Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/75/2008

Najvyšší súd5Obo/75/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Štefana Šatku,

v právnej veci žalobcu: J. D., X., zastúpeného JUDr. M. M. – advokát, AK M., X. Bratislava,

proti žalovanému: JUDr. P. V. B., X. Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu D.., s.

r. o., C., X. Bratislava, IČO: X., zastúpeného JUDr. J. Č. – advokát, D., X. Bratislava,

o určenie pravosti pohľadávky,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v v Bratislave č. k.6 Cbi 35/2005-199

zo dňa 18. marca 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského v Bratislave č. k.

-199 zo dňa 18. marca 2008 p o t v r d z u j e.

V časti trov konania m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet

jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 326,48 Eur (9 835,54 Sk).

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. V odôvodnení sa

konštatuje, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 18. 01. 2005 bol

vyhlásený konkurz na majetok D.., s. r. o., C., X. Bratislava. Žalobca

si prihláškou podanou na súde dňa 17. 03. 2005 prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške

4 293 485 Sk bez uvedenia poradia, a to 116 025 Sk ako nevyplatenú mzdu a zostatok

4 177 433 Sk ako zostatok finančnej výpomoci opierajúc sa o zmluvu o pôžičke

z 23. 02. 2001 a príjmový pokladničný doklad úpadcu z 23. 02. 2001 na sumu 3 067 400 Sk

z titulu vkladu od spoločníka p. D.

Správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku poprel na prieskumnom

pojednávaní konanom dňa 07. 04. 2005, na ktorom vzniesol aj námietku premlčania oboch

nárokov. Žalobca podal žalobu na určenie pravosti pohľadávky včas. V žalobe sa žalobca

domáhal určenia 4 293 485 Sk z titulu zostatku pôžičky, z čoho na istinu 2 983 900 Sk,

zmluvné úroky 261 359,29 Sk, ako aj úroky z omeškania 1 549 874,45 Sk. Nad rámec

právnych dôvodov v prihláške boli teda žalobcom v žalobe uplatnené celé úroky z omeškania

vo výške 1 549 874,45 Sk, z čoho 116 025 Sk i nad rámec prihlásenej sumy z titulu zostatku

pôžičky.

Pohľadávka žalobcu uplatnená v žalobe sa mala zakladať na písomnej zmluve

o pôžičke, ktorú mal uzatvoriť dňa 23. 02. 2001 žalobca ako veriteľ s úpadcom ako dlžníkom

so splatnosťou 31. 12. 2001 spolu s 10% úrokom p. a. V mene úpadcu pri uzavretí zmluvy

mal konať sám žalobca ako konateľ spoločnosti dlžníka a túto zmluvu mal menom úpadcu

i sám podpísať. Vzhľadom k vzneseným námietkam žalovaného – námietku premlčania

nároku, nevieryhodnosti uznávacieho prejavu úpadcu a možného antidatovania tohto prejavu.

súd vykonal dokazovanie v naznačenom smere.

V konaní bolo preukázané, že príjmovým pokladničným dokladom vystaveným

menom úpadcu s dátumom 23. 02. 2001 na sumu 3 067 400 Sk prevzala účtovníčka úpadcu

menom úpadcu od žalobcu čiastku 3 067 400 Sk. Tento doklad nespĺňal formálne náležitosti

účtovného dokladu v zmysle

Sám žalobca deklaroval splatenie čiastky 83 500 Sk z tejto pôžičky, avšak nevedel

predložiť doklad o zaplatení tejto čiastky a nevedel uviesť ani dátum jej úhrady. Splatenie

časti v uvedenej výške nebolo ničím preukázané.

Originál uznania záväzku, o ktorý opieral žalobca svoj nárok, nebol žalobcom

v priebehu súdneho konania súdu predložený. Sporná fotokópia nemohla mať sama o sebe

relevanciu hodnoverného dokladu a dôkazná povinnosť predložiť relevantný doklad

o existencii uznania, a teda aj existencii svojej pohľadávky, zaťažovala žalobcu. Predložená

fotokópia nemohla byť preto predmetom navrhovanej znaleckej expertízy o skutočnom

dátume vyhotovenia originálu dokladu navrhovanom žalovaným. Súd vzhľadom k obsahu

tohto prejavu dospel k záveru, že tento dôkaz v konaní ani nebol potrebný. Žiaden

z vypočutých svedkov nepotvrdil skutočné uznanie záväzku úpadcom v deklarovanom čase,

ani k inému dátumu vôbec.

Súd ďalej dospel k záveru, že uznanie datované dňom 17. 02. 2003 predložené v kópii

žalobcom v žalobe nebolo vykonané menom úpadcu, ale len menom konateľa spoločnosti

p. D. – t. j. menom fyzickej osoby konateľa a bolo určené jemu samému ako oprávneného

z takéhoto uznania.

Uznávací prejav bol teda vykonaný menom samotnej osoby veriteľa a smeroval voči

sebe samému. Samotný odtlačok pečiatky s obchodným menom úpadcu a sídlom úpadcu

na tomto uznávacom prejave nič nemení na tomto závere. Navyše, i pravosť tejto použitej

pečiatky, ktorou bol opatrený takýto uznávací prejav, vo svojej svedeckej výpovedi

spochybnil svedok – konateľ úpadcu. Tento poprel akúkoľvek vedomosť o uznaní záväzku,

ako aj samotnú existenciu pôžičky, jej schválenie spoločnosťou úpadcu – t. j. valným

zhromaždením spoločnosti.

Súd mal za preukázané, že v danom prípade došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu

pôžičky úpadcovi podľa zmluvy z 23. 02. 2001, avšak právo veriteľa z pôžičky sa premlčalo

k 01. 01. 2005. Žalobca si prihlásil pohľadávku z titulu pôžičky v konkurze prihláškou

podanou na súde dňa 17. 03. 2005 - t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101

, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz – t. j.

od nasledujúceho dňa po splatnosti pôžičky.

Na základe vyššie uvedeného, súd nemohol akceptovať kópiu uznávacieho prejavu

vykonaného menom fyzickej osoby konateľa ako platný prejav vôle úpadcu smerujúci

k uznaniu existujúcej pohľadávky žalobcu úpadcom, ani jeho dôsledky podľa § 110 ods. 1

. Nešlo o uznanie záväzku vykonané menom právnickej osoby D.., s.

r. o., – t. j. menom úpadcu. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov vo výške

140 115 Sk.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie.

Navrhol, aby odvolací súd v zmysle napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a žalobe žalobcu vyhovel, resp. v zmysle § 221 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v zmysle § 221 ods. 2

vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobca ako veriteľ si v zákonom stanovenej lehote uplatnil pohľadávku vo výške

4 293 485 – Sk s návrhom na zaradenie do I. triedy a zároveň doložil listiny, ktorými

preukazoval oprávnenosť uplatneného nároku. Samotná skutočnosť, že vyhlásenie dlžníka

o uznaní dlhu je vyhotovené osobou J. D. ako konateľa úpadcu, pričom sa jedná

o pohľadávku veriteľa J. D., nespôsobuje neplatnosť takéhoto úkonu. Argument,

že uznávací prejav sa nenachádza v účtovných a obchodných dokumentoch úpadcu, neobstojí,

keďže tam sa nenachádza ani taký základný dokument, ako je hlavná kniha či peňažný

denník.

Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že žalobca pôžičku poskytol. Nie je rozhodujúce,

či svedkovia mali vedomosť o uznávacom prejave, resp. o jeho existencii. Skutočnosť, že

sa zmluva o pôžičke ani uznávací prejav vôle nenachádzal v súpise dokumentov odovzdaných

správcovi konkurznej podstaty, nie je chybou žalobcu, a taktiež podotýka, že nie je chybou

žalobcu, že správca konkurznej podstaty nedisponuje príslušnými dokumentmi, nie je ani

jeho chybou, že sa stratila hlavná kniha a peňažný denník, ktoré by vedeli lepšie preukázať

jeho tvrdenia.

Svoju pohľadávku preukázal najlepšie, ako mohol a všetkými dokumentmi, ktoré mal

a mohol mať k dispozícii.

V zmysle , právnická osoba koná prostredníctvom

štatutárneho orgánu. Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť

štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania.

Preto konanie konateľa spoločnosti nemožno považovať za konanie fyzickej osoby vo svojom

mene a na svoj účet. Čo sa týka popretia pravosti použitej pečiatky na uznávacom prejave

úpadcu, vypočutí svedkovia popreli všetko a na nič sa nepamätali.

Taktiež namieta aj priznanú náhradu trov konania vo výške 140 115 Sk. Súd prvého

stupňa nesprávne posúdil výšku právnych úkonov právneho zástupcu žalovaného.

V prípade, ak by odvolací súd v zmysle rozhodol a napadnutý rozsudok

potvrdil, žiada, aby vyslovil vo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Poukazuje na to, že žalobca do dnešného dňa nepredložil originál uznania

dlhu, ale len xerox – fotokópiu uznania dlhu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno

o existencii uznávacieho prejavu. Tým uplatnená pohľadávka je premlčaná a nemôže byť

žalovaným uznaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa ,

a dospel k záveru, že odvolanie nie je vo veci samej dôvodné.

Odvolací súd podľa konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia, jeho

odôvodnenia, ohľadne zamietnutia žaloby.

Na doplnenie uvádza, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v intenciách

Najvyššieho súdu SR v zmysle uznesenia zo dňa 30. 03. 2007. Úlohou súdu

prvého stupňa bolo v novom konaní preskúmať uznávací prejav úpadcu, či sa jedná

o kvalifikované uznanie záväzku, vzhľadom na námietky žalovaného uvedené vo vyjadrení

zo dňa 25. 07. 2005 (č. l. 23).

Podľa , súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Prihlásená pohľadávka žalobcu bola správcom konkurznej podstaty popretá z dôvodu

jej premlčania. Premlčaním právo nezaniká, zákon umožňuje veriteľovi uplatniť svoje právo,

aj napriek tomu, že právo je premlčané. Súd toto právo však nemôže priznať alebo ho nemôže

uznať, ak povinný v súdnom konaní vznesie námietku premlčania.

Z doložených dôkazov a vykonaného dokazovania je nesporné, že v zmysle uzavretej

zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 02. 2001 došlo k plneniu podľa ust. . Pôžičku bol

dlžník povinný vrátiť do 31. 12. 2001. Žalobca si pohľadávku z titulu nesplnenia pôžičky

prihlásil konkurznou prihláškou podanou na súde dňa 17. 03. 2005 (č. l. 5), t. j. po uplynutí

trojročnej premlčacej doby podľa . Žalobca nevedel predložiť originál uznania

záväzku zo dňa 17. 02. 2003, ktorým mal dlžník – D.., s. r. o., C.,

X. Bratislava, uznať jeho prihlásenú pohľadávku v konkurznom konaní.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že predložená sporná

fotokópia uznávacieho prejavu nie je hodnoverným dokladom, keďže tento doklad nebol

predložený súčasne v prihláške, ale následne po popretí pohľadávky správcom konkurznej

podstaty z dôvodu jej premlčania, a to až v predmetnej incidenčnej žalobe. Taktiež z obsahu

kópie uznávacieho prejavu nie je možné dôvodiť, že sa jednalo o uznanie záväzku vykonané

menom právnickej osoby D.., s. r. o., Bratislava, t. j. menom úpadcu. V spornom prípade bola

žalovaným úspešne vznesená námietka premlčania, na ktorú je súd povinný prihliadať.

Odvolací súd nepripustil dovolanie podľa , pretože sa nejedná

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a žalobca ani neuviedol dôvody,

pre ktoré navrhuje pripustiť dovolanie.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. ods1

a žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 140 115 Sk.

Je nesporné, že žalovaný mal v spore plný úspech, a preto má právo na náhradu trov

potrebných na účelné bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Prvostupňový súd však pri stanovení výšky odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal

z nesprávnej sadzby tarifnej odmeny.

V spornom prípade nie je možné vychádzať z hodnoty sporu vyčíslením pohľadávky.

Predmetom konania nie je uloženie povinnosti na peňažné plnenie, ale jedná sa o určenie

pravosti pohľadávky (tzv. incidenčná žaloba), kde jej výška vymedzená peniazmi nie je

rozhodujúca, a preto je potrebné postupovať podľa vyhlášky č.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa citovaného ustanovenia

je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť

v peniazoch, alebo, ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celkovej výške 274,35 Eur + 19 % DPH

52,13 Eur, teda celkom 326,48 Eur (9 835,54 Sk). Tieto trovy spočívajú v trovách právneho

zastúpenia podľa vyhlášky č. , a to dva úkony (prevzatie a príprava právneho

zastúpenia a vyjadrenie sa k žalobe dňa 25. júla 2005, pričom výška výpočtového základu

na rok 2005 bola 15 008 Sk) po 38,31 Eur (1 154 Sk) s paušálom 4,98 Eur (150 Sk); jeden

úkon (účasť na pojednávaní dňa 6. júla 2006, pričom výška výpočtového základu na rok 2006

bola 16 381 Sk) po 41,82 Eur (1 260 Sk) s paušálom 5,44 Eur (164 Sk) a dva a pol úkonov

(účasť na pojednávaní dňa 24. januára 2008 a dňa 13. marca 2008 a vyhlásenie rozsudku dňa

18. marca 2008 – ½ úkonu, pričom výška výpočtového základu na rok 2008 bola 19 056 Sk)

po 48,63 Eur (1 465 Sk) s paušálom 6,31 Eur (190 Sk).

Preto odvolací súd v časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa spojení

s ustanovením Keďže žalovaný si neuplatnil žiadne trovy odvolacieho

konania, neboli mu priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. marca 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.