Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a6b/372239.42ae3d.pdf
PDF · 112.75 KB
No categories available
7Sžso/3/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej právnej veci žalobkyne V. H., bytom D., proti žalovanému Ministerstvu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Špitálska 8, o pomoc v hmotnej núdzi, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. októbra 2007, č.k. 14 S /135/2006-
23, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. októbra
2007, č.k. 14 S /135/2006-23, p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. októbra 2007, č.k. 14 S /135/2006-23 zamietol
žalobu ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti
o dávku v hmotnej núdzi. Zhodne s právnym názorom žalovaného zistil, že žalobkyňa nie je
občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznal jej dávku
v hmotnej núdzi a príspevky v hmotnej núdzi.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie najmä z dôvodu že hodnota motorového vozidla
nemala byť započítaná do jej majetku, alebo majetku s ňou spoločne posudzovaných osôb,
ktorý slúži na zabezpečenie základných životných podmienok žalobkyne. Tvrdila, že nemá
žiadny príjem a dôchodok jej manžela nepostačuje na dosiahnutie životného minima,
v dôsledku čoho spĺňa podmienky na priznanie pomoci v hmotnej núdzi.
Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach žaloby a v rozsahu odvolania žalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno vyhovieť.
Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) hmotná núdza je stav, keď príjem
občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné
minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu
zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi fyzické osoby, ktoré sa spoločne
posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných
podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, sú manžel a manželka, rodičia a nezaopatrené deti
žijúce s nimi v domácnosti, a rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo
majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí,
ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku
v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi za vlastné pričinenie zabezpečenia
príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia
základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje najmä vlastná práca,
užívanie vlastného majetku podľa § 8 (napr.: hnuteľné aj nehnuteľné veci, ich predaj alebo
prenájom a pod.) alebo a uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9 ods. 2 (napr.: náhrada
príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového
poistenia, poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, opakované štátne sociálne
dávky podľa osobitných predpisov, a pod.).
Podľa § 8 ods. 3 písm. d) bod 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi od občana
a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemožno
požadovať predaj alebo prenájom osobného motorového vozidla, ktorého sú držiteľom alebo
vlastníkom a využívajú ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného
postihnutia alebo jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 35-násobok sumy
životného minima.
Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou z 11. septembra 2006
požiadala o pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov.
Pre rozhodnutie o jej žiadosti bolo potrené skúmať, či žalobkyňa je osobou v hmotnej
núdzi, ktorá je na sociálnu pomoc odkázaná, lebo dávky v hmotnej núdzi možno poskytnúť až
po posúdení konkrétnych skutočností, svedčiacich o tom, že žiadateľ o dávku sa ocitol v stave
hmotnej núdze.
Takýto záver mohol vyplynúť len z podrobnej znalosti majetkových a sociálnych
pomerov žiadateľky, ako aj osôb, ktoré sa s ňou pre tento účel spoločne posudzujú.
Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa bola v čase
rozhodovania o nároku na dávku pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov k nej evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Jej manžel J. H. žil s ňou
v spoločnej domácnosti a mal nárok na výplatu starobného dôchodku vo výške 7 323 Sk
mesačne. Hoci žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti aj so svojou nezamestnanou dospelou
dcérou, s poukazom na § 4 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nemohla žalobkyňa túto
dcéru považovať za osobu spoločne posudzovanú pre účely poskytnutia príspevku v hmotnej
núdzi, lebo dcéra je dospelá a má viac ako 25 rokov.
Zo spisov tiež nevyplýva, že by žalobkyňa alebo jej manžel boli osobami ťažko
zdravotne postihnutými, lebo žalovanej túto skutočnosť nepreukázali. Treba zdôrazniť, že
v konaní o dávku v hmotnej núdzi nebola žalovaná povinná zisťovať namiesto žalobkyne
okolnosti, ktoré dokazujú, že žalobkyňa je osobou ťažko zdravotne postihnutou. Doklady,
z ktorých by vyplývalo, že žalobkyňa splnila podmienky pre poskytnutie pomoci v hmotnej
núdzi ako osoba ťažko zdravotne postihnutá, žalobkyňa nepredložila a v konaní neboli
preukázané ani iné skutočnosti, svedčiace o tom, že žalobkyňa je osobou ťažko zdravotne
postihnutou, ktorá potrebuje na svoju prepravu osobné motorové vozidlo.
Zodpovedá obsahu spisov, že žalobkyňa spoločne so svojím manželom užívajú osobné
motorové vozidlo Fiat Panda 1.1iE Active, E Č : S. na základe leasingovej zmluvy. V čase jej
uzavretia bola hodnota uvedeného vozidla 222 933 Sk, o čom svedčí obsah leasingovej
zmluvy z 8. septembra 2005 číslo X., uzavretej medzi I. s.r.o. N. a manželom žalobkyne. Táto
suma bola vyššia, ako 35-násobok životného minima, preto uvedené auto žalovaná musela pri
posudzovaní majetkových pomerov žalobkyne zohľadniť. Skutočnosť, že znalec Ing. R. J.
ohodnotil po právoplatnosti rozhodnutia žalovanej to isté auto v znaleckom posudku č.
145/2007 z 20. novembra 2007 k tomuto dňu už len na sumu 170 776 Sk nemá na zákonnosť
rozhodnutia žalovanej vplyv, lebo hodnota auta klesla v dôsledku opotrebovania až po
právoplatnosti rozhodnutia o dávke v hmotnej núdzi.
Treba tiež uviesť, že žalobkyňa zatiaľ nevyužila ostatné právne prostriedky na
zlepšenie svojej finančnej situácie. Vzhľadom na svoj zdravotný stav mohla požiadať
o priznanie invalidného dôchodku alebo o uznanie za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím.
Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že v čase rozhodnutia
žalovanej o dávku sociálnej pomoci žalobkyňa nebola občanom v hmotnej núdzi a nespĺňala
podmienky pre poskytnutie dávok v hmotnej núdzi.
Aj keď žalobkyňa nemala žiadny príjem, lebo bola nezamestnaná a bola vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ( aj dočasne práceneschopná na liečení vo V.)
nemožno ju považovať za osobu v hmotnej núdzi, lebo žila v rodinnom dome so
svojím manželom J. H., ktorý bol so žalobkyňou spoločne posudzovanou osobou a bol
poberateľom starobného dôchodku vo výške 7 323 Sk mesačne, pričom spoločne boli na
základe leasingovej zmluvy držiteľmi nového motorového vozidla v hodnote presahujúcej 35-
násobok životného minima. Ich slobodnú dcéru K., narodenú 19. augusta 1981, nezamestnanú
a žijúcu s nimi v spoločnom dome bez podpory nebolo možné spoločne so žalobkyňou
posudzovať pre účely zistenia hmotnej núdze, lebo je staršia ako 25 rokov.
Nemožno preto vytýkať žalovanému, že rozhodnutím z 23. novembra 2006
Č.j. X. odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie úseku sociálnych vecí a rodiny
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, rozhodnutím zo 6. októbra 2006
číslo A..
Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď žalobu žalobkyne zamietol. Najvyšší súd
Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože nebola
v tomto konaní úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. marca 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová