Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4f1/372014.2dfc51.pdf
PDF · 91.01 KB
No categories available
4Cdo/154/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 154/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. L., bývajúceho vo V.,
proti žalovanej M. f. n., so sídlom v M., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde
Martin pod sp.zn. 6 C 200/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Žiline z 18. októbra 2007 sp.zn. 5 Co 530/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 18. októbra 2006 č.k. 6 C 200/2005-67 zamietol
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej náhrady škody v sume 5 000 000,-- Sk.
O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že
by žalovaný, resp. jeho zamestnanci porušili svoje právne povinnosti v súvislosti s výkonom
práce, keď hodnotili ako lekári zdravotný stav žalobcu, u ktorého nepotvrdili existenciu
choroby z povolania. Nebol tak splnený ani jeden predpoklad zodpovednosti žalovaného
za škodu, vyplývajúci z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Dospel
preto k právnemu názoru, že na strane žalovaného nie je daná jeho zodpovednosť za škodu
žalobcom uplatnenú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca v konaní
nebol úspešný a žalovaný, ktorý úspešne bránil svoje právo, si trovy konania neuplatnil.
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 18. októbra 2007 sp.zn. 5 Co 530/2006 na odvolanie
žalobcu rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanému trovy odvolacieho konania
nepriznal. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Jeho
rozhodnutie považoval preto za vecne správne.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol
rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že trpí rôznymi zdravotnými postihmi a je vážne chorý. Naďalej
trval na tom, že vyšetrenia vykonané zo strany zamestnancov žalovaného boli vykonané
neodborne a neobjektívne, v dôsledku čoho utrpel škodu, ktorú v tomto konaní uplatňuje.
Vytýkal odvolaciemu súdu, že dôkazy v konaní vykonané nesprávne hodnotil a následne vec
po právnej stránke nesprávne posúdil.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že dovolaním napáda rozhodnutie
odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto
ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je
preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Vady uvedené v tomto ustanovení žalobca v dovolaní výslovne nenamietal a ani
dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie
v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť,
že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietka účastníka
konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať
za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ktorý však sám osebe prípustnosť
dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom
právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto
prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu smerovalo proti
takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.)
a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná
správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová