Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/8/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. mar-

ca 2009, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu

a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému B. B., pre trestný čin lúpeže podľa

§ 188 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 19. októbra 2006, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného B. B. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, zo dňa 21. apríla 2006, sp. zn. , bol

obvinený B. B. uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 12. augusta 2005 spolu s M. B. v čase o 23.00 hod. na S. ulici vo Z. prepadli D. B.,

nar. X., tým spôsobom, že M. B. od poškodeného pýtal 2 Sk, potom ako im ich odmietol dať,

obaja na neho skočili a pokúšali sa ho zhodiť na zem, čo sa im nepodarilo, nakoľko sa im

poškodený vytrhol a začal utekať, avšak následne ho obaja páchatelia dobehli, pričom ho M. B.

chytil odpredu za odev a najmenej raz ho udrel rukou do oblasti tváre, následne ho obaja

spoločne zhodili na zem, pričom poškodený spadol a ostal ležať na chodníku, po čom mu obaja

prehľadali ruksak, ktorý mal na pleci a vrecká odevu a odcudzili mu z pravého zadného vrecka

nohavíc hnedú peňaženku obsahujúcu finančnú hotovosť 60 Sk a občiansky preukaz,

z vonkajšieho pravého vrecka vetrovky mobilný telefón zn. SIEMENS A55 IMEI: X. spolu so

SIM kartou Orange telefónneho čísla X. a z ľavého predného vrecka nohavíc zväzok

6 kľúčov od bytu, následne obaja z miesta činu ušli, odcudzený mobilný telefón predali J. I.,

nar. X. za 100 Sk, ktoré použili pre vlastnú potrebu, čím týmto konaním spôsobili

poškodenému D. B. pomliaždeniny a odreniny na tvári obojstranne na pravom líci s dobou PN

od 13. augusta 2005 do 1. septembra 2005 a odcudzením vecí škodu vo výške 1 390 Sk.

Okresný súd Zvolen za to obvinenému uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 38

ods. 7 Tr. zák. úhrnný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov

a 10 (desať) mesiacov, na ktorého výkon bol obvinený zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b/

Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z Trestného rozkazu Okresného súdu

Zvolen, sp. zn. zo dňa 31. augusta 2005.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený B.B. odvolanie na Krajský súd v Banskej

Bystrici, v ktorom sa domáhal preskúmania napadnutého rozsudku s tým, aby krajský súd vo

veci sám rozhodol a uznal obvineného vinným z trestného činu krádeže. Svoje odvolanie

obvinený odôvodnil tým, že trestnej činnosti kladenej mu za vinu sa nedopustil tak, ako je

uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Obvinený priznáva, že odcudzil mobilný telefón

poškodenému – vytiahnutím z vrecka nohavíc, avšak tohto konania sa dopustil bez použitia

akéhokoľvek násilia, či hrozby bezprostredného násilia. Obvinený taktiež poukázal na

výpoveď D.B., o ktorom tvrdí, že bol značne pod vplyvom alkoholu.

Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie obvineného B.B. preskúmal a stotožnil sa so

skutkovými zisteniami Okresného súdu Zvolen, ktoré zodpovedajú výsledkom vykonaného

dokazovania a na základe ktorých bolo možné bez pochybností ustáliť vinu B.B. v spôsobe

a rozsahu uvedenom v obžalobe. Krajský súd k odvolacím námietkam obvineného uviedol, že

skutok bol dostatočne preukázaný svedeckou výpoveďou poškodeného aj keď tento pripustil,

že v čase spáchanie skutku mal vypité, pričom sám obžalovaný vo svojej výpovedi

v prípravnom konaní dňa 17. augusta 2005 priznal, že prezreli poškodenému ruksak, ako aj

spáchanie fyzického útoku na poškodeného.

Krajský súd v Banskej Bystrici si teda úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom

rozsahu osvojil a uznesením zo dňa 19. októbra 2006, sp. zn. , preto odvolanie

obvineného B.B. ako nedôvodné podľa zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu dňa 13. novembra 2008 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, aj keď

ho nesprávne označil ako dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Zvolen. Obvinený

ako dôvody dovolania uviedol, že rozhodnutie krajského súdu je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia ( ) a porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom

( ).

Konkrétne obvinený v dovolaní namietal, že napáda nesprávne právne posúdenie

skutku, tak ako ho zistil a ustálil Okresný súd Zvolen, resp. Krajský súd v Banskej Bystrici,

pričom vyjadril názor, že spáchanie skutku tak ako ho zistili a ustálili súdy prvého a druhého

stupňa sa nepreukázalo a obvinený sa trestného činu lúpeže nedopustil, nakoľko pri odcudzení

vecí poškodenému sa žiadneho násilia nedopustil, čiže nemohol spáchať trestný čin lúpeže,

pretože až použitím násilia, resp. jeho bezprostrednej hrozby, v úmysle zmocniť sa cudzej veci

je naplnená skutková podstata trestného činu lúpeže. Obvinený uviedol, že priznáva spáchanie

trestného činu krádeže, ktorého sa mal dopustiť na poškodenom D.B.

Ďalej obvinený uviedol, že konaním na súde prvého stupňa došlo zásadným spôsobom

k porušeniu jeho práva na obhajobu tým spôsobom, že obvinený nebol poučený o možno-

stiach uzatvorenia zmieru, dohody o vine a treste a nemal možnosť sa v neprítomnosti

právneho zástupcu správne rozhodnúť ako postupovať v trestnom konaní.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

preskúmal správnosť rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo výroku o vine ako

aj treste, najmä či bol spáchaný skutok správne kvalifikovaný ako trestný čin lúpeže. Pritom

obvinený aj v podanom dovolaní zotrval na svojej obhajobe a tvrdil, že spáchal trestný čin

krádeže.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou, a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, ktorým bolo obvinenému zamietnuté

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý uložil obvinenému nepodmienečný trest

odňatia slobody. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa

Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho

podania oprávnenou osobou podľa a

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v a

písm. c/

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa zistil,

že dovolanie podané obvineným B.B. nie je dôvodné, a preto ho podľa

odmietol.

Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený napáda skutkové zistenia súdov prvého

a druhého stupňa, čo však nie je zákonný dovolací dôvod podľa Podľa

ods. 1 písm. i/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

je viazaný zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pretože

podľa citovaného ustanovenia môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovo-

lací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovo-

lanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý

je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž

v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len súd

odvolací (, ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou

zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť

a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností

prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom

rozsahu len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu podľa

Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatním

tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolací sú je preto viazaný zisteným skutkového stavu veci ako ho zistil a ustálil

okresný súd s ktorého závermi sa stotožnil aj krajský súd. V predmetnej trestnej veci

to znamená, že pre dovolací súd sú, rozhodujúce zistenia, podľa ktorých obvinený B.B. spáchal

skutok tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu.

Nie je možné sa stotožniť s názorom obvineného, že Krajský súd v Banskej Bystrici

vydal rozhodnutie, ktoré je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Krajský súd postupoval správne a

podľa zákona, keď sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho zistil a ustálil

súd prvého stupňa. Rovnako správne Krajský súd v Banskej Bystrici, tak ako Okresný súd

Zvolen, kvalifikoval spáchaný skutok ako trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák..

Dovolací súd tiež zistil, že v trestnom konaní boli vykonané všetky potrebné a dostup-

né dôkazy a to zákonným spôsobom podľa ,

Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že dovolaním nie je možné primárne

napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nesprávnu kvalifikáciu

skutku. Zákon v ustanovení pripúšťa možnosť podania dovolania

len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci bolo použité

nesprávne právne posúdenie skutku alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na nespráv-

nom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

K dovolaciemu dôvodu podľa treba uviesť, že nie je

pravdou, že sa obvinený nemohol správne rozhodnúť ako postupovať v trestnom konaní kvôli

neprítomnosti obhajcu, resp. že nebol poučený o možnosti uzavrieť dohodu o vine a treste

alebo zmier. Obhajkyňa (JUDr. D. B.) bola obvinenému ustanovená podľa § 39

Okresným súdom Zvolen dňa 23. septembra 2005, a po celú dobu konania táto hájila

záujmy obvineného. Rovnako sa nezakladá na pravde tvrdenie obvineného, že nebol poučený

o možnosti uzavretia zmieru alebo dohody o vine a treste. Ako vyplýva z obsahu spisu, bol

obvinený B. pri výsluchu na Okresom riaditeľstve Policajného zboru vo Zvolene, konanom dňa

1. februára 2006 za prítomnosti svojho obhajcu, poučený o možnosti uzavretia zmieru

a dohody o vine a treste. Túto skutočnosť potvrdil obvinený svojim podpisom celej zápisnice

(č.l. 268), ako aj podpisom jednotlivých listov zápisnice, na ktorých bol osobitne poučený o

možnosti konania o dohode o vine a treste alebo uzavretia zmieru (č.l. 266 a 267).

Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť,

že predmetné dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. , bolo

nevyhnutné posudzovať ako dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici,

sp. zn. , pretože podľa sa podanie posudzuje vždy podľa

obsahu, aj keď je nesprávne označené. Podľa dovolanie možno podať

proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená; v tomto prípade nebola trestná

vec B.B. právoplatne skončená rozsudkom Okresného súdu Zvolen, ale práve uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo odvolanie obvineného proti rozsudku

Okresného súdu Zvolen zamietnuté.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. i/, písm. c/ nie sú dané, a preto najvyšší súd dovolanie obvineného B.B. podľa

bez preskúmania veci odmietol na neverejnom zasadnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 25. marca 2009

JUDr. Pavol T o m a n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová