Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/3/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny

Reiffovej právnej veci žalobkyne V. H., bytom D., proti žalovanému Ministerstvu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Špitálska 8, o pomoc v hmotnej núdzi, na odvolanie

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. októbra 2007, č.k. 14 S /135/2006-

23, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. októbra

2007, č.k. -23, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. októbra 2007, č.k. -23 zamietol

žalobu ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol

odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti

o dávku v hmotnej núdzi. Zhodne s právnym názorom žalovaného zistil, že žalobkyňa nie je

občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznal jej dávku

v hmotnej núdzi a príspevky v hmotnej núdzi.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie najmä z dôvodu že hodnota motorového vozidla

nemala byť započítaná do jej majetku, alebo majetku s ňou spoločne posudzovaných osôb,

ktorý slúži na zabezpečenie základných životných podmienok žalobkyne. Tvrdila, že nemá

žiadny príjem a dôchodok jej manžela nepostačuje na dosiahnutie životného minima,

v dôsledku čoho spĺňa podmienky na priznanie pomoci v hmotnej núdzi.

Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach žaloby a v rozsahu odvolania žalobkyne ( )

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno vyhovieť.

Podľa o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) hmotná núdza je stav, keď príjem

občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné

minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu

zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi fyzické osoby, ktoré sa spoločne

posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných

podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, sú manžel a manželka, rodičia a nezaopatrené deti

žijúce s nimi v domácnosti, a rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo

majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí,

ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku

v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi za vlastné pričinenie zabezpečenia

príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia

základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje najmä vlastná práca,

užívanie vlastného majetku podľa § 8 (napr.: hnuteľné aj nehnuteľné veci, ich predaj alebo

prenájom a pod.) alebo a uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9 ods. 2 (napr.: náhrada

príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového

poistenia, poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, opakované štátne sociálne

dávky podľa osobitných predpisov, a pod.).

Podľa § 8 ods. 3 písm. d) bod 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi od občana

a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemožno

požadovať predaj alebo prenájom osobného motorového vozidla, ktorého sú držiteľom alebo

vlastníkom a využívajú ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného

postihnutia alebo jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 35-násobok sumy

životného minima.

Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou z 11. septembra 2006

požiadala o pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov.

Pre rozhodnutie o jej žiadosti bolo potrené skúmať, či žalobkyňa je osobou v hmotnej

núdzi, ktorá je na sociálnu pomoc odkázaná, lebo dávky v hmotnej núdzi možno poskytnúť až

po posúdení konkrétnych skutočností, svedčiacich o tom, že žiadateľ o dávku sa ocitol v stave

hmotnej núdze.

Takýto záver mohol vyplynúť len z podrobnej znalosti majetkových a sociálnych

pomerov žiadateľky, ako aj osôb, ktoré sa s ňou pre tento účel spoločne posudzujú.

Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa bola v čase

rozhodovania o nároku na dávku pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov k nej evidovaná ako

uchádzačka o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Jej manžel J. H. žil s ňou

v spoločnej domácnosti a mal nárok na výplatu starobného dôchodku vo výške 7 323 Sk

mesačne. Hoci žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti aj so svojou nezamestnanou dospelou

dcérou, s poukazom na § 4 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nemohla žalobkyňa túto

dcéru považovať za osobu spoločne posudzovanú pre účely poskytnutia príspevku v hmotnej

núdzi, lebo dcéra je dospelá a má viac ako 25 rokov.

Zo spisov tiež nevyplýva, že by žalobkyňa alebo jej manžel boli osobami ťažko

zdravotne postihnutými, lebo žalovanej túto skutočnosť nepreukázali. Treba zdôrazniť, že

v konaní o dávku v hmotnej núdzi nebola žalovaná povinná zisťovať namiesto žalobkyne

okolnosti, ktoré dokazujú, že žalobkyňa je osobou ťažko zdravotne postihnutou. Doklady,

z ktorých by vyplývalo, že žalobkyňa splnila podmienky pre poskytnutie pomoci v hmotnej

núdzi ako osoba ťažko zdravotne postihnutá, žalobkyňa nepredložila a v konaní neboli

preukázané ani iné skutočnosti, svedčiace o tom, že žalobkyňa je osobou ťažko zdravotne

postihnutou, ktorá potrebuje na svoju prepravu osobné motorové vozidlo.

Zodpovedá obsahu spisov, že žalobkyňa spoločne so svojím manželom užívajú osobné

motorové vozidlo Fiat Panda 1.1iE Active, E Č : S. na základe leasingovej zmluvy. V čase jej

uzavretia bola hodnota uvedeného vozidla 222 933 Sk, o čom svedčí obsah leasingovej

zmluvy z 8. septembra 2005 číslo X., uzavretej medzi I. s.r.o. N. a manželom žalobkyne. Táto

suma bola vyššia, ako 35-násobok životného minima, preto uvedené auto žalovaná musela pri

posudzovaní majetkových pomerov žalobkyne zohľadniť. Skutočnosť, že znalec Ing. R. J.

ohodnotil po právoplatnosti rozhodnutia žalovanej to isté auto v znaleckom posudku č.

145/2007 z 20. novembra 2007 k tomuto dňu už len na sumu 170 776 Sk nemá na zákonnosť

rozhodnutia žalovanej vplyv, lebo hodnota auta klesla v dôsledku opotrebovania až po

právoplatnosti rozhodnutia o dávke v hmotnej núdzi.

Treba tiež uviesť, že žalobkyňa zatiaľ nevyužila ostatné právne prostriedky na

zlepšenie svojej finančnej situácie. Vzhľadom na svoj zdravotný stav mohla požiadať

o priznanie invalidného dôchodku alebo o uznanie za občana s ťažkým zdravotným

postihnutím.

Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že v čase rozhodnutia

žalovanej o dávku sociálnej pomoci žalobkyňa nebola občanom v hmotnej núdzi a nespĺňala

podmienky pre poskytnutie dávok v hmotnej núdzi.

Aj keď žalobkyňa nemala žiadny príjem, lebo bola nezamestnaná a bola vedená

v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ( aj dočasne práceneschopná na liečení vo V.)

nemožno ju považovať za osobu v hmotnej núdzi, lebo žila v rodinnom dome so

svojím manželom J. H., ktorý bol so žalobkyňou spoločne posudzovanou osobou a bol

poberateľom starobného dôchodku vo výške 7 323 Sk mesačne, pričom spoločne boli na

základe leasingovej zmluvy držiteľmi nového motorového vozidla v hodnote presahujúcej 35-

násobok životného minima. Ich slobodnú dcéru K., narodenú 19. augusta 1981, nezamestnanú

a žijúcu s nimi v spoločnom dome bez podpory nebolo možné spoločne so žalobkyňou

posudzovať pre účely zistenia hmotnej núdze, lebo je staršia ako 25 rokov.

Nemožno preto vytýkať žalovanému, že rozhodnutím z 23. novembra 2006

Č.j. X. odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie úseku sociálnych vecí a rodiny

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, rozhodnutím zo 6. októbra 2006

číslo A..

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď žalobu žalobkyne zamietol. Najvyšší súd

Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne

správny ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože nebola

v tomto konaní úspešná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. marca 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová