Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/74/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej

veci navrhovateľky MUDr. M. G., bytom v B., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom so

sídlom v B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul.

29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. -16 z 18. apríla 2008, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 18. apríla 2008, č.k. -16, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne

č. X. z 12. septembra 2007 z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 12.

septembra 2007 - ktorým podľa

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bola

zamietnutá žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok z dôvodu, že nakoľko ku dňu

rozhodovania o tejto žiadosti je vo výkone služby ako príslušníčka Policajného zboru

Slovenskej republiky (ďalej len „Policajného zboru SR“), sa na ňu

nevzťahuje - a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa stotožnil so závermi odporkyne,

že na navrhovateľku, ktorá je od 1. júla 1999 príslušníčkou Policajného zboru SR a ktorej

služobný pomer stále trvá, sa nevzťahuje. Na námietku navrhovateľky,

že nespĺňa podmienky pre priznanie výsluhového dôchodku podľa osobitných predpisov,

nakoľko je v služobnom pomere 8 rokov a podmienkou pri priznanie dôchodku je trvanie

služobného pomeru najmenej v dĺžke 15 rokov, krajský súd nemohol prihliadať, lebo pri

posudzovaní nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia príslušníka ozbrojených zložiek

SR, na ktorých sa vzťahujú osobitné predpisy o sociálnom zabezpečení je rozhodujúca

skutočnosť, či služobný pomer žiadateľa o dávku trvá (aj priznanie výsluhového dôchodku

podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len ) sa viaže

na podmienku skončenia služobného pomeru) a taktiež nie je možné pri rozhodovaní o dávke

vychádzať z predpokladu, či určitá podmienka (dĺžka služobného pomeru) bude splnená alebo

nie, naviac, keď jej splnenie v budúcnosti nie je vylúčené.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá ako

odvolací dôvod uviedla, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ods. písm. f/ ) Zdôraznila, že ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného

dôchodku spĺňala všetky podmienky na jeho priznanie v zmysle

Z.z., podľa ktorého mala odporkyňa túto žiadosť posudzovať. Podľa názoru navrhovateľky,

podstatnou okolnosťou je, že v čase podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku až

do súčasnosti je poistencom v zmysle a ž do tohto momentu je

dôchodkovo poistená, pričom v zmysle sa za obdobie

dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta. Navrhovateľka

uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že poistenie jej vzniklo a trvalo z pracovnoprávneho

pomeru zamestnanca v zmysle , je potrebné ju považovať podľa

ust. 6 ods.1 za poistenca pre účely dôchodkového zabezpečenia

v zmysle Podľa názoru navrhovateľky ust.

Z.z. nebráni tomu, aby mohol byť priznaný nárok na starobný dôchodok, pretože zák.č.

sa nevzťahuje na nároky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia

upraveného Z.z, podľa ktorého na o priznanie nároku na výsluhový dôchodok

nepožiadala, pričom ani naň v zmysle príslušných ustanovení nemá v súčasnosti nárok.

Navrhovateľka taktiež poukázala na skutočnosť, že v ust.

zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu. Podľa jej

názoru, výklad odporkyne a súdu prvého stupňa o nemožnosti priznať jej starobný dôchodok

(napriek skutočnosti, že splnila zákonom stanovené podmienky a má zákonný nárok

na starobný dôchodok) s poukazom na jej terajšie povolanie (služobný pomer príslušníka

Policajného zboru SR) je výrazne diskriminačný a nezaručuje jej rovnaké zaobchádzanie

v otázkach sociálneho poistenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že aj Slovenskej

republiky zaručuje v čl. 12 rovnosť v právach pre všetkých. Podľa názoru navrhovateľky v jej

prípade nemožno hovoriť o rovnosti, nakoľko je diskriminovaná pre jej súčasné postavenie

(jej zamestnanie). Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne z 12. septembra 2007 zrušil a vec jej vrátil

na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby odvolací súd uložil odporkyni povinnosť nahradiť jej

trovy konania, ktoré v rámci odvolania nešpecifikovala, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

V posudzovanej veci je nespornou skutočnosťou, že navrhovateľka je príslušníčkou

Policajného zboru SR od 1. júla 1999 a jej služobný pomer trvá.

Z podkladov administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka si 3. septembra 2007

uplatnila u odporkyne nárok na starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 2. januára

2007.

Podľa (v znení platnom a účinnom v čase podania jej

žiadosti) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10

rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 6 písm. b/ cit. zákona žene, ktorá vychovala dve deti a v období

od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov sa dôchodkový vek určí tak,

že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.

Navrhovateľka, ktorá sa narodila 16. apríla 1950 a vychovala dve deti, dôchodkový

vek v zmysle citovaného zákonného ustanovenia dovŕšila 16. októbra 2006.

Podľa poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba,

ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa

tohto zákona.

Navrhovateľka bola od 1. septembra 1965 do 30.6.1999 (vrátane štúdia na strednej

a na vysokej škole) nepretržite dôchodkovo poistená v civilnom zamestnaní, t.j. po dobu

33 rokov a 6 mesiacov.

S poukazom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že navrhovateľka ku dňu

podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, všetky zákonom požadované podmienky

v zmysle cit. ustanovenia splnila.

Odporkyňa žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pričom

argumentovala aplikáciou ustanovenia , v zmysle ktorého sa

tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,

Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície,

colníkov (ďalej len „policajt“), príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu

službu v ozbrojených silách (ďalej len „profesionálny vojak“), a vojakov, ktorí sa počas

výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali

na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“),

ak tento zákon neustanovuje inak.

Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľka je príslušníčkou Policajného zboru SR

od 1. júla 1999 a jej služobný pomer trvá.

Podľa nárok na výsluhový dôchodok má policajt, ktorému sa

skončil služobný pomer a ktorého služobný pomer trval najmenej 15 rokov.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka, ktorá je v súčasnosti platiteľkou poistného

na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu (), podmienky pre

priznanie nároku na výsluhový dôchodok nespĺňa, pričom treba zdôrazniť, že jeho priznania

sa ani nedomáhala. V prípade, že v budúcnosti navrhovateľka výsluhové zabezpečenie

nezíska v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,

alebo ak by nebolo poistné zhodnotené na nárok na nárok na invalidný výsluhový dôchodok,

invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, Útvar

sociálneho zabezpečenia je povinný v súlade s previesť

Sociálnej poisťovni poistné zaplatené na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd na rozdiel od krajského súdu dospel k záveru, že citované ustanovenie

zák .č. nebráni tomu, aby navrhovateľke - ktorá splnila všetky

zákonom požadované podmienky, pričom nežiadala zhodnotiť v tomto konaní dobu

služobného pomeru a ani príjmy dosiahnuté za jeho trvania - mohol byť priznaný nárok

na starobný dôchodok.

Podľa názoru odvolacieho súdu akceptáciou právneho názoru krajského súdu, že

dôchodkovú dávku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nie je možné priznať,

pokiaľ je žiadateľ v služobnom pomere ako príslušník Policajného zboru SR, by jednoznačne

došlo u časti poistencov k diskriminácii, a to v dôsledku nerovnakého zaobchádzania

v otázkach sociálneho zabezpečenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie

odporkyne bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených

dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil

a vec jej vrátil na ďalšie konanie ( a s poukazom na

a O.s.p).

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne postupovať v naznačenom smere

a vo veci opätovne rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu,

ktorým je správny orgán pri novom prejednaní veci viazaný ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že navrhovateľke - ktorá si ich náhradu v rámci

odvolania uplatnila - z dôvodu ich nevyčíslenia jej právnym zástupcom v zmysle § 151 ods. 1

veta druhá , ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2009

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová