Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/50/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G. M., a.s., so sídlom v B.,

IČO : X., zastúpeného JUDr. D. S., advokátom v B., proti žalovanému P. V., bývajúcemu

v K., o zaplatenie 209,12 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.

, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25. novembra

2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením zo 7. apríla 2008, č.k. -59 uložil

žalobcovi zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia súdny poplatok za podané

odvolanie v sume 500 Sk v zmysle položky 1 písm. a/ sadzobníka

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu uznesením z 25. novembra 2008, sp.zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219

potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne, keď uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z odvolania, ktoré smerovalo do úroku

z omeškania. Odvolanie sa netýkalo istiny, ale podlieha poplatkovej povinnosti a to dôvodu,

že úrok z omeškania je samostatným predmetom odvolania ako poplatkového úkonu, čo

vyplýva z v platnom a účinnom znení v spojení s

veta prvá tohto zákona a spoločnej poznámky č. 3 k položkám 1 a 2 sadzobníka súdnych

poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhol

odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého uznesenia. Prípustnosť dovolania odôvodnil

ustanovením , tvrdiac, že odvolací súd tým, že potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa, odňal mu možnosť konať pred súdom, a to konkrétne možnosť požadovať

preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa v súlade so

a súdnou praxou bezplatne. Mal za to, že z príslušenstva, ktoré je súčasťou žalovanej sumy sa

súdny poplatok neplatí. Taktiež mal za to, že súd by mal poplatok za odvolanie vyberať

i v odvolacom konaní podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní, vypočítavať ho

z rovnakého základu, ak nedošlo k zmene žalobného petitu. V dôvodoch dovolania rozoberal

skutkový a právny stav veci.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

Z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

vyvodzuje z toho, že odvolací súd potvrdením uznesenia súdu prvého stupňa o uložení

povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, odňal mu možnosť konať pred súdom.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) sa súdne

poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh

a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych

poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je

poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Z vyplýva, že cena príslušenstva sa zahrnie

do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového

úkonu. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní.

To platí i pre dovolanie ( ).

Prehľad poplatkových úkonov a poplatkov z nich vyberaných je obsiahnutý

v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu uvedeného zákona.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi podaním odvolania vznikla poplatková

povinnosť. Predmetom odvolacieho konania bolo už len zaplatenie úrokov z omeškania, t.j.

príslušenstva, ktorého cena je v zmysle základom poplatku

v danom odvolacom konaní. Odvolanie sa netýkalo istiny, ale podliehalo poplatkovej

povinnosti z dôvodu, že úrok z omeškania je samostatným predmetom odvolania ako

poplatkového úkonu. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď uložil žalobcovi

zaplatiť za podané odvolanie súdny poplatok. Pri vyrubení poplatku tiež správne vychádzal

z položky 1 písm. a/ sadzobníka. Ak preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako

vecne správne potvrdil, neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/

Dovolací súd poukazuje tiež na to, že i keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd zaručuje každému právo na spravodlivé konanie a prístup k súdu,

nezaručuje žiadnemu účastníkovi súdneho konania bezvýhradné právo na bezplatné súdne

konanie. Prípadné oslobodenie od súdnych poplatkov je v občianskom súdnom konaní

viazané na určité podmienky, ktoré však v prípade žalobcu splnené neboli.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že odvolací súd odvolanie

žalobcu bez toho, aby tento zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie, vecne prejednal

a svojim uznesením z 25. novembra 2008 sp.zn. v zamietajúcej časti potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle Neobstojí preto ani

námietka dovolateľa, že vyrúbením súdneho poplatku za odvolanie mu bola odňatá možnosť

požadovať preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa v odvolacom konaní.

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. apríla 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková