Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b1e/371664.d58eda.pdf
PDF · 103.61 KB
No categories available
5Cdo/50/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 50/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G. M., a.s., so sídlom v B.,
IČO : X., zastúpeného JUDr. D. S., advokátom v B., proti žalovanému P. V., bývajúcemu
v K., o zaplatenie 209,12 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
24 C 205/2007, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25. novembra
2008, sp.zn. 10 Co 219/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina uznesením zo 7. apríla 2008, č.k. 24 C 205/2007-59 uložil
žalobcovi zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia súdny poplatok za podané
odvolanie v sume 500 Sk v zmysle položky 1 písm. a/ sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu uznesením z 25. novembra 2008, sp.zn.
10 Co 219/2008 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219
O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne, keď uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z odvolania, ktoré smerovalo do úroku
z omeškania. Odvolanie sa netýkalo istiny, ale podlieha poplatkovej povinnosti a to dôvodu,
že úrok z omeškania je samostatným predmetom odvolania ako poplatkového úkonu, čo
vyplýva z § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom a účinnom znení v spojení s § 7 ods. 5
veta prvá tohto zákona a spoločnej poznámky č. 3 k položkám 1 a 2 sadzobníka súdnych
poplatkov.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhol
odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého uznesenia. Prípustnosť dovolania odôvodnil
ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že odvolací súd tým, že potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa, odňal mu možnosť konať pred súdom, a to konkrétne možnosť požadovať
preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch
a súdnou praxou bezplatne. Mal za to, že z príslušenstva, ktoré je súčasťou žalovanej sumy sa
súdny poplatok neplatí. Taktiež mal za to, že súd by mal poplatok za odvolanie vyberať
i v odvolacom konaní podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní, vypočítavať ho
z rovnakého základu, ak nedošlo k zmene žalobného petitu. V dôvodoch dovolania rozoberal
skutkový a právny stav veci.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení
nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
Z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. vyvodzuje z toho, že odvolací súd potvrdením uznesenia súdu prvého stupňa o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, odňal mu možnosť konať pred súdom.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 71/1992 Zb.) sa súdne
poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh
a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Z § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. vyplýva, že cena príslušenstva sa zahrnie
do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového
úkonu. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní.
To platí i pre dovolanie (§ 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb.).
Prehľad poplatkových úkonov a poplatkov z nich vyberaných je obsiahnutý
v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu uvedeného zákona.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi podaním odvolania vznikla poplatková
povinnosť. Predmetom odvolacieho konania bolo už len zaplatenie úrokov z omeškania, t.j.
príslušenstva, ktorého cena je v zmysle § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. základom poplatku
v danom odvolacom konaní. Odvolanie sa netýkalo istiny, ale podliehalo poplatkovej
povinnosti z dôvodu, že úrok z omeškania je samostatným predmetom odvolania ako
poplatkového úkonu. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď uložil žalobcovi
zaplatiť za podané odvolanie súdny poplatok. Pri vyrubení poplatku tiež správne vychádzal
z položky 1 písm. a/ sadzobníka. Ak preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako
vecne správne potvrdil, neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd poukazuje tiež na to, že i keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd zaručuje každému právo na spravodlivé konanie a prístup k súdu,
nezaručuje žiadnemu účastníkovi súdneho konania bezvýhradné právo na bezplatné súdne
konanie. Prípadné oslobodenie od súdnych poplatkov je v občianskom súdnom konaní
viazané na určité podmienky, ktoré však v prípade žalobcu splnené neboli.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že odvolací súd odvolanie
žalobcu bez toho, aby tento zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie, vecne prejednal
a svojim uznesením z 25. novembra 2008 sp.zn. 10 Co 218/2008 v zamietajúcej časti potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. Neobstojí preto ani
námietka dovolateľa, že vyrúbením súdneho poplatku za odvolanie mu bola odňatá možnosť
požadovať preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa v odvolacom konaní.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. apríla 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková