Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/256/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. Z. N., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. P. P., advokátom so sídlom v K., proti žalovanej Ing. S. B., bývajúcej

v K., zastúpenej JUDr. E. L., advokátkou so sídlom v K., o zaplatenie 36.183,82 Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2007 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2007 sp. zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 15. mája 2006 č. k. – 207 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 36.183,82 Sk s 8 % úrokom z omeškania ročne od

01.01.2005 do zaplatenia. O práve na náhradu trov konania rozhodol tým spôsobom, že žalovanej

uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 13.866,- Sk. Rozhodnutie vo

výroku o prisúdenej výške uplatneného plnenia istiny odôvodnil ustanovením § 841 Občianskeho

zákonníka. Dospel k záveru, že žalobkyni patrí právo na jej podiel na príjmoch a výdavkoch

dosiahnutých združením v roku 2004, ktorého bola jednou z účastníčok. Daný prípad považoval

vyporiadaním účastníčok združenia na základe zmluvy o združení, ktorá po zániku združenia

stratila účinnosť, nie však platnosť. Vychádzal zo zásady platnej

osobitne pre sféru majetku získaného spoločnou činnosťou účastníčok združenia, že účastníci sa

vyporiadajú spôsobom ustanoveným v zmluve, inak rovným dielom ( na rozdiel od vyporiadania

hodnôt vnesených do združenia ). Pri určení výšky podielu patriaceho žalobkyni vychádzal

z článku VII. zmluvy o združení z 01.05.2001 uzavretej troma členkami združenia za účelom

výkonu spoločnej činnosti s cieľom dosiahnuť spoločný účel : správu a sprostredkovanie kúpy

a prenájmu nehnuteľností a obstaranie služieb spojených so správou bytového a nebytového

fondu pod spoločným dodatkom obchodného mena S.. Keďže delenie príjmov a výdavkov bolo v

uvedenom článku dohodnuté v percentuálnom vyjadrení pomeru podielu k celku k 01.01.2002

pre žalobkyňu a E. M. po 33 % a pre žalovanú 34 %, ktoré malo byť aktualizované vždy k 31.12.

daného roka a tvoriť prílohu zmluvy o združení, a ďalšia následná dohoda preukázanou nebola,

patrí žalobkyni podiel na zisku rovnajúcemu sa rozdielu príjmov a výdavkov aj za rok 2004 vo

výške 33%. Zmluvou predpokladanou dohodou nepovažoval dohodu zo 17.01.2003 a ani výpisy

z pokladničnej knihy v roku 2004 pre nedostatok určitosti, nakoľko v dohode zo 17.01.2003

nebol pomer delenia príjmov a výdavkov zmenený, a pre nedostatok súhlasného písomného

prejavu vôle všetkých členiek združenia ( ), pretože žalobkyňa

zmenu podielu príjmov a výdavkov v jednotlivých mesiacoch ( okrem marca 2004 ) nepodpísala

a dve členky trojčlenného združenia, žalobkyňa a svedkyňa E. M., zhodne uviedli, že v roku 2004

k zmene pomeru delenia príjmov a výdavkov nedošlo. Vychádzajúc z nespornej skutočnosti

( ), výšky dosiahnutého zisku v roku 2004 ( od januára do novembra, kedy

združenie ukončilo svoju činnosť ), 893.654,- Sk ( príjem 1.208.586,10 Sk - výdavky 314.932,10

Sk ), patrí žalobkyni jej podiel vo výške 33 % v nominálnom vyjadrení 294.905,82 Sk.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná žalobkyni vyplatila časť podielu na zisku za rok 2004 vo výške

258.722,- Sk, rozdiel medzi oprávneným nárokom a už vyplateným predstavuje žalovaná suma

návrhom na začatie konania vo výške 36.183,82 Sk. Úroky z omeškania súd priznal podľa § 517

ods. 1 a 2 a nariadenia vlády č. vo výške dvojnásobku

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania vo

výške 8 % stanoviac deň 01.01.2005 počiatkom omeškania s plnením práva na vyplatenie zisku.

Počiatok omeškania určil podľa článku XII. zmluvy, pretože v ňom bola dohodnutá lehota

vyporiadania do jedného mesiaca nasledujúceho po zániku združenia. Združenie zaniklo

30.11.2004 a keďže vyporiadanie malo byť ukončené do 31.12.2004, žalovaná sa dostala do

omeškania nasledujúceho dňa po tomto dni, 01.01.2005. O práve na náhradu trov konania

rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania

pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 1.810,- Sk a odmeny a hotových

výdavkov advokáta zastupujúceho ju v konaní vo výške 12.056,- Sk.

Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní žalovanej rozsudkom z 24. mája 2007 sp. zn.

, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil a žalobu zamietol a

o práve na náhradu trov konania rozhodol tým spôsobom, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť

žalovanej náhradu trov konania vo výške 16.444,- Sk. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa v zmysle vychádzajúc z odlišného právneho posúdenia veci. Zhodne so

súdom prvého stupňa žalobkyňou uplatnené právo na podiel na zisku vyprodukovaného

spoločnou činnosťou účastníčok združenia v roku 2004 posúdil podľa § 841 Občianskeho

zákonníka. Podľa odvolacieho súdu pasívne legitimovanou v predmetnej veci nie je len žalovaná,

i keď viedla ekonomickú agendu, pretože uplatnenie nároku na podiel na zisku by bolo

problematickým aj za trvania združenia, pretože išlo o spoločný finančný majetok všetkých troch

účastníčok združenia, ktorý sa sústreďoval na spoločnom účte, ku ktorému mali dispozičné právo

všetky účastníčky združenia. Odvolací súd zaujal právny názor, že po ukončení činnosti

združenia a jeho zániku musí nasledovať len majetkové vyporiadanie v zmysle § 841

spôsobom, ktorý si účastníčky združenia dohodli v zmluve.

Vyporiadania sa však musia zúčastniť všetky účastníčky združenia, keďže aj zisk je majetok

získaný spoločnou činnosťou, ktorý v prípade zániku združenia podlieha vyporiadaniu. Účastníci

združenia musia po jeho zániku vyporiadať majetok vcelku, nielen jeho jednotlivé čiastkové

nároky z obdobia výkonu spoločnej činnosti. Prirovnal vyporiadanie združenia k analogickej

situácii pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, po zániku ktorého si už

nemožno vzájomne uplatňovať jednotlivé dielčie nároky, ale všetko sa vyporiada „ v jednom

balíku “ ( ), pretože tam už dochádza k vyporiadaniu celého

majetku a všetkých vzájomných nárokov. V danom prípade musí v zmysle § 841 Občianskeho

zákonníka účastníčkami združenia zaniknutého 30.11.2004 nasledovať vyporiadanie v zmysle

článku XII. zmluvy. Po zániku združenia by sa účastníčky združenia mohli voči sebe navzájom

domáhať len plnenia z vyporiadania, napríklad titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ak by

jedna z účastníčok združenia neprávom zadržiavala niektorej podiel, nie však jednotlivých

čiastkových nárokov z obdobia výkonu spoločnej činnosti bez vyporiadania. Náhradu trov

konania priznal odvolací súd úspešnej účastníčke v konaní, ktorou bola žalovaná, vo výške

16.444,- Sk tvorenej zaplateným súdnym poplatkom za odvolanie 2.166,- Sk a odmeny a náhrady

za právne zastupovanie žalovanej advokátkou v konaní vo výške 14.278,- Sk.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla jeho zrušenie

a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 238

ods. 1 , nakoľko rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

a dôvodnosť ustanovením a , nakoľko konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľka nesúhlasila s právnym názorom

odvolacieho súdu, ktorý je podľa jej názoru nesprávnym a v rozpore s vykonaným dokazovaním,

že po zániku združenia sa neuskutočnilo v zmysle majetkové

vyporiadanie podľa stavu k 30.11.2004 spôsobom vyplývajúcim z článku XII. zmluvy. V liste

z 28.11.2004 žalovanou adresovanom žalobkyni žalovaná akceptovala návrh a považovala vecné

majetkové vyporiadanie za konečné. V tomto liste, datovanom pred skončením činnosti

združenia, žalovaná oznámila podiel na delení príjmov a výdavkov za rok 2004 : pre žalovanú

36,23 %, pre žalobkyňu 31,23 % a pre E. M., tretiu členku združenia 32,54 % a aj podiel na

príjmoch a výdavkoch za november 2004 : 34/30/33. Dňa 10.03.2005 žalovaná vydala žalobkyni

potvrdenie o výške podielu na celkových príjmoch a výdavkoch 29,63 % a vyplatila jej 258.722,-

Sk na účet. I napriek tomu, že všetky účastníčky združenia mali spoločné právo k spoločnému

účtu, z listu žalovanej z 28.11.2004 vyplýva, že zostatok na účte 26.11.2004 po odnesení majetku

združenia a jej vlastného majetku na neznáme miesto, previedla na svoj účet. Neobstojí preto

tvrdenie odvolacieho súdu, že v prípade ak združenie zaniklo 30.11.2004, žalobkyňa nemôže po

jeho zániku uplatňovať dielčí nárok zo zmluvy na podiel na zisku ale musí nasledovať

vyporiadanie v zmysle podľa článku XII. zmluvy a tiež to, že na

žalovanej strane je nedostatok pasívnej legitimácie, pretože skutočnosť, že žalovaná viedla

ekonomickú agendu neznamená, že len ona je pasívne legitimovaná v spore o výplatu podielu na

zisku. Navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku. Náhradu trov dovolacieho konania

si neuplatnila.

K dovolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla dovolanie pre neprípustnosť

odmietnuť. Dôvod neprípustnosti videla v naplnení ustanovenia , pretože

žalobkyňa napadla dovolaním právoplatný rozsudok odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu prvostupňovému súdu

vo výške 65.000,- Sk, keďže ide v danom prípade o obchodnú vec. Charakter predmetnej veci

obchodnou vyvodila z ustanovenia , keďže zmluvu uzavreli

podnikateľky a uzavretý záväzok sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Nerozhodnou

skutočnosťou považovala, že zmluva, ktorú podnikateľky uzavreli, je zmluvným vzťahom

upraveným výlučne v , pretože ak podnikatelia pri podnikaní aplikujú na

zmluvný typ , nie je založený automaticky občianskoprávny charakter veci.

Ide vždy prv o aplikáciu , a je možné aplikovať len

prostredníctvom a . Obchodné vzťahy vzniknuté splnením

podmienok obsiahnutých v a , a sú obchodnými

vecami. Žalovaná si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania vo výške 4.080,- Sk titulom

jej právneho zastúpenia advokátkou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala účastníčka konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), zastúpená advokátom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, že rozsudok

odvolacieho súdu nie je správny.

Predovšetkým dovolací súd posúdil právnu relevantnosť tvrdenia žalovanej o charaktere

preskúmavanej veci obchodnou z hľadiska prípustnosti dovolania, pretože v prípade ak by

posudzovaná vec bola vecou obchodnou a peňažné plnenie, ktoré je predmetom dovolacieho

konania ( 36.183,82 Sk ), by neprevýšilo desaťnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu

na prvostupňovom súde, 19.04.2005, ktorá bola 6.500,- Sk a jej desaťnásobok 65.000,- Sk ( § 1

písm. b/ Z . z. o mzde ), musel by dovolací súd dovolanie podané žalobkyňou

za splnenia aj ďalších podmienok odmietnuť.

Podľa vety prvá a tretia dovolanie nie je prípustné ani vo veciach,

v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Vzťahy medzi účastníkmi združenia sa riadia vždy , aj keď

zmluvu uzavreli podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti. Táto zásada vyplýva

z ustanovenia , podľa ktorého zmluvy medzi osobami

uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené

ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto

zmluvnom type v a týmto zákonom. Zmluva o združení nie je upravená

v druhej hlave tretej časti ale výlučne v .

Pojmovým znakom zmluvy o združení je záväzok všetkých zmluvných strán prispieť svojou

činnosťou k dosiahnutiu dojednaného účelu. Týmto záväzkom sa zmluva o združení odlišuje od

zmluvy o tichom spoločenstve, ktorú upravuje ( a nasl. ) ako

absolútnu obchodnú zmluvu. Nie je na ňu aplikovateľný , aj keď jej

účastníkom sú podnikatelia a bola uzavretá pri podnikateľskej činnosti. Napokon združenie nie je

obchodnou spoločnosťou, pretože nemá právnu subjektivitu, odlišnú od účastníkov, ale je

v podstate zmluvou ( názov právnej úpravy - Zmluva o združení - začlenená v Občianskom

zákonníku v šestnástej hlave ôsmej časti ), z ktorej vzniká záväzkovo právny vzťah medzi

osobami, ktoré ju uzavreli, nie právnická osoba ( ).

Žalobkyňa si návrhom na začatie konania uplatnila právo na zaplatenie podielu na zisku

združenia dosiahnutého spoločnou činnosťou účastníčok združenia založeného v zmysle § 829

a nasledujúcich zmluvou o združení z 01.05.2001.

Z uvedeného vyplýva, že predmetná vec nie je obchodnou vecou, ale občianskoprávnou,

pretože predmetom konania je nárok žalobkyne na podiel na zisku ( rozdiel príjmov a výdavkov )

zo zmluvy o združení, ktorá je zmluvným typom upraveným výlučne v .

Dovolanie je v danej veci prípustné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia; obligatórne

sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vady podľa ( spočívajúce v nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, v prekážke veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, v chýbajúcom návrhu na začatie konania,

hoci bol potrebný, v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom a v rozhodovaní vylúčeným

sudcom, či v konaní súdom nesprávne obsadeným ), neboli žalobkyňou namietané a nevyplývajú

ani z obsahu spisu. Dovolací súd nezistil ani iné vady, ktoré by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného žalobkyňou ( napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ), vrátane jeho obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa

pritom právnymi otázkami žalobkyňou nenamietanými.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie veci, ktoré dovolateľka uplatnila dôvodom dovolania, môže spočívať v tom, že

odvolací súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny

predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť,

že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle Námietku účastníka

konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať za dovolací

dôvod podľa , ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania

nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie

však dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasledujúcich

Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym

posúdením veci ( ) je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový

stav použil správny právny predpis a či ho správne interpretoval. Nesprávne právne posúdenie

veci je spôsobilým dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho

súdu, t. j. ak na takomto právnom posúdení napadnuté rozhodnutie spočíva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo záveru, že po zániku združenia musí v zmysle

nasledovať vyporiadanie všetkého majetku vcelku, ktorého

sa musia zúčastniť všetky účastníčky združenia. Nie je možné vyporiadať len niektoré

z majetkových práv účastníčok združenia. Inak povedané, zánikom združenia zaniká podielové

spoluvlastníctvo účastníčok združenia, ktoré sa musí vyporiadať ku všetkému spoločnému

majetku za účasti všetkých účastníčok združenia.

Prejednávanú vec je treba posudzovať podľa ustanovení

upravujúcich zmluvu o združení.

Podľa ( ďalej len ) niekoľko osôb sa môže

združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V zmysle odseku 2 cit. ust.

združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Podľa popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy

povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška,

predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.

Podľa poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú

v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení

od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo

určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov.

V zmysle majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva

spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak

( ).

Podľa pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt

poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom

spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.

Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na

účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú

náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla

účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa

podielov. Podľa odseku 2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno

k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.

Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva

viaznuce na nehnuteľnosti ( odsek 3 ).

Zmluva o združení je zmluvou konsenzuálnou a z hľadiska jej obsahu

predpisuje len dohodu o spoločnom pričinení sa o dosiahnutie dojednaného účelu a nepredpisuje

formu, akou má byť tento právny úkon urobený. Dosiahnutie dohodnutého účelu je podstatnou

obsahovou náležitosťou tejto zmluvy. Tento účel môžu účastníci združenia dosiahnuť jednak

pracovnou činnosťou, jednak poskytnutím peňazí alebo iných vecí. sú

základné práva a povinnosti členov združenia upravené len rámcovo. Zákon predpokladá, že

účastníci svoje práva a povinnosti upravia bližšie v zmluve o združení. Pokiaľ ide o druh plnenia

alebo o výšku vkladu, platí prioritne úprava obsiahnutá v zmluve o združení. Ak však zmluva

túto špecifikáciu neobsahuje, treba vychádzať z ustanovenia , ktorý predpokladá, že

účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty. Zmluva má upraviť aj lehotu poskytnutia týchto

majetkových hodnôt, ak ju však zmluva neobsahuje, treba vychádzať z ustanovenia § 832 ods. 1

. Vlastnícke právo k poskytnutým majetkovým hodnotám upravuje ustanovenie .

Veci určené jednotlivo (napr. nehnuteľnosti, motorové vozidlá a pod.) zostávajú vo vlastníctve

člena združenia, ktorý ich poskytol, sú však ale len pre účel spoločne vykonávanej činnosti, v

bezplatnom užívaní všetkých účastníkov. Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva

spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, nie je teda majetkom združenia. Podiely na majetku

získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neustanovuje niečo iné. Pokiaľ ide o zánik

účasti jednotlivého člena združenia, výslovne uvádza vystúpenie a vylúčenie

(§ 838). Právny vzťah založený zmluvou o združení môže zaniknúť aj rozpustením združenia,

uplynutím času, na ktorý bolo združenie založené alebo dosiahnutím účelu zmluvy. V týchto

prípadoch treba účastníkovi vrátiť veci poskytnuté združeniu a vyplatiť mu v peniazoch podiel na

majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia (obdobne v deň rozpustenia) a pokiaľ ide

o veci určené individuálne, ktoré poskytol združeniu, mu vrátiť in natura v stave, v akom sa

nachádzajú k tomuto dňu. Za veci určené druhovo, najmä ak došlo k ich spotrebovaniu, sa mu

zabezpečia veci rovnakého druhu, množstva a kvality alebo sa mu poskytne náhrada v peniazoch.

Majetok, ktorý je výsledkom spoločnej činnosti, a to ako súhrnu aktivít jednotlivých účastníkov

v prospech združenia, tak aj spoločne vykonávanej činnosti, prechádzajú do spoluvlastníctva

všetkých účastníkov. Podiely jednotlivých účastníkov na majetku, ktorý bol získaný spoločnou

činnosťou ( ), sa určujú zmluvou o združení. Prihliadať by sa pritom malo

predovšetkým k rozsahu poskytnutých majetkových hodnôt a vykonanej pracovnej činnosti

každého z účastníkov. Pokiaľ taká dohoda v zmluve chýba, sú uvedené podiely rovnaké

( vyplýva to aj z ustanovenia ). To isté sa týka aj podielu na zisku alebo strate.

Ak sa nedohodnú účastníci združenia na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k spoločne získaným veciam, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia podielového

spoluvlastníctva a uskutočnenia vyporiadania na súde podľa ustanovenia . Všeobecná

úprava podielového spoluvlastníctva obsiahnutá v ustanovení až 142 sa uplatní ( podľa

zásad všeobecnej a osobitnej právnej normy ) vždy tam, kde ju osobitné ustanovenia právneho

predpisu nevylučujú alebo neupravujú určitú otázku odchylne, bez nutnosti odkazu na všeobecnú

úpravu. Ustanovenie § 841 o vyporiadaní účastníkov pri rozpustení združenia spôsobom

stanoveným v zmluve, inak rovným dielom, nebráni tomu, aby ktorýkoľvek z nich, ak nedôjde

medzi nimi k dohode, mohol podať na súde návrh podľa . Nesprávnym je právny názor

odvolacieho súdu, že nemožno oddelovať jednotlivé časti spoločne získaných hodnôt

a uskutočniť ich oddelené vyporiadanie, prípadne žiadať len výplatu vyporiadacieho podielu, a že

je nutné uskutočniť vyporiadanie všetkých spoločne získaných hodnôt podľa zásad stanovených

v ust. . Ak žalobkyňa požiadala tiež vyporiadanie svojho ( podľa tvrdenia žalobkyne

žalovanou zadržovaného ) podielu na zisku združenia, ktorého rozdelenie si účastníčky dohodli

v článku VII Zmluvy o združení z 01.05.2001, uplatnila v tomto rozsahu pohľadávku vznikajúcu

na základe dohodnutých zmluvných skutočností ( nie z titulu zániku združenia ), teda pohľadávku

samostatne vymáhateľnú aj za trvania združenia. Preto jej uspokojenie nemožno viazať na

rozpustenie združenia a tým aj na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobou podľa

. V podielovom spoluvlastníctve účastníčok združenia založeného podľa

a nasledujúcich sú jednak poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu ( )

a jednak majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti ( ). Tieto veci ( súbory vecí )

nemusia byť ( a spravidla nebudú ) z hľadiska účelu použitia viazané na seba navzájom, pričom

ich vyporiadanie bude možné uskutočniť rôznym spôsobom ( napr. ich rozdelením, poskytnutím

peňažnej náhrady a pod. ). Ustanovenie zakladá nároky účastníkov rozpusteného

združenia na vyporiadanie, nie ich povinnosť vyporiadať všetky veci v podielovom

spoluvlastníctve, ktoré aj po zániku združenia trvá naďalej ( na rozdiel napr. od spoločného

majetku manželov - ), pretože zákon zánik podielového spoluvlastníctva

so zánikom združenia nespojuje. Dôvodom zániku podielového spoluvlastníctva účastníkov

združenia by bola aj dohoda účastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, resp. zrušenie podielového

spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom podľa na návrh niektorého z účastníkov.

Nemôže byť preto v rozpore s ustanovením , resp. s ustanovením , ak

sa domáha účastník rozpusteného združenia vyporiadania len časti hodnôt podielového

spoluvlastníctva. Je na vôli účastníkov, v akom rozsahu hodlajú podielové spoluvlastníctvo

zrušiť a vyporiadať a v akom rozsahu má naďalej trvať po rozpustení združenia.

V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že k vyporiadaniu majetku v podielovom

spoluvlastníctve podľa v nadväznosti na môže súd prikročiť len vtedy,

ak zruší na návrh účastníka v zodpovedajúcom rozsahu podielové spoluvlastníctvo, pričom

z hľadiska viazanosti súdu návrhmi účastníkov sa uplatní ust.

Zákonná úprava zmluvy o združení je ako právny inštitút komplexne obsiahnutá

v ustanovení až 841 . Táto úprava má z väčšej časti dispozitívnu

povahu a účastníci by sa preto mohli dohodnúť na vyplatení podielu na zisku v určitých časových

obdobiach ( napr. každoročne ) v zmluve. Zmluvné dojednanie v tejto otázke medzi účastníkmi

v danom prípade bolo preukázané ( článok VII predmetnej zmluvy ). Z toho plynie, že

v posudzovanom prípade v otázke vyplatenia podielu na zisku za rok 2004 ( do zániku združenia

30.11.2004 ) zákonnú úpravu, ktorá pamätá len na vyporiadanie majetku ( vrátane zisku )

získaného výkonom spoločnej činnosti účastníkov združenia pri rozpustení združenia v zmysle

predchádza dohoda účastníčok združenia o ročnom delení zisku ( príjmov – výdavkov )

v článku VII Zmluvy o združení z 01.05.2001. V prípade, ak by ročné vyporiadanie podielu na

zisku z činnosti združenia, nebolo možné dovodiť zo zmluvy o združení, potom by takému

nároku chýbal základ a nastúpilo by vyporiadanie zisku podľa titulom zániku združenia

na základe zrušenia podielového spoluvlastníctva aj len jednotlivých častí majetku získaného

spoločnou činnosťou účastníčok združenia.

V posudzovanej veci nepochybne prišlo k zániku združenia tvoreného tromi zmluvnými

stranami. Keďže zo zákona vyplýva, že zánikom združenia nezaniká aj podielové

spoluvlastníctvo účastníčok združenia k majetku získanému spoločnou činnosťou, po zániku

združenia nemusí ( môže ) nasledovať vyporiadanie majetku, či už dohodou alebo súdnym

rozhodnutím na návrh ktorejkoľvek účastníčky združenia na zrušenie podielového

spoluvlastníctva ku všetkému majetku získanému spoločnou činnosťou členiek združenia a jeho

vyporiadanie, ale dohoda alebo súdne rozhodnutie sa môže týkať aj jednotlivých majetkových

hodnôt, napr. aj zisku, ktorý tvorí majetok členiek združenia. Pokiaľ si účastníčky združenia

v zmluve o združení dohodli deľbu zisku podľa podielov každoročne, uvedené dojednanie nie je

v rozpore so zákonom, ale výsledkom zmluvnej voľnosti, ktorú predpokladá zákonná úprava

zmluvy o združení a tento nárok nie je závislým od zániku združenia.

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože považujúc

nárok žalobkyne nárokom na vyporiadanie zisku zo zaniknutého združenia, dospel k záveru, že

túto čiastkovú hodnotu spoločného majetku nie je možné vyporiadať samostatne a len medzi

niektorými účastníčkami združenia. Vzhľadom k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

odvolací súd rozhodol bez zopakovania, resp. bez doplnenia dokazovania.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nerešpektujúcemu citované ustanovenia Občianskeho

zákonníka, žalobkyňa opodstatnene vytkla, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov podľa a

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: