Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/79/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej A., a.s., so sídlom

v B., zastúpenej A. , s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému P. G., podnikajúcemu pod

obchodným menom P. G. – I.A., s miestom podnikania v I., o vymoženie 184,06 EUR

(5 545,-- Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 19. augusta 2008 sp.zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 19. augusta

2008 sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Nitra z 2. mája 2008 č.k.

-8 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. P. H. so sídlom Exekútorského úradu v B., písomným

podaním z 21. apríla 2008 požiadal Okresný súd Nitra o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie pre vymoženie sumy 5 545,-- Sk (184,06 EUR) s prísl. a trov exekúcie na základe

návrhu oprávnenej a exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Nitra

zo 16. augusta 2007 č.k. -12, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

11. septembra 2007, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť Č., a.s., so sídlom

v B. vymáhanú sumu. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul

a fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 10.1.2007, uzavretej medzi Č., a.s. a A.,

a.s.

Okresný súd Nitra uznesením z 2. mája 2008 č.k. -8 žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Zamietnutie žiadosti

odôvodnil tým, že k postúpeniu vymáhanej pohľadávky z pôvodnej oprávnenej – Č.,

a.s. – na A., a.s., došlo pred vydaním exekučného titulu (na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok z 10.1.2007), preto oprávnená nemá v exekučnom konaní aktívnu vecnú

legitimáciu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením

z 19. augusta 2008 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia potvrdil. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou

správnosťou stotožňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie oprávnenej z dôvodu postúpenia pohľadávky z pôvodnej oprávnenej už

pred vydaním exekučného titulu. Vyslovil názor, že v prospech iného, než toho, kto je

v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno exekúciu vykonať, len ak je preukázané, že

naňho prešlo právo z exekučného titulu, a to po vydaní tohto titulu.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Žiadala, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať

pred súdom v dôsledku nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým jej bolo odopreté

právo na súdnu ochranu. Okrem iného vyčítala obom súdom, že nepochopili riadne

mechanizmus postupovania pohľadávok v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok

z 10.1.2007. Poukazovala na to, že táto zmluva pôsobí ako právny rámec nie pre jednorazový,

ale pre opakovaný proces postupovania pohľadávok, a že vymáhaná pohľadávka bola

na oprávnenú postúpená 10.2.2008, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti

exekučného titulu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou exekučného konania) v zákonnej lehote ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení

dovolateľka tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného

realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola

splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. ,

z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného súdu

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre

takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ustanovenia § 44

ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zastavenie

exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania

v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná

odmietnutiu spravodlivosti.

Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci odvolací súd (ale i súd prvého

stupňa) splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie neposúdil správne.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu /§ 45/ a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení /ďalej len

„Exekučný poriadok“ alebo „EP“/).

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.

Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta EP proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci

konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo

povinností.

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo

na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len

„oprávnený“).

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4

veta prvá ).

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta

prvá ).

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené

na zhodnom tvrdení účastníkov ( ).

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ).

Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali ( ).

V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť

o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu

so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1

EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP),

či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými

v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané

právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená

povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva

alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či

oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,

z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil

splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza

z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu. V prípade tvrdeného

prechodu práva alebo povinnosti nie je v tomto štádiu konania oprávnený skúmať, či

k prechodu práva alebo povinnosti skutočne došlo, resp. kedy k nemu došlo. Tieto otázky

môžu byť až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii, prípadne konania

o zastavenie exekúcie. Uvedené možno vyvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení

Exekučného poriadku vo vzájomných súvislostiach, najmä z toho, že tento zákon rozlišuje

viaceré štádiá exekučného konania, že náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie je aj

prípadné označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva, že na preukázanie prechodu

práva alebo povinnosti sa nevyžaduje predloženie listiny vydanej alebo overenej oprávneným

orgánom, resp., ak k nemu došlo pred začatím exekučného konania, vôbec nie je ani

ustanovený spôsob, akým sa má táto skutočnosť preukázať, a že zákon výslovne predpokladá

spochybňovanie právneho nástupníctva osoby uvedenej v exekučnom titule až v prípadných

námietkach povinného proti exekúcii. Nemožno prehliadať, že povinný sa o exekúcii dozvie

až doručením upovedomenia o začatí exekúcie a že exekučné konanie má charakter

sporového konania, ktorý sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi

oprávneným a povinným, a nie medzi oprávneným a súdom. Medzi oprávneným a povinným

môže byť spor o začatie exekúcie (konanie o námietkach povinného), spor o zastavenie

exekúcie a spor o odklad exekúcie. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii nespochybní

tvrdenie oprávneného o prechode práva alebo povinnosti a ním predložené alebo navrhnuté

dôkazy na túto okolnosť, resp. námietky vôbec nepodá, teda ak prechod práva alebo

povinnosti neoznačí za sporný, nie je obvykle dôvod nevychádzať z tvrdenia oprávneného.

Nemožno vylúčiť ani to, že povinný tvrdený prechod práva alebo povinnosti výslovne

potvrdí, čo znamená v zmysle citovaného ustanovenia v spojení s

ods. 4 možnosť súdu osvojiť si zhodné skutkové tvrdenia účastníkov bez toho, aby bolo

potrebné vykonať dôkazy navrhované oprávneným. Už i z pohľadu tejto možnosti by mohlo

byť zo strany súdu neefektívne trvať na dopĺňaní dôkazov predložených oprávneným alebo

na predkladaní ďalších dôkazov v štádiu konania, keď povinný tvrdenia oprávneného ešte

neurobil spornými. Záver súdu o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom pre

nepreukázanie prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu, resp. z dôvodu, že

k prechodu práva alebo povinnosti došlo už pred vydaním exekučného titulu (pokiaľ návrh

má všetky predpísané náležitosti vrátane tvrdenia oprávneného o prechode alebo prevode

práva alebo povinnosti spolu s predložením alebo aspoň označením dôkazov preukazujúcich

toto tvrdenie), v štádiu konania o žiadosti o udelenie poverenia neprichádza do úvahy aj preto,

že môže byť len výsledkom hodnotenia navrhnutých alebo predložených dôkazov až po ich

riadnom vykonaní, s výnimkou, ak sa tvrdený prechod práva alebo povinnosti odvodzuje

priamo z právneho predpisu (v zmysle sa právne predpisy uverejnené alebo

oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nedokazujú). Riadne vykonanie dôkazov

predpokladá nariadenie pojednávania ( ) s možnosťou účastníkov sa ho

zúčastniť a vyjadriť sa k nim ( ). Tento postup súdu však prichádza do úvahy

najskôr až v súvislosti s námietkami povinného proti exekúcii.

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej ,

t.j. do 31.8.2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva možno

preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo

z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom

riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej novely

Exekučný poriadok od tejto požiadavky upustil, čím sa podstatne odklonil od právnej úpravy

vyplývajúcej z , ktorá v súvislosti s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje

preukázanie prechodu povinnosti alebo práva len listinou vydanou alebo overenou štátnym

orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia § 43 ods. 2, ktorý splnenie podmienky alebo

vzájomnej povinnosti oprávneného vyžaduje preukázať pripojením listiny vydanej alebo

overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých

dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu

po začatí exekučného konania, stanovil požiadavku, aby účastníci doložili listinu

preukazujúcu prevod alebo prechod práv a povinností a to v origináli alebo osvedčenej

fotokópii (§ 37 ods. 3 tretia veta v spojení s § 37 ods. 4 EP v znení do 30.11.2006), pričom

od účinnosti novely vykonanej , t.j. od 1.12.2006 už formu takejto

listiny neupravuje, teda nevyžaduje jej predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii.

Od 1.9.2005 oprávnený (ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie) nie je povinný

preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred

začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným

orgánom, ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie, pričom zákon neurčuje

ani prostriedky, ktoré môže označiť či predložiť na preukázanie tejto skutočnosti. Rešpektujúc

princíp dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie prechodu alebo prevodu práva

alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť alebo navrhnúť dôkazy, aké uzná za vhodné.

Ako však už bolo uvedené, za týchto okolností môže súd dospieť k záveru o nepreukázaní

prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti oprávneným len na základe hodnotenia ním

navrhnutých alebo predložených dôkazov, riadne vykonaných na pojednávaní. Rovnako

záver, že k takémuto prechodu alebo prevodu došlo už pred vydaním exekučného titulu,

vyžaduje vykonanie dokazovania a jeho riadne vyhodnotenie. Len takýto postup súdu

zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv v občianskom súdnom konaní, vyplývajúcej

z citovaného ustanovenia

V prejednávanej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod

práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom

na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkaz – kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok

z 10.1.2007. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie

so zákonom z dôvodu, že k prechodu vymáhanej pohľadávky na oprávnenú došlo už pred

vydaním exekučného titulu, so zreteľom na už uvedené, nerozhodol správne. Svoj právny

záver totiž vyvodil z hodnotenia dôkazov predložených oprávnenou bez ich riadneho

vykonania, ktoré v tomto štádiu konania ani neprichádzalo do úvahy. Jeho postup tak nebol

v súlade s a so základným právom oprávnenej na súdnu ochranu. Okrem toho len

z tej skutočnosti, že oprávnená tvrdila prechod pohľadávky poukazovaním na zmluvu

o postúpení pohľadávok z 10.1.2007, nebolo možné bez ďalšieho vyvodzovať prechod

pohľadávky práve k tomuto dňu, najmä ak obsah zmluvy (čl. II) predpokladal jej štvrťročnú

aktualizáciu o ďalšie, a to najmä o právoplatne priznané pohľadávky. Dovolací súd preto

uznesenie odvolacieho súdu i rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

( a ) a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová