Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
54c/372109.84ea06.pdf
PDF · 126.01 KB
No categories available
4So/74/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny
Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej
veci navrhovateľky MUDr. M. G., bytom v B., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom so
sídlom v B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Sd/194/2007-16 z 18. apríla 2008, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 18. apríla 2008, č.k. 7Sd/194/2007-16, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne
č. X. z 12. septembra 2007 z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 12.
septembra 2007 - ktorým podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) bola
zamietnutá žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok z dôvodu, že nakoľko ku dňu
rozhodovania o tejto žiadosti je vo výkone služby ako príslušníčka Policajného zboru
Slovenskej republiky (ďalej len „Policajného zboru SR“), zákon č. 461/2003 Z.z. sa na ňu
nevzťahuje - a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa stotožnil so závermi odporkyne,
že na navrhovateľku, ktorá je od 1. júla 1999 príslušníčkou Policajného zboru SR a ktorej
služobný pomer stále trvá, sa zákon č. 461/2003 Z.z. nevzťahuje. Na námietku navrhovateľky,
že nespĺňa podmienky pre priznanie výsluhového dôchodku podľa osobitných predpisov,
nakoľko je v služobnom pomere 8 rokov a podmienkou pri priznanie dôchodku je trvanie
služobného pomeru najmenej v dĺžke 15 rokov, krajský súd nemohol prihliadať, lebo pri
posudzovaní nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia príslušníka ozbrojených zložiek
SR, na ktorých sa vzťahujú osobitné predpisy o sociálnom zabezpečení je rozhodujúca
skutočnosť, či služobný pomer žiadateľa o dávku trvá (aj priznanie výsluhového dôchodku
podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zák. č. 328/2002 Z.z.) sa viaže
na podmienku skončenia služobného pomeru) a taktiež nie je možné pri rozhodovaní o dávke
vychádzať z predpokladu, či určitá podmienka (dĺžka služobného pomeru) bude splnená alebo
nie, naviac, keď jej splnenie v budúcnosti nie je vylúčené.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá ako
odvolací dôvod uviedla, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. písm. f/ O.s.p.) Zdôraznila, že ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného
dôchodku spĺňala všetky podmienky na jeho priznanie v zmysle § 65 ods.1 zák.č. 461/2003
Z.z., podľa ktorého mala odporkyňa túto žiadosť posudzovať. Podľa názoru navrhovateľky,
podstatnou okolnosťou je, že v čase podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku až
do súčasnosti je poistencom v zmysle zák.č. 461/2003 Z.z. a ž do tohto momentu je
dôchodkovo poistená, pričom v zmysle § 60 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. sa za obdobie
dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta. Navrhovateľka
uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že poistenie jej vzniklo a trvalo z pracovnoprávneho
pomeru zamestnanca v zmysle § 20 zák.č. 461/2003 Z.z., je potrebné ju považovať podľa
ust. 6 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. za poistenca pre účely dôchodkového zabezpečenia
v zmysle zák.č. 461/2003 Z.z. Podľa názoru navrhovateľky ust. § 1 ods.3 zák.č. 461/2003
Z.z. nebráni tomu, aby mohol byť priznaný nárok na starobný dôchodok, pretože zák.č.
461/2003 Z.z. sa nevzťahuje na nároky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
upraveného zák.č. 328/2002 Z.z, podľa ktorého na o priznanie nároku na výsluhový dôchodok
nepožiadala, pričom ani naň v zmysle príslušných ustanovení nemá v súčasnosti nárok.
Navrhovateľka taktiež poukázala na skutočnosť, že zák.č. 461/2003 Z.z. v ust. § 6 ods. 3
zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu. Podľa jej
názoru, výklad odporkyne a súdu prvého stupňa o nemožnosti priznať jej starobný dôchodok
(napriek skutočnosti, že splnila zákonom stanovené podmienky a má zákonný nárok
na starobný dôchodok) s poukazom na jej terajšie povolanie (služobný pomer príslušníka
Policajného zboru SR) je výrazne diskriminačný a nezaručuje jej rovnaké zaobchádzanie
v otázkach sociálneho poistenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že aj Ústava Slovenskej
republiky zaručuje v čl. 12 rovnosť v právach pre všetkých. Podľa názoru navrhovateľky v jej
prípade nemožno hovoriť o rovnosti, nakoľko je diskriminovaná pre jej súčasné postavenie
(jej zamestnanie). Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne z 12. septembra 2007 zrušil a vec jej vrátil
na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby odvolací súd uložil odporkyni povinnosť nahradiť jej
trovy konania, ktoré v rámci odvolania nešpecifikovala, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
V posudzovanej veci je nespornou skutočnosťou, že navrhovateľka je príslušníčkou
Policajného zboru SR od 1. júla 1999 a jej služobný pomer trvá.
Z podkladov administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka si 3. septembra 2007
uplatnila u odporkyne nárok na starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 2. januára
2007.
Podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jej
žiadosti) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10
rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 6 písm. b/ cit. zákona žene, ktorá vychovala dve deti a v období
od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov sa dôchodkový vek určí tak,
že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.
Navrhovateľka, ktorá sa narodila 16. apríla 1950 a vychovala dve deti, dôchodkový
vek v zmysle citovaného zákonného ustanovenia dovŕšila 16. októbra 2006.
Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa
tohto zákona.
Navrhovateľka bola od 1. septembra 1965 do 30.6.1999 (vrátane štúdia na strednej
a na vysokej škole) nepretržite dôchodkovo poistená v civilnom zamestnaní, t.j. po dobu
33 rokov a 6 mesiacov.
S poukazom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že navrhovateľka ku dňu
podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, všetky zákonom požadované podmienky
v zmysle cit. ustanovenia § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. splnila.
Odporkyňa žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pričom
argumentovala aplikáciou ustanovenia § 1 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa
tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície,
colníkov (ďalej len „policajt“), príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu
službu v ozbrojených silách (ďalej len „profesionálny vojak“), a vojakov, ktorí sa počas
výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali
na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“),
ak tento zákon neustanovuje inak.
Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľka je príslušníčkou Policajného zboru SR
od 1. júla 1999 a jej služobný pomer trvá.
Podľa § 38 zák.č. 328/2002 Z.z. nárok na výsluhový dôchodok má policajt, ktorému sa
skončil služobný pomer a ktorého služobný pomer trval najmenej 15 rokov.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka, ktorá je v súčasnosti platiteľkou poistného
na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu (zák.č. 328/2002 Z.z.), podmienky pre
priznanie nároku na výsluhový dôchodok nespĺňa, pričom treba zdôrazniť, že jeho priznania
sa ani nedomáhala. V prípade, že v budúcnosti navrhovateľka výsluhové zabezpečenie
nezíska v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,
alebo ak by nebolo poistné zhodnotené na nárok na nárok na invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, Útvar
sociálneho zabezpečenia je povinný v súlade s § 141 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. previesť
Sociálnej poisťovni poistné zaplatené na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.
Odvolací súd na rozdiel od krajského súdu dospel k záveru, že citované ustanovenie
§ 1 ods. 3 zák .č. 461/2003 Z.z. nebráni tomu, aby navrhovateľke - ktorá splnila všetky
zákonom požadované podmienky, pričom nežiadala zhodnotiť v tomto konaní dobu
služobného pomeru a ani príjmy dosiahnuté za jeho trvania - mohol byť priznaný nárok
na starobný dôchodok.
Podľa názoru odvolacieho súdu akceptáciou právneho názoru krajského súdu, že
dôchodkovú dávku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nie je možné priznať,
pokiaľ je žiadateľ v služobnom pomere ako príslušník Policajného zboru SR, by jednoznačne
došlo u časti poistencov k diskriminácii, a to v dôsledku nerovnakého zaobchádzania
v otázkach sociálneho zabezpečenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
odporkyne bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených
dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 220 a § 250q ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 250l ods. 2
O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p).
V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne postupovať v naznačenom smere
a vo veci opätovne rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu,
ktorým je správny orgán pri novom prejednaní veci viazaný (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke - ktorá si ich náhradu v rámci
odvolania uplatnila - z dôvodu ich nevyčíslenia jej právnym zástupcom v zmysle § 151 ods. 1
veta druhá O.s.p., ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2009
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová