Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/3/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej

veci žalobcu : O., proti žalovaným : 1/ Mgr. Z. K., bývajúca v P., 2/ M. K., bývajúci v R.,

3/ JUDr. P. K., bývajúca v P., všetci zastúpení JUDr. J. G., advokátom v T., o určenie

vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2007 sp. zn.

,

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 11. decembra 2006 sp. zn.

žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k parc. č. X. - trvalý trávnatý porast

2

o výmere X. m, nachádzajúceho sa v kat. území R., ktorá je zapísaná Správou katastra T. na

liste vlastníctva č. X. ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných 1/, 2/ zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že spôsobom opísaným žalovanými mohlo

dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva v ich prospech, keďže títo nesporne predmetnú

nehnuteľnosť užívali ako vlastnú nerušene po dobu dlhšiu než desať rokov

(od roku 1981 do roku 1998) a hoci súd nemal celkom jednoznačne preukázanú dobrú vieru

žalovaných v tom, že im nehnuteľnosť, ktorú užívajú, patrí a to z pohľadu, že nebolo možné

preukázať pravdivosť ich tvrdení o tom, že začali už v roku 1981 užívať to čo im bolo

v teréne ukázané a vyčlenené s prihliadnutím na pri

týchto pochybnostiach uzavrel, že žalovaní ako vlastné užívali to, o čom si práve na základe

vytýčenia v teréne mysleli, že im patrí, čím preukázali poctivý dôvod nadobudnutia

vlastníctva a že išlo o držbu oprávnenú.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre rozsudkom z 31. mája 2007 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že žalobca je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti v kat. území R., zapísanej na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X.

2

– trvalý trávnatý porast o výmere X. m. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Na základe

vykonaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že žalobca preukázal v konaní

naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keďže mu vlastnícke právo k spornej

nehnuteľnosti bolo odňaté. Účastníci konania sa v danej veci zhodli na tom, že osvedčenie

vyhlásenia J. K. z 24.2.1998 spísané do notárskej zápisnice o jeho výlučnom vlastníctve parc.

č. X. v kat. území R. bolo nezmyselné. J. K. v ňom vyhlasoval, že do užívania nehnuteľnosti

vstúpili jeho rodičia v roku 1961 na základe kúpnej zmluvy (akej a s kým uzatvorenej

neuviedol) a on vstúpil do užívania v roku 1965 (na základe čoho neuviedol) a toto nepretržite

a nerušene užíval až do roku 1998. Žalovaný 1/ a 2/ tvrdili, že nehnuteľnosť užívali od roku

1981 (teda jej časť v rozsahu parc. č. X.) a preto osvedčenie J. K. je nezákonné ale keďže

s nim nechceli mať spory v roku 1999, nehnuteľnosť od neho odkúpili. Žalovaní 1/ a 2/

nepreukázali, že by dobromyseľne vstúpili do užívania spornej nehnuteľnosti pred rokom

2

1998. Z hľadiska veľkosti výmery pridelenej im v roku 1981 parc. č. X. vo výmere X. m,

2

nemohli byť objektívne dobromyselní, že namiesto tejto výmery im bolo pridelených X. m

2 2

(X. m+ X. m). Z geometrického plánu o zakreslení domovej nehnuteľnosti (na parc. č. X.)

by boli museli žalovaní zistiť, že užívajú niečo iné (naviac) než im vlastnícky patrí. Podľa

žalobcu vybudovali žalovaní betónovú ohradu okolo parc. č. X. v roku 1998 a nie po pridelení

pozemku v roku 1981. Žalovaní žiadny dôkaz o vybudovaní oplotenia v roku 1981

2

nepredložili. Následne je potom nelogické, že žalovaní vydržali práve X. mako si to J. K. dal

do geometrického plánu v roku 1998 zakresliť. Spochybnením dobromyselnej držby je i ich

ochota uzavrieť s J. K. kúpnu zmluvu vychádzajúc z toho, že sa im to zdalo jednoduchšie.

Návrh žalobcu na určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti je dôvodný a ďalej preto už

neskúmal či by uplynutím vydržacej doby od roku 1981 mohli žalovaní vydržať vlastnícke

právo voči štátu.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalovaní. Prípustnosť dovolania

odôvodnili ustanovením a dôvodnosť ustanovením

a c/ Uviedli, že sa domnievajú, že právny názor odvolacieho súdu vychádzajúci

z porovnania výmery im pridelenej a nimi skutočne užívanej, bez prihliadnutia na konkrétne

okolnosti a spoločenskú situáciu v tejto dobe nie je správny. Posúdenie otázky či rozdiel

medzi plochou nadobudnutého a skutočne držaného pozemku je natoľko veľký, že to vylučuje

dobromyselnosť držiteľa, je vždy individuálna, všeobecne sa pripúšťajú rozdiely okolo 50 %

a výnimočne i viac výmery pozemku, ktorého je držiteľ vlastníkom. O ospravedlniteľnom

omyle nemožno teda uvažovať iba v prípade minimálneho, resp. zanedbateľného rozdielu ale

aj v iných prípadoch, čo odvolací súd nesprávne právne posúdil. Vydržať vlastnícke právo

môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyselný, že mu vec patrí. Pri vydržaní nie je treba, aby

nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia ale len okolnosti svedčiace

o poctivosti nadobudnutia. Žalovaní nehnuteľnosť užívali aj po 1.1.1992 až do podania

žaloby, resp. do okamihu čo sa o nej dozvedeli. Ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho

zákonníka pojednáva, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, čiže

spochybnenie ich držby odvolacím súdom s poukazom na ich ochotu uzatvoriť zmluvu s J. K.

nemôže z právneho hľadiska obstáť rovnako ako paušálny odkaz na iné právne spory, ktoré

napokon ani nemajú ten istý skutkový základ. Odvolací súd sa taktiež nezaoberal aktívnou

legitimáciou žalobcu a bez ďalšieho ju akceptoval. Žalobca sa totiž domáhal určenia

2 2

vlastníctva k parcele o výmere X. m, čo predstavuje X. árov a X. m, pričom uvádzal,

2

že pôvodná parcela mala X. árov a X. ma ďalej sa prevádzalo do vlastníctva štátu zmluvou

2 2

zo dňa 1.7.1980 len X árov X m, t.j. o X. áre X. mmenej. Napokon sa podľa žalobcu

z majetku štátu na základe protokolu o delimitácii zo dňa 26.6.1991 odovzdalo žalobcovi

2

z tejto parcely len X. árov a X. m, čo je už rozdiel medzi pôvodnou výmerou

2 2 2

X. árov a X. ma touto odovzdanou výmerou až o X. árov X. ma teda cca X. m

(čo je rozdiel vo výmere, ktorý odvolaciemu súdu v prípade žalobcu nevadí a nehodnotí ho

tak prísne ako rozdiel vo výmere akoby v neprospech žalovaných). Z toho vyplýva otázka

spornosti aktívnej legitimácie žalobcu, ktorej sa odvolací súd nevenoval a obišiel ju len

jednoduchým vyjadrením rozsudku, že žalobca preukázal vo veci naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva, keďže mu bolo odňaté. S aktívnou legitimáciou žalobcu pritom

súvisí otázka platnosti právneho úkonu z 1.7.1980, ktorým malo byť prevedené vlastníctvo

parcely z Jednotného roľníckeho družstva R. na Okresný národný výbor v T. z pohľadu

náležitosti vôle a prejavu právneho úkonu i predmetu prevodu

a jeho skutočných hraníc v teréne. Je totiž sporné, či sa tieto prevody týkali aj tej časti

parcely, ktorú užívajú ako žalovaní, teraz evidovanej pod č. X. – trvalý trávnatý porast

2

o výmere X. mv katastrálnom území R.. Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2

písm. b/ vidia ako dovolatelia v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo

skutkového zistenia, ktoré nebolo preukázané a ktorým je konkrétne nepreukázaná aktívna

legitimácia žalobcu a nepreukázaná nedobromyseľnosť držby žalovaných, resp. ich právneho

predchodcu. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Žalovaní uviedli, že dňa X. zomrel žalovaný 1/ M. K. a na základe osvedčenia

o dedičstve z 27.7.2007 sp. zn. , D not. 194/2007 OS v T. sa vlastníkmi spornej

nehnuteľnosti v podiele ½ stali Mgr. Z. K. a M. K.. Na základe univerzálnej sukcesie sa

Mgr. Z. K. a M. K. stali účastníkmi dovolacieho konania na strane žalovaných.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaných navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberal procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúma vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolatelia žiadnu z týchto vád nenamietali a jej

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolatelia namietali dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2

písm. b/ v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia,

ktoré nebolo preukázané a ktorým je konkrétne nepreukázaná aktívna legitimácia žalobcu

a nepreukázaná dobromyselnosť držby žalovaných, resp. ich právneho predchodcu. Námietky

dovolateľov spochybňujúce správnosť zistenia skutkových záverov odvolacieho súdu nemôžu

byť samo osebe dôvodom dovolania a vôbec nie inou vadou konania tak, ako sa mylne

domnievajú dovolatelia. Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného

dokazovania.

Dovolatelia namietajú, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Na položenú otázku dovolateľmi v súvislosti s dobromyseľnosťou držiteľa

vychádzajúc z porovnania výmery pridelenej a skutočne užívanej dovolací súd zhodne

s odvolacím súdom má za to, že žalovaní nemohli byť objektívne dobromyselní pri vstupe

do užívania spornej nehnuteľnosti, keď či už z geometrického plánu o zakreslení domovej

nehnuteľnosti (parcela č. X.) prípadne i voľným pohľadom museli žalovaní zistiť, že užívajú

niečo iné (naviac), než im vlastnícky patrí. V žiadnom prípade tu neobstoja argumenty

dovolateľov „všeobecne sa pripúšťajú rozdiely okolo 50 % a výnimočne i viac výmery

pozemku, ktorého držiteľ je vlastníkom“. Takáto veľkosť výmery je viditeľná voľným okom

a vznikajú pochybnosti o dobrej viere, že im vec právom patrí.

Odvolací súd skutkovo ustálil, že notárskou zápisnicou č. N 67/98, , spísanou

pred notárkou JUDr. V. R., osvedčil J. K., že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat.

území R. označenej podľa IP OU, OK v T.

č. X. zo dňa 4.2.1998 a zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X. parc. č. X. – pasienok

2

o výmere X. m2, podľa KN parc. č. X. – trvalý trávnatý porast o výmere X. mv celosti.

2

Parcela č. X. – trvalý trávnatý porast o výmere X. mbola pôvodne súčasťou parcely

2

zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X. ako č. X. – pasienok o výmere X. m, ktorá

nehnuteľnosť bola rozdelená geometrickým plánom zo dňa 16.6.1994 na

2 2

parc. č. X. – stavebný pozemok o výmere X. ma na parc. č. X. – pasienok o výmere X. m.

2

Nehnuteľnosť parcela č. X. – trávnatý porast o výmere X. mpôvodne užívali právni

predchodcovia J. K., K. K. a jeho manželka J.. Títo vstúpili do užívania podľa kúpnej zmluvy

dňa 1.10.1961. J. K. užíval nehnuteľnosť od roku 1965. Po spísaní tejto notárskej zápisnice

J. K. geometrickým plánom Geota, geodetické práce T. č. X. zo dňa 9.3.1998 overeným

Okresným úradom, katastrálnym odborom v T. dňa 16.3.1998 rozdelil parcelu

č. X., takto rozdelené parcely previedol kúpnymi zmluvami na I. K. s manželkou, J. K. ml.

a parcelu č. X. na žalovaných kúpnou zmluvou zo dňa 19.7.1999. Žalobca svoje vlastnícke

právo odvodzoval od hospodárskej zmluvy z 30.6.1980 uzatvorenej aj ohľadom parcely č. X.

medzi JRD R. so sídlom V. a preberajúcou organizáciou ONV T., ďalej od hospodárskej

zmluvy z 28.11.1980 uzatvorenej medzi ONV T. a MNV R. a nakoniec od zákona č.

na základe ktorého prešla táto parcela z ONV T. na žalobcu dňom X..X..1991

v rámci delimitačného protokolu zo dňa 26.6.1991 a bola zapísaná na liste vlastníctva X. pre

katastrálne územie R.. Skutočnosť, že s nehnuteľnosti parc. č. X. – trvalý trávnatý porast vo

2

výmere X. mbola geometrickým plánom Geota, geodetické práce T.

č. X. zo dňa 9.3.1998 vytvorená aj parc. č. X., ktorá prešla kúpnou zmluvou zo dňa 19.7.1999

na žalovaných, vyvracia tvrdenia žalovaných, že táto časť parcely č. X. nebola súčasťou

2

parcely o výmere X. árov X. m, ktorá v rámci delimitácie bola odovzdaná žalobcovi. Aktívna

legitimácia žalobcu v predmetnom spore je teda nespochybniteľná.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených

dovolacích dôvodov správny. Pretože neboli zistené ani dovolateľom tvrdené, že by rozsudok

odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v , či tzv. inou vadou konania

v zmysle ustanovenia , ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných podľa § 243b

ods. 1 zamietol.

V dovolacom konaní neboli žalovaní úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: