Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/14/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členov JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci

žalobcu Ing. Š. M., bytom v P., zastúpeného JUDr. M. M., advokátom so sídlom v P., proti

žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: AA/2006/07752-OK z 21.mája

2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. januára 2008, č.k.

-37, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 29. januára 2008, č.k. -37, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade zo 16. decembra

2005, č.j. 2005/072972/537-OK - o uložení pokuty žalobcovi vo výške 20.000,- Sk

za porušenie povinností podľa o finančnej kontrole

a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej v texte rozhodnutia len „“) – a účastníkom náhradu trov konania

nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia v medziach žaloby, dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je v súlade

so zákonom a výhrady žalobcu sú skutkovo a právne bezvýznamné pre rozhodnutie veci.

V súvislosti so žalobou konštatoval, že žalobca v žalobe nevytýkal žiadnu nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenia a žiadne dôvody, pre

ktoré považoval rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné, resp. jeho postup za nesprávny,

okrem popisu skutočností pred vykonaním následnej finančnej kontroly a telefonických, resp.

písomných kontaktov, a teda žiadna konkrétna nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nebola

napádaná. Zdôraznil, že konanie žalobcu, vychádzajúc z povahy, závažnosti, doby trvania

a následkov porušenia povinností možno jednoznačne charakterizovať ako konanie vysokej

spoločenskej závažnosti protispoločenského konania (o čom svedčí aj trestné stíhanie). Podľa

názoru súdu konanie žalobcu vyvoláva pochybnosti prinajmenšom v tom, že sa chcel vyhnúť

kontrole, resp. ju oddialiť, lebo ako sám predniesol na pojednávaní, telefonicky bol

informovaný o tom, že sa má na úrad dostaviť ohľadne dohody z 9. augusta 2005, na základe

ktorej mu bol poskytnutý príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača. Preto mal

a musel vedieť, že jeho čerpanie bude aj prísne kontrolované v súlade s právnymi predpismi,

ktorých cieľom je kontrola hospodárenia s verejnými prostriedkami. Ak tak neurobil,

následky, v danom prípade negatívne, znáša sám. Krajský súd záverom dodal, že pokuta

uložená žalobcovi je na dolnej hranici.

Proti tomu rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, a to v podstate

z dôvodov uvedených v ust. , , lebo súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu

vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca mal za to, že súd pochybil jednak tým, že vzal do úvahy obdobie pred

21. novembrom 2005 ako obdobie, v ktorom žalobca bránil vykonaniu finančnej kontroly,

a to napriek tomu, že z vykonaných dôkazov je zrejmé, že o skutočnosti, že žalovaný mieni

vykonať u žalobcu finančnú kontrolu, sa dozvedel až na základe písomného oznámenia, ktoré

prevzal dňa 21. novembra 2005. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise a ktoré súd vykonal

je totiž zrejmé, že pred týmto dátumom síce žalovaný kontaktoval žalobcu a pokúšal sa s ním

dohodnúť stretnutie, avšak bez uvedenia dôvodu tohto stretnutia, teda žalobca sa o začatí

finančnej kontroly dozvedel až dňa 21. novembra 2005. Zároveň je zrejmé, že na začatie

kontroly reagoval jednak písomne ospravedlneniami, jednak osobne si sám dohodol stretnutie

so žalovaným na deň 14. decembra 2005, je teda zrejmé, že žalobca so žalovaným riadne

spolupracoval pri vykonávaní kontroly a riadne predložil všetky požadované doklady. Pokiaľ

mu teda žalovaný uložil pokutu, uložil ju nezákonne, ktorá nezákonnosť spočíva v tom, čo

tvrdí žalobca od počiatku, že nie je pravdou, že nespolupracoval so žalovaným. Žalobca

poukázal na postup žalovaného, ktorý ho oficiálne zákonným spôsobom upovedomil

o vykonaní finančnej kontroly až 21. novembra 2005, pričom následné predvolania mu

doručoval v neprimerane krátkych lehotách, zvyčajne išlo o lehoty 3-5 dňové. Pokiaľ si teda

žalobca vyzdvihol túto zásielku na pošte, zvyčajne si ju vyzdvihol po stanovenej lehote,

pričom tieto okolnosti súd pripísal na vrub žalobcu ako údajný dôvod nespolupráce, čo

žalobca považoval za zjavne nezákonné stanovisko prvostupňového súdu. Podľa názoru

žalobcu tiež nie je pravdou, že nenapadá konkrétnu nezákonnosť, nakoľko od počiatku

konštatoval, že nezákonnosť spočíva v tom, že so žalovaným pri finančnej kontrole riadne

spolupracoval a predložil všetky doklady v primeranej lehote. Predĺženie lehoty žalobcovi

zapríčinil v prvom rade žalovaný, keď oznámenie o finančnej kontrole mu doručil až

21. novembra 2005 a následne zásielky, ktorými predvolával žalobcu, doručoval

v neprimerane krátkych lehotách. Nezákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty je teda v tom,

že žalobca sa nedopustil žiadneho takého konania, ktoré mu je kladené za vinu, t.j.

nespolupráca a vyhýbanie sa finančnej kontrole. V konečnom dôsledku žalobca poukázal aj

na tú skutočnosť, že pokuta mu bola uložená až 16. decembra 2005, teda potom, čo predložil

všetky potrebné doklady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“) na pojednávaní ( )

preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212

ods.1 ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

Úlohou súdu prvého stupňa bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, o uložení pokuty

žalobcovi vo výške 20.000,- Sk, a to za porušenie povinností podľa § 14 ods. 2 písm. a/

Podľa zák.č kontrolovaný subjekt je povinný

vytvoriť podmienky na vykonanie následnej finančnej kontroly a zdržať sa konania, ktoré by

mohlo ohroziť jej začatie a riadny priebeh.

Podľa kontrolný orgán môže uložiť kontrolovanému

subjektu a tretej osobe pokutu do 100.000,- Sk za nesplnenie povinností podľa tohto zákona.

Z podkladov spisu vyplýva, že medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

v Poprade a žalobcom ako zamestnávateľom bola 9. augusta 2005 uzatvorená Dohoda

o poskytnutí príspevku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa

o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „“) a vyhlášky

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej v texte len „MPSVR

SR“) č. ktorou sa mení vyhláška MPSVR SR č. v znení

neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva ustanovenie v znení

vyhlášky MPSVR SR č.

V rámci tejto dohody – ktorej predmetom bola úprava záväzkov zmluvných strán pri

poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zamestnávanie znevýhodnených

uchádzačov o zamestnanie podľa , ktorý sa poskytuje zo zdrojov

štátneho rozpočtu SR a z Európskeho sociálneho fondu - sa žalobca okrem iného zaviazal

dodržiavať režim upravený v osobitných predpisoch, a to , zák.č.

o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov,

o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.

S poukazom na neštandardnosť mesačnej výšky celkovej ceny práce na pracovné

miesto (327.982,- Sk) a vzhľadom na výšku obratu žalobcu k 31. decembru 2004

(74.000,- Sk), ako aj celkovú ročnú hodnotu aktív k 31. decembru 2004 (63.000,- Sk) a tým,

že žalobca zmenil dohodnuté podmienky mzdy pre D. G., ktorá bola prijatá

na vytvorené pracovné miesto, z pôvodného vyplácania prevodom z účtu v banke

na vyplatenie mzdy v hotovosti priamo na pracovisku, vzniklo podozrenie z možného

podvodu.

Z uvedeného dôvodu bola vykonaná následná finančná kontrola dodržiavania

podmienok horeuvedenej dohody.

V posudzovanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo dostatočne preukázané, že

žalobca svojím konaním ohrozil začatie a riadny priebeh následnej finančnej kontroly

zo strany pobočky žalovaného v Poprade. Skutočnosť, že žalobca sa snažil vyhnúť finančnej

kontrole je z podkladov administratívneho spisu nesporná a nebola žalobcom vyvrátená.

Ak teda za uvedeného skutkového stavu vo veci správne orgány rozhodli podľa

citovaného o uložení pokuty žalobcovi, pre tento ich postup

boli splnené zákonné podmienky.

Žalovaný správny orgán postupoval pri rozhodovaní v plnom súlade so zákonom, pre

svoje rozhodnutie si zadovážil dostatočné skutkové podklady, na základe ktorých vyvodil

správny právny záver. Nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného

ako zákonné potvrdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou krajského súdu, ktorý sa

vecou detailne zaoberal a napadnutý rozsudok aj náležitým spôsobom odôvodnil.

Námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní ako skutkovo a právne bezvýznamné pre

rozhodnutie v preskúmavanej veci, nebolo možné zohľadniť. Žalobcom tvrdená skutočnosť,

že pokuta mu bola uložená až potom, čo predložil všetky potrebné doklady, nemá vplyv

na posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

v súlade s potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

a tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože v tomto konaní nebol

úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. marca 2009

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová