Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8CoCsp-40-2020.pdf
PDF · 83.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: H. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. I. XXXX/XX, O., o zaplatenie 3.668,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. novembra 2020, č.k. 8Csp/45/2016-146, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.668, 71 eur a 5,05 %-ný ročný úrok zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 3.668,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015 postúpená na žalobcu. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným uzavrel dňa 24.09.2010 Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 8.607 eur na kúpu ojazdeného osobného motorového vozidla Š. R. D. X,X I., rok výroby: 2006. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu 12.296,64 eur a poskytnutý úver splatiť v pravidelných 48-mesačných splátkach po 256,18 eur. Podľa bodu 1.1 Zmluvy, za účelom zabezpečenia riadneho splnenia povinnosti sa strany dohodli na zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania. Podľa bodu 1.7 Zmluvy, náklady realizácie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva sú súčasťou pohľadávky. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 27.10.2010 Dodatok č. 1 k Zmluve o zabezpečení č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na zmene výšky mesačnej splátky v sume 266,18 eur. Žalovaný a p. S. S. dňa 24.09.2010 uzavreli Kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bola kúpa predmetného osobného motorového vozidla. Keďže žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, žalobca mu listom zo dňa 13.09.2012 oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy č. XXXXXXXXX dňa 24.09.2010 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 6.893,70 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, h/ zák.č. 129/2010 Z.z. a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žalobcovi vznikla voči žalovanému uplatnená pohľadávka v sume 3.668,71 eur. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu a dlh žalovaného vznikli z ich záväzkového vzťahu, do ktorého ako veriteľ vstúpil podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník, pričom postavenie žalovaného ako spotrebiteľa sa nedalo jednoznačne vylúčiť, nakoľko v Dodatku č. 1 k Zmluve o zabezpečení č. XXXXXXXXX žalovaný vystupoval ako fyzická osoba a nie ako živnostník - fyzická osoba oprávnená na podnikanie. Keďže žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, úver sa stal splatným. Celková dlžná suma žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu 3.668,71 eur s príslušenstvom. Keďže sa žalovaný so zaplatením dlhu dostal do omeškania, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 5,05 % a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd vo zvyšku žalobu zamietol, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia a priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia úrokovej sadzby úroku z omeškania. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého je v danom prípade pri omeškaní žalovaného s plnením svojho dlhu úroková sadzba úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy z dôvodu, že podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola zákonná sadzba úroku z omeškania upravená vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná sadzba Európskej centrálnej banky. Poukázal na to, že záväzkový vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vznikol dňa 24.09.2010. Keďže došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu po 01.02.2013, uplatnil si v zmysle ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 úrok z omeškania vo výške 8,05 % z dlžnej sumy vzhľadom na to, že záväzkový vzťah vznikol medzi stranami pred 01.02.2013 a v takom prípade sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola v období od 10.09.2014 do 15.03.2016, t.j. obdobie, v ktorom sa žalovaný dostal po prvýkrát do omeškania vo výške 0,05 %, a preto si v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2010 do 31.01.2013, uplatnil úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov zvýšenú základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, ktorá bola v období omeškania vo výške 0,05 %. 3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 3.668,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia, na základe Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 24.09.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanému na kúpu osobného motorového vozidla, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných splátkach, a keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, pristúpil žalobca k vyhláseniu okamžitej splatnosti pôžičky. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi vznikla voči žalovanému uplatnená pohľadávka v sume 3.668,71 eur a napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu a úrok z omeškania zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne, určenej podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 6. Podľa § 10c Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 01.02.2013 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. 7. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.07.2010 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 8. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že záväzkový vzťah medzi stranami vznikol dňa 24.09.2010, t.j. pred 01.02.2013, a preto v zmysle § 10c citovaného nariadenia sa výška úrokov
z omeškania riadi podľa § 3 tohto nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa v danom prípade dostal do omeškania od 02.08.2015, ku ktorému dňu bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %, a preto úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako táto základná úroková sadzba predstavuje 8,05 %. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania len vo výške 5,05 % a vo zvyšnej časti, t.j. v časti úroku z omeškania vo výške 3 % žalobu zamietol.
9. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj 3 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 2.816,77 eur od 02.08.2015 do zaplatenia.
10. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v konaní, má nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v celom rozsahu.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).