Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/10/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. Milana Lipovského a JUDr.Martina Piovartsyho,

v trestnej veci proti obvinenému M. Š. , vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn.

, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 1. apríla 2009 v Bratislave prerokoval

dovolanie obvineného M. Š., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. J. T. proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove zo dňa 5. septembra 2007, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného M. Š. sa o d m i e t a

.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16. mája 2006, č. k.

-155, bol obvinený M. Š., narodený dňa X., uznaný za vinného zo spáchania

trestného činu krádeže podľa (zákona číslo 140/1961

Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005 vrátane - ďalej len

Tr. zák.), pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne

po takom čine sa pokúsil uchovať si vec násilím, pričom inkriminovaného činu sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, že:

- dňa 26. októbra 2004 v presne nezistenom čase od 01.30 hod. do 03.00 hod. v katastri

obce N., okres Košice-okolie na miestnej komunikácii vedúcej od chaty K. vo vozidle

taxislužby C. pasažierku I. S. zaviezol do katastra obce N., kde jej najprv vo vozidle vytrhol

kabelku, ktorú mala pri sebe a v ktorej mala peňaženku, finančnú hotovosť v presne

nezistenej sume, uloženú v mikroténovom vrecku, vkladnú knihu S. na meno s vkladom

40 000 Sk, občiansky preukaz a preukaz poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a následne, keď sa snažila získať kabelku naspäť, udre ju do oblasti hrudníka, vysadil ju

z vozidla a z miesta činu odišiel.

Za to mu bol podľa § 247 ods. 2 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere dva roky, na výkon ktorého bola podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený

do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa bola

poškodená I. S. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie

o očianskoprávnych veciach.

Na základe odvolania podaného obvineným druhostupňový Krajský súd v Prešove

uznesením zo dňa 5. septembra 2007, č. k. -205, podľa

(zákona číslo - ďalej len ) jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že k právoplatnému odsúdeniu obvineného

M. Š. v pôvodnom trestnom konaní došlo dňom 5. septembra 2007, pričom obvinený takto

uložený trest v súčasnosti, počnúc dňom 19. júla 2008, vykonáva v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody v Košiciach.

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove bolo spoločne s kompletným spisovým

materiálom doručené Okresnému súdu Košice-okolie dňa 25. septembra 2007. Súd prvého

stupňa jeho odpisy následne rozoslal, takže obvinený M. Š., jeho obhajca i poškodená I. S.

ho prevzali zhodne dňa 25. februára 2008 a okresný prokurátor Košice-okolie dňa

22. februára 2008 (viď. rub č.l. 212 spisu). Nasledujúcim kalendárnym dňom po jednotlivých

doručeniach druhostupňového rozhodnutia začala zo zákona oprávneným procesným stranám

jednotlivo plynúť lehota na podanie mimoriadneho opravného prostriedku.

Proti citovaným rozhodnutiam oboch uvedených súdov podal v zákonom prepísanej

trojročnej lehote (370 ods. 2 ) dňa 2. októbra 2008, prostredníctvom svojho obhajcu

JUDr. J. T. na Okresný súd Košice-okolie vo svoj prospech dovolanie obvinený J. Š., pričom

ako dovolací dôvod špecifikoval ustanovenie Podstatou jeho

dovolania (viď. č.l. 236-239 spisu) je nezmenené obhajobné tvrdenie, prezentované počas

celého trestného stíhania, a to že skutok v konečnom dôsledku ustálený súdmi oboch druhov

a stupňov, nespáchal. Krajský súd v Prešove preto podľa jeho právneho názoru pochybil,

keď sa stotožnil s odsudzujúcim prvostupňovým rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie

zo dňa 16. mája 2006 a dôsledne si nesplnil revíznu povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia

, na základe ktorého mal napadnutý odsudzujúci rozsudok zrušiť.

V ďalších dôvodoch dovolania obvinený v podstate znova bližšie hodnotil skutkové

zistenia i postup konajúcich súdov z hľadiska ustanovenia , a uviedol,

že také hodnotenie dôkazov viedlo k nesprávnym záverom. Vykonané dôkazy podľa jeho

stanoviska dostatočne nepreukázali, že skutok sa stal a že ho spáchal on osobne. V zhode

so svojou obhajobnou argumentáciou z pôvodného konania poukázal aj na tú skutočnosť,

že poškodená sa v minulosti podrobila protialkoholickej liečbe, pri rekognícii neopoznala

v obvinenom páchateľa a podľa jeho názoru existujú pochybnosti o skutočnej výške finančnej

hotovosti, ktorú mala mať pri sebe v inkriminovanom čase z titulu dedičstva. Zhrnúc uvedené,

preto vyslovil názor, že neexistuje ani jeden relevantný dôkaz, ktorý úplne a nepochybne

preukazuje jeho vinu zo spáchania inkriminovaného skutku, pričom súdy konajúce

v pôvodnom konaní mali v zmysle zásady in dubio pro reo dospieť k záverom o jeho nevine

a spod podanej obžaloby okresného prokurátora Košice – okolie zo dňa 11. apríla 2005,

č. mal byť oslobodený.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolaniu podľa § 386

ods. 1 vyhovel, rozsudkom vyslovil porušenie zákona v uznesení Krajského súdu

v Prešove zo dňa 5. septembra 2005, sp. zn. , zrušil toto druhostupňové rozhodnutie,

rovnako zrušil aj naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia a tomuto odvolaciemu súdu

v konečnom dôsledku prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný prokurátor Košice-okolie (odpis dovolania prevzal dňa 29. októbra 2008)

i poškodená I. S. (odpis dovolania prevzala dňa 4. marca 2009) sa, napriek poskytnutým

časovo dostatočným lehotám, k podanému dovolaniu doposiaľ nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 381

prejednal dovolanie podané obvineným M. Š. a zistil, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dôvody podľa ustanovenia

až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa

už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, to neplatí,

ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Podľa dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak,

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu

alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

V posudzovanej trestnej veci je z dôvodov dovolania (ako aj celého obhajobného

postoja obvineného prezentovaného počas pôvodného trestného konania) zrejmé, že obvinený

namieta spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom pôvodnom konaní

vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech. Avšak skutok v znení koncipovanom

Okresným súdom Košice-okolie a v odvolacom konaní fakticky prevzatom Krajským súdom

v Prešove je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky záväzný, z čoho sekundárne vyplýva,

že aj ustálenú právnu kvalifikáciu skutku je nutné považovať za súladnú so zákonom

a správnu. Zo znenia ustanovenia (ktorého

sa obsahovo dôvody podaného dovolania jednoznačne vecne dotýkajú) a z inštitútu dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade

dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom

opravnom prostriedku – dovolaní, je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistili súdy prvého

a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je oprávnený posudzovať spôsob

hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom

pre zistenie skutkového stavu.

Posledne konštatované skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zvýrazňuje

výlučne preto, že dovolateľ dovolanie v zmysle vo svojom petite

na č. l. 238 spisu síce ozrejmil poukazom na , avšak obsahovo

ho odôvodnil okolnosťami podmieňujúcimi použitie výsostne odlišného právneho

ustanovenia Popritom všetkom dovolateľ v rozpore

s už taktiež citovaným ustanovením svoje dovolanie neodôvodnil

špecifikáciou tých konkrétnych chýb (resp. tiež prípadnej konkrétnej napádanej časti), ktoré

by mali vyplynúť práve z dovolacieho dôvodu , aplikovania

ktorého sa v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku domáha. Ani v pôvodnom

konaní pred odvolacím druhostupňovým súdom takéto zákonom vyžadované dôvody (ak má

ísť o dôvody podľa ) nenamietal, ale operoval nesprávnosťou

v zisteniach skutkového stavu, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov a svojou

nevinou.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že prezentovaný dovolací dôvod podľa

v posudzovanej veci nie je daný, a preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie obvineného M. Š. podľa

na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, odmietol.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. apríla 2009

JUDr. Ján M i h a l , v. r.

predseda senátu

Za spprávnosť vyhotovenia: Anna Halászová