Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e12/376324.867c46.pdf
PDF · 110 KB
No categories available
2mobdo/3/2007
Najvyšší súd 2 MObdo 3/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanku a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci
mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, 812 85
Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 29. marca 2006 č. k. 30 Cb 339/04 -
45, v spojení s jeho opravným uznesením z 9. mája 2006 č. k. 30 Cb 339/04 - 50
a s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2005 č. k. 1 Cob 238/2006 - 55,
v časti ktorou súdy zaviazali navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške
615,--Sk pod č. VI/2 Pz 106/07 - 8, v právnej veci navrhovateľa V. a, s., M. B., proti
odporcovi A. a. s., D. B., o zaplatenie 12 374,--Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky podané pod č. VI/2 Pz 106/07-8 proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I z 29. marca 2006 č. k. 30 Cb 339/04-45 v spojení s jeho opravným uznesením
z 9. mája 2006 č. k. 30 Cb 339/04-50 a s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 25.
septembra 2006 č. k. 1Cob 236/2006 - 55, v časti ktorou súdy zaviazali navrhovateľa zaplatiť
odporcovi trovy konania vo výške 615,–Sk z a m i e t a.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
V. a. s. - účastníčka konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
30Cb 339/04 podala na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podnet na podanie
mimoriadneho dovolania proti uzneseniu z 29. marca 2006 č. k. 30Cb 339/04-45 v spojení s
opravným uznesením z 9. mája 2006 č. k. 30Cb 339/04-60 a s uznesením Krajského súdu
v Bratislave z 25. septembra 2006 č. k. 1Cob 238/2006 - 55 v časti rozhodnutia o náhrade trov
konania a to z toho dôvodu, že citované rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom
posúdení veci.
Návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava I dňa 22. marca 2004 sa navrhovateľ
V. domáhal proti odporcovi A. a. s. zaplatenia istiny 12 374,–Sk a náhrady trov konania
titulom náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku
protiprávneho konania voči poistencom.
Okresný súd Bratislava I v súlade s návrhom dňa 4. mája 2004 vydal platobný rozkaz
č. k. Rob 474/04 a zároveň zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh 615,–Sk do 15
dní od doručenia platobného rozkazu.
Proti vydanému platobnému rozkazu podal včas odporca odpor. Okresný súd
Bratislava I uznesením zo dňa 3. júna 2004 č. k. Rob 474/04 vyzval odporcu na zaplatenie
súdneho poplatku za podaný odpor. Odporca súdny poplatok 6. júla 2004 na účet súdu
zaplatil. Podaním zo dňa 7. júla 2004 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť.
Uznesením zo dňa 29. marca 2006 č. k. 30Cb 339/04-45 Okresný súd Bratislava I konanie
zastavil a rozhodol o náhrade trov konania. Pri písomnom vyhotovení tohto uznesenia došlo k
zrejmej písacej chybe v časti výroku o náhrade trov konania, ktorú uvedený súd uznesením zo
dňa 9. mája 2006 č. k. 30Cb 339/04 opravil.
Navrhovateľ podal v zákonnej lehote proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania
odvolanie. Poukázal na § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch,
v zmysle ktorého je od súdneho poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného
poistenia. Žiadal v napadnutej časti uznesenie zrušiť.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. septembra 2006 č. k. 1Cob 238/2006-55
uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. mája 2006 č. k. 30Cb 339/04-50
v napadnutej časti potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie, ktoré je predmetom sporu nie je konaním vo veciach
zdravotného poistenia (§ 2 zák. č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov), pretože nejde
o vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného, ale ide o regresné konanie
a preto konanie nie je vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c)
zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Odporcom splatený súdny poplatok za
odpor sa stal súčasťou trov konania a preto odvolací súd uznesenie súdu 1. stupňa ako vecne
správne potvrdil.
Okresný súd Bratislava I v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. d) zák. č 71/1992
Zb. vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku napriek tomu, že konanie bolo zo zákona
od súdnych poplatkov vecne oslobodené. Následne súd prvého stupňa v rozpore so zákonom
pojal zaplatený súdny poplatok za odpor do trov konania vzniknutých na strane odporcu a o
náhrade týchto trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 OSP z dôvodu, že navrhovateľ
spôsobil, že sa konanie zastavilo. Súd konajúci o odvolaní navrhovateľa si právny názor súdu
1. stupňa osvojil, uznesenie súdu 1. stupňa v časti trov konania potvrdil a naviac prezentoval
názor, že predmetom sporu nie je konanie vo veciach zdravotného poistenia (§ 2 zákona o
zdravotnom poistení).
Podľa názoru generálneho prokurátora s postupom a rozhodovaním vo veci
konajúcich súdov nie je možné súhlasiť. V predmetnej veci je potrebné vychádzať z obsahu
návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady nákladov vynaložených za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť poistencovi navrhovateľa. Poisťovňa má právo na náhradu
vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretím osobám
a v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči poistencom (§ 57 ods. 1 zákona o
zdravotnom poistení). V ust. § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nie je bližšie určené, čo
treba rozumieť pod konaním vo veciach zdravotného poistenia. Záver o tejto otázke treba
vyvodiť z obsahu návrhu, najmä z právnych dôvodov uplatňovaného nároku. Vo všeobecnosti
pod konaním vo veciach zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti
možno rozumieť konanie, predmetom o zdravotnom poistení a poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. Z hľadiska aplikácie citovaného ustanovenia zákona nie je dôvod pre členenie
uvedených nárokov na primárne a druhotné. Je toho názoru, že konáme o nároku zdravotnej
poisťovne na náhradu nákladov vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
vyplývajúci z ust. § 57 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení je konaním vo veci zdravotného
poistenia a v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch je oslobodené od
súdneho poplatku. I keď medzi navrhovateľom a odporcom nejde o právny vzťah z
poskytovania zdravotnej starostlivosti, nepochybná je však skutočnosť, že upisovaný nárok je
vyvodzovaný z právneho vzťahu upraveného zákonom o zdravotnom poistení, a preto
konanie o tomto nároku je konanie vo veci zdravotného poistenia a ako také je oslobodené od
súdneho poplatku.
Napadnuté časti uznesení obidvoch súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení
veci.
Na mimoriadne dovolanie sa účastníci nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 2 OSP) po zistení, že
sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, zistil, že mimoriadne dovolanie bolo podané
nedôvodne, preto ho zamietol (§ 243b ods. 1 v spojení s §243i ods. 2 OSP).
Generálny prokurátor Slovenskej republiky porušenie zákona založil na tom, že
konanie medzi účastníkmi je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm.
d zákona č. 71/1992 Zb., osudných poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
v platnom znení podľa citovaného ustanovenia, okrem iného
„Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia,
sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky
trhu práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti".
V mimoriadnom dovolaní (str. 5) sám uvádza, že v citovanom ustanovení zákona o
súdnych poplatkoch „nie je bližšie určené, čo treba rozumieť pod konaním vo veciach
zdravotného poistenia“, ale pritom dáva tomu jednoznačný výklad, na ktorom mimoriadne
dovolanie zakladá, že za také súdne konanie treba považovať aj regresné konanie, ktorým sa
uplatňuje, ktorá nepochybne u predchádzajúceho subjektu sa zaraďovala do veci zdravotného
poistenia.
Právna teória pohľadávku definuje, ako právo vznikajúce veriteľovi požadovať určité
plnenie od dlžníka a to z určitého záväzkového vzťahu, predovšetkým zo zmluvy.
V súdenej veci nejde o takúto pohľadávku ale o nárok, ktorý má zo zákona ten, kto
plnil voči tretej osobe. Regresný nárok má oprávnený nie z titulu existencie pohľadávky, ale
z titulu toho, že plnil za iného. Obdobne pri zmene veriteľa (napr. postúpením pohľadávky) už
súdne konanie u tohto nového veriteľa nie je oslobodené od súdnych poplatkov, keďže nový
veriteľ nadobudol právo titulom postúpenia a nie titulom zdravotného poistenia. Pohľadávka
vzniká zo záväzku medzi určitými subjektmi za zákonom uvedenú určitú činnosť, v zákone
označenú ako zdravotné poistenie.
Z týchto dôvodov postup súdov treba považovať za správny a preto dovolací súd
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol.
Pre bránenie práva v dovolacom konaní zo strany navrhovateľa nebolo treba vynaložiť
náklady, preto mu ich súd nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. apríla 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.