Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f9b/370430.cdb0e3.pdf
PDF · 154.55 KB
No categories available
2Cdo/256/2007
Najvyšší súd 2 Cdo 256/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. Z. N., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. P. P., advokátom so sídlom v K., proti žalovanej Ing. S. B., bývajúcej
v K., zastúpenej JUDr. E. L., advokátkou so sídlom v K., o zaplatenie 36.183,82 Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42 C 244/2005, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2007 sp. zn. 1 Co 269/2006,
takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2007 sp. zn. 1 Co 269/2006 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 15. mája 2006 č. k. 42 C 244/2005 – 207 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 36.183,82 Sk s 8 % úrokom z omeškania ročne od
01.01.2005 do zaplatenia. O práve na náhradu trov konania rozhodol tým spôsobom, že žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 13.866,- Sk. Rozhodnutie vo
výroku o prisúdenej výške uplatneného plnenia istiny odôvodnil ustanovením § 841 Občianskeho
zákonníka. Dospel k záveru, že žalobkyni patrí právo na jej podiel na príjmoch a výdavkoch
dosiahnutých združením v roku 2004, ktorého bola jednou z účastníčok. Daný prípad považoval
vyporiadaním účastníčok združenia na základe zmluvy o združení, ktorá po zániku združenia
stratila účinnosť, nie však platnosť. Vychádzal zo zásady Občianskeho zákonníka platnej
osobitne pre sféru majetku získaného spoločnou činnosťou účastníčok združenia, že účastníci sa
vyporiadajú spôsobom ustanoveným v zmluve, inak rovným dielom ( na rozdiel od vyporiadania
hodnôt vnesených do združenia ). Pri určení výšky podielu patriaceho žalobkyni vychádzal
z článku VII. zmluvy o združení z 01.05.2001 uzavretej troma členkami združenia za účelom
výkonu spoločnej činnosti s cieľom dosiahnuť spoločný účel : správu a sprostredkovanie kúpy
a prenájmu nehnuteľností a obstaranie služieb spojených so správou bytového a nebytového
fondu pod spoločným dodatkom obchodného mena S.. Keďže delenie príjmov a výdavkov bolo v
uvedenom článku dohodnuté v percentuálnom vyjadrení pomeru podielu k celku k 01.01.2002
pre žalobkyňu a E. M. po 33 % a pre žalovanú 34 %, ktoré malo byť aktualizované vždy k 31.12.
daného roka a tvoriť prílohu zmluvy o združení, a ďalšia následná dohoda preukázanou nebola,
patrí žalobkyni podiel na zisku rovnajúcemu sa rozdielu príjmov a výdavkov aj za rok 2004 vo
výške 33%. Zmluvou predpokladanou dohodou nepovažoval dohodu zo 17.01.2003 a ani výpisy
z pokladničnej knihy v roku 2004 pre nedostatok určitosti, nakoľko v dohode zo 17.01.2003
nebol pomer delenia príjmov a výdavkov zmenený, a pre nedostatok súhlasného písomného
prejavu vôle všetkých členiek združenia ( § 40 Občianskeho zákonníka ), pretože žalobkyňa
zmenu podielu príjmov a výdavkov v jednotlivých mesiacoch ( okrem marca 2004 ) nepodpísala
a dve členky trojčlenného združenia, žalobkyňa a svedkyňa E. M., zhodne uviedli, že v roku 2004
k zmene pomeru delenia príjmov a výdavkov nedošlo. Vychádzajúc z nespornej skutočnosti
( § 120 ods. 3 O. s. p. ), výšky dosiahnutého zisku v roku 2004 ( od januára do novembra, kedy
združenie ukončilo svoju činnosť ), 893.654,- Sk ( príjem 1.208.586,10 Sk - výdavky 314.932,10
Sk ), patrí žalobkyni jej podiel vo výške 33 % v nominálnom vyjadrení 294.905,82 Sk.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná žalobkyni vyplatila časť podielu na zisku za rok 2004 vo výške
258.722,- Sk, rozdiel medzi oprávneným nárokom a už vyplateným predstavuje žalovaná suma
návrhom na začatie konania vo výške 36.183,82 Sk. Úroky z omeškania súd priznal podľa § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania vo
výške 8 % stanoviac deň 01.01.2005 počiatkom omeškania s plnením práva na vyplatenie zisku.
Počiatok omeškania určil podľa článku XII. zmluvy, pretože v ňom bola dohodnutá lehota
vyporiadania do jedného mesiaca nasledujúceho po zániku združenia. Združenie zaniklo
30.11.2004 a keďže vyporiadanie malo byť ukončené do 31.12.2004, žalovaná sa dostala do
omeškania nasledujúceho dňa po tomto dni, 01.01.2005. O práve na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 1.810,- Sk a odmeny a hotových
výdavkov advokáta zastupujúceho ju v konaní vo výške 12.056,- Sk.
Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní žalovanej rozsudkom z 24. mája 2007 sp. zn.
1 Co 269/2006, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil a žalobu zamietol a
o práve na náhradu trov konania rozhodol tým spôsobom, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu trov konania vo výške 16.444,- Sk. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v zmysle § 220 O. s. p. vychádzajúc z odlišného právneho posúdenia veci. Zhodne so
súdom prvého stupňa žalobkyňou uplatnené právo na podiel na zisku vyprodukovaného
spoločnou činnosťou účastníčok združenia v roku 2004 posúdil podľa § 841 Občianskeho
zákonníka. Podľa odvolacieho súdu pasívne legitimovanou v predmetnej veci nie je len žalovaná,
i keď viedla ekonomickú agendu, pretože uplatnenie nároku na podiel na zisku by bolo
problematickým aj za trvania združenia, pretože išlo o spoločný finančný majetok všetkých troch
účastníčok združenia, ktorý sa sústreďoval na spoločnom účte, ku ktorému mali dispozičné právo
všetky účastníčky združenia. Odvolací súd zaujal právny názor, že po ukončení činnosti
združenia a jeho zániku musí nasledovať len majetkové vyporiadanie v zmysle § 841
Občianskeho zákonníka spôsobom, ktorý si účastníčky združenia dohodli v zmluve.
Vyporiadania sa však musia zúčastniť všetky účastníčky združenia, keďže aj zisk je majetok
získaný spoločnou činnosťou, ktorý v prípade zániku združenia podlieha vyporiadaniu. Účastníci
združenia musia po jeho zániku vyporiadať majetok vcelku, nielen jeho jednotlivé čiastkové
nároky z obdobia výkonu spoločnej činnosti. Prirovnal vyporiadanie združenia k analogickej
situácii pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, po zániku ktorého si už
nemožno vzájomne uplatňovať jednotlivé dielčie nároky, ale všetko sa vyporiada „ v jednom
balíku “ ( § 150 Občianskeho zákonníka ), pretože tam už dochádza k vyporiadaniu celého
majetku a všetkých vzájomných nárokov. V danom prípade musí v zmysle § 841 Občianskeho
zákonníka účastníčkami združenia zaniknutého 30.11.2004 nasledovať vyporiadanie v zmysle
článku XII. zmluvy. Po zániku združenia by sa účastníčky združenia mohli voči sebe navzájom
domáhať len plnenia z vyporiadania, napríklad titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ak by
jedna z účastníčok združenia neprávom zadržiavala niektorej podiel, nie však jednotlivých
čiastkových nárokov z obdobia výkonu spoločnej činnosti bez vyporiadania. Náhradu trov
konania priznal odvolací súd úspešnej účastníčke v konaní, ktorou bola žalovaná, vo výške
16.444,- Sk tvorenej zaplateným súdnym poplatkom za odvolanie 2.166,- Sk a odmeny a náhrady
za právne zastupovanie žalovanej advokátkou v konaní vo výške 14.278,- Sk.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla jeho zrušenie
a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 238
ods. 1 O. s. p., nakoľko rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. b a c/ O. s. p., nakoľko konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľka nesúhlasila s právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorý je podľa jej názoru nesprávnym a v rozpore s vykonaným dokazovaním,
že po zániku združenia sa neuskutočnilo v zmysle § 841 Občianskeho zákonníka majetkové
vyporiadanie podľa stavu k 30.11.2004 spôsobom vyplývajúcim z článku XII. zmluvy. V liste
z 28.11.2004 žalovanou adresovanom žalobkyni žalovaná akceptovala návrh a považovala vecné
majetkové vyporiadanie za konečné. V tomto liste, datovanom pred skončením činnosti
združenia, žalovaná oznámila podiel na delení príjmov a výdavkov za rok 2004 : pre žalovanú
36,23 %, pre žalobkyňu 31,23 % a pre E. M., tretiu členku združenia 32,54 % a aj podiel na
príjmoch a výdavkoch za november 2004 : 34/30/33. Dňa 10.03.2005 žalovaná vydala žalobkyni
potvrdenie o výške podielu na celkových príjmoch a výdavkoch 29,63 % a vyplatila jej 258.722,-
Sk na účet. I napriek tomu, že všetky účastníčky združenia mali spoločné právo k spoločnému
účtu, z listu žalovanej z 28.11.2004 vyplýva, že zostatok na účte 26.11.2004 po odnesení majetku
združenia a jej vlastného majetku na neznáme miesto, previedla na svoj účet. Neobstojí preto
tvrdenie odvolacieho súdu, že v prípade ak združenie zaniklo 30.11.2004, žalobkyňa nemôže po
jeho zániku uplatňovať dielčí nárok zo zmluvy na podiel na zisku ale musí nasledovať
vyporiadanie v zmysle § 841 Občianskeho zákonníka podľa článku XII. zmluvy a tiež to, že na
žalovanej strane je nedostatok pasívnej legitimácie, pretože skutočnosť, že žalovaná viedla
ekonomickú agendu neznamená, že len ona je pasívne legitimovaná v spore o výplatu podielu na
zisku. Navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku. Náhradu trov dovolacieho konania
si neuplatnila.
K dovolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla dovolanie pre neprípustnosť
odmietnuť. Dôvod neprípustnosti videla v naplnení ustanovenia § 238 ods. 5 O. s. p., pretože
žalobkyňa napadla dovolaním právoplatný rozsudok odvolacieho súdu o peňažnom plnení
neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu prvostupňovému súdu
vo výške 65.000,- Sk, keďže ide v danom prípade o obchodnú vec. Charakter predmetnej veci
obchodnou vyvodila z ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže zmluvu uzavreli
podnikateľky a uzavretý záväzok sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Nerozhodnou
skutočnosťou považovala, že zmluva, ktorú podnikateľky uzavreli, je zmluvným vzťahom
upraveným výlučne v Občianskom zákonníku, pretože ak podnikatelia pri podnikaní aplikujú na
zmluvný typ Občiansky zákonník, nie je založený automaticky občianskoprávny charakter veci.
Ide vždy prv o aplikáciu Obchodného zákonníka, a Občiansky zákonník je možné aplikovať len
prostredníctvom § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Obchodné vzťahy vzniknuté splnením
podmienok obsiahnutých v § 1 a § 261 ods. 1, 5 a 6 Obchodného zákonníka sú obchodnými
vecami. Žalovaná si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania vo výške 4.080,- Sk titulom
jej právneho zastúpenia advokátkou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ), po zistení, že
dovolanie podala účastníčka konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), zastúpená advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok
odvolacieho súdu nie je správny.
Predovšetkým dovolací súd posúdil právnu relevantnosť tvrdenia žalovanej o charaktere
preskúmavanej veci obchodnou z hľadiska prípustnosti dovolania, pretože v prípade ak by
posudzovaná vec bola vecou obchodnou a peňažné plnenie, ktoré je predmetom dovolacieho
konania ( 36.183,82 Sk ), by neprevýšilo desaťnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu
na prvostupňovom súde, 19.04.2005, ktorá bola 6.500,- Sk a jej desaťnásobok 65.000,- Sk ( § 1
písm. b/ zákona č. 90/1996 Z . z. o mzde ), musel by dovolací súd dovolanie podané žalobkyňou
za splnenia aj ďalších podmienok odmietnuť.
Podľa § 238 ods. 5 vety prvá a tretia O. s. p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach,
v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení
neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok
minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je
rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Vzťahy medzi účastníkmi združenia sa riadia vždy Občianskym zákonníkom, aj keď
zmluvu uzavreli podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti. Táto zásada vyplýva
z ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené
ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Zmluva o združení nie je upravená
v druhej hlave tretej časti Obchodného zákonníka ale výlučne v Občianskom zákonníku.
Pojmovým znakom zmluvy o združení je záväzok všetkých zmluvných strán prispieť svojou
činnosťou k dosiahnutiu dojednaného účelu. Týmto záväzkom sa zmluva o združení odlišuje od
zmluvy o tichom spoločenstve, ktorú upravuje Obchodný zákonník ( § 673 a nasl. ) ako
absolútnu obchodnú zmluvu. Nie je na ňu aplikovateľný Obchodný zákonník, aj keď jej
účastníkom sú podnikatelia a bola uzavretá pri podnikateľskej činnosti. Napokon združenie nie je
obchodnou spoločnosťou, pretože nemá právnu subjektivitu, odlišnú od účastníkov, ale je
v podstate zmluvou ( názov právnej úpravy - Zmluva o združení - začlenená v Občianskom
zákonníku v šestnástej hlave ôsmej časti ), z ktorej vzniká záväzkovo právny vzťah medzi
osobami, ktoré ju uzavreli, nie právnická osoba ( § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Žalobkyňa si návrhom na začatie konania uplatnila právo na zaplatenie podielu na zisku
združenia dosiahnutého spoločnou činnosťou účastníčok združenia založeného v zmysle § 829
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka zmluvou o združení z 01.05.2001.
Z uvedeného vyplýva, že predmetná vec nie je obchodnou vecou, ale občianskoprávnou,
pretože predmetom konania je nárok žalobkyne na podiel na zisku ( rozdiel príjmov a výdavkov )
zo zmluvy o združení, ktorá je zmluvným typom upraveným výlučne v Občianskom zákonníku.
Dovolanie je v danej veci prípustné.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia; obligatórne
sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vady podľa § 237 O. s. p. ( spočívajúce v nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, v prekážke veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, v chýbajúcom návrhu na začatie konania,
hoci bol potrebný, v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom a v rozhodovaní vylúčeným
sudcom, či v konaní súdom nesprávne obsadeným ), neboli žalobkyňou namietané a nevyplývajú
ani z obsahu spisu. Dovolací súd nezistil ani iné vady, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Dovolací súd pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného žalobkyňou ( napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci ), vrátane jeho obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa
pritom právnymi otázkami žalobkyňou nenamietanými.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie veci, ktoré dovolateľka uplatnila dôvodom dovolania, môže spočívať v tom, že
odvolací súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny
predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
Pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť,
že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 O. s. p. Námietku účastníka
konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať za dovolací
dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania
nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie
však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasledujúcich O. s. p.
Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym
posúdením veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový
stav použil správny právny predpis a či ho správne interpretoval. Nesprávne právne posúdenie
veci je spôsobilým dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho
súdu, t. j. ak na takomto právnom posúdení napadnuté rozhodnutie spočíva.
Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo záveru, že po zániku združenia musí v zmysle
§ 841 Občianskeho zákonníka nasledovať vyporiadanie všetkého majetku vcelku, ktorého
sa musia zúčastniť všetky účastníčky združenia. Nie je možné vyporiadať len niektoré
z majetkových práv účastníčok združenia. Inak povedané, zánikom združenia zaniká podielové
spoluvlastníctvo účastníčok združenia, ktoré sa musí vyporiadať ku všetkému spoločnému
majetku za účasti všetkých účastníčok združenia.
Prejednávanú vec je treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
upravujúcich zmluvu o združení.
Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) niekoľko osôb sa môže
združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V zmysle odseku 2 cit. ust.
združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
Podľa § 831 OZ popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy
povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška,
predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.
Podľa § 833 OZ poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú
v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení
od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo
určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov.
V zmysle § 834 OZ majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak
( § 835 ods. 1 OZ ).
Podľa § 841 OZ pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt
poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom
spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na
účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov. Podľa odseku 2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva
viaznuce na nehnuteľnosti ( odsek 3 ).
Zmluva o združení je zmluvou konsenzuálnou a Občiansky zákonník z hľadiska jej obsahu
predpisuje len dohodu o spoločnom pričinení sa o dosiahnutie dojednaného účelu a nepredpisuje
formu, akou má byť tento právny úkon urobený. Dosiahnutie dohodnutého účelu je podstatnou
obsahovou náležitosťou tejto zmluvy. Tento účel môžu účastníci združenia dosiahnuť jednak
pracovnou činnosťou, jednak poskytnutím peňazí alebo iných vecí. Občianskym zákonníkom sú
základné práva a povinnosti členov združenia upravené len rámcovo. Zákon predpokladá, že
účastníci svoje práva a povinnosti upravia bližšie v zmluve o združení. Pokiaľ ide o druh plnenia
alebo o výšku vkladu, platí prioritne úprava obsiahnutá v zmluve o združení. Ak však zmluva
túto špecifikáciu neobsahuje, treba vychádzať z ustanovenia § 831 OZ, ktorý predpokladá, že
účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty. Zmluva má upraviť aj lehotu poskytnutia týchto
majetkových hodnôt, ak ju však zmluva neobsahuje, treba vychádzať z ustanovenia § 832 ods. 1
OZ. Vlastnícke právo k poskytnutým majetkovým hodnotám upravuje ustanovenie § 833 OZ.
Veci určené jednotlivo (napr. nehnuteľnosti, motorové vozidlá a pod.) zostávajú vo vlastníctve
člena združenia, ktorý ich poskytol, sú však ale len pre účel spoločne vykonávanej činnosti, v
bezplatnom užívaní všetkých účastníkov. Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, nie je teda majetkom združenia. Podiely na majetku
získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neustanovuje niečo iné. Pokiaľ ide o zánik
účasti jednotlivého člena združenia, Občiansky zákonník výslovne uvádza vystúpenie a vylúčenie
(§ 838). Právny vzťah založený zmluvou o združení môže zaniknúť aj rozpustením združenia,
uplynutím času, na ktorý bolo združenie založené alebo dosiahnutím účelu zmluvy. V týchto
prípadoch treba účastníkovi vrátiť veci poskytnuté združeniu a vyplatiť mu v peniazoch podiel na
majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia (obdobne v deň rozpustenia) a pokiaľ ide
o veci určené individuálne, ktoré poskytol združeniu, mu vrátiť in natura v stave, v akom sa
nachádzajú k tomuto dňu. Za veci určené druhovo, najmä ak došlo k ich spotrebovaniu, sa mu
zabezpečia veci rovnakého druhu, množstva a kvality alebo sa mu poskytne náhrada v peniazoch.
Majetok, ktorý je výsledkom spoločnej činnosti, a to ako súhrnu aktivít jednotlivých účastníkov
v prospech združenia, tak aj spoločne vykonávanej činnosti, prechádzajú do spoluvlastníctva
všetkých účastníkov. Podiely jednotlivých účastníkov na majetku, ktorý bol získaný spoločnou
činnosťou ( § 834 OZ ), sa určujú zmluvou o združení. Prihliadať by sa pritom malo
predovšetkým k rozsahu poskytnutých majetkových hodnôt a vykonanej pracovnej činnosti
každého z účastníkov. Pokiaľ taká dohoda v zmluve chýba, sú uvedené podiely rovnaké
( vyplýva to aj z ustanovenia § 137 ods. 2 OZ ). To isté sa týka aj podielu na zisku alebo strate.
Ak sa nedohodnú účastníci združenia na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k spoločne získaným veciam, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia podielového
spoluvlastníctva a uskutočnenia vyporiadania na súde podľa ustanovenia § 142 OZ. Všeobecná
úprava podielového spoluvlastníctva obsiahnutá v ustanovení § 136 až 142 OZ sa uplatní ( podľa
zásad všeobecnej a osobitnej právnej normy ) vždy tam, kde ju osobitné ustanovenia právneho
predpisu nevylučujú alebo neupravujú určitú otázku odchylne, bez nutnosti odkazu na všeobecnú
úpravu. Ustanovenie § 841 o vyporiadaní účastníkov pri rozpustení združenia spôsobom
stanoveným v zmluve, inak rovným dielom, nebráni tomu, aby ktorýkoľvek z nich, ak nedôjde
medzi nimi k dohode, mohol podať na súde návrh podľa § 142 OZ. Nesprávnym je právny názor
odvolacieho súdu, že nemožno oddelovať jednotlivé časti spoločne získaných hodnôt
a uskutočniť ich oddelené vyporiadanie, prípadne žiadať len výplatu vyporiadacieho podielu, a že
je nutné uskutočniť vyporiadanie všetkých spoločne získaných hodnôt podľa zásad stanovených
v ust. § 142 OZ. Ak žalobkyňa požiadala tiež vyporiadanie svojho ( podľa tvrdenia žalobkyne
žalovanou zadržovaného ) podielu na zisku združenia, ktorého rozdelenie si účastníčky dohodli
v článku VII Zmluvy o združení z 01.05.2001, uplatnila v tomto rozsahu pohľadávku vznikajúcu
na základe dohodnutých zmluvných skutočností ( nie z titulu zániku združenia ), teda pohľadávku
samostatne vymáhateľnú aj za trvania združenia. Preto jej uspokojenie nemožno viazať na
rozpustenie združenia a tým aj na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobou podľa
§ 142 OZ. V podielovom spoluvlastníctve účastníčok združenia založeného podľa § 829 OZ
a nasledujúcich OZ sú jednak poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu ( § 833 OZ )
a jednak majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti ( § 834 OZ ). Tieto veci ( súbory vecí )
nemusia byť ( a spravidla nebudú ) z hľadiska účelu použitia viazané na seba navzájom, pričom
ich vyporiadanie bude možné uskutočniť rôznym spôsobom ( napr. ich rozdelením, poskytnutím
peňažnej náhrady a pod. ). Ustanovenie § 841 OZ zakladá nároky účastníkov rozpusteného
združenia na vyporiadanie, nie ich povinnosť vyporiadať všetky veci v podielovom
spoluvlastníctve, ktoré aj po zániku združenia trvá naďalej ( na rozdiel napr. od spoločného
majetku manželov - § 149 ods. 1 OZ ), pretože zákon zánik podielového spoluvlastníctva
so zánikom združenia nespojuje. Dôvodom zániku podielového spoluvlastníctva účastníkov
združenia by bola aj dohoda účastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, resp. zrušenie podielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom podľa § 142 OZ na návrh niektorého z účastníkov.
Nemôže byť preto v rozpore s ustanovením § 841 OZ, resp. s ustanovením § 142 OZ, ak
sa domáha účastník rozpusteného združenia vyporiadania len časti hodnôt podielového
spoluvlastníctva. Je na vôli účastníkov, v akom rozsahu hodlajú podielové spoluvlastníctvo
zrušiť a vyporiadať a v akom rozsahu má naďalej trvať po rozpustení združenia.
V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že k vyporiadaniu majetku v podielovom
spoluvlastníctve podľa § 142 OZ v nadväznosti na § 841 OZ môže súd prikročiť len vtedy,
ak zruší na návrh účastníka v zodpovedajúcom rozsahu podielové spoluvlastníctvo, pričom
z hľadiska viazanosti súdu návrhmi účastníkov sa uplatní ust. § 153 ods. 2 O. s. p.
Zákonná úprava zmluvy o združení je ako právny inštitút komplexne obsiahnutá
v ustanovení § 829 až 841 Občianskeho zákonníka. Táto úprava má z väčšej časti dispozitívnu
povahu a účastníci by sa preto mohli dohodnúť na vyplatení podielu na zisku v určitých časových
obdobiach ( napr. každoročne ) v zmluve. Zmluvné dojednanie v tejto otázke medzi účastníkmi
v danom prípade bolo preukázané ( článok VII predmetnej zmluvy ). Z toho plynie, že
v posudzovanom prípade v otázke vyplatenia podielu na zisku za rok 2004 ( do zániku združenia
30.11.2004 ) zákonnú úpravu, ktorá pamätá len na vyporiadanie majetku ( vrátane zisku )
získaného výkonom spoločnej činnosti účastníkov združenia pri rozpustení združenia v zmysle
§ 841 OZ predchádza dohoda účastníčok združenia o ročnom delení zisku ( príjmov – výdavkov )
v článku VII Zmluvy o združení z 01.05.2001. V prípade, ak by ročné vyporiadanie podielu na
zisku z činnosti združenia, nebolo možné dovodiť zo zmluvy o združení, potom by takému
nároku chýbal základ a nastúpilo by vyporiadanie zisku podľa § 841 OZ titulom zániku združenia
na základe zrušenia podielového spoluvlastníctva aj len jednotlivých častí majetku získaného
spoločnou činnosťou účastníčok združenia.
V posudzovanej veci nepochybne prišlo k zániku združenia tvoreného tromi zmluvnými
stranami. Keďže zo zákona vyplýva, že zánikom združenia nezaniká aj podielové
spoluvlastníctvo účastníčok združenia k majetku získanému spoločnou činnosťou, po zániku
združenia nemusí ( môže ) nasledovať vyporiadanie majetku, či už dohodou alebo súdnym
rozhodnutím na návrh ktorejkoľvek účastníčky združenia na zrušenie podielového
spoluvlastníctva ku všetkému majetku získanému spoločnou činnosťou členiek združenia a jeho
vyporiadanie, ale dohoda alebo súdne rozhodnutie sa môže týkať aj jednotlivých majetkových
hodnôt, napr. aj zisku, ktorý tvorí majetok členiek združenia. Pokiaľ si účastníčky združenia
v zmluve o združení dohodli deľbu zisku podľa podielov každoročne, uvedené dojednanie nie je
v rozpore so zákonom, ale výsledkom zmluvnej voľnosti, ktorú predpokladá zákonná úprava
zmluvy o združení a tento nárok nie je závislým od zániku združenia.
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože považujúc
nárok žalobkyne nárokom na vyporiadanie zisku zo zaniknutého združenia, dospel k záveru, že
túto čiastkovú hodnotu spoločného majetku nie je možné vyporiadať samostatne a len medzi
niektorými účastníčkami združenia. Vzhľadom k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
odvolací súd rozhodol bez zopakovania, resp. bez doplnenia dokazovania.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nerešpektujúcemu citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka, žalobkyňa opodstatnene vytkla, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov podľa § 243b ods. 1 a 2 O. s. p.
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
( § 243d ods. 1 tretia veta O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: