Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)f13/372033.42f7e7.pdf
PDF · 112.64 KB
No categories available
4Cdo/79/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 79/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej A., a.s., so sídlom
v B., zastúpenej A. , s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému P. G., podnikajúcemu pod
obchodným menom P. G. – I.A., s miestom podnikania v I., o vymoženie 184,06 EUR
(5 545,-- Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 27 Er 290/2008, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 19. augusta 2008 sp.zn. 7 CoE 65/2008
rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 19. augusta
2008 sp.zn. 7 CoE 65/2008 a uznesenie Okresného súdu Nitra z 2. mája 2008 č.k.
27 Er 290/2008-8 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor JUDr. P. H. so sídlom Exekútorského úradu v B., písomným
podaním z 21. apríla 2008 požiadal Okresný súd Nitra o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre vymoženie sumy 5 545,-- Sk (184,06 EUR) s prísl. a trov exekúcie na základe
návrhu oprávnenej a exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Nitra
zo 16. augusta 2007 č.k. 8 Ro 66/2007-12, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
11. septembra 2007, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť Č., a.s., so sídlom
v B. vymáhanú sumu. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul
a fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 10.1.2007, uzavretej medzi Č., a.s. a A.,
a.s.
Okresný súd Nitra uznesením z 2. mája 2008 č.k. 27 Er 290/2008-8 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Zamietnutie žiadosti
odôvodnil tým, že k postúpeniu vymáhanej pohľadávky z pôvodnej oprávnenej – Č.,
a.s. – na A., a.s., došlo pred vydaním exekučného titulu (na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok z 10.1.2007), preto oprávnená nemá v exekučnom konaní aktívnu vecnú
legitimáciu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením
z 19. augusta 2008 sp.zn. 7 CoE 65/2008 uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia potvrdil. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou
správnosťou stotožňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie oprávnenej z dôvodu postúpenia pohľadávky z pôvodnej oprávnenej už
pred vydaním exekučného titulu. Vyslovil názor, že v prospech iného, než toho, kto je
v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno exekúciu vykonať, len ak je preukázané, že
naňho prešlo právo z exekučného titulu, a to po vydaní tohto titulu.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Žiadala, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať
pred súdom v dôsledku nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým jej bolo odopreté
právo na súdnu ochranu. Okrem iného vyčítala obom súdom, že nepochopili riadne
mechanizmus postupovania pohľadávok v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok
z 10.1.2007. Poukazovala na to, že táto zmluva pôsobí ako právny rámec nie pre jednorazový,
ale pre opakovaný proces postupovania pohľadávok, a že vymáhaná pohľadávka bola
na oprávnenú postúpená 10.2.2008, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti
exekučného titulu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníčkou exekučného konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
dovolateľka tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm.f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon
vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného
realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola
splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000,
z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného súdu
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre
takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zastavenie
exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania
v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná
odmietnutiu spravodlivosti.
Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci odvolací súd (ale i súd prvého
stupňa) splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie neposúdil správne.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu /§ 45/ a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1
zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení /ďalej len
„Exekučný poriadok“ alebo „EP“/).
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.
Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta EP proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako
oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci
konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo
povinností.
Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo
na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len
„oprávnený“).
Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4
veta prvá O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p.).
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené
na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.).
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.).
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu
so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1
EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP),
či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými
v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané
právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená
povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva
alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či
oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,
z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil
splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle
§ 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza
z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu. V prípade tvrdeného
prechodu práva alebo povinnosti nie je v tomto štádiu konania oprávnený skúmať, či
k prechodu práva alebo povinnosti skutočne došlo, resp. kedy k nemu došlo. Tieto otázky
môžu byť až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii, prípadne konania
o zastavenie exekúcie. Uvedené možno vyvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení
Exekučného poriadku vo vzájomných súvislostiach, najmä z toho, že tento zákon rozlišuje
viaceré štádiá exekučného konania, že náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie je aj
prípadné označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva, že na preukázanie prechodu
práva alebo povinnosti sa nevyžaduje predloženie listiny vydanej alebo overenej oprávneným
orgánom, resp., ak k nemu došlo pred začatím exekučného konania, vôbec nie je ani
ustanovený spôsob, akým sa má táto skutočnosť preukázať, a že zákon výslovne predpokladá
spochybňovanie právneho nástupníctva osoby uvedenej v exekučnom titule až v prípadných
námietkach povinného proti exekúcii. Nemožno prehliadať, že povinný sa o exekúcii dozvie
až doručením upovedomenia o začatí exekúcie a že exekučné konanie má charakter
sporového konania, ktorý sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi
oprávneným a povinným, a nie medzi oprávneným a súdom. Medzi oprávneným a povinným
môže byť spor o začatie exekúcie (konanie o námietkach povinného), spor o zastavenie
exekúcie a spor o odklad exekúcie. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii nespochybní
tvrdenie oprávneného o prechode práva alebo povinnosti a ním predložené alebo navrhnuté
dôkazy na túto okolnosť, resp. námietky vôbec nepodá, teda ak prechod práva alebo
povinnosti neoznačí za sporný, nie je obvykle dôvod nevychádzať z tvrdenia oprávneného.
Nemožno vylúčiť ani to, že povinný tvrdený prechod práva alebo povinnosti výslovne
potvrdí, čo znamená v zmysle citovaného ustanovenia § 120 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 251
ods. 4 O.s.p. možnosť súdu osvojiť si zhodné skutkové tvrdenia účastníkov bez toho, aby bolo
potrebné vykonať dôkazy navrhované oprávneným. Už i z pohľadu tejto možnosti by mohlo
byť zo strany súdu neefektívne trvať na dopĺňaní dôkazov predložených oprávneným alebo
na predkladaní ďalších dôkazov v štádiu konania, keď povinný tvrdenia oprávneného ešte
neurobil spornými. Záver súdu o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom pre
nepreukázanie prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu, resp. z dôvodu, že
k prechodu práva alebo povinnosti došlo už pred vydaním exekučného titulu (pokiaľ návrh
má všetky predpísané náležitosti vrátane tvrdenia oprávneného o prechode alebo prevode
práva alebo povinnosti spolu s predložením alebo aspoň označením dôkazov preukazujúcich
toto tvrdenie), v štádiu konania o žiadosti o udelenie poverenia neprichádza do úvahy aj preto,
že môže byť len výsledkom hodnotenia navrhnutých alebo predložených dôkazov až po ich
riadnom vykonaní, s výnimkou, ak sa tvrdený prechod práva alebo povinnosti odvodzuje
priamo z právneho predpisu (v zmysle § 121 O.s.p. sa právne predpisy uverejnené alebo
oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nedokazujú). Riadne vykonanie dôkazov
predpokladá nariadenie pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.) s možnosťou účastníkov sa ho
zúčastniť a vyjadriť sa k nim (§ 123 O.s.p.). Tento postup súdu však prichádza do úvahy
najskôr až v súvislosti s námietkami povinného proti exekúcii.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z.,
t.j. do 31.8.2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva možno
preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo
z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom
riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej novely
Exekučný poriadok od tejto požiadavky upustil, čím sa podstatne odklonil od právnej úpravy
vyplývajúcej z § 256 ods. 2 O.s.p., ktorá v súvislosti s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje
preukázanie prechodu povinnosti alebo práva len listinou vydanou alebo overenou štátnym
orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia § 43 ods. 2, ktorý splnenie podmienky alebo
vzájomnej povinnosti oprávneného vyžaduje preukázať pripojením listiny vydanej alebo
overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých
dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu
po začatí exekučného konania, stanovil požiadavku, aby účastníci doložili listinu
preukazujúcu prevod alebo prechod práv a povinností a to v origináli alebo osvedčenej
fotokópii (§ 37 ods. 3 tretia veta v spojení s § 37 ods. 4 EP v znení do 30.11.2006), pričom
od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z., t.j. od 1.12.2006 už formu takejto
listiny neupravuje, teda nevyžaduje jej predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii.
Od 1.9.2005 oprávnený (ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie) nie je povinný
preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred
začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným
orgánom, ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie, pričom zákon neurčuje
ani prostriedky, ktoré môže označiť či predložiť na preukázanie tejto skutočnosti. Rešpektujúc
princíp dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie prechodu alebo prevodu práva
alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť alebo navrhnúť dôkazy, aké uzná za vhodné.
Ako však už bolo uvedené, za týchto okolností môže súd dospieť k záveru o nepreukázaní
prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti oprávneným len na základe hodnotenia ním
navrhnutých alebo predložených dôkazov, riadne vykonaných na pojednávaní. Rovnako
záver, že k takémuto prechodu alebo prevodu došlo už pred vydaním exekučného titulu,
vyžaduje vykonanie dokazovania a jeho riadne vyhodnotenie. Len takýto postup súdu
zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv v občianskom súdnom konaní, vyplývajúcej
z citovaného ustanovenia § 1 O.s.p.
V prejednávanej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod
práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom
na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkaz – kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok
z 10.1.2007. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom z dôvodu, že k prechodu vymáhanej pohľadávky na oprávnenú došlo už pred
vydaním exekučného titulu, so zreteľom na už uvedené, nerozhodol správne. Svoj právny
záver totiž vyvodil z hodnotenia dôkazov predložených oprávnenou bez ich riadneho
vykonania, ktoré v tomto štádiu konania ani neprichádzalo do úvahy. Jeho postup tak nebol
v súlade s § 1 O.s.p. a so základným právom oprávnenej na súdnu ochranu. Okrem toho len
z tej skutočnosti, že oprávnená tvrdila prechod pohľadávky poukazovaním na zmluvu
o postúpení pohľadávok z 10.1.2007, nebolo možné bez ďalšieho vyvodzovať prechod
pohľadávky práve k tomuto dňu, najmä ak obsah zmluvy (čl. II) predpokladal jej štvrťročnú
aktualizáciu o ďalšie, a to najmä o právoplatne priznané pohľadávky. Dovolací súd preto
uznesenie odvolacieho súdu i rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
(§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.) a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová