Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/266/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : S., M.,

proti žalovaným : 1/ T., a.s., B., zastúpený JUDr. D. R., advokátom v B., 2/ M., N.,

3/ JUDr. D. R., správca konkurznej podstaty úpadcu V., a.s. v konkurze, B.,

o určenie vlastníckeho práva k bytom a iné, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod

sp. zn. BN – , o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 7. septembra 2007 sp. zn. , ,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 7. septembra 2007 sp. zn.

, v jeho zmeňujúcej časti a vo výroku o trovách konania

vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ a v rozsahu zrušenia vracia vec Krajskému súdu

v Trenčíne na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 19. februára 2007 č.k. BN – -770

žalobu žalobcu voči žalovaným 1/ až 3/ zamietol. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu

na podanej žalobe dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení

vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorý vyplýva z nutnosti ochrany jeho vlastníckeho práva

a z nutnosti zmeny zápisu v liste vlastníctva, ktorú možno vykonať len na základe rozhodnutia

súdu. V časti petitu na určenie neplatnosti rozhodnutí žalovaného 2/ o určení súpisných čísiel

mal za to, že naliehavý právny záujem nepreukázal, nakoľko jeho postavenie sa rozhodnutím

súdu žiadnym spôsobom nezmení, ani bez rozhodnutia súdu nie je jeho postavenie neisté.

Okrem uvedeného rozhodnutia o pridelení súpisného čísla nezakladá právne vzťahy ani

právo, o ktorého existencii by súd mal rozhodnúť na základe určovacej žaloby. Ohľadne

určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam – bytom mal za to, že i keď neboli predmetné bytové

domy uvedené v privatizačnom projekte, boli súčasťou privatizovaného majetku a za splnenia

podmienok (vykonaním zápisu katastrom nehnuteľností)

by sa stali vlastníctvom V., a.s., B., 7 časti B pod B.1 privatizačného projektu V., štátny

podnik B. je zrejmé, že sa sprivatizoval celý podnik s výnimkou 15 %, ktoré zostali vo

vlastníctve štátu. Z privatizovaného majetku neboli vykonané žiadne výnimky ani vyňatia

majetku. Z výpisu z listu vlastníctva č. X. (ktorý je súčasťou spisu obchodného registra

č. s.r.o. X.), vydaného Okresným úradom v B., odborom katastra nehnuteľností dňa 10.4.1997

vyplýva, že vlastníctvo V., a.s., (zmena obchodného mena z V., a.s.) k predmetným bytovým

domom bolo zapísané na základe rozhodnutí o pridelení súpisných čísiel v roku 1995, pričom

predtým založené listy vlastníctva na predmetné bytové domy vôbec neboli. Z uvedeného

potom vyplýva, že V., a.s., v znení neskorších zmien obchodného mena V. , a.s., sa

v dôsledku zápisu vlastníckeho práva v príslušnom katastri nehnuteľností stal vlastníkom

predmetných nehnuteľností. Aj keby súd dospel k právnemu záveru, že z dôvodu, že tento

zápis vlastníctva nebol v súlade s ustanovením , nakoľko

nedošlo ku vkladu (vkladovému konaniu) vlastníckeho práva, ale došlo len k zápisu

vlastníctva na základe rozhodnutí o pridelení súpisných čísiel, je potrebné poukázať na

skutočnosť, že ani v tom prípade by žalobca nemohol byť určený za vlastníka predmetných

bytov. Podľa ustanovenia v platnom znení (modifikovaný

i ku dňu privatizácie) prechádza privatizovaný majetok do vlastníctva fondu národného

majetku. Majetok, o ktorom hovorí ustanovenie je podľa názoru

súdu majetkom, ktorý bol vyňatý, resp. nebol určený k privatizácii. Keďže súd dospel

k záveru, že v tomto prípade došlo k privatizácii celého majetku štátneho podniku, tento

opätovne celý prešiel do vlastníctva Fondu národného majetku, ktorý mal i právnu

subjektivitu. Ak by súd prijal právny názor, že v dôsledku nesplnenia podmienok ustanovenia

predmetné nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva

novovzniknutej akciovej spoločnosti, musel by dospieť k záveru, že tieto zostali vo

vlastníctve Fondu národného majetku, nakoľko sa nejedná o majetok v zmysle ustanovenia

. Tieto závery však nič nemenia na skutočnosti,

že žalobca podľa názoru súdu nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žaloba v časti

o určenie neplatnosti rozhodnutí o pridelení súpisného čísla nie je dôvodná, nakoľko žalobca

na takomto určení nemá naliehavý právny záujem a to voči všetkým žalovaným. V časti

žaloby o určenie vlastníckeho práva je táto voči žalovanému 2/ a 3/ nedôvodná, nakoľko títo

účastníci z dôvodu, že nie sú v príslušnom katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci

predmetných nehnuteľností, nie sú v tejto časti žaloby pasívne legitimovaní. V časti žaloby

o určenie vlastníckeho práva je táto i voči žalovanému 1/ nedôvodná na základe záverov

vykonaného dokazovania.

Na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ Krajský súd v Trenčíne rozsudkom

z 7. septembra 2007 sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku, ktorým zamietol žalobu proti žalovanému 1/ v časti o určenie vlastníckeho práva

k bytom a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v spojení

s napadnutým uznesením o výroku o náhrade trov konania žalovaného 1/ zmenil tak, že určil

vlastníctvo k bytom a príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

nachádzajúcich sa v jednotlivých bytových domoch (tak ako sú označené v žalobe), je

Slovenská republika v správe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vo zvyšnej

zamietavej časti proti žalovanému 1/ napadnutý rozsudok potvrdil. Žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal. Napadnutý rozsudok v zamietavej časti proti žalovaným 2/ a 3/

a napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov konania žalovaných 2/ a 3/ potvrdil v celom

rozsahu. Žalovaným 2/ a 3/ nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa

s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalobca má naliehavý právny záujem na žalobe

určenia vlastníckeho práva k označeným bytom, nakoľko chce byť ako vlastník zapísaný do

katastra nehnuteľností, keď je v súčasnej dobe zapísaný ako vlastník žalovaný 1/. Nesúhlasil

s právnym záverom súdu prvého stupňa, že bytové domy s predmetnými bytmi označenými

v žalobe boli predmetom privatizácie, i keď neboli uvedené v privatizačnom projekte.

Poukázal na privatizačný projekt štátneho podniku V. B., kde jednotlivý majetok podniku –

nehnuteľnosti sú presne označené a doložené listami vlastníctva a geometrickými plánmi,

medzi nimi však nie sú listinné doklady o vlastníctve sporných bytových domov

nachádzajúcich sa v B. a nie sú ani žiadnym iným spôsobom uvedené, resp. označené, že sú

predmetom privatizácie. Tomu nasvedčuje aj fakt, že ani na Fonde národného majetku

z dokladov archivovaných nie je možné zistiť, či bytové domy boli predmetom vkladu do

akciovej spoločnosti V., B.. Privatizačný projekt štátneho podniku neobsahuje špecifikáciu

privatizovaných nehnuteľností a ani žiadnu zmienku o bytoch alebo bytových domoch.

Znalecký posudok č. 17/1992 z mája 1992 vypracovaný spoločnosťou E., s.r.o., Ž.,

neobsahuje menovitý zoznam budov a stavieb. V posudku sa len konštatuje, že podkladom

pre ocenenie stavebných objektov bol evidenčný výkaz základných prostriedkov „budovy

a stavby“ vyhotovených k 31.3.1992 akciovou spoločnosťou. Absenciu majetku

v privatizačnom projekte podľa názoru odvolacieho súdu nemožno preklenúť výkladom,

že keď sa privatizoval celý majetok štátneho podniku, týkala sa privatizácia aj týchto budov

i keď v zozname privatizovaného majetku neboli uvedené. Pokiaľ nehnuteľnosť teda nebola

zapísaná do zoznamov privatizovaného majetku, nemohla prejsť v zmysle § 11 ods. 3 zákona

č. 92/1991 do vlastníctva Fondu národného majetku Slovenskej republiky a tento následne

podľa § 14 a 15 citovaného zákona ho nemohol vložiť do novozaloženej akciovej spoločnosti

V. B.. Ustanovenie § 19 ods. 1 hore citovaného zákona ukladalo fondu povinnosť odovzdať a

nadobúdateľovi prevziať veci zahrnuté do privatizovaného majetku a o prevzatí spísať

zápisnicu podpísanú oboma stranami. Fond národného majetku Slovenskej republiky však

túto zápisnicu odvolaciemu súdu nepredložil a oznámil, že takúto zápisnicu nemá. Odvolací

súd teda zaujal na rozdiel od súdu prvého stupňa ten právny názor, že predmetné bytové domy

neboli predmetom privatizácie štátneho podniku V. B.. Svedčia o tom aj právne úkony

akciovej spoločnosti V. B. (táto akciová spoločnosť niekoľkokrát zmenila obchodné meno),

keď vlastníctvo k nehnuteľnostiam – k označeným bytom nadobudla záznamom do katastra

nehnuteľností na základe rozhodnutia Mesta B. o pridelení súpisných čísiel v roku 1995,

následne tieto v roku 1997 vložila ako nepeňažný vklad do spoločnosti T., spol. s r.o.,

so sídlom v B. (nepožiadala však o vklad vlastníckeho práva na základe tohto titulu), ktorá

sa pretransformovala v roku 1999 na akciovú spoločnosť, t.j. žalovaného 1/. Žalovaný 1/ je

zapísaný ako vlastník predmetných bytov podľa záznamu na základe rozhodnutia o pridelení

súpisných čísiel z roku 2003 a z roku 2004. Za vlastníka označených bytov odvolací súd teda

považuje Slovenskú republiku. Za Slovenskú republiku ako žalobcu vystupoval v tomto

konaní ústredný orgán – Ministerstvo hospodárstva SR, ktorý s poukazom na ustanovenie

v platnom znení je správcom týchto bytov.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný 1/ dovolaním v časti, ktorou zmenil

rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. BN – -770 a uznesenie Okresného súdu

Trenčín z 6.3.2007 č.k. BN – -774 z dôvodu podľa ustanovenia § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ustanovením , keďže v konaní došlo k vade tým,

že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa § 241

ods. 2 písm. c/ že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Uviedol, že bytové domy boli vo vlastníctve štátneho podniku V. B., táto skutočnosť nebola

medzi účastníkmi sporná a túto skutočnosť aj preukazuje účtovná evidencia, ktorá je

neoddeliteľnou súčasťou privatizačného projektu a najmä fakt, že bytové domy neboli vyňaté

z privatizácie, predmetom privatizácie bol teda celý štátny podnik V. B.. V časti B bod 1

privatizačného projektu štátneho podniku V. B. je špecifikovaný majetok, ktorého sa týka

privatizačný projekt ako celý podnik s výnimkou 15 %, ktoré zostali vo vlastníctve štátu.

Z privatizovaného majetku neboli vykonané žiadne výnimky ani vyňatia majetku. Podľa

rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky z 26.8.1991 č. 1298-220/91 všetok

majetok zrušeného štátneho podniku prechádza na Fond národného majetku Slovenskej

republiky. Odvolací súd bez existencie dôkazných prostriedkov si osvojil záver, že bytové

domy nemohli byť predmetom privatizácie z dôvodu, že Fond národného majetku Slovenskej

republiky nemá zápisnicu o odovzdaní a prevzatí bytových domov. Slovné spojenie „nemá“

nezodpovedá obsahu „neexistuje“. V prípade ak takáto zápisnica nie je k dispozícii, nemožno

vyvodiť záver, čo je obsahom predmetnej zápisnice. A už vôbec nie spôsobom, ktorý je na

ujmu tretím osobám, v tomto prípade žalovaného 1/. K definujúcim znakom právneho štátu

patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou

ochrany práv občanov a právnej istoty. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších

predpisov, nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. dňom 28.2.1996. Odvolací súd zjavne

účelovo vykladá ustanovenie účinného od 28.2.1996, jeho

praktická aplikácia má za následok porušenie ústavného zákazu retroaktivity, čo v prostredí

právneho štátu, ktorým Slovenská republika je, nemôže byť akceptovaný. Základom pre

právne posúdenie veci a jej rozhodnutie je o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení platnom v čase zániku štátneho podniku, ale nemôže sa

opierať o v znení zmien uskutočnených v oveľa neskoršom období.

Skutočnosť, že štátny podnik V. B. bol výlučným vlastníkom bytových domov ku dňu

privatizácie nebola medzi účastníkmi sporná, táto skutočnosť vyplýva aj zo súdneho spisu.

Odhliadnuc od uvedených skutočností výlučne z dôvodu procesnej opatrnosti

žalovaný 1/ poukazuje i na všeobecný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva

k predmetným bytom. Žalovaný 1/ splnil zákonné podmienky vydržania bytov, ktoré sú

predmetom sporu. Je namieste, aby táto otázka bola predmetom posudzovania v priebehu

konania na dovolacom súde. Predmetom súdneho sporu je i určenie vlastníckeho práva k bytu

č. X., ktorý sa nachádza v bytovom dome o. č. 5, 6 súpisné číslo X. vchod 6, poschodie 5,

podiel 1/1 + 8093/214145 na parcele č. X. evidovaný pre katastrálne územie B., na liste

vlastníctva č. X.. Vlastníkom špecifikovaného bytu č. X. je I. Š. a D. Š., rod. P.. V príčinnej

súvislosti s postupom súdu bola manželom I. a D. Š. odňatá možnosť konať pred súdom

v konaní, predmetom ktorého je určenie vlastníckeho práva k bytu v ich bezpodielovom

spoluvlastníctve. Žalobca túto skutočnosť ad absurdum v priebehu konania nezohľadnil

a v celom rozsahu trval na určení, že je vlastníkom dotknutého bytu tak, ako je špecifikovaný

vyššie. V napadnutom rozsudku je na strane 4 riadok 15 odhora uvedený byt č. 1, ktorý sa

nachádza v bytovom dome o.č. 8-16 súpisné č. X., vchod 8, P., podiel 1/1 + 3000/385802 na

parcele č. X. evidovaný pre katastrálne územie B. na liste vlastníctva č. X.. Skutočný

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu je 6349/385802.

V tejto časti napadnutý rozsudok nezodpovedá skutočnému stavu. V napadnutom rozsudku je

na strane 6 riadok 7 zdola uvedený byt č. 1, ktorý sa má nachádzať v bytovom dome súpisné

č. X., vchod 1, poschodie 1, podiel 1/1 + 9276/398797 na parcele č. X., evidovaný pre

katastrálne územie B. na liste vlastníctva č. X., pričom predmetný byt neexistuje. Žiadal preto

zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného 1/ navrhol dovolanie zamietnuť.

Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení sa stotožnil s dovolaním žalovaného 1/ a navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaniu žalovaného 1/ v celom rozsahu vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ namietal, že manželom I. a D. Š. bola

odňatá možnosť konať pred súdom v tomto konaní, predmetom ktorého je určenie

vlastníckeho práva k bytu v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Dovolací súd k tejto

námietke udáva, že prieskumom dovolacieho súdu nie je výrok odvolacieho súdu v jeho

potvrdzujúcej časti vo vzťahu k žalovanému 1/, kde bola žaloba súdom prvého stupňa vo

zvyšnej časti zamietnutá, keďže do tejto časti rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaný 1/

dovolanie nepodal.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolateľ namietal, že podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach bytového domu týkajúceho sa bytu č. 1 nachádzajúceho sa v bytovom dome

č. 8 – 16, súpisné č. X., vchod 8, P., na parcele č. X. evidovaný pre katastrálne územie B. na

liste vlastníctva č. X., uvedený v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá skutočnému stavu ako

aj že byt č. 1, ktorý sa má nachádzať v bytovom dome súpisné č. X., vchod 1, poschodie 1,

podiel 1/1 + 9276/398797 na parcele č. X. evidovaný pre katastrálne územie B. na liste

vlastníctva č. X., ktorý je uvedený v rozhodnutí odvolacieho súdu neexistuje. Vady namietané

dovolateľom v dovolacom konaní neboli preukázané.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení platnom do 27.2.1992 tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu,

ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné , štátne poisťovne

a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“), včítane ich majetkových účastí na podnikaní

iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto

podnikaní, a to na česko – slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby [ďalej

len „privatizácia“ (ods. 1)]. Tento zákon sa použije obdobne na majetok podnikov

zahraničného obchodu a účelových organizácií zahraničného obchodu aj na ich majetkové

účasti na podnikaní iných právnických osôb (ods. 2). Podmienky prevodu majetku štátu

ustanovené týmto zákonom sa nevzťahujú na majetok, ktorý podľa ústavných alebo

osobitných zákonov môže byť len vo vlastníctve štátu (ods. 3).

Podľa vyššie citovaného majetkom podniku na účely tohto

zákona je súhrn vecí a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia

alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt

a záväzkov podniku.

Podľa vyššie citovaného prevod majetku podľa tohto

zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa

schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní.

Podľa vyššie citovaného privatizačný projekt

podniku je súhrn ekonomických, technických, majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý

obsahuje a) označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto

projektu (ďalej len „privatizovaný majetok“), b) údaje o tom, akým spôsobom štát

privatizovaný majetok nadobudol, c) vymedzenie časti majetku nepoužiteľných na

podnikateľské účely (napr. nevymožiteľné pohľadávky, neupotrebiteľné základné prostriedky

a zásoby), d) ocenenie privatizovaného majetku, e) spôsob prevodu privatizovaného majetku

včítane vyporiadania nárokov oprávnených osôb, f) pri založení obchodnej spoločnosti

určenie jej právnej formy, g) pri založení akciovej spoločnosti spôsob rozdelenia akcií, ich

podiely, prípadne druhy, ako i údaje o tom, či a v akom rozsahu sa použijú investičné kupóny,

h) pri predaji jeho forma, určenie ceny a platobných podmienok, i) v prípadoch na ktoré

sa vzťahuje § 11 ods. 3, určenie podielov privatizovaného majetku podľa § 11 ods. 4,

j) spôsob prevodu práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva prerokovaný

s federálnym úradom pre vynálezy, pokiaľ tieto práva sú majetkom podniku, k) časový plán

uskutočnenia privatizačného projektu podniku.

Podľa vyššie citovaného privatizačný projekt

podniku môže popri náležitostiach uvedených v odseku 1 ďalej obsahovať a) odporúčania

týkajúce sa predmetu podnikania, b) informácie týkajúce sa osôb, ktoré prejavili záujem

o kúpu podniku alebo účasť na založení obchodnej spoločnosti s použitím majetku podniku

alebo o kúpu akcií novozakladanej spoločnosti, c) údaje o súčasnom a predpokladanom

postavení podniku na trhu, d) informácie o počte a kvalifikačnej štruktúre zamestnancov.

Podľa vyššie citovaného privatizačný projekt

podniku sa môže týkať časti podniku alebo celého podniku alebo majetku niekoľkých

podnikov.

Podľa vyššie citovaného zákona za vypracovanie návrhu

privatizačného projektu podniku zodpovedá zakladateľ, prípadne zriaďovateľ (ďalej len

„zakladateľ“), ktorému sa návrhy privatizačného projektu podniku predkladajú.

Podľa § 7 ods. 2 vyššie citovaného zákona návrh privatizačného projektu podniku

vypracúva spravidla podnik, ktorého sa privatizácia týka. Ak návrh privatizačného projektu

podniku vypracúva zakladateľ alebo iná osoba než podnik, vyžiada si zakladateľ k návrhu

stanovisko podniku.

Podľa § 7 ods. 3 vyššie citovaného zákona zakladateľ môže podniku uložiť

vypracovanie návrhu privatizačného projektu podniku a určiť mu na to primeranú lehotu.

Podľa § 7 ods. 4 vyššie citovaného zákona podnik informuje o návrhu privatizačného

projektu podniku príslušný odborový orgán.

Podľa vyššie citovaného v súlade so schváleným

privatizačným projektom podniku zakladateľ zruší podnik bez likvidácie alebo vyjme časť

majetku podniku.

Podľa § 11 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak zakladateľom podniku je orgán štátnej

správy republiky alebo obec, prechádza privatizovaný majetok dňom zrušenia podniku alebo

dňom vyňatia časti majetku na Fond národného majetku Českej republiky alebo na Fond

národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „fondy republík“), ktoré zriadia zákony

národných rád.

Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona predaj privatizovaného majetku

uskutočňujú fondy na základe zmluvy uzavretej s kupujúcim alebo na verejnej dražbe.

Ak sa predaj uskutočňuje na verejnej dražbe, postupuje sa primerane ako pri prevode majetku

štátu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 14 ods. 2 vyššie citovaného zákona pri vklade privatizovaného majetku do

základného kapitálu obchodnej spoločnosti postupujú fondy v súlade s osobitnými predpismi.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona ku dňu účinnosti zmluvy alebo vkladu je

fond povinný odovzdať a nadobúdateľ prevziať veci zahrnuté do privatizovaného majetku.

O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.

Podľa § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona odovzdaním majetku prechádza na

nadobúdateľa nebezpečenstvo škody na týchto veciach, ako aj vlastnícke právo k nim.

Podľa § 19 ods. 3 vyššie citovaného zákona na nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam sa vyžaduje registrácia podľa osobitných predpisov.

Z ustanovenia o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon“) vyplýva, že zákon upravuje

podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky,

štátne peňažné , štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“) alebo

ktorý je v správe slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na

podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na

tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len

„privatizácia“). Pod majetkom tvoriacim predmet privatizácie treba rozumieť veci (vrátane

finančných prostriedkov), s ktorými majú právo hospodáriť štátne organizácie (podniky)

alebo ktoré sú v ich vlastníctve (podniky zahraničného obchodu), ako aj súhrn práv a iných

majetkových hodnôt a záväzkov týchto podnikov (§ 2 zákona). Prevod majetku (vyššie

vymedzeného) sa vykoná podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa

schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní (§ 5 zákona).

Zákon teda upravuje dve formy (druhy) privatizačných projektov, ktoré sa rozlišujú podľa

ich predmetu (vecného obsahu), t.j. privatizačný projekt štátneho podniku a privatizačný

projekt majetkovej účasti štátu na podnikaní. Privatizačný projekt ako operatívny nástroj

deetatizácie (odštátnenia) a privatizácie sa v zákone charakterizuje tak, že ide o súhrn

ekonomických, technických, majetkových, časových a ďalších údajov. Úprava jeho

niektorých obsahových náležitostí je pritom obligatórna (§ 6 ods. 1) a ostatných fakultatívna

(§ 6 ods. 2 zákona). Za vypracovanie návrhu privatizačných projektov zodpovedá zakladateľ

(zriaďovateľ), ktorému sa tieto návrhy predkladajú. Zakladateľom je príslušný ústredný alebo

územný orgán štátnej správy. Návrh privatizačného projektu vypracúva spravidla podnik,

ktorého sa to týka. Ak privatizačný projekt spracuje zakladateľ alebo sa jeho spracovanie zadá

(na objednávku) inej organizácii (osobe), musí sa dotknutý podnik k návrhu privatizačného

projektu vyjadriť a zaujať k nemu stanovisko (§ 7 ods. 1, 2 zákona). Zakladateľ posúdi všetky

príslušné privatizačné projekty (aj tie, ktoré neodporúča uskutočniť) a bez zbytočného

odkladu ich aj so svojim stanoviskom predloží na schválenie Ministerstvu pre správu

a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (, 4

o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku na iné osoby

a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky platného v čase schválenia privatizačného

projektu). Ministerstvo schvaľuje návrhy privatizačných projektov a zverejňuje ich do 30 dní

vo Vestníku ministerstva a využíva iné formy zverejňovania (

Zb.), napr. v dennej tlači, v osobitných na to určených publikáciách, v televízii, v rozhlase,

atď. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že rozhodovanie o privatizácii podlieha

osobitnému, zákonom stanovenému režimu s vymedzeným orgánom, ktorému prislúcha o nej

rozhodnúť. Na rozhodnutie o privatizácii sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o správnom

konaní a preto samotný privatizačný projekt a schválené rozhodnutie je nepreskúmateľné

súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že bytové domy

s označenými bytmi boli vo vlastníctve štátneho podniku V. B.

a podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 426 zo dňa 6.8.1991 bol schválený

privatizačný projekt štátneho podniku V. B., podľa rozhodnutia ministra hospodárstva

Slovenskej republiky č. 183/1991 zo dňa 26.8.1991 sa zrušil štátny podnik V. B. bez

likvidácie dňom 31.8.1991, podľa oznámenia Fondu národného majetku Slovenskej republiky

bola založená akciová spoločnosť V. B. dňom 1.9.1991 z bývalého štátneho podniku V.

a podľa privatizačného projektu štátneho podniku V. B. sa privatizoval celý podnik

s výnimkou 15 %, ktoré zostali vo vlastníctve štátu. Spornou medzi účastníkmi sa stala

skutočnosť, či bytové domy s predmetnými bytmi označenými v žalobe boli predmetom

privatizácie. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý uzavrel, že i keď neboli predmetné

bytové domy uvedené v privatizačnom projekte, boli súčasťou privatizovaného majetku

a za splnenia podmienok (vykonaním zápisu katastrom

nehnuteľností) by sa stali vlastníctvom V., a.s., odvolací súd mal za to, že absenciu majetku

v privatizačnom projekte nemožno preklenúť výkladom, že keď sa privatizoval celý majetok

štátneho podniku, týkala sa privatizácia aj týchto bytových domov i keď v zozname

privatizovaného majetku neboli uvedené. Podľa odvolacieho súdu pokiaľ nehnuteľnosť

nebola zapísaná do zoznamu privatizovaného majetku nemohla prejsť v zmysle § 11 ods. 3

zákona ani do vlastníctva Fondu národného majetku Slovenskej republiky a tento následne

podľa § 14 a 15 citovaného zákona ho nemohol vložiť do novozaloženej akciovej spoločnosti

V. B.. Za tejto dôkaznej situácie, ktorá je zrejmá zo spisu sa javia právne závery odvolacieho

súdu ako zatiaľ predčasné.

Odvolací súd sa v rámci doplnenia dokazovania uspokojil s písomným

vyjadrením Fondu národného majetku SR z 19.7.2007 („z dokladov archivovaných na

fonde nie je možné zistiť, či bytové domy boli predmetom vkladu do akciovej spoločnosti V.

B., privatizačný projekt štátneho podniku neobsahuje špecifikáciu privatizovaných

nehnuteľností a ani žiadnu zmienku o bytoch alebo bytových domoch,

ku dňu vzniku akciovej spoločnosti nemá fond ani doklady, z ktorých by bolo zrejmé v akej

štruktúre boli do akciovej spoločnosti vložené základné prostriedky, archivuje len súvahu

podniku V., štátny podnik, B. k 31.8.1991 a otváraciu súvahu spoločnosti V., a.s., B.

k 1.9.1991, znalecký posudok č. 17/1992 z mája 1992 vypracovaný spoločnosťou E., s.r.o.,

Ž., neobsahuje menovitý zoznam budov a stavieb, len sa v ňom konštatuje, že podkladom pre

ocenenie stavebných objektov bol evidenčný výkaz základných prostriedkov budovy a stavby

vyhotovený k 31.3.1992 akciovou spoločnosťou“) ponechávajúc v rozpore s ustanovením

hodnotenie dôkazov na Fond národného majetku bez toho, aby si vyžiadal spis

z Fondu národného majetku, týkajúci sa privatizácie štátneho podniku V. B., jednotlivé listiny

archivované v tomto spise vyhodnotil a to jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti,

teda, či predmetné bytové domy boli predmetom privatizácie a následne predmetom vkladu

do akciovej spoločnosti V. B.. Tu treba prihliadnuť aj na ustanovenie § 19 ods. 1 až 3 zákona

č. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení platnom do

27.2.1992.

Podľa služobným bytom je byt, ktorého nájomca

vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa povahu služobného bytu stráca byt vtedy,

keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu

viazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom.

Z obsahu spisu vyplýva, že bytové domy s označenými bytmi boli vo vlastníctve

štátneho podniku V. B. ku dňu 31.8.1991, mali teda charakter služobných bytov

(podnikových). Súdy nižších stupňov tejto skutočnosti nevenovali pozornosť a nezisťovali či

predmetné byty stratili povahu služobných bytov.

Podľa vlastník domu, ktorý nadobudol dom do

vlastníctva podľa osobitného predpisu z vlastníctva štátu, Slovenského pozemkového fondu,

obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce, štátu alebo bytového

družstva, alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva družstva

alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e/, alebo ak ide o byty

alebo o ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, nemôže previesť

vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu, ak v dome požiadal nájomca o prevod

vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

Podľa vlastníci domov uvedených v odseku 7

a v § 17 ods. 3 písm. c/ až f/ sú povinní z nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode

vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu.

To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g/ a h/. Ak nájomca požiadal

o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je

povinný z nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh

na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť

cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

Podľa ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje

na služobné byty a na byty nadobudnuté do vlastníctva podľa § 4 ods. 1 písm. a/ a na byty

v rodinných domoch.

Súdy nižších stupňov nezisťovali, či nájomcovia predmetných bytov požiadali

vlastníka bytových domov o prevod vlastníctva bytov. Samozrejme, že tieto otázky

(charakter bytov, cena bytov) budú súdy nižšieho stupňa riešiť za predpokladu, ak dospejú po

doplnenom dokazovaní k záveru, že bytové domy s predmetnými bytmi označenými v žalobe

boli predmetom privatizácie.

Podľa právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania

nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

Záverom je potrebné zdôrazniť, že v prípade ak medzi tým došlo k prevodu

vlastníckych práv k sporným bytom na tretie osoby (nájomcov), tak práva týchto osôb sú

chránené, to znamená, že pri posudzovaní právnych vzťahov niekoho iného ako účastníkov

konania sa naďalej vychádza z pôvodného (zrušeného) rozhodnutia a posúdenie platnosti

alebo neplatnosti týchto vzťahov z hľadiska hmotného práva je na tomto novom rozhodnutí

nezávislé. Tieto osoby nemôžu stratiť nadobudnuté práva a povinnosti len preto, že pôvodné

rozhodnutie bolo zrušené a že právne vzťahy medzi účastníkmi boli v novom rozhodnutí

upravené inak, inými slovami povedané ich vlastníctvo je nedotknuteľné.

Keďže odvolací súd dôsledne neskúmal, či bytové domy s predmetnými bytmi

označenými v žalobe boli predmetom privatizácie, zaťažil svoje konanie tzv. inou vadou

konania, ktorá mohla mať vplyv na správnosť vyneseného rozhodnutia a v dôsledku tejto

vady je aj právne posúdenie veci neúplné a nesprávne a tým boli naplnené dovolacie dôvody

uvedené v a Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu

v jeho zmeňujúcej časti a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným 1/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: