil a voči žalovaným 2/ až 6/ žalobu zamietol. Žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanej 3/ náhradu trov konania 35 028,-- Sk (1162,72 EUR)

a žalovanému 4/ 25 424,-- Sk (843,92 EUR) na účet ich zástupcov do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Zastavenie konania voči žalovanej 1/ odôvodnil nedostatkom

spôsobilosti byť účastníkom konania na strane tohto subjektu a zamietnutie žaloby voči

ostatným žalovaným platnosťou dražby. Vyslovil názor, že nebytový priestor nebol súčasťou

prevádzkovej jednotky a teda ani predmetom dražby, preto údaj o jeho výmere (výmere

podlahovej plochy) nemohol mať vplyv na platnosť dražby ako takej.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalobcu rozsudkom

z 25. októbra 2006 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom

zamietajúcom výroku (vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/) zmenil tak, že určil neplatnosť dražby

prevádzkovej jednotky „F.“ na P.v B., uskutočnenej 15.12.1991, a v časti týkajúcej sa

žalovaných 4/ a 6/ prvostupňový rozsudok potvrdil. V časti týkajúcej sa žalovanej 5/ pripustil

späťvzatie žaloby, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Napokon

rozhodol aj o zrušení prvostupňového rozsudku v časti týkajúcej sa plnenia v sume

1 008 413,05 Sk a o vrátení veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Určenie neplatnosti

dražby vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania,

z ktorého vyvodil záver, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení,

že do dražby bola v rozpore so zákonom zaradená neúplná prevádzková jednotka, pri

ktorej nebola rešpektovaná jej kompaktnosť a technologická náväznosť, a že žalobca bol

uvedený do omylu nesprávne poskytnutou informáciou pri ohliadke prevádzkovej jednotky

o jej mieste a výmere nebytového priestoru, v ktorom bola umiestnená (v karte

prevádzkovej jednotky bolo uvedené, že sa nachádza na P. v B. a aj ohliadka bola vykonaná

2

zo vstupom cez vchod na tejto ulici, no v karte uvedená výmera nebytového priestoru X. m

zodpovedala prevádzkovej jednotke so vstupom z B. v B. cez tzv. zadný vchod). Potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby voči žalovaným 4/ a 6/ odôvodnil

nedostatkom ich pasívnej legitimácie v konaní a zrušenie tohto rozsudku v časti o žalované

peňažné plnenie potrebou vykonania ďalších dôkazov. O zrušení prvostupňového rozsudku

a zastavení konania vo vzťahu k žalovanej 5/ rozhodol v dôsledku pripustenia späťvzatia

žaloby voči nej.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 3/. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o neplatnosti dražby zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Vyčítala odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci. Poukazovala

na to, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na žiadanom určení, lebo určením

neplatnosti dražby by sa jeho právne postavenie nezmenilo. Namietala tiež nedostatok svojej

pasívnej legitimácie v konaní, pretože dražbu organizovali príslušné orgány republiky

a okrem toho nie je ani právnym nástupcom bývalých K. služieb, š.p., resp. neskôr K. služieb

mestského podniku B..

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako

neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti

ktorému je prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie je

dôvodné.

V zmysle ustanovenia možno dovolanie odôvodniť len niektorým

alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci

vyplýva, že dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa , t.j. že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku

ktorému môže dôjsť buď použitím iného právneho predpisu, než ktorý mal byť správne

použitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom.

Uvedený dovolací dôvod v tejto veci je daný.

Dovolaním bol napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu o určení neplatnosti

dražby vykonanej postupom podľa o prevode vlastníctva štátu

k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „zákon

č. “). Posúdenie uplatneného určovacieho nároku vyžadovalo v prvom rade

riešiť otázku pasívnej legitimácie označených žalovaných, teda aj žalovanej 3/.

ustanovil podmienky, za ktorých bolo možné previesť

vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo

hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné výbory (ďalej

len „organizácie“) na určené fyzické alebo právnické osoby. Predmetom prevodu podľa tohto

zákona mohli byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových

častí organizácií pôsobiacich v oblasti obchodu, služieb a inej než poľnohospodárskej výroby

tvorili alebo mohli tvoriť súbor, ktorý bol ucelenou hospodárskou alebo majetkovou

jednotkou (prevádzkovou jednotkou). V zmysle § 4 tohto zákona organizácie predávali

prevádzkové jednotky vo verejnej dražbe, ktorú organizovali príslušné orgány Slovenskej

republiky. Tieto orgány mali vyhotoviť a potvrdiť zoznamy prevádzkových jednotiek

ponúknutých na predaj. o pôsobnosti orgánov Slovenskej

republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo

fyzické osoby bolo stanovené, že v uvedených veciach je príslušné Ministerstvo pre správu

a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a komisie pre privatizáciu národného

majetku.

Dražbu v zmysle bolo treba považovať za spôsob uzavretia

zmluvy, teda za obojstranný právny úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných

prejavov vôle dvoch strán, pričom dražbou dochádzalo k úplatnému prevodu vecí

vo vlastníctve štátu. Právny vzťah vzniklý na základe tohto zákona bol vzťahom

súkromnoprávnym. Vlastníctvo nadobúdané vo verejnej dražbe sa uskutočňovalo prijatím

ponuky, teda zmluvou, kde štát bol len stranou a kde príklep bol akceptáciou ponuky.

Rozhodovanie štátu podľa tohto privatizačného predpisu o vyhotovení zoznamu

prevádzkových jednotiek zaradených do verejnej dražby nebolo rozhodovaním štátu ako

nositeľa verejnej moci, ale rozhodovaním štátu ako doterajšieho vlastníka majetku o tom,

akým spôsobom s ním naloží. Štát podľa uvedeného zákona vystupoval ako vlastník

a so svojím vlastníctvom disponoval v rámci súkromnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na to, že

orgány štátu v súvislosti s organizovaním dražby v zmysle len

vykonávali pôsobnosť zverenú im zákonom v mene štátu ako účastníka súkromnoprávneho

vzťahu, neprichádzala do úvahy ich pasívna legitimácia v konaní o určenie neplatnosti dražby

vykonanej podľa tohto zákona. Rovnako nebola daná ani pasívna legitimácia organizácie,

ktorá majetok vydražovala, pretože tá s vecami v štátnom vlastníctve iba hospodárila a sama

subjektom vlastníckeho práva nebola. Pasívne legitimovaným subjektom v takomto spore

mohol byť len štát ako účastník právneho úkonu, teda ako strana zmluvy uzatváranej formou

verejnej dražby.

V preskúmavanej veci bolo zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že právny

predchodca žalovanej 3/, ktorým boli K. služby, štátny podnik B., resp. neskôr K. služby,

mestský podnik B., boli organizáciou, ktorej prevádzková jednotka bola predmetom dražby

a ktorá mala k veciam tvoriacim prevádzkovú jednotku len právo hospodárenia. Účastníkom

zmluvy uzatváranej formou verejnej dražby bol okrem vydražiteľa štát ako vlastník

prevádzaných vecí. Žalovaná 3/ preto nebola v konaní pasívne legitimovaná. Odvolací súd

v dôsledku nesprávneho riešenia tejto otázky nesprávne určil neplatnosť dražby aj voči tejto

žalovanej.

So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom

výroku o určení neplatnosti dražby pre nesprávne právne posúdenie veci v otázke pasívnej

legitimácie, vrátane súvisiaceho zrušujúceho výroku týkajúceho sa uplatneného nároku

na zaplatenie 1 008 413,05 Sk, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

I keď v zmeňujúcom výroku bola určená neplatnosť dražby nielen voči žalovanej 3/, ale aj

voči žalovanému 2/, ktorý dovolanie nepodal a ani podať nemohol, pretože v priebehu

konania zanikol, dovolací súd v záujme odstránenia tejto zmätočnosti zrušil celý zmeňujúci

výrok rozsudku odvolacieho súdu. Zároveň s prihliadnutím na účel občianskeho súdneho

konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov

účastníkov, zrušil rozsudok odvolacieho súdu aj vo výroku, ktorým bolo pripustené späťvzatie

žaloby voči žalovanej 5/ (teda voči štátu) a ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa

a zastavené konanie voči tejto žalovanej. V nadväznosti na právny názor dovolacieho súdu

o pasívnej legitimácii štátu v konaní o určenie neplatnosti dražby prevádzkovej jednotky treba

aj tento výrok, inak dovolaním nenapadnutý, považovať za závislý v zmysle § 242 ods. 2

písm.b/ Takýto výklad uvedeného ustanovenia, umožňujúci zrušenie uvedeného

výroku, je odôvodnený aj tým, že procesný úkon žalobcu spočívajúci v späťvzatí žaloby

o nároku na náhradu škody podľa proti štátu za situácie, keď takto

vymedzený nárok žalobou uplatnený nebol a bez jej zmeny sa ani predmetom konania

nemohol stať, bol dôsledkom nesplnenia poučovacej povinnosti odvolacieho súdu

o neúčinnosti takéhoto úkonu. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu a vrátením veci na ďalšie

konanie aj v tejto časti sa vytvorí priestor pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, čo zodpovedá

už uvedenému účelu občianskeho súdneho konania napĺňajúceho princíp materiálneho

právneho štátu.

Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že sa inak stotožňuje s právnym záverom

odvolacieho súdu o neplatnosti dražby označenej prevádzkovej jednotky pre rozpor

so Skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania,

z ktorých odvolací súd vychádzal, a na ktoré dovolací súd v podrobnostiach poukazuje, tento

záver umožňovali. Predmetom prevodu podľa označeného zákona, ako už bolo uvedené,

mohli byť totiž len súbory vecí tvoriace prevádzkovú jednotku, teda ucelenú hospodársku

a majetkovú jednotku, umožňujúcu ich funkčné využitie pre účely obchodu, služieb a inej než

poľnohospodárskej výroby.

V ďalšom konaní odvolací súd opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti rozsudku

súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 2/ (v konaní bude pokračovať s jeho právnym

nástupcom), žalovanej 3/ a žalovanej 5/ (voči žalovanej 1/ bolo konanie právoplatne zastavené

a voči žalovaným 4/ a 6/ bol rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby odvolacím

súdom potvrdený, pričom tento výrok nebol dovolaním napadnutý a ani rozhodnutím

o dovolaní dotknutý). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného

konania ako i dovolacieho konania ( posledná veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová